Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sža/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200701
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1014200701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,

PhD a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: K.
A., nar. XX.XX.XXXX, bez preukázanej štátnej príslušnosti, naposledy bytom v zahraničí: Republika
Pobrežie Slonoviny (ďalej len ,,Pobrežie Slonoviny"), Q., časť V. O., provincia L., aktuálne s miestom
pobytu O. X, A., zastúpeného pánom Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom so sídlom Koceľova 14,
Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-550-69/PO-Ž-2011 zo dňa 19.
marca 2014, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/14/2014-34

zo dňa 6. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/14/2014-34 zo dňa
6.augusta 2014, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-550-69/PO-
Ž-2011 zo dňa 19.03.2014, ktorým odporca podľa § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej

len ,,zákon o azyle") navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné
potvrdiť ako vecne správne.

V prejednávanej veci krajský súd dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím
veci sa oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-550/PO-Ž-2011. Z jeho
obsahu zistil, že navrhovateľ 17.11.2011 ako príslušník Somálska požiadal o azyl z dôvodu ozbrojených
konfliktov. Na polícii 16.11.20111 uviedol, že v krajinách EU si ako profesionálny futbalista chcel zarobiť
peniaze, že u nich je vojna, a že je ťažké nájsť si prácu. Počas vstupného pohovoru u odporcu
23.11.2011, o. i. uviedol, že sa narodil v Q. (Pobrežie Slonoviny), kde prežil celý život, že v Somálsku

nikdy nebol, že je po otcovi somálskej štátnej príslušnosti, že jeho matka bola štátnou príslušníčkou
Pobrežia Slonoviny a s jej národnosťou Senoufo sa identifikoval, že absolvoval základnú a strednúškolu a následne sa živil hraním futbalu. Z Q. vycestoval na falošný cestovný doklad 07.10.2011.
tiež uviedol, že nikdy nemal žiadne problémy so štátnou mocou Pobrežia Slonoviny a nikdy nebol
trestne stíhaný, nebol členom žiadnej politickej strany. Žiadosť o azyl odôvodnil tým, že nemá žiadnu

úradnú totožnosť, ktorá skutočnosť mu bránila nájsť si zamestnanie a že zarobené peniaze (z hrania
futbalu) mu nepostačovali na živobytie. Tiež uviedol, že v roku 2003 pri demonštrácii v Abidjane bol
demonstrantami postúpaný, pričom mu zlomili ruku. Odporca rozhodnutím z 02.02.2012 navrhovateľovi
azyl neudelil, neposkytol mu doplnkovú ochranu. Po podaní opravného prostriedku voči výroku o
neposkytnutí doplnkovej ochrany tunajší súd rozsudkom č.k.: 9Saz/15/2012-50 z 02.05.2012 napadnutý

výrok potvrdil. Na základe podaného odvolania voči tomuto rozsudku Najvyšší súd slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn.: lSža/18/2012 z 11.09.2012 napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie odporcu
v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie s tým, aby sa
v konaní zaoberal preukázaním krajiny príslušnosti navrhovateľa a v prípade jej nepreukázania aby vec
posúdil ako prípad osoby bez štátnej príslušnosti a aby doplnil dokazovanie, zamerané na preukázanie
existencie či neexistencie ozbrojeného konfliktu, resp. na zistenie aktuálnej bezpečnostnej situácie.

Navrhovateľ do spisu odporcu založil rodný list svojho syna K. Y. I. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, č. XXX
z 03.08.2008 vydaný 09.05.2012, podľa ktorého je otcom dieťaťa navrhovateľ matkou G.. Q. G.. R.. Z
predmetného rodného listu je zrejmé, že do tohto rodného listu bol následne (iným typom písacieho
stroja) doplnený údaj o štátnej príslušnosti otca - navrhovateľa, ako aj matky maloletého. Okrem zjavne
iného typu písma o doplnení tohto dokumentu svedčí aj skutočnosť, že obidva údaje ostatnej príslušnosti

navrhovateľa a matky maloletého boli doplnené potom, ako bol ďalší text v príslušných riadkoch (po
uvedení mena a priezviska rodičov a ich zamestnaní) vylúčený vyčiarknutím. V spise sa nachádzajú
informácie o Pobreží Slonoviny, pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané na tamojšiu bezpečnostnú
situáciu, na postavenie ľudí bez priznanej štátnej príslušnosti Pobrežia Slonoviny, výňatky z právnych
predpisov Somálska a Pobrežia Slonoviny týkajúce sa nadobúdania (straty) štátneho občianstva,

preukazovania štátneho občianstva, vydávania rodných listov.

Krajský súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu -
opravného prostriedku:

K námietke, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní postupoval v súlade zákona

o azyle, ako aj v súlade so správnym poriadkom. Navrhovateľa zákonom predpísaným spôsobom
poučil o jeho právach a povinnostiach, všetky pohovory s ním vykonal za prítomnosti tlmočníka jazyka
francúzskeho, navrhovateľovi poskytol dostatok priestoru k tomu, aby preniesol a objasnil dôvody
svojej žiadosti o poskytnutie doplnkovej ochrany, dokazovanie vykonal (doplnil) v intenciách rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn.: lSža/18/2012 z 11.09.2012.

K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov
uviedol, že ani táto námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti. Tak výrok, ako aj jeho odôvodnenie je formulované zrozumiteľne a logicky, je
z neho zrejmé, akou správnou úvahou sa odporca pri jeho vydaní riadil. Odporca objasnil, prečo a
na základe akých skutočností navrhovateľa vyhodnotil ako osobu bez štátnej príslušnosti - podrobne

sa zaoberal otázkou ev. štátnou príslušnosťou navrhovateľa k Somálsku, resp. k Pobrežiu Slonoviny.
Podobne odôvodnil, na základe akých skutočností dospel k názoru, že navrhovateľovi v prípade jeho
návratu do krajiny jeho posledného a jediného bydliska (teda do Pobrežia Slonoviny] nehrozí vážne
bezprávie.

K námietke, že zistenie skutkového stavuje nepostačujúce na posúdenie veci uviedol, že ani táto

námietka nie je dôvodná. Odporca vykonal s navrhovateľom pohovory v priebehu ktorých sa navrhovateľ
podrobne vyjadroval k dôvodom svojej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Do spisu založil
navrhovateľom predložený listinný dôkaz (rodný list jeho syna), vyhľadal a do spisu založil adekvátne
informácie o krajine bydliska navrhovateľa, osobitne zamerané aj na postavenie osôb bez štátnej
príslušnosti, žijúcich v Pobreží Slonoviny. Osobitnú pozornosť venoval vyhľadaniu príslušných častí

právnych predpisov, týkajúcich sa nadobúdania štátneho občianstva Somálska a Pobrežia Slonoviny,
ako aj podmienok a postupu vydávania rodných listov v Pobreží Slonoviny. Navrhovateľ poukázal na
skutočnosť, že odporca mal založiť do spisu celý zákon o štátnom občianstve Pobrežia Slonoviny. K
tejto výhrade súd poznamenáva, že vykonanie dokazovania v tomto rozsahu nebolo potrebné, pretože:
1. Podstatné a na vec sa vzťahujúce ustanovenia týchto zákonov boli preložené. 2. Rozsah taktovykonaného dokazovania korešpondoval so skutkovým stavom, prezentovaným (zisteným) samotným
navrhovateľom, ktorý iba tvrdil (teda ničím nepreukázal), že jeho otec bol Somálčan a matka bola
štátnou občiankou Pobrežia Slonoviny a že sa narodil v Pobreží Slonoviny. Súd tiež poukazuje na

skutočnosť, že je na navrhovateľovi, aby svoje tvrdenia (akéhokoľvek charakteru) odporcovi náležité
preukázal, osobitne ak ide o tvrdenia, týkajúce sa jeho osobných údajov, ktoré môžu mať podstatný
vplyv na posúdenie podanej žiadosti. Pokiaľ tak navrhovateľ neurobil, teda svoje tvrdenia v tomto smere
nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), nemôže tento nedostatok ako vadu prisudzovať odporcovi,
ktorý naviac vykonal dokazovanie, korešpondujúce s obsahom navrhovateľových tvrdení pričom na

základe jeho výsledkov dospel k určitému právnemu názoru.

