Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/175/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212208211
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212208211.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská
18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpený advokátom Mgr. Miroslav Rybánsky, Bratislava,
Grösslingova 10, proti žalovanému: F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K., K. D. XXX/XX, o zaplatenie
sumy 427,57 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 9C/100/2012-38 zo dňa 20. novembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z r
u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 217,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 199,16 eura od 05.04.2012
do zaplatenia a úrok vo výške 25% p.a. zo sumy 17,96 eura od 01.04.2012 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov neprisúdil
náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv,
jednou je zmluva o povolenom prečerpaní zo dňa 14.06.2007 a druhou zmluvou je zmluva o bežnom
účte. Na základe zmluvy o povolenom prečerpaní žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky
formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu vo výške 199,16 eura. Žalovaný na bežnom
účte k 31.03.2012 mal nepovolený debetný zostatok vo výške 17,96 eura, ktorú sumu žalobca zúročil
debetnou úrokovou sadzbou vo výške 25% p.a. Žalovaný na kontokorentnom úvere prečerpal limit vo
výške 199,16 eura. Žalobca si preto uplatnil v zmysle zmluvy o povolenom prečerpaní aj riadne úroky,
ktoré vypočítal na sumu 60,20 eura, ako aj úroky z omeškania vo výške 37,16 eura a poplatky vo výške
113,09 eura. Vzhľadom na to, že súd nemal riadne vyšpecifikovaný spôsob výpočtu riadneho úroku,
úroku z omeškania a poplatkov, v týchto častiach návrh zamietol a priznal pohľadávku len čo do
výšky 199,16 eura spolu s debetným zostatkom 17,96 eura, čo spolu činí 217,12 eura spolu s úrokmi
vo výške 9% ročne zo sumy 199,16 eura od 05.04.2012 do zaplatenia a úrok vo výške 25% ročne zo
sumy 17,96 eura od 01.04.2012 do zaplatenia. Úrok z omeškania vo výške 9% ročne bol správne určený
podľa sadzobníka v zmysle nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. V danom prípade nešlo o spotrebiteľský
úver, nakoľko prostriedky boli poskytnuté z kontokorentného úveru vo výške 199,16 eura. V zmysle §
1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere tento sa nevzťahuje na zmluvy o
poskytnutí úveru do 200 eur. Preto zmluva o povolenom prečerpaní patrí pod režim spotrebiteľských
zmlúv, ktoré upravuje Občiansky zákonník. V časti obchodných podmienok pre povolenie prečerpania
bežného účtu čl. 4 úročenie a poplatky bod 1 - čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového
limitu sú úročené úrokovou sadzbou dohodnutou pri uzatváraní zmluvného vzťahu a jej výška je uvedená
v oznámení banky o stanovených úrokových podmienkach vkladov a úverov v slovenskej mene a je
platná ku dňu, ktorý zakladá povinnosť majiteľa účtu plniť podľa zmluvy. Uvedená zmluva neobsahuje
konkrétne výšku, spôsob a rozsah výpočtu úrokov a poplatkov ani úrokov z omeškania. Preto súd v
týchto častiach požadovaných súm nárok žalobcu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd nezaviazal

žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko odporca vystupuje v konaní ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý je
oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preddavkov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v časti nepriznania sumy vo výške 210,45 eura spolu
s úrokom z úveru vo výške 16,9% ročne zo sumy 199,16 eura od 05.04.2012 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 60,20 eura od 05.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 113,09 eura od 05.04.2011 do zaplatenia. Nestotožnil sa s
odôvodnením súdu prvého stupňa, že nebol riadne vyšpecifikovaný spôsob výpočtu riadneho úroku,
úroku z omeškania a poplatkov, ako aj s posúdením predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej. Mal za to, že
v konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 OSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) OSP), súd prvého stupňa dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená dňa 14.06.2007 zmluva o povolenom prečerpaní podľa ust. § 497 a nasl. ObZ upravujúce
zmluvu o úvere, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ absolútnym obchodom. Spôsob dohodnutia
úrokovej sadzby vo výške 16,9% ročne v zmysle Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie,
ktoré tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy o povolenom prečerpaní, v spojení s úrokovými sadzbami
vyhlasovanými žalobcom bolo jasné a zrozumiteľné. Oznámenie banky o stanovených úrokových
podmienkach vkladov a úverov uverejňuje banka v prevádzkových priestoroch a aj na webovej adrese
www.csob.sk . Žalobca bol v zmysle čl. IV. bod 7 oprávnený účtovať žalovanému
za svoje služby aj poplatky v zmysle sadzobníka. Žalovaný bol pri uzatváraní zmluvy informovaný, že
má povinnosť platiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky. V nadväznosti na ust. § 263 ods. 2 ObZ
je znenie § 497 ObZ ukladajúce povinnosť platiť úroky kogentné a teda povinnosť žalovaného platiť
úroky nemožno vylúčiť. Predmetnú úverovú zmluvu nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú, pretože
v zmysle ust. § 52 OZ platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy predmetná úverová zmluva
nezodpovedá žiadnemu zo zákonom vymedzených záväzkových vzťahov, ktoré sú posudzované ako
spotrebiteľské zmluvy. Ďalej namietal, že ak súdu prvého stupňa neboli informácie o aktuálnej výške
pohľadávky zrejmé z priložených dôkazov, mohol žalobcu vyzvať na ich objasnenie, pričom žalobca
bol počas celého konania kedykoľvek ochotný odstrániť akékoľvek pochybnosti o úplnosti predložených
dôkazov. Žalobca vo svetle takto jasného dôkazu nemal dôvod pochybovať o preukázaní svojho nároku.
Žalobca tiež nesúhlasil s výrokom o trovách, mal za to, že úspešný mal byť v celom rozsahu a preto mu
mala byť priznaná aj plná náhrada trov konania. Žalovaný žalobcovi nedal inú možnosť ako obrátiť sa
so svojím nárokom na súd. Ohľadom nepriznania náhrady trov konania v časti žalobcom zaplateného
súdneho poplatku vo výške 25,50 eura z dôvodu oslobodenia žalobcu ako spotrebiteľa od súdneho
poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch uviedol, že toto
ustanovenie sa aplikuje v prípade, že spotrebiteľ, ktorý sa domáha na súde ochrany svojho práva, je
poplatníkom. Toto ustanovenie sa nemôže aplikovať na prípady náhrady trov konania, ktoré upravujú ust.
§ 142 a nasl. OSP. Súčasťou trov konania je aj súdny poplatok, ktorý je v prípade priznania náhrady trov
konania povinný uhradiť účastník, ktorý vo veci nemal úspech, pričom zákon nestanovuje žiadne výnimky
pre spotrebiteľov. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobca žiadal o zmenu rozsudku súdu prvého
stupňa v napadnutej časti tak, že žalobcovi bude nárok priznaný, ako aj plná náhrada trov konania,
pričom si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a 2 OSP, posúdil v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3
ods. 9 veta tretia z. č. 757/2004 Z. z.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9C/100/2012 je žaloba žalobcu, ktorou
sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 217,12 eura s príslušenstvom na základe zmluvy o bežnom
účte zo dňa 11.05.2004 a zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 14.06.2007.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorý žalobcovi priznal plnenie v sume sumu 217,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 199,16 eura od 05.04.2012 do zaplatenia a úrok vo výške 25% p.a. zo sumy 17,96 eura
od 01.04.2012 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov neprisúdil náhradu
trov konania. Žalobca sa v odvolacom konaní domáha priznania sumy vo výške 210,45 eura spolu s
úrokom z úveru vo výške 16,9% ročne zo sumy 199,16 eura od 05.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 60,20 eura od 05.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 113,09 eura od 05.04.2011 do zaplatenia.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktorý mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť
sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je
relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného
zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v
priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.

Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval
príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie
rozhodnutí súdom tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému
právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ÚS
6/0, z 13.03.2003). Odôvodnenie rozhodnutia má vysvetľujúcu povahu vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
Kým vo výroku musí byť stručne a jasne formulované rozhodnutie súdu o predmete občianskeho
súdneho konania, aby výrok mohol byť vykonateľný, v odôvodnení má súd možnosť a zároveň aj
povinnosť vysvetliť výrok, teda zdôvodniť prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti,
objasniť myšlienkové postupy súdu pri rozhodovaní danej veci a vyložiť pravdivosť, zákonnosť a
spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Táto časť rozhodnutia je veľmi významná z hľadiska
presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Porušením práva
účastníka na riadne odôvodnenie rozsudku sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia
opravného prostriedku, a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o nepriznaní nároku žalobcu, čo do sumy 210,45 eura spolu
s úrokom z úveru vo výške 16,9% ročne zo sumy 199,16 eura od 05.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 60,20 eura od 05.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 113,09 eura od 05.04.2011 do zaplatenia na závere, že zmluva neobsahuje
konkrétne výšku, spôsob a rozsah výpočtu úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania. Na inom
mieste uvádza, že nemal riadne vyšpecifikovaný spôsob ich výpočtu.

