Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/486/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709203216
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6709203216.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Klaudie Koskovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa R. V., miesto podnikania F. F.,
V. č. XX, IČO: 17062721, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Slezáková, s.r.o., so sídlom
Banská Bystrica, Robotnícka 10, IČO: 36860999, proti odporcom 1/ R. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom A., I. Y. 1, 2/ Y. U., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom A., I. Y. 1, obaja zastúpení advokátom JUDr.
Ľubomírom Hrežďovičom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Rudlovská 2, o zaplatenie 23.235,70
€ s príslušenstvom, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa
02. 07. 2013 č. k.: 15C/168/2009 - 571, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými odporcom uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 23.235,70 € s príslušenstvom, nahradiť trovy
konania a zastavil konanie potvrdzuje.

Odvolanie odporcov proti výroku, ktorým súd vzájomný návrh odporcov vylúčil na samostatné konanie,
odmieta.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 473,60 € do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia Advokátskej kancelárii JUDr. Andrea Slezáková, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica,
Robotnícka 10.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd rozhodol, že

Odporcovia 1. a 2. sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 23.235,70
€ spolu so 7% ročným úrokom z omeškania od 19.4.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Odporcovia 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
6.860,09 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 19.4.2006 do
zaplatenia zastavuje .

Súd vzájomný návrh odporcov, ktorým sa domáhajú zaplatenia istiny vo výške 1.266,54 € do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vylučuje na samostatné konanie.

V rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov spoločne a nerozdielne k zaplateniu istiny
vo výške 23.235,70 € spolu so 7% ročným úrokom z omeškania od 19.4.2006 do zaplatenia a uhradiť
trovy konania. V priebehu konania požiadal o pripustenie zmeny návrhu v časti príslušenstva s tým,
že žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 13% ročne. Súd zmenu návrhu pripustil. Následne zobral
navrhovateľ návrh o zaplatenie príslušenstva nad 7% ročne z dlžnej istiny od 19.4.2006 do zaplatenia
v časti 6%. Odporcovia s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasili, nato podľa ustanovenia § 96 ods. 1
a 3 O. s. p. súd konanie v časti príslušenstva zastavil.