K námietke rozporu zisteného stavu veci s obsahom spisu uviedol, že po jej komplexnom posúdení
dospel k záveru, že neobstojí. Je síce skutočnosťou, že odporca na základe postojov navrhovateľa
k občianstvu Pobrežia Slonoviny a na základe vykonaného dokazovania vyslovil úvahu o možnej
strate ev. nadobudnutého štátneho občianstva Pobrežia Slonoviny navrhovateľa, avšak sám odporca
v odôvodnení zdôraznil, že k tejto strate iba mohlo dôjsť. Teda z jeho strany nešlo o tvrdenie, ale

iba o vyslovenú eventualitu. Odporca však svoju úvahu, týkajúcu sa určenia štátneho občianstva
navrhovateľa - konkrétne tohto, že v prejednávanej veci nie je možné jednoznačne ustáliť štátne
občianstvo navrhovateľa, a preto za krajinu jeho pôvodu je potrebné považovať Pobrežie Slonoviny v
ktorej navrhovateľ mal prežiť celý život a ktorá mala byť miestom jeho posledného bydliska, založil na
v konaní navrhovateľom prezentovaných skutočností. Preto rozpor medzi obsahom spisu a zisteným

stavom veci súd nezistil.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Pre správnosť, či nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia (ktorým navrhovateľovi nebola poskytnutá doplnková ochrana) je potrebné ustáliť krajinu
pôvodu navrhovateľa (teda krajinu do ktorej sa navrhovateľ prípadne vráti) a posúdiť existenciu či
neexistenciu (ev. mieru) vážneho bezprávia v tejto krajine pôvodu. Podľa ust § 2 písm. k/ zákona o

azyle krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez
štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska. Ustálenie štátneho občianstva žiadateľa o azyl (v danom
prípade žiadateľa o poskytnutie doplnkovej ochrany) je preto základným predpokladom pre posúdenie
žiadosti.

Odporca dospel k názoru, že osobu navrhovateľa je potrebné pokladať za osobu bez štátnej príslušnosti,

v dôsledku čoho je potrebné považovať za miesto štátnej príslušnosti krajinu v ktorej mal navrhovateľ
trvalé bydlisko - teda Pobrežie Slonovina. Podľa názoru krajského súdu je táto úvaha správna a to
vzhľadom na vykonané dokazovanie - predovšetkým na tvrdenia samotného navrhovateľa.

Ako to vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania - predovšetkým teda z obsahu navrhovateľových
výpovedí uskutočnených pred odporcom:

1/ navrhovateľ tvrdil (nijakým spôsobom však nepreukázal), že jeho otec bol somálskym štátnym
príslušníkom a že jeho matka bola štátnou príslušníčkou Pobrežia Slonoviny, pričom sa identifikoval s
jej etnickým pôvodom Senoufo (ľudia Senoufa žijú na severe Pobrežia Slonoviny,

2/ navrhovateľ tvrdil, že sa narodil na Pobreží Slonoviny v Abídjane, kde prežil a býval celý svoj život,

3/ navrhovateľ tvrdil, že je Somálčan a nikdy sa necítil byť štátnym príslušníkom Pobrežia Slonoviny,

4/ v navrhovateľom predloženom rodnom liste jeho syna je ako jeho otec uvedený navrhovateľ stým,
že štátnou príslušnosťou je Somálčan - k tomuto údaju je však potrebné poznamenať, že údaj o
štátnom občianstve otca dieťaťa - navrhovateľa je zjavne dopísaný po vyhotovení (inak s najväčšou
pravdepodobnosťou pravého) rodného listu, naviac nie je dokladom o štátnom občianstve.

V súvislosti s určením štátnej príslušnosti navrhovateľa, keďže navrhovateľ nepreukázal žiadnym

hodnovernýmspôsobomsvojuštátnupríslušnosť,vzhľadomknímtvrdenýmskutočnostiammohlinastať
nasledovné alternatívy jeho štátneho občianstva:

a/ navrhovateľ je štátnym občanom Somálska, pričom celý život prežil na Pobreží Slonoviny,b/ navrhovateľ je štátnym občanom Pobrežia Slonoviny, pričom celý život prežil na Pobreží Slonoviny,

c/ navrhovateľ je štátnym občanom Somálska a súčasne Pobrežia Slonoviny, pričom celý život prežil
na Pobreží Slonoviny,

(d/ teoreticky: navrhovateľ je štátnym príslušníkom iného štátu, pričom celý život prežil na Pobreží
Slonoviny.)

Z uvedeného je zrejmé, že skutočne nie je možné jasne ustáliť (určiť) štátnu príslušnosť navrhovateľa.
Nebolo však spochybnené, že navrhovateľ mal trvalé bydlisko v Q. - teda na Pobreží Slonoviny. Ak teda
odporca posudzoval pre potreby rozhodnutia o poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľa ako osobu
bez štátnej príslušnosti - teda predpoklady jej poskytnutia skúmal z pohľadu, že jeho krajinou štátnej

príslušnosti je Pobrežie Slonoviny, jeho úvaha je podľa krajského súdu logická a je v súlade so zákonom
(§ 2 písm. k/ zákona o azyle).

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal, že zistenia odporcu, podľa ktorých
bezpečnostná situácia v oblasti Abidjanu je uspokojivá sú v rozpore s obsahom spisu, a že odporca
nedostatočne posúdil jeho tvrdenia týkajúce sa jeho diskriminácie.

Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Ako to vyplýva z obsahu informácií o aktuálnej
bezpečnostnej situácii na Pobreží Slonoviny - konkrétne v oblasti Abidjanu, od marca 2013 došlo k
zlepšeniu celkovej bezpečnostnej situácie, pričom z oblasti Abidjanu nie sú hlásené žiadne incidenty
(Správa nezávislého experta na situáciu ľudských práv v Pobreží Slonoviny V. V. z 13.01.2014). Pokiaľ
navrhovateľ svoje tvrdenia o zlej bezpečnostnej situácii opiera o správy zo 16.10.2013 a zo 07.12.2013

je potrebné poukázať na skutočnosť, že tieto informácie mapujú nálezy mŕtvol a ľudských pozostatkov
pochádzajúcich z obdobia rokov 2010 a 2011, resp. hovoria o porušovaní ľudských práv spáchaných
tradičnými lovcami „Dozos", ktorí však pôsobia v západnej časti teritória Pobrežia Slonoviny a nie v
Abidjane. Jedna z uvedených správ (zo 16.10.2013) hovorí o zvýšení počtu, tzv. diaľničných útokov, ku
ktorým však dochádza na vidieckych cestách a ich cieľom je okrádanie cestujúcich.

K časti, týkajúcej sa vyhodnotenia postavenia cudzincov, resp. osôb bez štátnej príslušnosti v Pobreží
Slonoviny odporca poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na istú mieru diskriminácie. Správne však
poukázal aj na skutočnosť, že zo založených informácií - správ nevyplýva, že by táto diskriminácia
dosiahla úroveň mučenia, neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania. Okrem iného o tom svedčí aj
samotný navrhovateľ, ktorý (ako to tvrdí bez štátneho občianstva Pobrežia Slonoviny] absolvoval tak

základnú ako aj strednú školu, pracoval ak hráč futbalu.

Ak teda navrhovateľovi v prípade návratu na Pobrežie Slonoviny nehrozí uloženie, či výkon trestu
smrti, mučenie, neľudské, či ponižujúce zaobchádzanie a nakoľko v Pobreží Slonoviny, resp. v oblasti
Abidjanu niet medzinárodného, či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v dôsledku ktorého by bola
osobná integrita navrhovateľa ohrozená, odporca správne rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany

navrhovateľovi. Súčasne správne vyhodnotil zistený stav veci, ak osobu navrhovateľa posudzoval ako
osobu bez štátnej príslušnosti, nakoľko nebolo možné ustáliť jeho konkrétnu štátnu príslušnosť.

Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporcu súd vyhodnotil ako
nedôvodné, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne
a zákonné.

II.

Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľaProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, a to z dôvodu, že súd prvého
stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Podľa navrhovateľa sa súd nezaoberal jeho opravným prostriedkom dostatočne, nevysporiadal sa
s jeho námietkami, predovšetkým v časti skúmania podmienok nadobúdania štátneho občianstva a
rozporných, resp. nezrozumiteľných záverov odporcu.

