Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 30, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/624/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306216734
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2306216734.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Račianska42/A,IČO:35807598,zastúpenýadvokátomJUDr.MartinomMáčajom,sosídlomBratislava,
Trnavská cesta č. 37, proti povinnej: U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX X., o vymoženie
uloženej povinnosti vo výške 366,46 eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie, o podnete súdneho
exekútora na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie v časti, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Galanta č. k. 16Er/1178/2006 - 30 zo dňa 23. novembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, ktorá
bola vykonávaná na základe poverenia vydaného 15.11.2006 na uspokojenie pohľadávky oprávneného
vo výške 366,46 eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie na základe exekučného titulu -

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., č. k. SR 3557/06
zo dňa 11.8.2006. Exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.08.2006 a
vykonateľnosť 31.08.2006, a povinný bol ním zaviazaný zaplatiť oprávnenému 366,46 eur s úrokom z
omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 358,49 eur od 21.05.2006 do zaplatenia a náhradu trov
konania vo výške 131,18 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Súdny exekútor podal návrh na
odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení predmetnej exekúcie, a to v časti úrokov

z omeškania nad zákonom prípustnú výšku 1,5 % ročne. Odôvodnil to tým, že vzhľadom k tomu, že
exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok a nároky v ňom priznané vychádzajú
zo Zmluvy o úvere č. 4251059 zo dňa 24.03.2006, je potrebné zaoberať sa výškou požadovaných
úrokov, nakoľko ide o zmluvu patriacu do skupiny spotrebiteľských zmlúv, pri ktorých je potrebné venovať
zvýšenú pozornosť ochrane spotrebiteľa. Povinnosťou súdneho exekútor, pri vykonávaní svojej funkcie
je postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo. Uviedol čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z

05.04.1993, kde kogentné ustanovenie vyžaduje, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali
v záujme vyššej kvality života. V danom prípade, dojednania o výške úrokov z omeškania 0,25 %
denne zo sumy 326,63 eur, považuje súdny exekútor za dojednania, ktoré sú v rozpore s dobrými
mravmi. Je potrebné preto exekúciu zastaviť podľa § 45 ods. 2 ZoRK, dal však podnet na povolenie
odkladu a zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania nad zákonom prípustnú výšku vo výške
1,5 % ročne. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 45 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 244/2002 Z. z., § 57 ods.

2, 3 a § 58 ods. 1 EP, pričom po preskúmaní zmluvy a úverových zmluvných podmienok zistil, že
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, vydaný na základe úverovej zmluvy z 24.03.2006, z
ktorej vyplýva, že bol povinnému poskytnutý úver vo výške 6.000,- Sk, avšak zvýšený o sumu príslušný
poplatok vo výške 4.800,- Sk, mal ho splácať v 10 mesačných splátkach po 1.080,- Sk od 16.04.2006.
Exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému 366,46
eur s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 358,49 eur od 21.05.2006 do zaplatenia a nahradiť

trovy konania vo výške 131,18 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Povinný si svoje
záväzky vyplývajúce z uzavretej zmluvy neplnil riadne a včas. Po výzve povinného oprávnený si vymáhalpohľadávku v rozhodcovskom konaní. Prvostupňový súd však poukázal v zmluve o úvere v časti
všeobecné podmienky na bod 17. - rozhodcovskú doložku, kde sa dohodli účastníci, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V bode 6. všeobecných podmienok je uvedené,
že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania
vo výške 0,25 % z dlžnej sumy, za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatným celý dlh až
do dňa jeho uhradenia. V bode 4. všeobecných podmienok poskytnutia úveru je stanovené, že celý

dlh sa stáva okamžite splatným v prípade, ak dlžník neuhradí včas dve po sebe nasledujúce splátky,
prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Keďže sa stal splatný celý dlh, na základe toho oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie nesplatného
dlhu. Rozhodca v rozhodcovskom rozsudku odcitoval ustanovenie Obchodného zákonníka § 497, § 503
ods. 1, § 273 ods. 1, § 261 ods. 3 písm. b), § 263 ods. 1. Prvostupňový súd poukazujúc na ust. § 25 ods.
1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z., § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001, § 3 ods. 1, § 52

ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, 5 a § 54 ods. 1, 2 OZ, zároveň aj smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993,
hlavne v čl. 2 písm. a), v čl. 3 ods. 1, 2, v čl. 6, ako aj s poukazom na rozsudok Európskeho súdneho
dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, vo veci
Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero C-240/98, ako aj vo veci C-168/2005 zo dňa
26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, ako aj vo veci C-243/2008 zo

dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi. Prvostupňový súd poukázal na to, že
rozhodcovská doložka, tak ako bola dojednaná, dodávateľovi umožňuje výber rozhodcovského konania
nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, ten si ju osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal možnosť ju prijať len ako celok, alebo podrobiť
sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom

konaní. O takejto podmienke treba s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Ob. zák., vzhľadom na jej formuláciu
a značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, hovoriť o neplatnosti, lebo sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. V súvislosti s
poukazom na už uvedenú judikatúru, prvostupňový súd poukázal na nesprávny postup rozhodcovského
súdu, ktorý takúto nekalú rozhodcovskú doložku nevyhodnocoval, hoci súd má preskúmať v rozsahu aj

vnútroštátnychpravidielposúdenieplatnostitejtodoložky.Keďžesúdpreskúmalneprijateľnépodmienky,
že plnenie je v rozpore s dobrými mravmi, takisto aj pri úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z
dlžnej sumy čo je 91,25 % ročne, toto tiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Rozhodcovský súd teda aj v tejto časti
zaviazal povinného na plnenie právom nedovolané. Súd dospel k záveru, že exekúciu je potrebné

zastaviť v celom rozsahu, teda nielen v časti, v akej žiadal exekútor, pretože exekučný titul obsahuje
neprijateľné podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, slovenským právom ako aj s právnym
poriadkom európskeho spoločenstva, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Preto súd zastavil exekučné konanie čo sa týka
odkladu, ktorý požadoval súdny exekútor, tak súd iba podotkol, že v danom štádiu exekúcie by bolo

rozhodnutie odkladu nadbytočné, a preto súd ani o ňom nerozhodoval. S poukazom na ust. § 196 a §
200 ods. 1, 2 EP rozhodol, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie právny zástupca oprávneného. Poukázal na to, že keď
súd odôvodňuje všeobecné podmienky v bode 17., z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že sa

dohodli zmluvné strany na tzv. alternatívne určenej pomoci riešenia súdnych sporov a v závislosti
od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie
pred všeobecným súdom. Navyše existenciu uvedenej rozhodcovskej doložky a jej súlad s právnym
poriadkom Slovenskej republiky skúmal pri skúmaní svojej vecnej príslušnosti sám rozhodcovský súd
pri začatí rozhodcovského konania. Oprávnený sa nestotožňuje s tvrdením konajúceho prvostupňového

súdu, že rozhodcovská doložka umožňovala oprávnenému zvoliť si spôsob riešenie sporu medzi
zmluvnými stranami o úvere. Vzhľadom na citované znenie rozhodcovskej doložky a existenciu
rozväzovacej podmienky v nej obsiahnutej, je zrejmé, že k zrušeniu rozhodcovskej doložky by došlo
podaním akéhokoľvek návrhu na všeobecný súd SR. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva,
že konajúci súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ. K

uvedenému oprávnený uviedol v odvolaní, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy boli podľa predmetných
ustanovení OZ spotrebiteľské zmluvy definované ako kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopredpripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Jednoznačne z toho vyplýva, že zmluvu o úvere nebolo
možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv. Predmetnú zmluvu nie je možné podriadiť
ani pod režim právnej úpravy spotrebiteľských úverov, keďže v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o

úvere zákon o spotrebiteľských úveroch definoval v § 2 spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme. Preto jednoznačne vyplýva, že predmetná zmluva o úvere uzatvorená s
oprávneným a povinným bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné
podradiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv. Ak by aj závery konajúceho súdu boli

správne, oprávnený poukazuje na fakt, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, prečo konajúci súd
aplikoval ust. § 258/2001 Z. z. na právny vzťah, na základe ktorého bol povinnému poskytnutý úver vo
výške 199,16 eur. Pokiaľ ide o tvrdenie o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, tak oprávnený
uvádzal, že výška úroku vo výške 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných
zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený

poskytol úver a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Oprávnený nežiadal od povinného
zabezpečenie úveru. Účastníci dohodli úroky vo výške 0,25 %, za každý deň omeškania z dlžnej sumy
a takýto prejavil vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Navyše poukázal na ust. § 359 ods. 1 Ob.
zák. platného v čase uzatvorenia zmluvy, že výška úroku z omeškania sa upravovala predovšetkým
ako dohoda zmluvných strán. Nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie

výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
16.05.1996 sp. zn. 3Obdo/3/96). Oprávnený zdôrazňuje, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o
úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútnym obchodom, čiže úroky z omeškania bolo možné
dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. Navrhol preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušiť.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobu (§ 201 a § 204 O.s.p.), preskúmal vec obsahom a dôvodmi podaného

odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal oprávnený už pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom

povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil.

Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku,
pod definícii spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné,

že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v
znení platnom od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle
právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a
výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, odvolací súd je toho názoru,
že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je
nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust. § 23a Zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.

Keďže oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, oprávnený pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupovala
v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho
v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň
je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou oúvere sa zaviazal poskytnúť oprávnený ako dodávateľ povinnému ako spotrebiteľovi dočasne peňažné
prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa

základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z., keď zároveň
nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v
§ 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere

je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi

účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe vyššie uvedeného, sa preto odvolací súd stotožňuje s
názorom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku a tu dospel k záveru,
že predmetná rozhodcovská doložka, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K tejto otázke súd prvého
stupňa vychádzajúc z obsahu spisu nevenoval pozornosť a uvedený nedostatok tak napravil odvolací
súd(ktorývtomtosmereurobilajpríslušnýdotazaposkytolúčastníkommožnosťargumentovať),pričom

ani použitá argumentácia oprávneného v spojitosti s okolnosťami daného prípadu neboli spôsobilé
odvolací súd presvedčiť o tom, že nie je oprávnený posudzovať rozhodcovskú doložku.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Toto citované
ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje iba na predmet plnenia, alebo na cenu plnenia (ods. 2). V
ods. 3 Občiansky zákonník príkladmo demonštratívne vymenúva niektoré neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách. V ods. 4 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Článok 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 účinnej od 21.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú

zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods.1, 2 smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom nemá priamu právnu
záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda abysúd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady
neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

ESĽP v rozsudku z 27.6.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd
je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu
než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka
o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh

nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto
prípadejerozhodcovskázmluvavyjadrenáibavpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnými
zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam

rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským

súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej
veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu

na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému
konaniu.Tátorozhodcovskádoložkanapĺňaznakyneprijateľnejpodmienkyspotrebiteľskejzmluvypodľa
§53ods.1,pretoženútispotrebiteľanenávratneavýhradnesapodrobiťrozhodcovskémukonaniu,ajkeď

si to spotrebiteľ výslovne neželá, v prípade ak konanie vyvolá dodávateľ (oprávnený). Rozhodcovská
doložka síce umožňuje obrátiť sa spotrebiteľovi na príslušný súd Slovenskej republiky, ale len v prípade,
ak predmetný spor vyvolá spotrebiteľ a keďže v prejednávanej veci oprávnený ( dodávateľ) v zmysle
rozhodcovskej doložky inicioval rozhodcovské konanie, povinný nemal možnosť vyjadriť nesúhlas.

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil
názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná
a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp.
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ

za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať
za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa
nedošlo.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v zmluve o úvere je v priamom rozpore s

citovaným ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení. Keďže ale v
čase uzavretia predmetnej zmluvy (ku dňu 31.10.2006) Občiansky zákonník citované ustanovenie, ktoré
bolo zavedené až novelou účinnou od 1.1.2008 neobsahoval a v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka
vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 1.1.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších
predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s použitím cit. § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú
smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a preto je neplatná.

Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a
nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z. z., nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej
veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je
pretoprávneneúčinný,nulitný,neschopnývyvolaťprávnenásledkyapretoniejespôsobilýmexekučnýmtitulom v zmysle ust.§ 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (Pozri
rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3 M Cdo 20/2008). Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej

zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK), súd žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného
poriadku zamietne.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil, keď povinnosťou súdu prvého stupňa
bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.