Navrhovateľ tvrdil, že medzi ním ako veriteľom a odporcami ako dlžníkmi bola dňa 18. 03. 2006
uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej požičal odporcom spoločne a nerozdielne finančnú
čiastku vo výške 700.000,-- Sk (23.235,70 €). Pôžička bola vyplatená k rukám odporcov dňa 18. 03.
2006 s tým, že splatnosť bola dohodnutá dňa 18. 04.2006. Pokusy o pokonávku zostali bezúspešné.
Navrhovateľ poukazoval aj na to, že už v minulosti v súvislosti s uplatneným nárokom podali návrh
na tunajší súd s tým, že konanie sa viedlo pod sp. zn.: 9C/185/2007. Následne po mimosúdnych
rokovaniach zobrali návrh späť s tým, že odporcovia nedodržali dohodnuté podmienky a nedošlo k
podpísaniu dohody o urovnaní. S poukazom na túto skutočnosť podal návrh opätovne, ktorým sa
domáhal vrátenia požičanej sumy.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému podali odpor odporcovia.
Namietali, že zmluvu o pôžičke považovali za neplatnú. Nikdy si žiadnu čiastku od navrhovateľa
nepožičali, tobôž čiastku 700.000,-- Sk. Potvrdili, že odporca v 1. rade bol s navrhovateľom v pracovnom
kontakte, pretože vo februári 2004 si u neho navrhovateľ objednal opravu osobného motorového vozidla
značky Audi A4. Po vykonaní opravy opätovne požiadal začiatkom roku 2005 o opravu tohto istého
vozidla s tým, že vo februári 2005 ho oslovil navrhovateľ s vážnejšou a nákladnejšou opravou a navrhol
mu predaj vozidla. Odporca súhlasil s tým, že vozidlo od neho odkúpi a dal mu podpísať navrhovateľ
„nejaký“ papier, ktorý odporca v 1. rade bližšie neštudoval. Navrhovateľ ho ubezpečil, že sa jedná
o jednoduchý doklad potvrdenie o tom, že vozidlo bolo ponechané v jeho dielni a žiadal, aby sa na
uvedený doklad podpísala ďalšia osoba. Tento doklad podpísal odporca v 2. rade. Za vozidlo zaplatili
navrhovateľovi v splátkach celkovo čiastku 328.000,-- Sk. Následne od nich žiadal navrhovateľ ďalšie
splátky kúpnej ceny. V novembri 2007 bol podaný návrh na súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9C
185/2007, kde sa navrhovateľ domáhal z titulu zmluvy o pôžičke vrátenia čiastky 700.000,-- Sk. V
súvislosti s konaním navrhovateľa podali odporcovia trestné oznámenie vzhľadom k tomu, že vozidlo
bolo vedené na ich matku Y. U. a toto im bolo odňaté Okresným riaditeľstvom PZ Zvolen. Tvrdenia
navrhovateľa považovali za nepravdivé, nie v súlade so skutočnosťou. Zmluvou o pôžičke považovali
za absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
sa prieči dobrým mravom. Nikdy neboli dohodnutí s navrhovateľom na takomto právnom úkone a nikdy
si od neho žiadne finančné prostriedky nepožičali. Pokiaľ aj podpísali, namietli aj relatívnu neplatnosť,
pretože uzavreli uvedenú zmluvu o pôžičke v omyle, to znamená, že absentovala ich vôľová a rozumová
zložka. Uzavretú zmluvu považovali za fiktívny, resp. zastierací právny úkon, pretože im nikdy nebola
vyplatená táto suma.

Po vykonaní do dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný.
Skúmal okolností ohľadom opravy a odpredaja osobného motorového vozidla Audi A4, ktoré podľa
vyjadrení odporcov mal navrhovateľ u nich nechať za účelom odpredania približne v roku 2005 s tým,
že zmluva o pôžičke mala byť dokladom potvrdzujúcim prevzatie tohto vozidla na vážnejšiu opravu. Na
základe dôkazu Okresného dopravného inšpektorátu Zvolen mal preukázané, že minimálne rok pred
uzavretím zmluvy o pôžičke, t.j. v marci 2006 bol ako držiteľ tohto motorového vozidla vedený C. S.. C.
S. bol vedený ako držiteľ tohto osobného motorového vozidla od 09. 03. 2005 do 28. 04. 2006 a od 28.
04. 2006 do 27. 04. 2011 bola ako držiteľka vedená Y. U., matka odporcov 1. a 2. Preto neakceptoval
tvrdenie odporcov, že 18. 03. 2006 mali podpisovať navrhovateľovi doklad preukazujúci prevzatie Audi
A4 na opravu a že nevedeli, že sa jedná o zmluvu o pôžičke.

Rovnako nepovažoval za pravdivé tvrdenie odporcov, že nemali nikdy od navrhovateľa požičané žiadne
peniaze, ako to vyplýva z ich výpovedí na pojednávaní dňa 3.3.2011, ale aj pred príslušnými orgánmi
činnými v trestnom konaní, keď prebehlo okresným súdom zmenkové konanie, kde boli odporcovia
zaviazaní zaplatiť na základe zmenky, ktorú obaja uzavreli s navrhovateľom, čiastku 110.000,-- Sk. Tu
tvrdili, že podpisy na zmenke nie sú ich, pričom pravosť podpisov skúmal znalec - grafológ v rámci
trestného konania a jednoznačne uviedol, že sa jedná o ich podpisy na zmenke. Následne navrhovateľ
predložil ďalší doklad preukazujúci pôžičku dňa 22. 03. 2009 vo výške 290.000,-- Sk, čo bolo predmetom
ďalšieho konania a dokazovania.

