Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112212187
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112212187.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: maloletá K. Q., nar. X. X.. XXXX, bytom G., E. XX, zast.
opatrovníčkou I. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, G., zast. Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom
so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, proti žalovanej HESTOMA, s.r.o., so sídlom Prešov,
Mirka Nešpora 3, IČO: 36500577, zast. JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
Konštantínova 6, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov

zo dňa 12. 12. 2012, č. k. 11C 77/2012-42 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie o náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia a žalobu o náhradu škody vo výške 187,80 Eur zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že

žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 124,27 Eur na účet právnej zástupkyne
žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Maloletá žalobkyňa zastúpená starou mamou sa domáhala náhrady škody vo výške 187,80 Eur, čo
malo predstavovať náklady zaplatené inému stomatológovi na odstránenie nesprávneho a neodborného
postupu žalovanej pri ošetrení jej chrupu. Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení uviedol, že na
žalobkyni bolo preukázať, že MUDr. T. svojimi lekárskymi úkonmi reparoval nesprávne ošetrenie

žalovanou. Nič také však zistené nebolo. Jednoznačne MUDr. T. len pokračoval v liečbe žalobkyne,
ktorú predčasne ukončila u žalovanej. Opatrovníčka žalobkyne si má uvedomiť, že ak by maloletá
sa naďalej liečila u žalovanej, taktiež by u nej platila za nadštandardné úkony, v súčasnosti ani nie
je možné ustáliť, o akú sumu by išlo. Preto je úplne nelogické, ak opatrovníčka trvala na preplatení
všetkých nákladov u MUDr. T., aj keď z dokladov, ktoré mala sama k dispozícii, bolo zjavné, že MUDr.
T. ošetroval iné zuby, ako MUDr. V., okrem zuba č. 46, ktorý však, ako bolo zistené v priebehu konania,

bol ošetrený na inom mieste a vôbec nesúvisel s predchádzajúcim ošetrením. Súd prvého stupňa teda
nezistil, žeby žalobkyni vznikla nejaká škoda v dôsledku činnosti, resp. nečinnosti žalovanej, a preto
žalobu zamietol. Závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre tento spor sú podľa
názoru súdu prvého stupňa irelevantné, pretože nie sú zákonným predpokladom pre vznik škody. To,
že žalovaná nedostatočne viedla zdravotnú dokumentáciu alebo to, že nezhotovila röntgenový snímok
(ktorý navyše, ako sama uviedla, by neskôr zrealizovala pri ďalšom plánovanom ošetrení), neznamená,

žeby mala nahradiť náklady za ošetrenie ďalších zubov u iného stomatológa. Prvostupňový súd ďalej
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je zarážajúce na tomto prípade, že u žalobkyne bol konštatovaný
zanedbaný stav chrupu, ktorý súvisel s jej nedostatočnou hygienou. Maloletá je pritom v pestúnskej
starostlivosti starej mamy, ktorá sama zanedbala v tomto smere starostlivosť o vnučku, kontrolu jej
hygieny, ale tiež preventívne prehliadky, na ktoré maloletí pacienti majú nárok dvakrát v roku. Aj keď
maloletá mala viaceré kazy, iniciatívne s ňou nešla na ošetrenie, na to sa dostavila až na predvolanie

MUDr. V., ktorej by mala byť vďačná za jej iniciatívu. Inak by sa zrejme u maloletej mohli očakávaťešte väčšie problémy s chrupom. Nerešpektovala dohodnuté ďalšie termíny ošetrenia a aj na súde
vypovedala nepravdivo, o čom je zmienka v predchádzajúcej časti rozsudku a pravdivé údaje neuviedla
ani v jej písomnej sťažnosti adresovanej Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. O trovách

prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že opatrovníčku žalobkyne
súd prvého stupňa opakovane na každom pojednávaní upozorňoval na spornosť uplatneného nároku
na náhradu škody s tým, že zotrvávanie na žalobe za týchto skutkových okolností, ktoré boli známe už z
listinných dôkazov pripojených k žalobe bude súd vyhodnocovať pri náhrade trov konania. Opatrovníčka
žalobkyne napriek týmto opakovaným upozorneniam na žalobe trvala.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o náhrade trov konania, podala
odvolanie maloletá žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok v napadnutej časti
zmenil a priznal žalobkyni náhradu škody podľa žaloby. Odvolateľka v odvolaní namietala nesprávne
právne posúdenie veci s tým, že za celkový stav chrupu žalobkyne zodpovedá ošetrujúca zubná lekárka,
ktorou bola žalovaná za celú dobu, počas ktorej je u nej v evidencii pacient. Opatrovníčka žalobkyne

