Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204968
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6414204968.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom,
dieťa rodičov: W. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. I. XXX, XXX XX H. C. N., a: Q. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O. I. XXX, XXX XX H. C. N., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jaroslavom
Polkorábom, bytom Hviezdoslavova 284/50, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu matky na
zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného

súdu Žiar nad Hronom č.k. 4P/34/2014-35 zo dňa 04. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 5C/114/2010-53 zo dňa 03. 11. 2010 (pozn. odvolacieho súdu - okresný súd nesprávne uviedol dátum
vydania uvedeného rozsudku ako „07. 12. 2010“) vo výroku o výživnom na maloleté dieťa tak, že otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným zvýšeným zo sumy 50 eur mesačne
na sumu 65 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky dieťaťa.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dňa 23. 04. 2014
podala matka maloletého návrh ktorým žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému
dieťaťu zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne z dôvodu, že od posledného rozhodnutia o
výživnom sa zvýšili náklady na maloletého. Uviedla, že v súčasnom období je na materskej dovolenke s
iným dieťaťom, jej príjem je iba rodičovský príspevok a prídavky na dve deti, v sume 250 eur mesačne.
Ak by nežila s rodičmi, nemala by z čoho žiť. Otec navrhoval návrh matky zamietnuť z dôvodu, že je

bez príjmu. Uviedol, že všetky jeho výdavky hradí jeho dcéra a nebyť jej pomoci nemal by z čoho platiť
ani výživné.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej
domácnosti. Naposledy o výživnom na maloletého rozhodoval súd v konaní o určenie otcovstva, kedy
došlo k dohode rodičov o určení výšky výživného na maloletého vo výške 50 eur mesačne, bez toho, že
by v spise alebo v rozsudku bola uvedená výška príjmu rodičov.

Okresný súd vec právne posúdil s poukazom na ust. § 78 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Konštatoval, že o výživnom na
maloletého naposledy súd rozhodoval v roku 2010. Od tej doby sa zvýšili potreby maloletého dieťaťa.Maloletý nastúpil do materskej školy a zvýšili sa tiež náklady na jeho výživu, ošatenie, zdravotnú
starostlivosť. Aj keď otec deklaroval, že je nemajetný, okresný súd na túto skutočnosť neprihliadol,
ale prihliadol na jeho schopnosti konštatujúc, že otec je schopný získať finančné prostriedky na svoje

živobytie a na potreby maloletého dieťaťa. Okresný súd uviedol, že nie je sporné, že od posledného
rozhodnutia o výživnom uplynuli štyri roky a zvýšili sa potreby maloletého dieťaťa. Vzhľadom na útly
vek dieťaťa potom primerane zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, a to zo sumy 50 eur mesačne na sumu
65 eur mesačne.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Poukázala na to,
že je na materskej dovolenke. Jej príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti, čo je
spolu 250 eur mesačne. Maloletý W. navštevuje materskú školu v O. I. a úmerne jeho veku a súčasnej
ekonomickej situácii sa zvýšili náklady na jeho výživu. Uviedla, že musí platiť poplatky za materskú školu
a úver vo výške 180 eur mesačne za rodinný dom v ktorom s deťmi žije. Po zaplatení úveru jej zostane
na živobytie 70 eur na mesiac, za čo musí nakúpiť plienky a mlieko pre deti. Na rodinný dom ďalej

platí poistenie v sume 19,13 eura ročne. Ďalej uviedla, že má pohľadávky voči spoločnosti Provident;
za požičané peniaze kúpila použitý kočík pre jej dcéru mal. XX I. H., nar. XX. XX. XXXX a iné potrebné
veci do nemocnice. Maloletá W. je tiež dieťaťom otca maloletého W.; tento ale otcovstvo k maloletej
W. nepriznal. Za vodné a stočné platí po 20 eur mesačne, ale takto nastavená platba je nedostatočná,
lebo jej prišiel nedoplatok. Maloletému musí pravidelne kupovať nové ošatenie a obuv, nakoľko však

nemá dostatok finančných prostriedkov kupuje mu obnosené veci. Nemá finančné prostriedky ani na
lieky. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorý majú príjem spolu v sume 320 eur mesačne.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a výživné zvýšil na sumu 100 eur mesačne.
K podanému odvolaniu pripojila Kartu splátok spoločnosti Provident, potvrdenie zo školskej jedálne L.W.
upomienku Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s., fotokópie poštových ústrižkov.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že už počas konania deklaroval svoju ochotu podieľať
sa na výžive maloletého W. spôsobom, ktorý mu umožňuje jeho súčasná situácia. V súčasnosti nie je
schopný prispievať na výživu maloletého vo väčšom rozsahu. Zdôraznil pritom, že s platením výživného
namaloletéhomupomáhajehodcéra.Jehomajetkovépomerysúnulové;jenemajetný,nevlastnížiadny

hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Od januára 2014 ako evidovaný nezamestnaný pracuje na dohodu,
pričom jeho príjem za mesiac január, február a marec 2014 bol 10,84 eura mesačne. Nie je pravda,
že matka maloletého obýva rodinný dom len so svojimi rodičmi, ale býva s ňou aj jej sestra s rodinou,
ktorá však na spoločnú domácnosť ničím neprispieva. Ak matka deklaruje, že sama znáša väčšiu časť
nákladov na bývanie, a to aj na úkor iných s ňou žijúcich osôb, nemôže si tieto náklady kompenzovať

od neho v rámci nároku na zvýšenie výživného na maloletého W.. Rozsudok okresného súdu považuje
otec za prijateľný, preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

V dôsledku podaného odvolania matky a otca maloletej krajský súd vec prejednal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia
pojednávaniaarozsudokokresnéhosúdupodľaustanovenia§219ods.1OSPpotvrdilztýchtodôvodov:

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému L. upravená rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 5C/114/2010-53 zo dňa 03. 11. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 11.
2010, vydaným v rámci konania o určenie otcovstva k maloletému. Predmetným rozsudkom bola otcovi
maloletého uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 50 eur mesačne (č.l.
53 - 55 spisu). Rodičia sa na takejto výške výživného dohodli.

Zo spisu sp. zn. 5C/114/2010 odvolací súd zistil, že matka maloletého bola v tom čase na materskej
dovolenke a poberala dávky v materstve. Z potvrdenia ÚPSVaR v Banskej Bystrici, pracovisko Žiar nad
Hronomvyplýva,žezamesiacjanuár2010jejbolvyplatenýrodičovskýpríspevokvsume164,22eura,za
rok 2009 jej bol vyplatený rodičovský príspevok spolu v sume 1 926,24 eura. Matka okrem rodičovského

príspevku poberala prídavky na maloletého, v roku 2009 po 21,25 eura mesačne, za január 2010 jej bol
vyplatený prídavok v sume 21,99 eura. Ohľadom otca zo spisu sp. zn. 5C/114/2010 nevyplývajú jeho
majetkového ani príjmové pomery, matka len v podanom návrhu na určenie otcovstva k maloletému
dieťaťu uviedla, že tento je SZČO.Podľa § 78 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom
môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistenej porovnaním okolností dôležitých pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom

zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o takú zmenu, ktorá má význam pre záver,
že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii ako na strane
osoby k výžive povinnej, tak i osoby k výžive oprávnenej. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí
súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej

úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine zakotvujúcu
právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo v
negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna

podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho školského zaradenia,
fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho oprávnených kultúrno-spoločenských potrieb
a športových záujmov a pod. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované i
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú
teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré

sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac, súd
prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a rovnako tak berie do úvahy i
prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

Matka sa podaným návrhom dožadovala zvýšenia výživného na maloletého W. zo sumy 50 eur mesačne

na sumu 100 eur mesačne, pričom poukazovala na zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom.

V konaní pred prvostupňovým súdom bolo zistené, že matka má dve vyživovacie povinnosti. Je na
rodičovskej dovolenke s maloletou W. H., ktorá sa narodila v októbri 2013. Na toto jej druhé dieťa

doposiaľ výživné súdom určené nebolo. Matka tvrdí, že aj otcom maloletej W. je otec maloletého W..
Matka poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eura mesačne (č.l. 30 spisu) a rodinné prídavky na
dve deti spolu v sume 47,04 eura mesačne (č.l. 28 spisu). Platí úver za rodinný dom v sume 180 eur
mesačne (č.l. 4 spisu), v ktorom spolu s ňou žijú aj jej rodičia. Finančne jej vypomáhajú jej rodičia.