Pokiaľ v tomto konaní tvrdili, že nevzali si pôžičku od navrhovateľa, ale podpísali „nejaký“ papier, o ktorom
si mysleli, že sa týka osobného motorového vozidla Audi A4, ani v tomto súd nepovažoval ich výpoveď za
pravdivú, pretože v priebehu konania nedoložili ani jeden preberací protokol, ktorý by nasvedčoval tomu,
že už v minulosti alebo následne po 18. 03. 2006 si dávali podpisovať preberacie protokoly o odovzdaní
vozidiel do ich autoservisu navrhovateľom. Bolo preukázané, že odporca v 1. rade mal obchodné vzťahy
s navrhovateľom a tomuto vykonával opravu vozidiel. Pokiaľ ohľadom vozidla Audi A4 uvádzali, že sa
malo jednať o akúsi kompenzáciu, súd bol toho názoru, že samotné okolnosti odovzdania a vykonania
opravy, prípadne kúpy tohto vozidla nesúvisia s predmetom sporu, pretože už v čase podpisu zmluvy
o pôžičke 18. 03. 2006 nebol navrhovateľ a ani jeho člen rodiny, t.j. syn Y. V. držiteľom tohto osobného
motorového vozidla, naopak, držiteľom tohto motorového vozidla bol C. S., a tesne po podpísaní zmluvy
o pôžičke 28. 04. 2006 sa držiteľkou tohto vozidla stala ich matka Y. U..

Na základe toho výpovede odporcov ohľadom neexistencie zmluvy o pôžičke, nepodpísania a
nevyplatenia tejto sumy vyhodnotil ako nedôveryhodné, nepresvedčivé no. Dospel k záveru, že zmluva
o pôžičke uzavretá bola a pokiaľ si odporca v 2. rade túto neprečítal, je to chyba, ktorú si zapríčinil on
sám a nie je možné hovoriť o tom, že svojím podpisom neprejavil slobodne, vážne, zrozumiteľne a jasne
vôľu požičať si peniaze od navrhovateľa. Mal preukázané, že už pred podpísaním zmluvy o pôžičke v
minulosti mali obaja odporcovia požičané finančné prostriedky od navrhovateľa, táto na základe zmenky
zo dňa 09. 03.2004 a zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 03. 2006 na čiastku 290.000,-- Sk.

Pokiaľ odporcovia namietali, že navrhovateľ nedoložil originál zmluvy o pôžičke, súd nemal pochybnosti
o hodnovernosti samotnej zmluvy o pôžičke, nakoľko táto v origináli bola predložená v rámci vyšetrovania
orgánom činným v trestnom konaní, čo potvrdila vo svojom vyjadrení pracovníčka OR PZ Banská
Bystrica, odbor kriminálnej polície E. V., ktorá overovala originál, potvrdili na fotokópiu, že originál súhlasí
s fotokópiou, originál vrátila navrhovateľovi. Súd nemal pochybnosti ohľadom pravosti a originálu tejto
zmluvy, aj keď originál predložený nebol v priebehu konania.

Nemal preukázané, že by sa v danej veci išlo o absolútne neplatný právny úkon, pretože súd nezistil
okolnosti, ktoré by spôsobovali absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka. Nebolo preukázané, že by odporcovia boli uvedení do omylu pri podpisovaní
zmluvy o pôžičke, keď pripustili, že sú to ich podpisy a odporca v 1. rade v rámci konania pred orgánmi
činnými v trestnom konaní uviedol, že podpísal zmluvu, ale domnieval sa, že je to na zabezpečenie
vozidla. Pokiaľ podpísali doklad bez toho, že by sa s ním oboznámili, nemôže byť táto skutočnosť na ujmu
navrhovateľa, ktorý bol v postavení veriteľa. Na zmluve nachádzajú ich identifikačné údaje, najmä rodné
čísla, ktoré bez predloženia občianskeho preukazu, resp. oznámenia samotnými odporcami navrhovateľ
vedieť nemohol. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že vyjadrenia a obrana
odporcov je tendenčná, nezakladá sa na pravde a návrhu v celom rozsahu vyhovel s poukazom na §
657, 511 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Mal preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o pôžičke, pričom odporcovia žiadnym
spôsobom nepreukázali to, že peniaze od navrhovateľa neprevzali a zmluvu neuzavreli.

