Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511212913
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7511212913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej, v právnej veci navrhovateľky Q.
T., nar. XX.XX.U., bývajúcej v K. N. S.E. L.. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Poštovej ul.č. 14 proti odporcovi H. T.,
nar. XX.XX.U., bývajúcemu vo M. N. R. L.. Č.. XX, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Hudákom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul.č. 20, v konaní o určenie
príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie č.k. 13P 8/2011-144 zo dňa 16.07.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby
súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu vo výške 250 Eur mesačne od 05.09.2011. Navrhovateľku
zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 576,28 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr.
Dušana Hudáka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku navrhovateľka odvolanie z dôvodu, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Zdôraznila, že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý, trpí cukrovkou, bolesťami

chrbtice a pohybuje sa len pomocou invalidného vozíka. Uviedla, že absolvovala viaceré operácie
kolien a chrbtice a jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 268 Eur, nakoľko jej miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75 %. Do 30.06.2011 bola poberateľkou peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva,
bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 17,21 Eur mesačne, peňažného príspevku súvisiaceho
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 30,96 Eur mesačne, peňažného
príspevku na osobnú asistenciu vo výške 4 544,25 Eur ročne. Výplata týchto peňažných príspevkov jej

bola pozastavená rozhodnutím Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 05.08.2011 s účinnosťou
dňa 01.07.2011, keďže nepredložila doklad preukazujúci príjem odporcu ako spoločne posudzovanej
osoby za mesiac január 2010. Uviedla, že na základe dohody o vyporiadaní BSM nadobudla do
výlučného vlastníctva hnuteľné veci a finančnú hotovosť vo výške 13 277,56 Eur a sumu 4 149,24
Eur zo stavebného sporenia. Odporca nadobudol do výlučného vlastníctva rodinný dom v hodnote 135
000 Eur, osobné motorové vozidlo, z ktorého jej odporca vyplatil sumu 1 659,69 Eur, ďalej finančnú
hotovosť vo výške 6 060,59 Eur a sumu 4 149,24 Eur zo stavebného sporenia. Odporca teda nadobudolmajetok väčšej hodnoty, nakoľko mu ostal rodinný dom. Uviedla, že je vlastníčkou 1- izbového bytu,
ktorý jej zakúpil odporca a ktorého kúpna cena bola 35 000 Eur. Uvedená suma bola započítaná voči
pohľadávke, ktorú mala voči odporcovi z titulu vyporiadania BSM. Poukázala na svoje mesačné výdavky

a vysoké poplatky za lieky, pričom po odpočítaní týchto výdavkov jej reálne ostáva 8 až 9 Eur na
živobytie. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
pretože návrh na priznanie príspevku bol na súd podaný dňa 05.09.2011, pričom v tom čase sa voči
odporcovi nedopustila žiadneho takého konania, ktoré by odporovalo dobrým mravom. Uviedla, že
rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 3T 213/09, ktorým bola uznaná vinnou a odsúdená za

zločin týrania blízkej a zverenej osoby, je nespravodlivý, pretože uvedený skutok nespáchala, avšak
nemala dostatok psychických síl, aby v trestnom konaní pokračovala. Zdôraznila, že odporca na ňu
vyvíjal psychický tlak, aby odišla z rodinného domu, pričom jej zabezpečil neadekvátne bývanie. Po
úhrade nákladov na rekonštrukciu bytu jej ostalo asi 3 983,27 Eur, z ktorých uhrádzala svoje osobné
náklady počas dvoch rokov a v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov na živobytie. Uviedla,
že byt ktorý jej odporca zabezpečil bol v dezolátnom stave a vyžadoval si rekonštrukciu. Zdôraznila, že

odporca ju donútil, aby podpísala dohodu o vyporiadaní BSM, inak by ostala bez strechy nad hlavou.
Všetky skutočnosti, ktoré uviedla svedčia o tom, že práve ju odporca psychicky týral, preto je jej návrh
dôvodný. Zastávala názor, že súd mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 150 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4 M Cdo 4/2008 zo dňa 29.04.2009. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že k všetkým skutočnostiam uvádzaným
navrhovateľkou v odvolaní sa vyjadril v priebehu konania. Tvrdenie navrhovateľky o psychickom
nátlaku a nedostatku síl pokračovať v trestnom konaní považoval za účelové. Navrhovateľka tiež
účelovo spochybňuje zákonnosť rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T 213/2009 zo dňa

13.06.2011, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Poukázal
na skutočnosť, že v dôsledku správania sa navrhovateľky bola u neho diagnostikovaná prítomnosť
W. t.j. posttraumatickej stresovej poruchy, čo je symptómom týranej osoby. Tieto následky zanechalo
navrhovateľkino správanie aj na ich deťoch, čo vyplýva z obsahu trestného spisu. Navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh na určenie
príspevku na výživu navrhovateľky zamietol. Vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie o návrhu,

tieto v súlade s ust.§ 132 O.s.p. vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine je základnou
hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela

preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť bývalého manžela sám
sa živiť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností. Schopnosť bývalého manžela
živiť sa sám sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od
jeho majetkových pomerov. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých
manželov po rozvode manželstva ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň oproti obdobiu

pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na
uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže
byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov
sa neskúma ani neporovnáva. Ak súd zistí, že nie je v objektívnych alebo subjektívnych možnostiachrozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený
manželmámožnostiprispievaťnavýživuurčitousumoutak,abybolipotrebyoprávnenéhozabezpečené
v primeranej miere. Pri rozhodovaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela je súd povinný

prihliadnuť i na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi. Súd však nemusí právo na
príspevok priznať, ak by to odporovalo dobrým mravom (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine) a to ani v prípade,
ak by bola splnená podmienka odkázanosti na strane navrhovateľa a zároveň aj podmienka schopnosti
poskytovať príspevok na strane odporcu. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na naplnenie zákonných
kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s

dobrýmimravmi.Nepochybnáodôvodnenosťpredmetnéhokritériajedanáprioritnýmpredmetomúpravy
rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie
vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým,
že nepovažuje za spravodlivé, že by osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia
založené práve na takomto osobnom vzťahu. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho
obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich

takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém
práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom
ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti,
tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované
a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov v prevažnej časti spoločnosti. Súd ich

vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti
ich úkonov v čase a mieste. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti a
v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi súd nemá inú možnosť, ako nárok nepriznať.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľka sa voči odporcovi dopustila
spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona, za čo bola rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T 213/09 zo dňa 13.06.2011
uznaná vinnou a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov s probačným dohľadom nad správaním navrhovateľky
a súčasne jej bola uložená povinnosť podrobiť sa počas skúšobnej doby ochrannej ambulantnej
psychiatrickej liečbe. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že takéto

konanie a správanie sa navrhovateľky voči odporcovi po rozvode manželstva je rozhodne nezlučiteľné
s dobrými mravmi. Odvolací súd považuje za neopodstatnenú odvolaciu námietku navrhovateľky, že
predmetný trestný odsudzujúci rozsudok je nespravodlivý, pretože nespáchala skutok, za ktorý bola
právoplatne odsúdená, no nemala dostatok psychických síl pokračovať v trestnom konaní. Tvrdenie
navrhovateľky o nespáchaní skutku mohlo mať význam v trestnom konaní, avšak v predmetnom konaní

je relevantná len tá skutočnosť, že navrhovateľka sa voči odporcovi dopustila trestnej činnosti, za
ktorú bola právoplatne odsúdená. Navyše z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp.
zn. 3T 213/09 je zrejmé, že navrhovateľka sa vzdala práva podať proti nemu odvolanie. Z tohto
dôvodu nemožno od odporcu spravodlivo požadovať, aby za týchto okolností prispieval na výživu
navrhovateľky na úkor zabezpečenia vlastných potrieb a potrieb ich detí, ktoré s odporcom žijú v

spoločnej domácnosti, a to aj napriek tomu, že jediným príjmom navrhovateľky je invalidný dôchodok
vo výške 270 Eur mesačne a v dôsledku svojho nepriaznivého zdravotného stavu má navrhovateľka
zvýšená výdavky na lieky. Súčasne neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľky, že odporca v rámci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nadobudol v porovnaní s ňou nepomerne väčší majetok.
Navrhovateľka totiž dňa 06.09.2010 podpísala s odporcom dohodu o vyporiadaní BSM, ktorou došlo

k vzájomnému vyporiadaniu BSM, a teda súhlasila s uvedeným rozdelením hnuteľného, nehnuteľného
majetku a všetkých záväzkov. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka vyporiadaním BSM získala
finančné prostriedky vo výške 58 169,35 Eur, z čoho si kúpila jednoizbový byt v hodnote 35 000 Eur a
od odporcu dostala sumu 1 659,70 Eur za motorové vozidlo, ktoré si odporca ponechal. Navrhovateľka
v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, koľko finančných prostriedkov bola nútená vynaložiť na

rekonštrukciu bytu, ktorý jej zabezpečil odporca a ktorý bol podľa jej vyjadrenia v dezolátnom stave.
Súčasnevyznievanedôveryhodnetvrdenienavrhovateľky,žeporekonštrukciibytujejnaživobytieostala
len suma 3 983,27 Eur, keďže z dokladov predložených navrhovateľkou vyplýva, že v roku 2013 si
navrhovateľka kúpila vstavanú skriňu za 1 250 Eur a kuchynskú linku za 2 550 Eur, na čo správne
poukázal aj súd prvého stupňa. Vzhľadom na to, že navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové a

relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jej návrhu na určenie príspevku na
výživu rozvedenej manželky a odvolacie dôvody tvorili jej obranu už v konaní na súde prvého stupňa,s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal, odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa súčasne stotožnil
aj rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách konania účastníkov, pretože v danom prípade nezistil

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnému
odporcovi podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd práve naopak zastáva názor, že vzhľadom na
okolnosti prejednávanej veci (zamietnutie návrhu navrhovateľky pre rozpor s dobrými mravmi) by nebolo
spravodlivé požadovať od odporcu, ktorý nedal príčinu na vznik sporu, aby sám znášal trovy konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §

142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov nepriznal, pretože navrhovateľka nemala v
konaní úspech a úspešný odporca náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.