Navrhovateľ manipuláciu s rodným listom popieral. Uvádzaná údajná manipulácia s rodným listom nemá
základ ani v jeho odbornom posúdení (podľa ktorého bol tento vyhodnotený ako pravý), rovnako ani

odporca podobnú skutočnosť nikdy v priebehu konania nenamietal a tak nie je zrejmé, z čoho súd pri
svojom hodnotiacom úsudku vychádzal.

Na základe uvedeného navrhol aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie
odporcu sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril písomne, tak, že námietky navrhovateľa považuje za
neopodstatnené, účelové a právne irelevantné.

Odporca k odvolacím námietkam navrhovateľa uviedol, že považuje za správne, že krajina jeho pôvodu
bola určená ako miesto jeho posledného bydliska.

Odporca poukázal na to, že rodný list navrhovateľovho syna bol po odbornom posúdení vyhodnotený

ako pravý. To znamená, že bol vydaný príslušným štátnym orgánom Republiky Pobrežia Slonoviny.
Neznamená to však, že všetky údaje v ňom uvádzané zodpovedajú skutočnosti. Ak sa navrhovateľ
považuje za štátneho občana Somálska, a všade to na úradoch sám uvádzal, je možné, že príslušné
úrady v Republike Pobrežia Slonoviny prijali túto informáciu a vedú ju vo svojich záznamoch. Rodný list
navrhovateľovho syna nie je s určitosťou dokladom toho, že navrhovateľ má št. príslušnosť Somálska,

pretože ako navrhovateľ aj tvrdil pred migračným úradom, nikdy nemal somálske doklady, logicky sa
nemohol ani pred úradmi v Republike Pobrežia Slonoviny nijakými preukázať. Preto existencia údaju
ostatnom občianstve Somálska v dokumente vydanom štátnym orgánom Republiky Pobrežia Slonoviny
nemôže byť dôkazom o štátnom občianstve Somálska.

V prípade, ak by navrhovateľ svojím narodením nadobudol somálske štátne občianstvo, bez prejavenej

vôle jeho zákonných zástupcov (prípadne v neskoršom veku jeho vlastnej vôle), čím sa rozumie
prihlásenie sa na príslušnom somálskom štátnom orgáne, nieje možné, aby požíval práva a povinnosti
vyplývajúce mu zo štátneho občianstva. Logicky preto somálske štátne orgány ani nemôžu byť
pôvodcom vážneho bezprávia vo vzťahu k navrhovateľovi. Po prvé, nemajú vedomosť, že je ich štátnym
občanom a po druhé, nemajú na neho žiadny teritoriálny dosah, keďže sa na území Somálska nikdy

nenachádzal.

Dokonca i v prípade, že by navrhovateľ hypoteticky nenadobudol štátne občianstvo Republiky Pobrežie
Slonoviny, i v takom prípade podľa názoru odporcu je táto krajina aj tak jeho krajinou pôvodu, a to podľa
bodu č. 89 Kritérií a postupov pri udeľovaní statusu utečenca: ak príslušnosť danej osoby nie je možné
jasne stanoviť, jej žiadosť o priznanie štatútu utečenca musí byť posudzovaná rovnakým spôsobom ako

prípad osoby bez štátnej príslušnosti, čo znamená, že je treba považovať za miesto štátnej príslušnosti
osoby tú krajinu, v ktorej mala svoje trvalé bydlisko. Aj preto je podľa názoru odporcu správne, že sa
posudzovala ako krajina pôvodu Republika Pobrežie Slonoviny, kde žil až do svojho odchodu, a nie
Somálsko, pričom štátnu príslušnosť navrhovateľa nemožno určiť.Čo sa týka etnickej príslušnosti dioulas, o ktorej však navrhovateľ netvrdil, že jej je príslušníkom,
vypovedal, že týmto jazykom hovorila jeho matka, on ho však neovláda. Netvrdil ani, že by mu z
jazyka svojej matky vyplynuli nejaké ťažkosti, že by bol preň diskriminovaný, ako sa snaží predostrieť v

opravnom prostriedku. Ani tvrdenia, že existujú správy o prenasledovaní „moslimov zo severu", keďže
navrhovateľ pochádza z mesta Q., ktoré je na juhu krajiny, sú nesúvisiace a odkazujú na porušovanie
práv etnika, s ktorou sa navrhovateľ v prvostupňovom konaní nestotožnil.

Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca sa rozsiahlym a dostatočným
spôsobom zaoberal aj bezpečnostnou situáciou v krajine pôvodu, ako aj hrozbou vážneho a

individuálneho ohrozenia života navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené je odporca toho názoru, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani v opravnom prostriedku, neuviedol a nepreukázal také
skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany, a má za to,
že správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej
veci. Zistil, že nie je vážny dôvod domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený

reálnej hrozbe vážneho bezprávia ako je to uvedené v § 2 písm. f/ zákona o azyle, a preto považuje
napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom o azyle.

Z uvedených dôvodov odporca navrhol, aby najvyšší súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu.

IV.

Argumentácia rozhodnutia odporcu

Odporcanapadnutýmrozhodnutímpodľa§13cods.1a§20ods.4navrhovateľovineposkytoldoplnkovú
ochranu na území SR z dôvodu, že nehrozí reálna hrozba vážneho bezprávia. Vo svojom rozhodnutí
poukázal na to, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. lSža/18/2012 z 11.09.2012 bol zaviazaný, aby
jednoznačne určil štátnu príslušnosť menovaného.

Navrhovateľ trval na tom, že je štátnej príslušnosti Somálskej republiky a nie je štátnym príslušníkom

Pobrežia Slonoviny. Odporca však vyhodnotil výpoveď žiadateľa a zároveň si zaobstaral informácie
o nadobudnutí štátneho občianstva Pobrežia Slonoviny a Somálska. Z týchto zdrojov podľa odporcu
jasne vyplýva, že navrhovateľ ihneď po narodení nadobudol štátnu príslušnosť Pobrežia Slonoviny.
Narodil sa v Pobreží Slonoviny matke, ktorá bola štátnou občiankou Pobrežia Slonoviny a otcovi,
ktorý bol cudzincom (Somálčan). Podľa zákona č. 61-415 Pobrežia Slonoviny zo 14.12.1961 občanom

Pobrežia Slonoviny je legitímne alebo legitimizované dieťa narodené v Pobreží Slonoviny, pokiaľ nie
sú obaja rodičia cudzinci. Z toho nepochybne vyplýva, že menovaný, keďže sa narodil ako legitímne
dieťa občianky Pobrežia Slonoviny jednoznačne nadobudol štátne občianstvo tejto krajiny narodením.
Svedčí o tom aj fakt, ktorý uviedol vo svojej výpovedi, že dostal pri narodení v Pobreží Slonoviny rodný
list, ktorý nechal doma v Q., kde nebola uvedená žiadna štátna príslušnosť (tak ako je tomu aj u jeho

syna), tým pádom bolo jasné, že bol štátnym občanom Pobrežia Slonoviny. Že si ako občan Pobrežia
Slonoviny na základe rodného listu nevybavil žiadne ďalšie doklady totožnosti nesvedčí o tom, že by
nebol štátnym občanom tohto štátu, ale svedčí to výlučne o jeho neochote vybaviť si doklady totožnosti,
na ktoré mal ako občan Pobrežia Slonoviny nárok. Z tohto dôvodu je bezpredmetné aj jeho tvrdenie,
teda že v krajine nemá žiadnu úradnú totožnosť. O tom, že úradnú totožnosť nadobudol narodením,

svedčí fakt, že uviedol, že vlastní rodný list, pričom jeho matka bola štátnou príslušníčkou Pobrežia
Slonoviny. Uvedený zákon, ktorý upravuje nadobudnutie štátneho občianstva je ešte z roku 1961 a
bol viackrát novelizovaný, pričom menovaný sa narodil v roku 1979. Je teda zrejmé, že sa už svojim
narodením stal štátnym občanom Pobrežia Slonoviny a zároveň sám potvrdil, že bol vlastníkom rodného
listutohtoštátu.Právevlastníctvorodnéholistuzabezpečídieťaťujehopráva,akosúprávonavzdelanie,

zdravotnú starostlivosť, národnosť alebo občianstvo, rodinné prostredie, ochranu proti zneužívaniu a
vykorisťovaniu, spravodlivé súdnictvo a ďalšie výhody. Podľa výsledkov o registrácii osôb v Pobreží
Slonoviny rodné listy poskytujú právne dôvody pre určenie identity a rodinného stavu, vrátane mena,dátumu, času a miesta narodenia rodičov, pohlavie a občianstvo, z ktorých sa potom odvodzuje široké
spektrum individuálnych a rodinných práv.