nenesie žiadnu zodpovednosť za stav chrupu žalobkyne, nakoľko je laik a žalovanú navštevovala za
účelom ošetrenia chrupu vnučky. Tomuto názoru možno prisvedčiť, nakoľko ak bol zistený zlý stav
chrupu preventívnou prehliadkou dňa 24. 4. 2009, tak mala žalovaná následne riadne ošetriť a odstrániť
chorobné zmeny na zuboch, čo neučinila. Až po roku boli zistené ďalšie kazy, pričom po neodbornom
(nekvalitnom zásahu), keď vypadla plomba dvakrát, už zástupkyňa maloletej k žalovanej nemala dôveru

k neodbornej práci žalovanej a odišla k inému zubnému lekárovi. Logické, pochopiteľné správanie
založené na dôvodnej strate dôvery. Žalobkyňa v doprovode starej mamy 6. 4. 2010 navštívili žalovanú
pre bolesti zuba. Po ošetrení zaplatila 9 Eur, došlo neskôr k vypadnutiu plomby do dvoch dní, žalovaná
jej hotovosť vrátila, opatrovníčka vzala zdravotnú dokumentáciu žalobkyne pre nespokojnosť s kvalitou
poskytovaných služieb a zaevidovala sa u stomatológa MUDr. T.. Tento stomatológ bol po prehliadke

chrupu žalobkyne zhrozený nad jej stavom, vyťahoval vadné korene a sanoval kazy na zuboch č. 11,
12. K ošetreniu žalobkyne došlo až 31. 5. 2010, pričom žalovaná podľa názoru odvolateľky postupovala
neodborne aj tým, že nevytiahla korene mliečnych zubov 64, 65, 55, 54, ktoré odborne zrealizoval až
MUDr. T.. Ďalej stomatológ konštatuje bolesti zubov č. 11, 12, diagnostikovaná kariézna deštrukcia
zuba č. 12 s nekrózou drieňovej dutiny a hlboký kaz zuba č. 11 s pulpitickými bolesťami. Vykonaná aj

extrakcia mliečnych zubov korene č. 64, 65, 55, 54, výplň zuba č. 46, rekonštrukcia zubov (uvedené vo
výpise zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 9. 5. 2011 v spise). V závere je uvedené, že pri poslednej
stomatologickej návšteve 2. 11. 2010 pacientka nemala s ošetrenými zubami žiadne subjektívne
problémy. MUDr. T. vykonal odborným postupom to, čo mala vykonať žalovaná a iba jej zavinením
musela zmeniť ošetrujúceho lekára žalobkyne. Táto skutočnosť sa javí ako významná a rozhodná.

Nemôžu obstáť konštatovania o zvýšenej kazivosti zubov, o zanedbaní ústnej hygieny je podstatné, že
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v správe zistil, že zdravotná starostlivosť poskytnutá
žalovanou žalobkyni nebola poskytnutá správne. Pri tomto zistení končia špekulatívnej úvahy o zavinení
za stav chrupu opatrovníčky žalobkyne a iné dôvody, ktoré sa jej kladú nedôvodne za vinu. Správa úradu
pre dohľad konkretizuje - mala byť v rámci diagnostických postupov vrátane RTG vyšetrenia stanovená

správna diagnóza zubov č. 11, 12 s následným adekvátnym terapeutickým postupom. Zdravotná
dokumentácia nebola vedená dostatočne. Medzi zlým stavom chrupu, neodborným postupom žalovanej
a odstránením závažných poškodení chrupu s finančným vyčíslením existuje príčinná súvislosť a
zodpovednostný vzťah žalovanej je preukázaný. Pri riadnom a správnom postupnom ošetrovaní chrupu
žalovanou by závažné poškodenie chrupu žalobkyne nevzniklo. Odvolateľka ďalej namietala povinnosť

nahradiť žalovanej trovy konania.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
potvrdil a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby o náhradu škody vo výške
187,80 Eur a v nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania (§ 206 O.s.p.) a zistil, že rozsudok v

napadnutej časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1
písm. h) O.s.p.).Odvolací súd je iného názoru ako prvostupňový súd vo vzťahu k zanedbaniu prevenčnej povinnosti.
Týka sa to včasného nezabezpečenia RTG a nesprávnej diagnózy.

