Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 16, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/401/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212209043
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2212209043.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. M., Q. H.
XXX/Xb, zastúpenej JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Bratislava, Krížna 52, proti žalovanému:
V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., Ul. M.. J. I. XXX/X, v konkurze, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov,naodvolaniežalobkyneprotiuzneseniuOkresnéhosúduvDunajskejStrede,
12C/51/2012-30 zo dňa 27. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zastavil konanie s poukazom na ust. § 23 ods. 1 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, § 47 ods. 1 citovaného zákona, § 18 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“), § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p., keď bolo zistené, že konanie trpí nedostatkom a že žalovaná
bola označená osoba, ktorá stratila vyhlásením konkurzu spôsobilosť byť účastníkom konania. Touto

procesnou spôsobilosťou už žalovaný nedisponoval ani v čase podania žaloby, takže tento nedostatok
nie je možné v konaní odstrániť a nie je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Túto
prekážku nie je možné odstrániť ani dodatočným rozšírením okruhu žalovaných subjektov, preto je
potrebné konania zastaviť.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa v zastúpení svojím právnym zástupcom. Poukázala
na to, že dôvodom zastavenia bolo poukaz na ust. § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania a

dôvodom zastavenia bolo, že návrh bol podaný voči úpadcovi, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania a túto vadu nebolo možné zhojiť. Odvolateľka však má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
o zastavení je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože rozšírením žalobného návrhu
zo 07.06.2012 o správcu konkurznej podstaty úpadcu sa v dôsledku dispozitívneho úkonu žalobkyne
stali účastníkmi konania na strane odporcu samotný úpadca, ktorý stratil procesnú spôsobilosť, ale aj
správca konkurznej podstaty, ako to má na mysli ust. § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Rozhodnutie súdu založené na posúdení podmienok konania je nesprávne, pretože je v rozpore s ust. §
154 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Samotné
napadnuté uznesenie, keď žalobkyňa rozšírila okruh účastníkov o správcu konkurznej podstaty úpadcu
by v aktuálnom čase prichádzal do úvahy na zastavení konania jedine voči samotnému úpadcovi V.
W.. Navyše dodala, že v súlade s ust. § 149 O.z. je potrebné pre prípad vyporiadania súdom, podať vo
veci žalobný návrh v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, čo žalobkyňa aj spravila.

S poukazom na ust. § 53 ods. 3 písm. c) ak úpadcovi bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo pred
vyhlásením konkurzu a ešte sa nezačalo konanie o vyporiadaní BSM, je správca povinný bezodkladne
podaťnávrhnatotovyporiadanienamiestoúpadcu.Jezrejmé,žepovyhláseníkonkurzusprávcanapriek
tomu, že došlo k zániku BSM ešte pred vyhlásením, nepodal na jeho vyporiadanie súdom návrh, teda
nestihol lehotu vyplývajúcu z ust. § 149 O.z. Táto lehota je zachovaná výlučne v návrhu podanom
žalobkyňou v tomto konaní. K zastaveniu by došlo k odňatiu práva žalobkyne pred súdom konať azároveň porušenia práv na súdnu ochranu. Preto navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p., potom čo zistil, že odvolanie je podané včas

a oprávnenou osobou § 201 a § 204 O.s.p. riadiac sa obsahom a dôvodmi podaného odvolania § 212
ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pretože zistil,
že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, súdne a iné konania, ktoré
sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať

len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu
orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Prvostupňový súd poukázal procesne na ust. § 103 O.s.p., že kedykoľvek za konania prihliada súd na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých možno konať vo veci, a to sú podmienky konania a v súvislosti s tým
podľa ust. § 104 ods. 1 súd konanie zastaví ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť. Podľa názoru súdu bolo zistené, že konanie trpí nedostatkom, keďže žalovaná bola označená
osoba, ktorá stratila vyhlásením konkurzu spôsobilosť byť účastníkom konania a touto procesnou
spôsobilosťou žalovaný nedisponoval ani v čase podania žaloby. Ide tu o nedostatok spôsobilosti takto
označeného subjektu byť účastníkom konania o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorú
prekážku nie je možné pokračovať a odstrániť ju ani rozšírením okruhu žalovaných subjektov, a preto

bolo potrebné konanie zastaviť.

Podľa ust. § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí,
ktorých zákon za účastníkov označuje.

Za neodstrániteľné nedostatky (podmienky) sú považované nedostatok právomoci súdu § 7, § 8,
litispendencia § 83, res iudicata § 159 ods. 3 a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania § 19.

Neodstrániteľné podmienky konania majú tie dôsledky, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej,
ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1, prípadne vec postúpiť inému orgánu.