Štátne občianstvo Pobrežia Slonoviny mu však s vysokou pravdepodobnosť zaniklo. Stratu štátneho

občianstva Pobrežia Slonoviny upravuje Hlava IV zákona o štátnom občianstve Pobrežia Slonoviny.
Článok 52CN uvádza, že občan Pobrežia Slonoviny, ktorý sa v skutočnosti správa ako štátny príslušník
cudzieho štátu, má občianstvo tohto štátu. Menovaný sa správal ako štátny občan Somálska a ako
sám uviedol, nechcel byť štátnym občanom Pobrežia Slonoviny. Zároveň do rodného listu svojho syna
uviedol svoju štátnu príslušnosť Somálsko. Ide teda presne o prípad, keď sa občan Pobrežia Slonoviny

správa ako štátny príslušník iného štátu a sám to uviedol do oficiálnych dokumentov svojho dieťaťa.
Tým vlastne „zoficiálnil" zánik svojho štátneho občianstva pobrežia Slonoviny a preto ho štátne orgány
Pobrežia Slonoviny považujú za Somálčana. Podľa odporcu zo strany menovaného ide o dobrovoľnú
stratu občianstva Pobrežia Slonoviny a nie o nútené zbavenie štátneho občianstva. Navyše takáto
strata štátneho občianstva by mala byť potvrdená prostredníctvom výnosu. Tento výnos však menovaný
nespomína. Vzhľadom na to, že bol v rodnom liste jeho syna uvedený ako štátny občan Somálska, sa

však správny orgán domnieva, že tento výnos vydaný bol.

K strate štátneho občianstva, teda v prípade menovaného mohlo dôjsť.

Menovaný navyše podľa zákonov Somálska mohol nadobudnúť aj štátne občianstvo Somálska. To
nadobudnekaždédieťa,ktorésanarodíaspoňjednémuzrodičov.Platí,tedaprincípkrvi.Menovanývšak
toto občianstvo nikdy reálne neužíval a odporca zastával názor, že by ho ani užívať žiadnym spôsobom

nemohol, nakoľko nie je schopný nijakým spôsobom preukázať, že jeho otec bol Somálčan. Hoci teda
formálne menovaný štátne občianstva nadobudol, de facto je toto v praxi nevykonávateľné a somálske
úrady by ho bez preukázania neuznali, nakoľko bez akýchkoľvek dôkazov by mohlo ísť o účelové a
nepravdivé tvrdenie. Keďže menovaný sa nenarodil v Somálsku, nikdy v živote v Somálsku nebol,
nevlastní žiadny somálsky doklad a somálske štátne orgány nemajú o jeho existencii žiadne informácie,

je zrejmé, že de facto nemôže byť občanom Somálska. To, že ho zákony Pobrežia Slonoviny považujú
za Somálčana v žiadnom prípade nie je dôkazom, že aj reálne je štátneho občianstva Somálska a ak aj
držiteľom teoreticky je, nemôže ho de facto žiadnym spôsobom vykonávať. Zákon o štátnom občianstve
Pobrežia Slonoviny, podľa ktorého je možné, že na menovaného sa nahliada ako na občana Somálska,
platí výlučne na území Pobrežia Slonoviny a absolútne nejde o normu, ktorá by mala exteritoriálne

účinky. Štátne občianstvo vyjadruje trvalý právny vzťah (zväzok) fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu,
pričom podmienkou tohto vzťahu nie je, že občan štátu musí žiť na jeho teritóriu. Obsahom tohto vzťahu
sú práva a povinnosti ustanovené vnútroštátnym právom príslušného štátu. Menovaný však nemá
voči Somálsku absolútne žiadny právny vzťah. Nielen, že nežije na jeho území (čo nie je podmienka
štátneho občianstva), ale ani neovláda somálsky jazyk, nenarodil sa na území Somálska, nikdy na

územie Somálska nevstúpil a ani nevlastní a nikdy nevlastnil žiadny doklad o tom, že by on alebo jeho
predkovia mali štátne občianstvo Somálska. Nenastala teda nikdy taká skutočnosť, ktorá by akýkoľvek
vzťah menovaného k Somálsku potvrdzovala. Ide teda výlučne o subjektívne tvrdenie menovaného, že
sa cíti byť Somálčanom hoci by toto subjektívne tvrdenie občianstvo zakladalo, nie je potvrdené žiadnym
relevantným vzťahom medzi osobou menovaného a štátom Somálsko. Takže reálne ho nemôžeme

za občana Somálska považovať, samotné tvrdenie menovaného, že jeho otec bol Somálčan je totiž
subjektívne a môže ísť o účelové tvrdenie.

Aj keď občan štátu nežije na jeho teritóriu, môže bez obmedzení využívať svoje občianske práva, čo
dokladá, že občan a štát sú vo vzťahu, z ktorého vyplývajú určité práva a zákonite aj povinnosti, ktoré sa
môžu meniť zmenou spoločenských, politických a právnych podmienok. Vzájomný vzťah štátu a občana

môžeme nazvať štátno-občianskym vzťahom. Medzi K. A. a Somálskom však takýto vzťah neexistuje.

Navyše, na základe už uvedeného princípu krvi, menovaný narodením na základe otca nadobudol
občianstvo Somálska a na základe rovnakého princípu, ktorý platí aj u Pobrežia Slonoviny, nadobudol
menovaný narodením občianstvo Pobrežia Slonoviny po matke. Ide totiž o akty rovnakej právnej sily,
tvrdenie, že menovaný má iba občianstvo Somálska po otcovi je teda úplne účelové. Pri takomto

posúdení dôkazov by sme jeho osobu mohli vyhodnotiť ako osobu s dvomi štátnymi občianstvami,pričom reálne nemohol využívať ani jedno. Aj z tohto dôvodu možno logicky vyhodnotiť tvrdenie
menovaného, že je iba štátnym príslušníkom Somálska za účelové a nezmyselné. Reálne je dôležitejšie
ajto,ktorýštáthozasvojhoobčanapovažujeačijetoschopnýpreukázať,aakniejemenovanýschopný

preukázať svoje štátne občianstvo pred slovenskými úradmi, nedokázal by to ani pred somálskymi. Z
tohodôvodujenávratdoSomálskaúplnenemožnýaSomálskonemôžebyťaniposudzovanévsúvislosti
s hrozbou vážneho bezprávia a poskytnutím či neposkytnutím doplnkovej ochrany.

Z toho dôvodu je posudzovanie Somálska ako krajiny jeho pôvodu v jeho prípade bezpredmetné. Reálne
nemôže byť v súvislosti s vážnym bezprávím, ktoré menovanému hrozí, posudzovaná krajina, ku ktorej

nemá žiadny vzťah, a na ktorej územie nikdy nevkročil. Navyše krajina, ktorej občianstvo nedokáže
nijako preukázať.

Vzhľadom na to, že v konaní ČAS: MU-550/PO-Ž-2011 neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu
na území SR, podľa odporcu bolo potrebné posúdiť, či cudzinec spĺňa podmienky pre poskytnutie
doplnkovej ochrany. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,
ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. lSža/18/2012 z 11.09.2012 nariadil pri skúmaní
dôvodov na poskytnutie doplnkovej ochrany migračnému úradu vykonať trojstupňový test. Migračný
úrad tento test vykonal. Ako prvý krok testu však vykonal určenie štátnej príslušnosti menovaného,
keďže táto hrá podstatnú úlohu aj pri posúdení dôvodov a obáv a ide o úplne prioritnú otázku. Z tohto

kroku testu jasne vyplynulo, že osoba je bez štátnej príslušnosti. Menovaný síce nadobudol štátnu
príslušnosť Pobrežia Slonoviny narodením, ale z neskoršie dokazovania je zrejmé, že v súčasnosti
štátnym občianstvom Pobrežia Slonoviny nedisponuje (z jeho najaktuálnejšej výpovede jasne vyplýva,
že ani nemá záujem byť štátnym občanom Pobrežia Slonoviny). Potvrdzuje to fakt, že vo výpise z
rodného listu jeho syna K. Y. Q. C. z 09.05.2012, ktorého pravosť bola potvrdená analýzou Úradu

hraničnej a cudzineckej polície PZ, je uvedený ako štátny príslušník Somálska a aj zákony Pobrežia
Slonoviny na neho dovoľujú hľadieť ako na cudzinca, teda aj na štátneho občana Somálska. Zároveň
však štátne občianstvo Somálska nikdy fakticky nevykonával, nakoľko to nevie nejako preukázať je
otázne, či ho niekedy nadobudol a neexistuje u neho žiadna forma občiansko-štátneho vzťahu so
Somálskom.Ide,tedaojehovýlučnesubjektívnypocit,žejeobčanomSomálska.Takýtopocitjemožnýu

udania národnosti, ale nie pri určení občianstva, kde je dôležité, aby bol vzťah občan - štát obojstranný. Z
tohodôvodubypriposudzovaníSomálskaakokrajinypôvoduišlooúplneirelevantnéposudzovanie.Nie
je možné pri reálnej hrozbe vážneho bezprávia posudzovať krajinu, s ktorou nemá osoba nič spoločné.
Jediným pojítkom menovaného a Somálska je jeho tvrdenie, ktoré však nedokáže nijako preukázať. To,
žehozaobčanaSomálskapovažujúštátneorgányPobrežiaSlonovinytotižniejedôkazom,žeobčanom