Odumretie predného zuba u maloletej je veľmi závažným negatívnym následkom s dopadom na celý

život človeka. Aj keď by RTG snímok mal byť výnimočným opatrením, dôležité v tejto veci je, že mal byť
včas efektívne nariadený a nielen spomínaný v rovine úvah a plánov lekárskeho zariadenia. Ochorenie
zuba takej intenzity, že je nevyhnutná jeho extrakcia, nevzniká tzv. ,,zo dňa na deň“, ale je dôsledkom
zanedbania tak osobnej, ako aj odbornej starostlivosti a jeho liečenia.

SúdnemôženereflektovaťnanajnovšiujudikatúruSúdnehodvora,podľaktorej súdajexofforozhodneo
inom práve, než uplatnenom (C-32/12), aby sa tak vyvodili konzekvencie z porušenia práva spotrebiteľa

na kvalitnú službu s maximálnou odbornou starostlivosťou vrátane práva na náhradu nemajetkovej ujmy,
ktorá vychádza nie zo subjektívnej zodpovednosti, ale objektívneho stavu porušenia práva (C-32/12)
Nemalo by byť pritom spochybňované, že práve počas zaradenia žalobkyne u žalovanej choroba zuba
vznikla (arg. „..začali bolesti..“). Žalovanej treba uznať, že sa röntgen bežne nenariaďuje po každom
zistení zlého stavu chrupu. Ak sa však pri prehliadke (24. 4. 2009 a 6. 4. 2010) ukázal zlý stav chrupu a

vyvrcholilo to extrakciou zuba, ktorý sa pri včasnom diagnostickom zákroku dal zachrániť, tak v takom
prípade nie je náležité konštatovať, že sa nedala odhadnúť dôvodnosť röntgenu, ale naopak je dôvodný
záver o zlyhaní zdravotníckej služby a že došlo k nesprávnemu liečebnému postupu (röntgen nebol
objektívne včas nariadený a pritom neexistovali zdravotné prekážky na takýto zdravotnícky úkon).

Pri porušení najmenej prevenčnej právnej povinnosti má osobitne chránený maloletý spotrebiteľ

negatívny následok. Strata predného zuba u dievčaťa vo veku 9 rokov má dopad na celý život človeka.
Žalovaná nepresvedčila odvolací súd, že urobila (objektívne) všetko pre včasné nariadenie adekvátneho
zdravotníckeho úkonu (röntgen). Pritom zlý stav chrupu takýto zdravotnícky úkon opodstatňoval už pri
preventívnej prehliadke v apríli 2009 a 2010. Konanie pred súdom napriek takémuto skutkovému a
právnemu stavu skončilo opačným výsledkom, a to s povinnosťou maloletého, aby uhradil dodávateľovi

zdravotníckej služby súdne trovy.

Obrana žalovaného je príliš formalistická, v rozpore s cieľom judikatúry prispieť k zvýšeniu kvality
života bežných ľudí kvalitnými službami vrátane tých zdravotníckych. Súd sa nevyrovnal s ex offo
súdnou ochranou pri nárokoch z nekvalitných služieb. Inými slovami povedané, nekvalitná zdravotnícka
spotrebiteľská služba nemôže mať na súde ten výsledok, k akému dospel súd prvého stupňa. Ak

existuje na základe protiprávneho stavu na strane spotrebiteľa nejaké právo, tak sa tým právom mal
súd zaoberať (minimálne náhrada nemateriálnej ujmy). Ak možno konštatovať existenciu protiprávneho
stavu, na ktorom vzniku participuje aj žalovaná, potom odvolací súd nevidí dôvod na záver o
neexistencii predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu. Lajdáckosť a zanedbanie opatery zo
strany opatrovateľky nie je okolnosťou vylučujúcou úplne zodpovednosť za náhradu škody; môže

znamenať spoluvinu, ktorá sa zohľadňuje pri ustálení výšky škody.

Obranažalovanéhojetypickáviac-menejpre obchodnoprávnevzťahy.Predstavyžalovanejsúvrozpore
s materiálnym chápaním princípu spravodlivosti. Okolnosti prípadu neodôvodňujú záver, že žalovaná
objektívne ani v najmenšej miere neparticipuje na zanedbaní včasného nariadenia adekvátneho
zdravotníckeho úkonu. Preto bolo dôvodné rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

V ďalšom konaní je súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o existencii predpokladov
zodpovednostného vzťahu žalovanej (§ 226 O.s.p.). Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.