Dôvod nepriznania predmetnej časti žalobcom uplatneného nároku nie je z odôvodnenia rozsudku
zrejmý. Nie je jasné, či dôvodom nepriznania bolo nedohodnutie úrokov a poplatkov, prípadne ich
neplatné dohodnutie alebo len skutočnosť, že súdu prvého stupňa nebolo zrejmé, za aké obdobie a z akej
sumy boli úroky a úroky z omeškania uplatnené a čo tvorí poplatky. Za týchto okolností je odôvodnenie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné a nezrozumiteľné a účastníkom konania sa takýmto postupom
odňala možnosť konať pred súdom.

Je pravdou, že z podanej žaloby a jej príloh nie je zrejmé, ako žalobca dospel k jednotlivým čiastkovým
vyčísleným nárokom (úrok z úveru, úroky z omeškania, poplatky), nie je jasné, z akej sumy si žalobca
úroky vyčíslil, za aké obdobie, akým spôsobom. Ak však táto skutočnosť bola dôvodom zamietnutia časti
nároku, mal súd prvého stupňa povinnosť vyzvať žalobcu na špecifikáciu týchto uplatnených súm a teda
na odstránenie vád žaloby.

Podľa § 79 ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.
3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený
výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak
je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného
štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi
žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 42 ods. 3 OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby
nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide
o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie
do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

Podľa § 43 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a
pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť
podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom
rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti
uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd,
ktorý ho vydal.

Návrh na začatie konania spôsobuje zákonom predpokladané účinky len vtedy, ak obsahuje zákonom
požadované náležitosti pre podanie podľa § 42 ods. 3 OSP a tiež náležitosti, ktoré podľa § 79 ods.
1 OSP musí obsahovať návrh na začatie konania. V prípade, ak návrh na začatie konania tieto
náležitosti neobsahuje, podanie trpí vadou. Súd v zmysle § 43 ods. 1 OSP musí vyzvať účastníka,
aby nesprávne, neúplne alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v stanovenej lehote. Ak
účastník v stanovenej lehote podanie, ktoré je zároveň návrhom na začatie konania neopraví alebo
nedoplní, súd musí skúmať, či pre uvedený nedostatok v konaní možno alebo nemožno pokračovať.
Ak sa žalobca domáha žalobou okrem istiny aj úrokov alebo úrokov z omeškania, musí ich uviesť tak,
aby súd mohol preskúmať dôvodnosť takto uplatneného nároku, musí teda uviesť z akej sumy sú úroky

počítané, akou úrokovou sadzbou a za aké obdobie. Uvedenie sumy - vyčíslenie úrokov bez uvedenia
vyššie špecifikovaných premenných veličín je nedostatočné a v tejto časti robí návrh nezrozumiteľným.

Aby súd mohol posúdiť dôvodnosť alebo nedôvodnosť nároku, musí byť uplatnený nárok zrozumiteľný
a preskúmateľný, aby vzhľadom na predložené dôkazy mohol o ňom rozhodnúť. Ak z návrhu nevyplýva,
prečo sa žalobca domáha úroku a úroku z omeškania v požadovanej výške, je v tejto časti návrh
nezrozumiteľný. Povinnosťou súdu je v zmysle § 43 ods. 1 OSP vyzvať žalobcu na odstránenie vád,
pričom v uznesení ho mal poučiť, ako má opravu alebo doplnenie vykonať. V danom prípade však súd
prvého stupňa bez toho, aby žalobcu vyzval na opravu alebo doplnenie návrhu, v časti, v ktorej považoval
návrh za nezrozumiteľný, žalobu zamietol. Takýmto postupom znemožnil navrhovateľovi realizovať jeho
procesné práva a odňal mu tým možnosť konať pred súdom.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 212 ods. 2 OSP súd nie je viazaný rozsahom odvolania: a) vo veciach, v ktorých možno začať
konanie bez návrhu, b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý
odvolaním nebol dotknutý, c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že
rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia
úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov, d)
ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Odvolací súd je vo všeobecnosti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, teda rozsah preskúmavacieho
práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté
výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a § 205a OSP. Výnimky z tejto zásady taxatívne stanovuje
ods. 2 § 212 OSP, teda v týchto prípadoch odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré napadnuté neboli.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný a odvolanie bolo podané
žalobcom len v zamietajúcej časti, mohol odvolací súd preskúmavať predmetné rozhodnutie len v
napadnutej časti, čo však nič nemení na skutočnosti, že rozhodnutie trpí vadou, ktorá je zákonným
dôvodom na zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa dopustil už vyššie uvedeného pochybenia tým, že
účastníkom odňal možnosť konať pred súdom, bola splnená podmienka na zrušenie veci v zmysle
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil v
napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď súd prvého
stupňa vyzve v zmysle § 43 OSP žalobcu na odstránenie vád návrhu, vec opätovne posúdi a následne
rozhodne, pričom svoje rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP náležite odôvodní.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho
konania v zmysle ustanovenia § 224 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.