Somálska v skutočnosti je. Z toho dôvodu je jedinou reálnou alternatívou posúdenie, či menovanému
hrozí vážne bezprávie ako cudzincovi v Pobreží Slonoviny, nakoľko tento štát, kde mal vo svojom živote
jediný trvalý pobyt ho považuje za cudzinca.

V októbri 2013 Pobrežie Slonoviny pristúpilo k dvom medzinárodným dohovorom o bezdomovectve -
Dohovoru z roku 1954 o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti a Dohovoru z roku 1961 o

obmedzení prípadov bezdomovectva. Takéto pristúpenie je súčasťou série opatrení prijatých orgánmi
Pobrežia Slonoviny na nápravu situácie množstva osôb bez štátnej príslušnosti v krajine. Ďalšie
opatrenia zahŕňajú nedávnu reformu zákona o štátnom občianstve a preskúmanie prípadov, v ktorých
občianstvo nie je jasne zadefinované. UNHCR spolupracuje s vládnymi partnermi Pobrežia Slonoviny,
abybolozaistené,žeštátsiplnísvojepovinnostipredchádzaťazamedziťbezdomovectvu.Vposledných

rokoch sa UNHCR snažil presadiť pristúpenie Pobrežia Slonoviny k dohovorom o bezdomovectve.
Otázka, ktorí z 20 miliónov obyvateľov Pobrežia Slonoviny budú kvalifikovaní ako štátni príslušníci,
bola po mnohé roky ústrednou pre politické debaty a konflikty a na začiatku marca 2013 sa dostala do
popredia, keď tisíce ľudí, ktorí tu žili celý svoj život, konečne dostali v rámci verejnej ceremónie formálne
doklady o štátnom občianstve. Aj keď od roku 2011 získalo doklady o občianstve Pobrežia Slonoviny 140

000 oprávnených obyvateľov, slávnostná ceremónia v marci 2013 v administratívnom hlavnom meste
Yamoussoukro vyvolala ohlas, pretože doklady získalo naraz viac ako 8000 ľudí. Existujú stovky tisícokľudí v Pobreží Slonoviny, ktorí majú nárok na občianstvo Pobrežia Slonoviny, ale ktorým z rôznych
dôvodov chýbajú doklady, ktoré to dokazujú. Pretože mnohí sú potomkami ľudí z iných krajín západnej
Afriky, ktorí sú často považovaní za cudzincov. Právne sú v podstate bez štátnej príslušnosti. Je teda

zrejmé,žeštátnemázáujem,abymalnasvojomúzemítakýznačnýpobytosôbbezštátnehoobčianstva.
Ak však niektorá osoba odmietne štátne občianstvo Pobrežia Slonoviny, ako je tomu u menovaného,
ktorý sám uvádza, že občianstvo Pobrežia Slonoviny nechce, tak v tomto prípade nemá ani štát možnosť
takýmto osobám podať pomocnú ruku.

Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle sa za vážne bezprávie považuje uloženie trestu smrti alebo jeho

výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho konfliktu. Ako vyplýva z výpovede menovaného, hoci strávil pol roka vo výkone
trestu, nikdy nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Doplnková ochrana je inštitút, ktorý je možné udeliť v prípade splnenia zákonom špecifikovaných
podmienok. Viaže sa na existenciu reálnej hrozby vážneho bezprávia. Pričom vážnym bezprávím sa

rozumie:

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Iba v prípade naplnenia jednej z týchto podmienok by mala byť udelená doplnková ochrana, u
menovaného to znamená:

1. Pokiaľ ide o uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, tak nebolo preukázané, že menovanému hrozí v
Pobreží Slonoviny trestné stíhanie a tým pádom mu nehrozí uloženie trestu smrti.

2. Zároveň menovanému nehrozí mučenie ani neľudské zaobchádzanie ani trest. Pokiaľ sa jedná o

takéto zaobchádzanie zo strany štátu, tak menovaný nie je obvinený zo žiadneho trestného činu, za
ktorý by mu trest hrozil a nehrozí mu trestné stíhanie. V súvislosti s obavou z mučenia alebo neľudského
zaobchádzania alebo trestu zo strany neštátnych aktérov je z jeho výpovede zrejmé, že nikdy sa v
Pobreží Slonoviny s podobným správaním voči svojej osobe nestretol. Jeho napadnutie na demonštrácii
v roku 2003 sa za vážne bezprávie pokladať nedá. Išlo o jednorazové fyzické napadnutie, ktoré sa

odvtedy neopakovalo a ani nemalo vysokú intenzitu, keďže menovaný nemusel vyhľadať ani lekára.
Nie je známy ani dôvod tohto útoku. Navyše fyzické napadnutie osoby nespadá pod pojem mučenie,
neľudské, ponižujúce zaobchádzanie či trest a nemožno ho teda vyhodnotiť ako vážne bezprávie. Jedná
sa o trestný čin, ktorého obeťou sa menovaný stal. O tom, že nejde o vážne bezprávie svedčí najmä
to, že išlo o jednorazový, náhodný čin s nízkou intenzitou násilia. O nízkej intenzite útoku svedčí to, že

menovaný nemusel vyhľadať lekársku pomoc, a že mal zlomenú ruku si myslel iba on, pričom to nemal
lekársky potvrdené. Treba dodať, že menovaný nemá vzdelanie na diagnostikovanie zlomeniny a jeho
„samodiagnostikovanie" je teda minimálne sporné. Rovnako od roku 2003 žil v Pobreží Slonoviny úplne
bez problémov, pričom žil normálne a nemusel sa skrývať. Svedčí o tom aj to, že bol hráčom miestneho
futbalového klubu, teda verejne bol známy a pravidelne sa pri futbalových zápasoch prezentoval na

verejnosti bez akýchkoľvek problémov. V spojení s jeho výpoveďou to svedčí o tom, že sa v krajine
pôvodu nikdy s vážnym bezprávím nestretol a z vyhodnotenia žiadosti je jasné, že mu vážne bezprávie
vo forme mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu nehrozí ani v prípade
návratu do Pobrežia Slonoviny, a to ani v prípade, že nejde o štátneho občana, ale o cudzinca.

3. V Pobreží Slonoviny v súčasnosti neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt,

tým pádom menovanému nehrozí žiadne ohrozenie života a ani nedotknuteľnosti jeho osoby z
dôvodu konfliktu. Práve otázka, či sa Pobrežie Slonoviny nachádza v situácii medzinárodného alebo
vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, bola prvým krokom testu uloženým Najvyšším súdom Slovenskej
republiky (v prípade vyhodnocovania žiadosti menovaného zo strany migračného úradu ide o druhý
krok testu). Medzinárodné právo v zjednodušenej definícii definuje ozbrojený konflikt ako konflikt medzi

ozbrojenými silami a inými organizovanými ozbrojenými skupinami majúcimi velenie a kontrolujúcimičasť územia, ktorý umožňuje viesť trvalé a koordinované vojenské operácie. Z tohto pohľadu by sa
situácia v niektorých pohraničných oblastiach, kde dochádza k útokom stúpencov bývalého prezidenta
L. W. dala považovať za ozbrojený konflikt, v žiadnom prípade však nejde o mesto Abidjan, kde nie sú

správy o žiadnych ozbrojených útokoch. Navyše aj ojedinelé incidenty spred roku 2013 sa zameriavali
najmä na zariadenia bezpečnostných zložiek a na zariadenia infraštruktúry. Jeden z hlavných problémov
bezpečnostného aparátu je postavenie žandárstva a polície, ktorí sú nasadzovaní v malých počtoch.
Vo veľkých mestách, ako je Abidjan a Bouaké, je ich návrat čiastočne ukončený. Inde, najmä v malých
a stredne veľkých mestách má polícia a žandári stále veľmi obmedzený prístup k zbraniam a munícii.

