Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/224/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310220472
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2310220472.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: I. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom I., Y. XX, zastúpená:
BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti
žalovanej: D. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z. V., Z. cesta XX, zastúpená Mgr. Ivicou Šišolákovou,
advokátkou so sídlom Galanta, Nová Doba 920/5, o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy a určenie
vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti

uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 5C/316/2010-129 zo dňa 10. mája 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním nariadil vo veci predbežné opatrenie, ktorým
uložil žalovanej povinnosť do 5 dní odovzdať žalobkyni jednu sadu kľúčov od bytu č. 1 nachádzajúceho
sa na prízemí bytového domu na Y. ulici č. XX v I., súp. č. XXXX, ktorý leží na pozemku parc. č. XXXXX/

X vo výmere 540 m2 ako zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX, evidovaného Správou
katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, pracovisko Bratislava 2 a v ostatnej časti návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdu súdny poplatok z návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 eur do troch dní. Svoje rozhodnutie čo sa týka bodov 1
a 2 návrhu odôvodnil tým, že žalobkyňa nepreukázala existenciu a vážnosť ujmy hroziacej jej právam
(pod bodom 1 zákaz žalovanej nakladať so spornou nehnuteľnosťou, pod bodom 2 zákaz žalovanej

upravovať, opravovať a rekonštruovať spornú nehnuteľnosť), nakoľko predpoklad dispozície žalovanej
s nehnuteľnosťou založila žalobkyňa len na hypotézach. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne
dôkazy, ktoré by osvedčili prípadné kroky žalovanej smerujúce k dispozícii s vlastníckym právom k
predmetnej nehnuteľnosti v prospech tretích osôb a tiež to, že by pripravované opravy mohli mať trvalý
charakter a byt by nebolo možné navrátiť do pôvodného stavu. Za danej situácie súd nepovažoval
za potrebnú dočasnú ochranu práv žalobkyne formou zamedzenia možnosti žalovanej disponovať so

svojim vlastníckym právom. Dôvodný však považoval návrh na vydanie predbežného opatrenia v bode
3, keďže žalobkyňa osvedčila, že tu existuje ujma hroziaca jej právu byt v súčasnosti užívať, na ktoré
užívanie má doživotné právo. Žalovaná tým, že vymenila na predmetnom byte zámok (ktorú skutočnosť
potvrdila aj v e-mailovej komunikácii) a neposkytla žalobkyni nové kľúče, bráni žalobkyni realizovať
jej právo užívať predmetný byt, preto bolo v tejto časti potrebné dočasne pomery účastníkov upraviť.
Súd zároveň zaviazal žalobkyňu k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia vo výške 33 eur.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Poukázala na to, že súd nariadi
predbežné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné pomery účastníkov dočasne upraviť alebo je obava, že
by výkon rozhodnutia bol obmedzený, pričom žalobca je povinný uviesť také skutočnosti a dôkazy,
ktoré odôvodňujú potrebu poskytnutia predbežnej ochrany a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Súd v zamietajúcej časti konštatoval, že z krokov žalovanej nie je možné vyvodiť záver, že by

jej konaním bol ohrozený výkon rozhodnutia, alebo by bola preukázaná existencia a vážnosť ujmyhroziacej právam žalobkyne. Je tomu tak nielen v časti, v ktorej súd návrh zamietol, ale i v tej časti,
ktorej vyhovel. K výmene zámku zo strany žalovanej prišlo z dôvodu, ktorý žalobkyni uviedla vo
svojom oznámení o výmene zámkov a to za účelom ochrany majetku vneseného do bytu a brániac

vstupu neoprávneným osobám. Žalovaná bola totiž až dodatočne informovaná o tom, že zdravotný stav
žalobkyne jej neumožňuje predmetný byt užívať, do predmetného bytu vstupovali ale iné osoby, ktoré
k užívaniu nie sú oprávnené a to preto, že kľúč im k dispozícii ponechala žalobkyňa. Z tohto dôvodu
bol zámok na byte vymenený a kľúče ponechané v úschove u žalovanej. Žalovaná v liste adresovanom
žalobkyni zároveň uviedla, že v plnom rozsahu rešpektuje jej práva vyplývajúce z vecného bremena a