Ustanovenie § 19 O.s.p. stanovuje, kto je spôsobilý byť účastníkom konania a spôsobilosť byť
účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva. Označený odporca v konaní V. W. nestratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosť

byť účastníkom konania zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle ust. § 7 a § 8 O.z.
Fyzické osoby ju nadobúdajú v zásade narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

Spôsobilosť byť účastníkom konania treba teda odlišovať od tzn. vecnej legitimácie účastníka, aktívnej
či pasívnej, ktorá je z hľadiska prípustnosti do dovolania irelevantná.

Účastníkmi konania podľa tohto ustanovenia sú osoby o právach a povinnostiach, ktorých sa má konať.

Iba takéto osoby označuje O.s.p. predovšetkým navrhovateľa a odporcu. Ide o určenie účastníkov
konania v návrhovom konaní, kde v spore proti sebe vystupujú dve strany. Navrhovateľ je ten, kto
podal na súd návrh a odporca je ten, koho navrhovateľ v návrhu označil ako odporcu. Je dôležité,
či odporca označený navrhovateľom je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného v návrhu, či je
vecne legitimovaný. V sporovom konaní sa hovorí o vecnej legitimácii - aktívnej na strane žalobcu, alebo

pasívnej na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto kto o sebe tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (hmotnoprávnej povinnosti), o ktorej konanie
ide. Ide tu o nedostatok vecnej legitimácie. Môže sa totiž stať, že žalobu podá osoba, ktorá síce tvrdísvoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jeho nositeľom a potom ide o nedostatok aktívnej legitimácie.
Môže sa tiež stať, že žaloba je podaná proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho vzťahu,
ktorý je predmetom konania, potom ide o nedostatok pasívnej legitimácie. Vo všetkých týchto prípadoch

nejde o otázku okruhu účastníkov konania, ale o to, či účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa
hmotného práva správne mali žalovať, poprípade ktorí mali byť podľa hmotného práva žalovaní. Či ten
kto formálne je účastníkom konania nie je osobou z hmotnoprávneho práva oprávnenou či povinnou
sa ukáže nakoniec v rozhodnutí; keby nebol totiž aktívne a pasívne legitimovaný, žaloba sa zamietne.
Nedostatok vecnej legitimácie nie je teda dôvodom zastavenia konania.

Odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd nesprávne v danom prípade vec právne posúdil,
pretože zamenil v zmysle ust. § 90 O.s.p. okruh účastníkov s inštitútom vecnej legitimácie, resp. s jeho
nedostatkom.

Preto od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, treba rozlišovať tzv. vecnú
legitimáciu. Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Kto je vecne legitimovaný vymedzuje
naopak výlučne právo hmotné. Potom, čo je treba rozumieť hmotným právom nerozhoduje ovšem

zaradenie toho, či onoho ustanovenia do Občianskeho zákonníka, či iného hmotného právneho predpisu
alebo do O.s.p. Vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník
je subjektom práva (povinnosti), ktorá je predmetom konania.

V danom prípade, ak bol súd prvého stupňa presvedčený o tom, že nemala byť žaloba podaná proti
žalovanému označenému V. W. s poukazom na ust. § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

tak to bolo dôvodne na postup podľa § 104 ods. 1 O.s.p., skúmanie podmienok konania podľa § 103
O.s.p. v súvislosti s ust. § 19 O.s.p., ale v zmysle ust. § 90 ako nedostatok vecnej legitimácie, v danom
prípade pasívnej legitimácie bolo dôvodom na zamietnutie návrhu. Samozrejme za predpokladu, že
prvostupňový súd správne vyložil ust. § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácie v súvislosti s
ust. § 90 O.s.p., kto má byť účastníkom konania pri vyporiadaní BSM. Ak odvolací súd však poukazuje na

to, že je potrebné, aby prvostupňový súd správne vyložil, či ide o také konanie pri vyporiadaní BSM, kde
sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, keď po vyhlásení konkurzu možno podať
návrh voči správcovi v súlade s týmto zákonom, pričom je potrebné poukázať tiež na to, že predmetom
vyporiadania BSM účastníkov podľa návrhu môžu byť, zrejme aj sú, veci, ktoré sa netýkajú majetku
podliehajúceho konkurzu.

Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa pre nesprávny právny názor zrušil podľa ust. § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto správne posúdiť okruh účastníkov konania, v danom prípade o
vyporiadanie BSM. Prípadný návrh o rozšírenie v zmysle už podaného návrhu zo 07.06.2012 v druhom
rade tak, ako označila žalobkyňa v zmysle ust. § 90 až § 94 O.s.p., pričom treba špecifikovať tento

návrh v zmysle akého konkrétne toho ktorého ustanovenia navrhuje rozhodnúť a po vyhodnotení okruhu
účastníkov konania v zmysle ust. § 90 posúdením rozdielnosti podmienok konania pokračovať v konaní.

Senát odvolacieho súdu rozhodol počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.