Ani situácia v Abidjane nie je úplne pokojná, ale za posledný rok nie sú správy ani o jednom útoku,
ktorý by bol mierený proti civilnému obyvateľstvu, alebo by pri ňom zahynuli civilní obyvatelia. Prichádza
k stretom a dokonca aj k násilnostiam medzi armádou a jednotkami L. W., nie sú však v žiadnom
prípadenamierenévočicivilnýmcieľomaobyvateľom.AktuálnebezpečnostnéincidentyzmestaAbidjan
neboli migračným úradom za posledný rok vo verejne dostupných zdrojoch zaznamenané žiadne.
Nezávislí experti zaznamenali zlepšenie celkovej bezpečnostnej situácie v krajine. Od útoku v marci

2013 neboli hlásené žiadne vážne incidenty vyplývajúce z vonkajšej hrozby, a to ani v okrajových
častiach krajiny. Problémom je však vnútorné násilie. V období troch mesiacov od júna 2013 došlo
v Pobreží Slonoviny k dvojnásobnému počtu ozbrojených diaľničných útokov, ako za celý rok 2012.
Pozorovatelia tvrdia, že pomalé tempo reforiem v bezpečnostnom sektore vedie bývalých bojovníkov k
lupičstvu. V najmenej 18 útokoch od júna 2013 do začiatku septembra bolo podľa štatistík ministerstva

obrany zabitých 22 ľudí. Viac ako polovica z obetí boli vojaci, žandári a polícia. Spočiatku títo banditi,
v Pobreží Slonoviny známi ako ,,brániči v ceste", nechali na ceste psov, aby zastavili vozidlá a potom
na ne zaútočili. Ani jeden z týchto útokov sa však netýkal Abidjanu. Treba rozlišovať medzi rôznymi
regiónmi. V prípade Pobrežia Slonoviny ide o veľmi nehomogénnu spoločnosť, kde existujú obrovské
rozdiely v bezpečnostnej situácii v rôznych regiónoch. Situácia v Abidjane sa však nedá považovať za

vojnový stav. Celý región tohto mesta je pod kontrolou oficiálnej armády a rebeli podnikali iba náhodné
útoky, aj to iba výlučne na vojenské ciele, tieto útoky však v poslednej dobe ustali a dochádza skôr k
lúpežným výpadom v odľahlejších častiach krajiny. V Abidjane rebeli nevedú voči armáde žiadne trvalé
a koordinované vojenské akcie. Vojnový konflikt v Abidjane, teda neprebieha.

Pokiaľ ide o samotnú teóriu chápania vojenských konfliktov, tak existuje viacero databáz a viacero

rôznych pohľadov na vojenské konflikty. U lokálnych konfliktov je najširšie chápanie vnútorného konfliktu
už pri 25 obetiach ročne, treba však chápať, že tu ide o výlučne lokálne konflikty a nie o konflikty
odohrávajúce sa na tak veľkom území ako je Pobrežie Slonoviny. Najužšie chápanie zasa prináša pri
vnútroštátnom vojenskom konflikte 1000 obetí za rok. Keďže doplnkovú ochranu treba posudzovať v
aktuálnom kontexte, tak rok 2012 ani rok 2013 v Pobreží Slonoviny nepriniesol 1000 vojnových obetí,

aj keď je možné, že lokálny konflikt v niektorých častiach môže mať charakter vojenského konfliktu, v
žiadnom prípade sa to netýka mesta Abidjan. Treba však dodať, že ide o výlučne obete vojenských akcií
a nie o obete teroristických a zločineckých útokov. Navyše všetky verejne dostupné zdroje uvádzajú
trvanie posledného ozbrojeného konfliktu v Pobreží Slonoviny v rozmedzí 28.11.2010 až 11.04.2011,
rovnako aj správy o veľkých obetiach sa vzťahujú na toto obdobie. Doteraz sa nachádzajú hroby obetí

a dochádza k vyšetrovaniu prípadov svojvoľného násilia z tohto obdobia. Tento ozbrojený konflikt však
už skončil, o čom svedčia aj všetky správy o pobreží Slonoviny. O konci ozbrojeného konfliktu na
svojej stránke informuje aj Rada Európskej únie. Informuje, že najdôležitejšími cieľmi sú obnovenie
bezpečnosti, práva a poriadku, opätovné naštartovanie hospodárstva a zabezpečenie dodávky potravín.
Niektoré zo sankcií, ktoré EÚ uvalila na subjekty finančne podporujúce režim bývalého prezidenta sa

postupne rušia, aby sa pomohlo oživiť hospodárstvo krajiny. Že išlo naozaj ozbrojený konflikt dokazuje
aj počet obetí, ktoré sa v tomto období odhadujú na 1500 - 4000 a stále sa objavujú nové obete
z tohto obdobia. L. W., ktorého jednotky vojnu vyprovokovali, bol koncom novembra 2011 zatknutý
a predvedený pred Medzinárodný trestný súd v Haagu. Bol obvinený zo zločinov proti ľudskosti. Aj
keď aj po skončení ozbrojeného konfliktu a zatknutí W., niektorí jeho prívrženci stále pokračujú v

útokoch, tieto už nemajú charakter ozbrojeného konfliktu, odohrávajú sa iba v niektorých regiónoch a
sú zamerané výlučne na vojenské ciele. Preto tieto ataky už treba posudzovať lokálne, podľa teritórií v
ktorých sa odohrávajú, a nemôžu byť vysvetľované ako priebeh vojenského konfliktu na celom území
Pobrežia Slonoviny. Rovnaké hodnotenie ponúkajú všetky verejne dostupné zdroje, ktoré ozbrojený
konflikt v Pobreží Slonoviny považujú za ukončený. Z toho dôvodu nemôže byť menovanému poskytnutá

doplnková ochrana z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby
z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.Tretím krokom testu je vyhodnotenie, či menovanému hrozí vážne a individuálne ohrozenie života alebo
telesnej integrity z dôvodu svojvoľného násilia. Aj keď vo všeobecnosti v Pobreží Slonoviny neprebieha
ozbrojený konflikt, je pri posudzovaní doplnkovej ochrany dôležité posúdiť, či v mieste posledného

pobytu žiadateľa, teda konkrétne v meste Abidjan, neprebieha nejaká lokálna forma konfliktu a či ňou nie
je ohrozené civilné obyvateľstvo. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, „existencia
vážnehoaindividuálnehoohrozeniaživotaaleboosobyžiadateľaodoplnkovúochranuniejepodriadená
podmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho
osobnej situácii. Existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ

miera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými
vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu alebo súdmi členského štátu,
ktorým je predložené rozhodnutie o zamietnutí takejto žiadosti, dosiahne takú vysokú úroveň, že existujú
podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny,
prípadne do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na ich území čelila
reálnemu riziku utrpenia takéhoto ohrozenia." Migračný úrad sa preto zaoberal mierou rizika v prípade

návratu menovaného do Abidjanu. Z analýz, ktoré boli vypracované konkrétne k bezpečnostnej situácii
v meste Abidjan, je zrejmé, že v provincii priamo nepôsobia jednotky rebelov. Tieto však vykonávali z
iných regiónov určité útoky voči miestnej správe, tieto útoky však v roku 2013 prakticky ustali. Samotná
teoreticky možná existencia lokálnych ozbrojených stretov v niektorých častiach Pobrežia Slonoviny, nie
však v meste Abidjan, však nestačí na posúdenie individuálnej situácie v prípade návratu menovaného

do tejto provincie. Na toto je dôležité pozrieť si štruktúru útokov a celkového pôsobenia rebelov v
regióne a samotnú mieru ohrozenia civilného obyvateľstva, či už zo strany armády, rebelov alebo z
dôvodu zapletenia civilného obyvateľstva do vojenských akcií. Samotnú zvýšenú mieru nebezpečenstva
v súvislosti s ojedinelými bojovými operáciami, ktoré nie sú namierené voči náhodným cieľom, samu
o sebe nemožno považovať za reálnu hrozbu vážneho bezprávia, keďže nejde o reálnu hrozbu, ale

o akcie, ktoré majú svojho konkrétneho adresáta. Z vypracovanej analýzy k bezpečnostnej situácii
v meste Abidjan vyplýva, že útoky v uvedenom meste a jeho okolí boli adresované výhradne proti
vojenským zložkám, ktoré región spravujú, navyše za posledný rok sa nevyskytujú. Z uvedeného
je jasné, že nejde o žiadne svojvoľné a neselektívne násilie, ale ide výlučne o útoky na vojenské
objekty. Osoba menovaného, aj napriek tomu že ho možno považovať za cudzinca, však nepatrí ani

do skupiny ohrozených osôb podobnými akciami a preto ani v prípade jeho návratu nebude v zmysle
širšej definície jeho osoba ohrozená. V jeho prípade samotné teoretické nebezpečenstvo nedosahuje
takú vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba, ktorá
sa vráti do predmetnej krajiny, prípadne do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej
prítomnosti na ich území čelila reálnemu riziku utrpenia alebo vážneho bezprávia. Navyše migračný