Pokiaľ v priebehu konania odporcovia podali vzájomný návrh, tento súd vylúčil na samostatné konanie
vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť dokazovania, pretože predmetom základného konania bolo
plnenie na základe zmluvy o pôžičke, kdežto vzájomný návrh sa týka nákladov a výdavkov spojených s

opravou a náhradou škody na osobnom motorovom vozidle Audi A4. Dokazovanie, ktoré by tu súd viedol,
by bolo nad rámec predmetu konania, preto súd s poukazom na ustanovenie § 97 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku vylúčil na samostatné konanie.

Proti rozsudku sa odvolali odporcovia. Rozsudok prvostupňového súdu žiadali zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Namietali, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.) a taktiež, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.).

Nesúhlasili so záverom súdu o tom, že navrhovateľ preukázal poskytnutie pôžičky dňa 18. 03. 2006
odporcom do ich rúk vo výške 700 000,-- Sk. Okolnosti poskytnutia pôžičky prvostupňový súd uzavrel
z výpovede navrhovateľa, na druhej strane stoja tvrdenia odporcov . Tvrdia, že zmluva o pôžičke, ktorú
predložil navrhovateľ vo fotokópii, je simulovaným právnym úkonom. Navrhovateľ nikdy nepredložil
originál zmluvy o pôžičke, podľa ich názoru súd nemôže vychádzať z toto kópie zmluvy o pôžičke,
ktorá má byť súčasťou vyšetrovacieho spisu. Tvrdia, že takýto úkon nikdy realizovaný nebol, a ak aj
áno, tak porovnanie dvoch listín pracovníčkou polície nemôže nahrádzať overenie kópie orgánom na to
povolaným, napr. notárom alebo matrikou.

Pokiaľ súd uvádza, že vznik zmluvy o pôžičke nesúvisí s ďalšími vzťahmi medzi navrhovateľom a
odporcom 1/, takéto tvrdenie neobstojí, pretože bolo preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi vznikli a
súviseli jedine s opravami motorových vozidiel, respektíve predajom niektorých áut, napr. Audi A4. O
tom svedčia dôkazy, ktoré predložili, že existovala iná pôžička, ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi
1/ 290 000 Sk, a táto bola v celom rozsahu splatená. Vždy však išlo o rôzne transakcie súvisiace s
motorovými vozidlami a navrhovateľ samostatne nikdy odporcom čiastkou 700 000 Sk neposkytol.

Namietal, že súd „precenil“ predložené doklady o existencii pohľadávky v účtovníctve navrhovateľa.
Nezaoberal sa celkovými súvzťažnosťami navrhovateľa ako podnikateľa fyzickej osoby a uspokojil sa iba
s interným dokladom z jeho účtovníctva, ktorý potvrdzovala len svedkyňa. Táto potvrdila, že výdavkový
pokladničný doklad sa v účtovníctve nenachádza, pretože samotná zmluva o pôžičke je dokladom o
prevzatí peňazí odporcami. Takéto tvrdenie neobstojí, pretože navrhovateľ na pojednávaní tvrdil, že
čiastku 700 000 SK mal v igelitovej taške úplne náhodou, že pre neho bolo bežné v tom čase nosiť
pri sebe túto sumu. Tak navrhovateľ mal skutočný úmysel pri ceste do servisu opravujem autoservisu
odporcu 1/poskytnúť mu pôžičku, tak mohol pripraviť k tomu súvisiace doklady ako je riadna zmluva o
pôžičke, výdavkový pokladničný doklad, príjmový pokladničný doklad, respektíve poskytnúť finančnou
čiastkou na účet vo. Keďže ani 1 z týchto krokov neposkytol, nemožno veriť jeho slovám po tom, že
bežne nosil pri sebe takúto sumu.

