Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/148/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211201457
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211201457.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: O. A., D.. XX.XX.XXXX, N. J. XXXX/XX, G., o vymoženie
727,53 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava,
so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod č. EX 18102/2010, v konaní o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 48Er/87/2011-12 zo dňa 19.7.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a

uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho
exekútora, bol vykonaním exekúcie poverený dňa 17.1.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý.
Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zradeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 07864/2010 zo dňa 17.9.2010, ktorým bola povinná zaviazaná

uhradiť oprávnenému sumu 772,53 Eur spolu s príslušenstvom a trovy rozhodcovského konania v sume
251,29 Eur.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), podľa

§ 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), podľa Zmluvy
o fungovaní EÚ a smernice Rady 93/13/EHS, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 903800018, ktorú uzavreli oprávnený s povinnou
dňa 17.9.2009. Predmetnú úverovú zmluvu považoval súd za spotrebiteľskú zmluvu, pretože oprávnený

konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a povinná konala ako fyzická
osoba - nepodnikateľ.
Súčasťou predmetnej zmluvy je rozhodcovská doložka, ktorá je podľa názoru súdu prvého stupňa
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O neprijateľnú podmienku totiž ide aj v prípade, ak spotrebiteľ má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu a podať návrh na všeobecnom súde. Povaha zmluvy o úvere je adhézna, a preto mal spotrebiteľ
len možnosť prijať zmluvu ako celok resp. ju odmietnuť. Súd poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvoraEurópskejúnievoveciC-243/08zodňa04.06.2009PannonGSMZrt.protiErzsébetSustiknéGyörfi,bod
40 rozsudku. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
podľa názoru súdu prvého stupňa k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje

ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernica Rady 93/13/EHS. Súd ďalej konštatoval,
že zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne je v rozpore s príslušnými ustanoveniami
vnútroštátneho a európskeho práva na ochranu spotrebiteľa. Z týchto dôvodov prvostupňový súd dospel
k záveru, že exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol v ňom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na skutočnosť, že povinný v zmluve o úvere uviedol
a osobitne aj podpísal, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel povolania. K rozhodcovskej
doložke v úverovej zmluve oprávnený uviedol, že sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku.
Z tejto rozhodcovskej doložky teda vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej

právomoci súdu na riešenie sporu a umožňuje ktorejkoľvek zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom. Navyše rozhodcovské konanie
prebiehalo v písomnej forme, a preto vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov
konania nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
povinný vyjadril podpísaním zmluvy o úvere súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. aj s bodom 6

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom je dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25
% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Tento úrok má teda sankčný charakter a dlžník je povinný
ho zaplatiť len v prípade, ak nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zmluvy o úvere. Podľa
názoru oprávneného úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne nie je neprimeraný a nie je ani v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený

poskytuje úvery z vlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, čím podstupuje
určité obchodné riziko. Zdôraznil, že zo žiadnych právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné
záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktoré si môžu zmluvné strany dohodnúť a v
tejto súvislosti poukázal aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Taktiež je
oprávnený toho názoru, že na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich svojím konaním ako

prvý porušil. Aplikovaním moderačného práva by súd nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, čo by
viedlo k značnému oslabeniu postavenia oprávneného a k nemožnosti uplatnenia zmluvnej slobody pri
uzatvorení zmluvy. Opätovne zdôraznil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny
vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútny obchod, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne
požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. V závere odvolania oprávnený poukázal aj na to, že

súdprvéhostupňaposudzovalvec,oktorejužrazprávoplatnerozhodol.Súdudelilsúdnemuexekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný titul bol predmetom preskúmania zo
strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia a v tomto konaní uznal súd prvého stupňa exekučný
titul za súladný so zákonom a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. tak,
že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preto prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.

1 a 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na

doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,
sp. zn.: SR 07864/10 zo dňa 17.9.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 25.10.2010 a vykonateľným
dňa 28.10.2010. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 772,53 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 772,53

Eur od 2.4.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 772,53 Eur od 15.6.2010
do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 251,29 Eur, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Z predloženej zmluvy o úvere č. 903800018 zo dňa 17.9.2009 uzavretej medzi účastníkmi konania

vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 350 Eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť
oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 346 eur t. j. celkovo 696 Eur, v 12 mesačných
splátkach po 58 Eur, počnúc dňom 16.10.2009. Povinná súčasne prehlásila, že finančné prostriedky jej
boli poskytnuté na výkon povolania.

Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V článku
15. týchto podmienok je zakotvená Rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory zo zmluvy
o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvého stupňa, ktorý založil svoje rozhodnutie na existencii
spotrebiteľského vzťahu medzi oprávneným a povinnou. Odvolacia námietka oprávneného, že finančné
prostriedky boli povinnej poskytnuté na výkon povolania, nie je opodstatnená. Je totiž nesporné, že

poskytnutý úver vo výške 350 Eur nebol povinnej poskytnutý na výkon povolania z dôvodu, že oprávnený
túto skutočnosť dostatočne nepreukázal. Pokiaľ by sa nemalo jednať o spotrebiteľský úver, je vecou
oprávneného, aby pri uzatváraní iných zmlúv ako spotrebiteľských, v záujme právnej istoty označil
účastníkov zmluvy náležite a bezpochybne všetkými náležitosťami týkajúcimi sa identifikácie účastníkov
zmluvy. Len samotné zaškrtnutie kolónky v zmluve o úvere, že úver bol poskytnutý na výkon povolania,

je pre právne posúdenie zmluvy o úvere podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka irelevantné.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva túto charakteristiku
spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná nemohla
ovplyvniť, pretože už boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predstavuje
predmetná rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou podmienkou nie je len rozhodcovská doložka, ktorá núti
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, ale tiež rozhodcovská

doložka, ktorá síce umožňuje spotrebiteľovi vybrať si medzi všeobecným a rozhodcovským súdom,
ale ak by sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, aby rozhodcovskému konaniu
zabránil. Z tohto dôvodu neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že sa jedná o nevýhradnú
rozhodcovskú doložku, ktorá je prípustná.

Odvolací súd zdôrazňuje, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je v rozpore s právom na súdnu
ochranu garantovaným Ústavou Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 a nasl., ako aj v rozpore
s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Oprávnený ďalej namietal, že úrok z omeškania vo výške 0,25 % ročne nie je neprimeraný a nie je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Nakoľko povinná bola zaviazaná rozhodcovským
rozsudkom len na istinu, zmenkový úrok vo výške 0,25 % a zákonný úrok vo výške 6 %, vyhodnotil
odvolací súd túto námietku ako neopodstatnenú.

Na záver odvolací súd ešte dodáva, že exekučný súd je v exekučnom konaní zo zákona oprávnený
a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov

uvedených v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez
ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza; vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného
príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Exekučného
poriadku sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní

však nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených
v § 57 Exekučného poriadku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo
11/2010 zo dňa 26.9.2011). Vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku po udelení poverenia na vykonanie exekúcie preto nemalo za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením

§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné
trovy konania nevznikli.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.