zaručí ich nerušený výkon, akonáhle sa zdravotný stav žalobkyne zlepší a bude schopná predmetný byt
opätovne užívať. Poukázala na to, že žalobkyňa sa nachádza na adrese K. č. XXX, zásielky zasielané na
uvedenú adresu nepreberá, žalovanej nebol umožnený so žalobkyňou osobný kontakt, čomu bráni pani
S.. Žalovaná výkonu práv vyplývajúcich z vecného bremena nebráni a kľúče od bytu žalobkyni odovzdá
v deň, ktorý ona sama určí ako deň opätovného využívania bytu. Poukázala na to, že neprejavila žiaden
nesúhlas s tým, aby žalobkyňa svoje práva vyplývajúce z vecného bremena realizovala. Žalobkyňa jej

však neoznámila to, že predmetný byt pre zlý zdravotný stav nebude užívať a teda ani hradiť platby
spojené s užívaním bytu a neplní si tak vlastne aj povinnosti z pozície vlastníka, zanechala žalovanej dlh
vo výške 4.000 eur, ktorý žalovaná spláca aj napriek svojmu minimálnemu príjmu, nakoľko k uspokojeniu
neuhradeného záväzku malo dôjsť speňažením tohto bytu formou dražby. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a návrh zamietol.

Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalovanej sa nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201,
204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to
v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v

medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania podľa naposledy upraveného petitu je určenie, že odstúpenie od darovacej

zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa
06.09.1999,vykonanéžalobkyňoulistomzodňa03.07.2008adoručenéžalovanej07.07.2008,jeplatné.
Žalobkyňa súčasne žiada o určenie, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, pracovisko Bratislava 2 a to bytu č. 1 nachádzajúceho
sa na prízemí bytového domu na Y. ulici č. XX v I., súp. č. XXXX, ktorý leží na pozemku parc. č. XXXXX/

X o výmere 540 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a na pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 540 m2
ako zastavané plochy a nádvoria a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel v rozsahu 6804/163915
k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu.

V priebehu konania žalobkyňa požiadala o vydanie predbežného opatrenia, keď súd prvého stupňa
mu napadnutým rozhodnutím vyhovel iba v bode 3 návrhu, kde žalobkyňa požadovala od žalovanej

vydanie kľúčov od bytu, pričom žalovaná v byte vymenila kľúče, i keď žalobkyňa má predmetný byt právo
užívať. Považovala za nepochybné, že má právo predmetný byt užívať, toto jej bolo odňaté, nakoľko
žalovaná vymenila zámok od vstupných dverí do bytu a preto žalobkyňa vstup do bytu nemá. Prístup
do bytu je podľa žalobkyne esenciálnym predpokladom, aby sa mohla osobne presvedčiť, že žalovaná
nevykonáva v byte opravy, úpravy alebo rekonštrukcie, ktoré by mohli viesť k skomplikovaniu právnych

vzťahov medzi účastníkmi. Preto žiadala o vydanie jednej sady kľúčov od sporného bytu.

Podľa § 102 ods. 1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť

predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletéhodieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až

77 sa použijú primerane.

Predbežné opatrenia sú upravené v Občianskom súdnom poriadku v ustanoveniach §§ 74 až 77a.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenia sú „inštitútmi“ procesného práva, ktorých základným zmyslom je ochrana
osvedčeného práva v presne vymedzených prípadoch. Chráni sa právo, ktoré je ohrozené alebo

ohrozované v dôsledku hmotno-právnych úkonov alebo nečinnosti nositeľa povinnosti zodpovedajúcej
tomuto právu, prípadne v dôsledku určitých stavov pôsobiacich objektívne. Nariadenie procesného
zabezpečenia predpokladá nemožnosť okamžitej definitívnej ochrany meritórnych rozhodnutí súdu
(porovnaj Ján Mazák - Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese strana 21).