Je zrejmé, že predtlač zmluvy o pôžičke je vypisovaná dvoma rozdielnymi osobami, písmo je úplne
rozdielne. Navrhovateľ uviedol, že zmluvu vypisoval on sám. V iných prípadoch malo dôjsť k vystaveniu
výdavkového pokladničného dokladu, napr. vtedy, keď došlo dňa 22. marca 2006 k reálnemu poskytnutiu
pôžičky 290 000 Sk. Je nelogické, aby sa na ďaleko vyššiu sumu 5 dní predtým nevystavovali žiadne
súvisiace doklady a následne dňa 22. marca 2006 navrhovateľ po údajnom poskytnutí pôžičky 700 000
Sk bez dokladu, poskytol ďalšiu pôžičku 290 000 Sk s príjmovým pokladničným dokladom.

K odvolaniu odporcov sa písomne vyjadril navrhovateľ. Rozsudok Okresného súdu žiadal potvrdiť podľa
§ 219 O. s. p. a priznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 473,46 € za 1
úkon právnej služby, podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu odporcov.

Podľa jeho názoru dokazovaním bolo nepochybne preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke s
odporcami. Súdu predložil kópiu zmluvy o pôžičke, pričom originál predložil orgánom činným v trestnom
konaní, z tohto originálu bola vytvorená fotokópia, ktorá bola založená do vyšetrovacieho spisu, ktorý
bol pripojený k súdnemu spisu v tomto konaní a z ktorého nepochybne vyplýva, že fotokópia súhlasí
s originálom. Z toho je zrejmé, že zmluva o pôžičke zo dňa 18. marca 2006 bola uzavretá zmluvnými

stranami v origináli v znení, v akom sa nachádza vo vyšetrovacom spise. Súdu predložil úradne
osvedčenú fotokópiu zmluvy o pôžičke, na ktorej sa nachádza odtlačok overovacej pečiatky notára JUDr.
Pavla Jombíka, ktorý 2. 10. 2006 osvedčil, že listina doslovne súhlasí s predloženým originálom. Táto
skutočnosť len potvrdzuje, že ním predložená úradne osvedčená kópia zmluvy o pôžičke sa zhoduje s
originálom, ktorý bol zmluvnými stranami podpísaný.

Potvrdenie pracovníčkou polície postačuje pre účely súdneho konania a rozhodnutie vo veci samej.
Zákon neukladá účastníkom konania predkladať listinné dôkazy výlučne v originálnom vyhotovení. Ak
je v konaní nepochybne preukázané, že predložená kópia je totožná s originálom a žiadny účastník
konania nepredložil dôkaz, ktorý by túto skutočnosť vyvrátil, a nie je potrebné v konaní znalecky skúmať
pravosť listiny alebo podpisov na listine, nie je potrebné predložiť originál zmluvy o pôžičke. Odporcovia
nerozporujú pravosť svojich podpisov na zmluve, nepopierajú, že zmluvu o pôžičke podpísali.