úrad vo svojich rozhodnutiach nerozhoduje o samotnom návrate osôb do krajiny pôvodu, ale rozhoduje
výlučne vo veciach azylu a doplnkovej ochrany. Sú správy výlučne o zvýšení trestnej činnosti, a to najmä
organizovaných prepadov, toto sa však deje najmä v odľahlých a vidieckych oblastiach, v Abidjane o
zvýšenej organizovanej trestnej činnosti nie sú žiadne správy.

Podľa odporcu bolo možné skonštatovať, že: menovaný nebol v minulosti predmetom žiadneho

prenasledovania alebo vážneho bezprávia a nebol ani vystavený priamym hrozbám takéhoto
prenasledovania alebo takéhoto bezprávia, ako už bolo vyššie skonštatované;

- je civilistom, pred opustením Pobrežia Slonoviny zdržiavajúcim a žijúcim v Abidjane, kde migračný úrad
vyhodnotil predmetné ohrozenia v súvislosti s bezpečnostnou situáciou a vnútroštátnym ozbrojeným
konfliktom, ako také, ktoré nemožno považovať za „nediskriminačné".

Okrem toho Súdny dvor v predmetnom rozsudku konštatoval, že „požiadavka individuálneho" ohrozenia
je plne odôvodnená. Táto požiadavka slúži na poukázanie na skutočnosť, že neselektívne násilie musí
byť také, aby pre žiadateľa o azyl nevyhnutne predstavovalo pravdepodobnú a vážnu hrozbu. Je
potrebné poukázať na dôležitosť rozlíšenia medzi vysokým stupňom individuálneho rizika a rizikom,
ktoré závisí od individuálnych znakov. Hoci určitá osoba by nebola vystavená hrozbám z dôvodu

charakteristík, ktoré sa jej týkajú, skutočnosťou zostáva, že je individuálne dotknutá, pokiaľ neselektívne
násilievýraznezvýširizikoohrozeniajejživotaalebojejosoby,inakpovedané,jejzákladnýchpráv."Teda
„z hľadiska dôkazného bremena to znamená, že individuálny charakter ohrozenia nemusí byť v prípade
stanovenom v písmene c/ článku 15 smernice preukázaný v takej miere, ako je to požadované preprípadystanovenévpísmenácha/ab/tohtočlánku.Závažnosťnásiliavšakbudemusieťbyťpreukázaná
takým spôsobom, ktorý nevzbudí pochybnosti o neselektívnom a závažnom charaktere násilia, ktorému
je vystavený žiadateľ o doplnkovú ochranu."

Zároveň v zmysle uvedeného výkladu treba brať do úvahy územný rozsah situácie neselektívneho
násilia, ako aj skutočné cieľové miesto žiadateľa v prípade vyhostenia do predmetnej krajiny. Neplatí
teda pravidlo, že ak sa v nejakej časti štátu odohráva vojenský konflikt a iná časť štátu je bezpečná, tak
bude vyhodnotené územie celého štátu ako územie s prebiehajúcim vojenským konfliktom. Európsky
súdny dvor sa jasne prikláňa k záveru, že dôležité je skúmať územný rozsah situácie neselektívneho

násilia, ako aj skutočné cieľové miesto žiadateľa a teda posudzovaný bude priamo región, z ktorého
osoba pochádza.

Možno preto skonštatovať, že na základe individuálneho posúdenia dôvodov menovaného nebolo
preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia,
ako to vyplýva zo zákona o azyle.

Najvyšší súd do tretieho kroku testu zahrnul, že skúmanie či menovanému hrozí vážne bezprávie treba

skúmať v kontexte tvrdení navrhovateľa o diskriminácii voči jeho osobe z dôvodu, že nemá štátne
občianstvo, nemá žiadnu totožnosť a z toho dôvodu sa nemôže uplatniť na pracovnom trhu, jeho syn
nemôže navštevovať školu pre štátnych občanov Pobrežia Slonoviny. Ak by aj tieto diskriminačné
opatrenia zo strany štátu existovali (ich existencia sa nedá vylúčiť) a ak by aj bola aplikovaná zásada
„in dubio pro reo", tak ani jedno z týchto diskriminačných opatrení sa nedá v zmysle definície vážneho

bezprávia považovať za vážne bezprávie, ktoré je presne definované v zákone o azyle a jeho rozšírenú
definíciu udáva rozsudok Európskeho súdneho dvora C-465/07. Môžu byť teda aplikované výlučne
ako podporné dôvody pri tom, či náhodu z dôvodu toho, že je menovaný bez identity, mu nehrozí
vážne bezprávie. Samotné poskytnutie doplnkovej ochrany výlučne z týchto dôvodov by znamenalo
neodôvodnenérozšíreniepojmuvážnebezprávie,ktorépodobnédiskriminačnépraktikynezahŕňaanipri

jeho rozšírenom výklade. Zo všetkých dostupných zdrojov je však jasné, že osôb bez štátnej príslušnosti
a identity je v Pobreží Slonoviny veľké množstvo a samotné chýbajúce štátne občianstvo nie je v Pobreží
Slonoviny spúšťacím mechanizmom na páchanie vážneho bezprávia na osobe menovaného, aj keď
určité obmedzenia takýchto osôb sú zrejmé. K uvedenému však ešte treba dodať, že menovaný podľa
poslednej výpovede, ani nemal záujem o to, aby získal štátne občianstvo Pobrežia Slonoviny, a teda

aby získal aj nejakú identitu. V tom zmysle musí byť posudzovaná aj jeho žiadosť.

Zároveň,vprípadenávratu,zákonsícešpecifickynezaručujeslobodupohybuvrámcikrajiny,cestovanie
do zahraničia, emigráciu a repatriáciu a vláda v zásade tieto práva v praxi rešpektovala. Po zlepšení
situácie v krajine aj naďalej prichádza k postupnej repatriácii vysídlených osôb, pričom vláda úzko
spolupracovala s UNHCR pri týchto návratoch. Navyše týchto návratov sa realizuje čoraz viac. Zároveň

nie sú známe prípady, že by navrátilci boli nejakým spôsobom perzekvovaní iba kvôli tomu, že ušli z
krajiny. Čiastočne obmedzené je cestovanie po krajine, ale menovaný pochádza z Q., ktorý patrí medzi
najbezpečnejšie regióny v krajine a nemá dôvod cestovať do nebezpečnejších regiónov na západe a
severe krajiny.

Dôvody menovaného teda boli vyhodnotené a individuálne posúdené a nebola zistená reálna hrozba

vážneho bezprávia. Nakoľko menovaný nespadá do žiadnej z kategórií osôb, ktoré potrebujú nejakú
formu medzinárodnej ochrany, migračný úrad nepovažuje v jeho prípade za potrebné poskytnúť mu
akúkoľvek formu ochrany. V prípade menovaného teda neboli ani po aplikácii trojstupňového testu
uloženého Najvyšším súdom SR zistené dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny
pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to vyplýva zo zákona.