Inštitútpredbežnéhoopatreniajepoužiteľnývsituáciáchvyžadujúcichokamžitýzásahsúdu.Skutočnosti

uvádzané v návrhu odôvodňujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov pritom nemusia byť pre
potreby nariadenia predbežného opatrenia nepochybne preukázané, je však nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené a taktiež aby bola osvedčená existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva tá skutočnosť, že žalovaná je vlastníčkou sporného
bytu na základe darovacej zmluvy zo dňa 06.09.1999 a žalobkyňa má k nemu právo vecného bremena

na základe zmluvy o jeho zriadení. Pre nezhody medzi účastníkmi žalobkyňa od predmetnej darovacej
zmluvy odstúpila a to dňa 03.07.2008, preto sa domáha v konaní určenia, že toto odstúpenie je platné
a zároveň určenia, že v dôsledku neho je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

Žalovaná sa vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti stala na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa
06.09.1999, kedy jej žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti darovala a súčasne účastníčky uzavreli zmluvu

o zriadení vecného bremena, ktorou sa obdarovaná zaviazala darkyni poskytnúť doživotné užívanie
daru - sporného bytu, keď obdarovaná sa zaviazala znášať všetky finančné výdavky spojené s opravami
predmetného bytu a jeho príslušenstva počas trvania doživotného užívacieho práva a doživotného práva
bývania darkyne, pričom toto vecné bremeno zanikne najneskôr dňom jej smrti. Ide o vecné bremeno
zriadené bezodplatne. Žalobkyňa v byte nebýva, nemá od neho kľúče, pretože žalovaná ich vymenila a

toho času ich odmieta žalobkyni dať, pretože do bytu by mohli chodiť osoby určené žalobkyňou, s čím
žalovaná nesúhlasí.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho
poukazuje.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:Odvolací súd v súdenom prípade dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti je vecne správne. Žalobkyňa je nielen oprávnenou z vecného bremena doživotného
bývaniaaužívaniaspornejnehnuteľnosti,alejeipôvodnývlastníknehnuteľnosti,ktorýtútonehnuteľnosť

daroval a v súčasnosti od darovacej zmluvy odstúpil, žalobkyňa je teda subjekt, ktorý sa v tomto
sporovom konaní domáha vlastníckeho práva. Obsahom vlastníckeho, rsp. i užívacieho práva je i právo
v nehnuteľnosti bývať, užívať ju, mať do nej zabezpečený nerušený prístup a bezprostrednú informáciu
a vedomosť o jej stave.

I z odvolania žalovanej bezpochyby vyplýva, že týchto práv žalobkyne si je vedomá, preto v odvolaní

argumentuje, že žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti brániť nemieni, len čo bude chcieť nehnuteľnosť
užívať, kľúče jej odovzdá. Takéto tvrdenie žalovanej odvolací súd považoval za účelové, smerujúce k
tomu, aby dispozíciu s predmetným vlastníctvom mala výlučne ona, pretože niet pochybností o tom,
že i keď žalobkyňa v nehnuteľnosti aktuálne nežije, nebýva, prístup do nej by mala mať nerušene
zabezpečenýapostojžalovanej,ktorásivymieňuje,zaakýchokolnostíjejhozabezpečí,niejenamieste.

Žalobkyňa má právo byť informovaná, resp. právo presvedčiť sa o tom, v akom stave sa byt, ktorý má

právo užívať a ku ktorému si v rámci tohto konania uplatňuje vlastnícke právo, nachádza, aké stavebné
úpravysavňomuskutočňujú,pričomžalovanáneuviedlažiadnerelevantnéskutočnosti,ktorébysvedčili
o tom, že žalobkyni takéto právo nepatrí.

Preto odvolací súd nezistil v rozhodovacej činnosti súdu prvého stupňa žiadne pochybenia a tak toto
rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil osvojujúc si dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Preto odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.