Otec maloletého v minulosti pracoval ako živnostník (stolár). Od 13. 10. 2010 do 13. 10. 2012 mal
pozastavené prevádzkovanie živnosti (č.l. 13 spisu). Svoje podnikanie ukončil dňom 12. 03. 2013 (č.l.
14 spisu), pričom uviedol, že tak urobil zo zdravotných dôvodov. Od 12. 03. 2013 je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie (č.l. 17, 18 spisu). Pracuje na Dohodu o vykonaní práce uzatvorenú dňa
22. 01. 2014, za dojednanú odmenu 2,50 eura na hodinu, pričom jeho pracovnou náplňou je pílenie a

ukladanie dreva (č.l. 22 spisu). Na základe tejto dohody dosiahol za mesiace január, február a marec
2014 čistý príjem v sume 10,48 eura mesačne (č.l. 23 spisu). Je nemajetný. Za bývanie neplatí; všetky
náklady spojené s bývaním hradí jeho plnoletá dcéra ako vlastníčka domu, v ktorom otec žije, ktorá za
otca podľa jeho tvrdenia platí aj výživné na maloletého W.a.

Maloletý X má 6 rokov. Chodí do materskej školy, za ktorú matka platí príspevok do 10 eur mesačne.
Je zdravý.

Okresný súd na základe takto vykonaného dokazovania zvýšil výživné na maloletého zo sumy 50 eur
mesačne na sumu 65 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Odvolacísúdpreskúmanímodvolanímnapadnutéhorozsudkuokresnéhosúduneuznalodvolaniematky
za dôvodné. V súdenej veci je nesporné, že od poslednej úpravy výživného ubehli takmer 4 roky. Za
tento čas došlo k zmene odôvodnených potrieb maloletého W., ktorý je vekovo starší a v súčasnosti užchodí do materskej školy, za ktorú matka platí poplatok do 10 eur mesačne. Zmena pomerov nastala aj
na strane matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej W. H., nar. XX. XX. XXXX, ku
ktorej otcovstvo doposiaľ určené nebolo, avšak podľa tvrdenia matky je otcom tohto dieťaťa rovnako otec

maloletého W., pričom na maloletú výživné neplatí. Matka je aj v súčasnosti na rodičovskej dovolenke,
jej príjem tvorí rodičovský príspevok v sume 203,20 eura mesačne a rodinné prídavky na dve deti spolu
v sume 47,04 eura mesačne. Okrem tohto dostáva už len výživné na maloletého W. od otca maloletého.
Pokiaľ ide o otca maloletého, odvolací súd mal za preukázané, že otec je takmer bez príjmu, dosahuje
len zanedbateľný príjem plynúci z Dohody o vykonaní práce.

Odvolací súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil potreby maloletého W., osobné a majetkové pomery
oboch rodičov i to, kto poskytuje maloletému každodennú osobnú starostlivosť. Úmerne s vekom
maloletého dieťaťa sa nepochybne od poslednej úpravy výživného zvýšili aj jeho potreby. A. pre dieťa
slúži nielen na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie), ale aj
ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a výchovu dieťaťa. Výška výživného, tak ako ju

určil okresný súd, je primeraná potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam a schopnostiam povinného
otca. Odvolací súd vzhľadom k matkou deklarovaným výdavkom považuje za potrebné zdôrazniť, že
výživné slúži výlučne na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Nie je daný zákonný dôvod k tomu,
aby povinný otec znášal ostatné výdavky matky (napr. výdavky na úverové zaťaženie, na bývanie, atď.).
V danom prípade bolo preukázané, že matka má v súvislosti so starostlivosť o maloletého zvýšené

výdavky v podobe poplatku za materskú školu do 10 eur mesačne, ďalej má výdavky na stravu, ošatenie
a obuv maloletého. Iné výdavky na maloletého matka v konaní nepreukázala a ani netvrdila, že by jej iné
výdavky na maloletého vznikali. Výživné v sume 65 eur mesačne tak spolu s určitou finančnou čiastkou
na maloletého zo strany matky, ktorá je rovnako povinná na maloleté prispievať, spolu s prídavkom na
dieťaakoštátnousociálnoudávkouktorájeurčenánavýchovuavýživunezaopatrenéhodieťaťa,pokryje

momentálne preukázané odôvodnené potreby maloletého M. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej
povinnosti otca maloletého Jakuba nie je možné zohľadniť výdavky na výchovu a výživu maloletej W. H.,
ktorej otcom má byť podľa tvrdenia matky maloletého W. tiež otec maloletého W., pretože táto otázka je
predmetom samostatnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. H. po vyriešení
otázky otcovstva.

Odvolací súd záverom konštatuje, že okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých
rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre
správne rozhodnutie vo veci. Tvrdenia matky v odvolaní nie sú takého charakteru, aby podmieňovali
zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom. Vzhľadom na to krajský súd rozsudok

okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.