Tvrdenia odporcov o tom, že zmluva o pôžičke zo dňa 18. marca 2006 súvisela s rôznymi transakciami
súvisiacimi s motorovými vozidlami a že nikdy 700 000 Sk odporcom neposkytol, sú nepravdivé, účelové
a zavádzajúce. Už zo samotného tohto tvrdenia odporcov ako aj z výpovede odporcu 1/ v trestnom
konaní o tom, že zmluvu podpísal, ale sa domnieval sa, že je to na zabezpečenie vozidla, vyplýva,
že odporcovia si boli plne vedomí toho, že podpisujú zmluvu o pôžičke a nie odovzdávací protokol
k motorovému vozidlu, ako doteraz tvrdili. Obsah zmluvy o pôžičke je jasný, určitý a zrozumiteľný a
odporcovia aj bez právneho vzdelania museli po jej prečítaní rozoznať, že sa nejedná o preberací
protokol k motorovému vozidlu, ale o zmluvu o pôžičke. Na zmluve o pôžičke je pod podpismi odporcov
vytlačené slovo „dlžník“. Odporcovia nijako nepreukázali svoje tvrdenie, že peňažná pôžička im nebola
odovzdaná.

Pred uzavretím tejto zmluvy o pôžičke dňa 18. marca 2006 si odporcovia od neho požičali peniaze na
zmenku zo dňa 9. marca 2004, a po uzavretí tejto zmluvy o pôžičke s ním uzavreli ďalšiu zmluvu o
pôžičke na sumu 290 000 Sk. Z toho je zrejmé, že vzťahy medzi nimi založené sa netýkali výlučne
činnosti s motorovými vozidlami, ale odporcovia si od neho opakovane požičiavali peňažné prostriedky.
Odporcovia v trestnom konaní účelovo tvrdiť, že podpisy na zmenke nie sú ich podpismi, avšak
znaleckým posudkom bolo preukázané, že na zmenke sa nachádzajú ich vlastnoručné podpisy.

Vždy, keď odporcom poskytol peňažnú pôžičku, k poskytnutiu pôžičky bol vystavený doklad, a to buď
zmenka, príjmový pokladničný doklad alebo písomná zmluva o pôžičke, ako je to v tomto prípade, kde
priamo podpismi na zmluve odporcovia potvrdili prevzatie peňazí. Zákon nevyžaduje vypracovanie aj
zmluvy o pôžičke, aj príjmového aj výdavkového dokladu. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, písomná
forma nie je obligatórna náležitosť zmluvy.

K námietke, že je ťažké overiť, že bežne nosil pri sebe sumu 700 000 SK, uviedol, že v tom čase podnikal
v oblasti poskytovania pôžičiek, pri vykonávaní podnikateľskej činnosti pravidelne pracoval s finančnou
hotovosťou, a preto mal k dispozícii v hotovosti väčšiu sumu peňazí. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku je zrejmé, že súd sa zaoberal výpoveďami všetkých účastníkov konania, vykonal všetky
dôkazy, ktoré boli navrhnuté, vyhodnotil ich samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozhodnutie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodnutie ako vecne správne vo veci
samej potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Preskúmaním rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je vo výroku vecne správne,
preto ho potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na
doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza ďalšie dôvody.

Prvostupňový súd vo veci vykonal obsiahle dokazovanie, pričom z odvolania nevyplýva, že by súd
v tomto rozsahu pochybil. Odporcovia nenamietajú, že by prvostupňový súd nevykonal navrhnuté
dôkazy. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ale aj vo
vzájomných súvislostiach, vysvetlil, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne normy.

Odporcovia namietajú, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd pri
zisťovaní skutkového stavu vychádzal z vykonaných dôkazov, pričom z obsahu spisu odvolací súd
nezistil, že by vykonávané dôkazy vyhodnotil nesprávne, respektíve, že by z nich vyvodil niečo, čo z
týchto dôkazov nevyplynulo. súd pri rozhodovaní bral do úvahy aj tvrdenia odporcov, čo priamo vyplýva
z odôvodnenia rozhodnutia, súd zároveň ich výpovede aj vyhodnotil a považoval ich za účelové a
nepravdivé v konkrétne opísaných skutočnostiach a ich tvrdeniach (strana 10, 11 rozsudku).

Z hľadiska podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje obligatórne písomná forma,
navrhovateľ listinným dôkazom preukázal existenciu zmluvy. Aj keď nepredložil originál zmluvy, súd
vychádzal z obsahu dôkazov vykonaných v trestnom konaní, overenej fotokópie tejto zmluvy, najviac
overenej notárom, ako aj vyjadrením pracovníčky polície. Výpoveďou odporcov nebolo spochybnené, že
túto zmluvu podpísali. Pôžička bola riadne vedená v účtovníctve. Odporcovia v konaní, ale aj v trestnom
konaní najskôr tvrdili, že navrhovateľa nepoznajú, že im neposkytol žiadne finančné prostriedky. Už v
odvolaní poukazujú na zmluvu o pôžičke zo dňa 22. marca 2006, pričom je zrejmé, že mali poskytnuté
finančné prostriedky na základe zmenky zo dňa 9. marca 2004, o ktorej bolo rozhodované súdom. Pokiaľ
odporcovia namietali, že ide o neplatný právny úkon, neposkytli žiadne také tvrdenie ani dôkaz, z ktorého
by to bolo možné usudzovať. Z ich výpovedí vyplynulo, že zmluvu o pôžičke podpísali, súd dostatočne
poukázal na to, že je to ich chyba. Argument, že účastník zmluvy si ju neprečítal, hoci v závere takejto
zmluvy je zreteľne uvedené, že ju uzatvára slobodne, vážne, a že si ju prečítal, by znamenal, že každý
účastník by kedykoľvek mohol spochybniť platnosť zmluvy s poukazom na svoju nedbalosť. Na tento
argument nemôže prihliadnuť ani odvolací súd. Naviac, táto pochybnosť nevyplýva z iných dôkazov.
Z vykonaného dokazovania ako aj obsahu odvolania je zjavné, že účastníci mali obchodné vzťahy.
Výpovede odporcov, že im neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky, boli vyvrátené a preukázaný
opak. Ani odvolací súd nespochybňuje, že medzi účastníkmi existovali aj ďalšie vzťahy, či už právne
alebo obchodné, ktoré sa mohli týkať opráv áut a ich predaja. Bolo na účastníkoch, aby ich vzťahy boli
transparentné. Ak účastníci mali iné obchodné vzťahy, týmto vzťahom mala zodpovedať aj právna forma,
ktorá zodpovedala tej ktorej obchodnej aktivite.

Odvolací súd preto považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne a dôvody uvádzané v
odvolaní nespochybnili správnosť tohto rozhodnutia, a to ani pokiaľ ide o právne posúdenie, ktoré v
odvolaní odporcovia súdu vytkli.

Pokiaľ prvostupňový súd vzájomný návrh odporcov vylúčil na samostatné konanie, odvolanie odporcov
odmietol v súlade s § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p., podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie,
ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Treba dodať, že nesprávne
poučenie o tom, že odvolanie je prípustné, nezakladá prípustnosť odvolania podaného účastníkom
konania. Odvolací súd takéto odvolanie odmietne podľa § 218 ods. 1 písm. c), keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 202 ods. 3 písm. a) O. s. p. odvolanie nie
je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. Rozhodnutie o vylúčení vzájomného
návrhu na samostatné konanie podľa § 97 ods. 2 O. s. p. je svojím charakterom uznesením, ktoré sa
týka vedenia konania, nie je preto proti nemu možné podať odvolanie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. v
spojení s § 151 O. s. p., keď navrhovateľ navrhol nahradiť trovy odvolacieho konania, ktoré vyúčtoval
právny zástupca za 1 úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu odporcov, vo výške 386,74 € + 7,83
€ režijný paušál, k tomu 20 % DPH, celkom 473,46 €. Odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania podľa vyúčtovania v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z. z., keď hodnota jedného právneho úkonu

je 386,74 €, režijný paušál 7,81 €, spolu 394,55 €, k tomu 20 % DPH vo výške 78,91 €, spolu trovy
473,46 €.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.