Menovaný si do azylového konania zvolil právnu zástupkyňu Mgr. Vieru ORICHOVÚ, ktorá po
oboznámení sa so spisom predložila 11.03.2014 písomné vyjadrenia. K vyjadreniu právnej zástupkyne
odporca uviedol nasledovné:Samotný fakt, že žiadateľ nemá v Pobreží Slonoviny úradnú totožnosť bol v dokazovaní potvrdený,
menovaný však sám nemá o takúto totožnosť záujem. Tento fakt sám o sebe však nie je dôvodom na
poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.

Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne, že menovaný je štátnym občanom Somálska a ako krajina
pôvodu by malo byť posudzované Somálsko, tak dokazovaním bolo preukázané, že menovaný nemá
k Somálsku absolútne žiadny vzťah. Už zo samotnej definície pojmu štátneho občianstva je zrejmé,
že ide o dvojstranný právny vzťah. Z výpovede žiadateľa a zo samotnej definície štátneho občianstva
je zrejmé, že vzťah menovaného k Somálsku je založený výlučne na jeho subjektívnom tvrdení a nie

na žiadnom reálnom dvojstrannom vzťahu občan - štát. Občianstvo Somálska tak nikdy nevyužíval
a ani využívať nemohol a správny orgán nemôže iba na základe subjektívnych tvrdení posudzovať
rôzne štáty podľa tvrdenia žiadateľov, ale posudzovať musí krajiny, v ktorých osoby mali niekedy reálny
pobyt, alebo ku ktorým majú reálne nejaký vzťah. Inak by to bolo popretie celého utečeneckého práva.
Zároveň však bolo preukázané, že Pobrežie Slonoviny menovaného rovnako nepovažuje za svojho
občana, z toho dôvodu bol posudzovaný ako osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá celý svoj život prežila

v Pobreží Slonoviny a k žiadnemu inému štátu nemá absolútne žiadny vzťah a ani záväzky. Nemôže
sa teda svojvoľne a neodôvodnene dožadovať štátneho občianstva iného štátu. Podľa § 2 písm. k/
zákona o azyle je krajinou pôvodu v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska.
Podľa § 2 písm. n/ rovnakého zákona je bydliskom cudzinca bez štátnej príslušnosti štát, v ktorom sa
pred vstupom na územie SR dlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu osobné vzťahy. V zmysle týchto

definícií je krajinou pôvodu menovaného výlučne Pobrežie Slonoviny, keďže je to jediná krajina, ku
ktorej má nejaký vzťah. K Somálsku nemá de facto žiadny vzťah. Ani rodný list Pobrežia Slonoviny
jeho syna, aj keď ide z najväčšou pravdepodobnosťou o platný doklad, nedokazuje, že menovaný je
štátnym občanom Somálska. Nakoľko Pobrežie Slonoviny ho môže považovať za občana Somálska,
toto rozhodnutie Pobrežia Slonoviny však nemá exteritoriálne účinky. Nie je preto podstatné, ako na

menovaného nazerajú štátne orgány Pobrežia Slonoviny, ale dôležité je, či štátne občianstvo Somálska
nadobudolafaktickyvyužíval,čosanepodarilopreukázať.Jedinýmdôkazombybolo,akbyhozasvojho
občana považoval štát Somálsko, čo sa však nepodarilo nijako preukázať. Z tohto dôvodu migračný
úrad posudzuje osobu menovaného ako osobu bez štátneho občianstva. Na základe jeho tvrdenia by
síce nárok na občianstvo Somálska mal, avšak ide iba o jeho prehlásenie, ktoré nie je ničím potvrdené.

A navyše úplne absentuje akýkoľvek vzťah medzi štátom a jeho občanom, keďže menovaný nemá k
Somálsku vzťah absolútne žiadny. Z toho dôvodu jediný štát, ktorý môže byť v prípade menovaného
posudzovaný je Pobrežie Slonoviny, kde menovaného možno vnímať ako cudzinca s trvalým pobytom
v meste Q..

Z vyššie uvedených dôvodov sú preto aj všetky informácie o Somálsku, ktoré do konania predložila

právna zástupkyňa bezpredmetné, a neexistuje žiadny dôvod ich posudzovať v súvislosti s prípadom
menovaného.

Zároveňmigračnýúradnesúhlasístvrdením,žesanevysporiadalsuplatňovanímdiskriminačnejpolitiky,
tzv. „ivorité", t. j. odmietnutie občianstva pre menšiny. Menovanému totiž nikto občianstvo Pobrežia
Slonoviny neodoprel, ale on sám oň nemal záujem, čo aj potvrdil vo svojej výpovedi. Rovnako tu platí

princíp krvi a menovaný na základe matky z Pobrežia Slonoviny občianstvo nadobudol narodením. Že ho
odmietol využívať nie je problém Pobrežia Slonoviny, ale samotného žiadateľa a nemôže to byť dôvod
na ochranu takejto osoby. Navyše sa v spisovom materiáli nachádzajú správy o tom, že v súčasnosti
má Pobrežie Slonoviny snahu riešiť osoby bez štátneho občianstva a toto je oveľa jednoduchšie získať.

Z najaktuálnejšieho materiálu je zrejmé, že situácia v Pobreží Slonoviny sa od skončenia vojny v apríli

2011 neustále postupne zlepšuje, aj keď k určitým incidentom v niektorých regiónom stále dochádza.
Správy o obetiach sú oveľa zriedkavejšie a najmä už prakticky nejde o civilné obete, ale o obete
ozbrojených stretov, teda o obete z radov bojujúcich. Civilné obete sú výnimočné. Hoci situácia ešte nie
je úplne stabilizovaná, dochádza ešte k stretom ozbrojených skupín a najmä niektoré odľahlé regióny
nie sú úplne bezpečné a dochádza tam najmä k nárastu trestnej činnosti a ozbrojených lúpežných

prepadov, neselektívne násilie prakticky vymizlo. Prezident U. sa pri viacerých príležitostiach zaviazal,že súdy Pobrežia Slonoviny budú stíhať všetky strany a v októbri 2012 začal Medzinárodný trestný súd
vyšetrovanie údajných vojnových zločinov spáchaných oboma tábormi.

Vzhľadom na to, že navrhovateľovi nehrozí reálna hrozba vážneho bezprávia, odporca mu neposkytol

doplnkovú ochrana na území SR.

V.

Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.

Rozhodolbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľaustanovenia§250jaods.2OSP,stým,žedeň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.
novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak

nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľaust.§13azákonaoazyleministerstvoposkytnedoplnkovúochranužiadateľovi,ktorémuneudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím l.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľa ust. § 19a ods. 1 zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo
a zohľadní pritom

a/ všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o
udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,

b/ vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť

subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,

c/ postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,

d/ či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo
vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,

e/ či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol

uplatniť svoje štátne občianstvo.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského
súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi,
preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konaniaskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so
všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že krajský súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa navrhovateľa krajský súd sa nezaoberal jeho opravným prostriedkom
dostatočne, nevysporiadal sa s jeho námietkami, predovšetkým v časti skúmania podmienok
nadobúdania štátneho občianstva a rozporných, resp. nezrozumiteľných záverov odporcu.

Navrhovateľ manipuláciu s rodným listom popieral.

Odvolací súd vyhodnotil tieto námietky ako dôvodné. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva,
že tento sa podrobne zaoberal každou z uplatnených námietok navrhovateľa, pre ich správnosť a
úplnosť odvolací súd na ne v podrobnostiach odkazuje. občanom. Pokiaľ ide o štátnu príslušnosť
navrhovateľa,odvolacísúdsazhodujesnázoromkrajskéhosúdu,žezastavu,kedynebolomožnéjasne
stanoviť štátnu príslušnosť (krajinu pôvodu) cudzinca, v danom prípade navrhovateľa, bolo potrebné na

navrhovateľa nazerať ako na osobu bez štátnej príslušnosti a z tohto pohľadu za použitia ust. § 2 písm.
k/ zákona o azyle posudzovať otázku poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi, z pohľadu krajiny
jeho posledného trvalého pobytu, ktorou bolo Pobrežie Slonoviny. Ak teda odporca posudzoval pre
potreby rozhodnutia o poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľa ako osobu bez štátnej príslušnosti
- teda predpoklady jej poskytnutia skúmal z pohľadu, že jeho krajinou štátnej príslušnosti je Pobrežie

Slonoviny, jeho úvaha je logická a je v súlade so zákonom (§ 2 písm. k/ zákona o azyle). Po posúdení
podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany dospel odporca k záveru, s ktorým sa stotožnil aj odvolací
súd, že navrhovateľ nesplnil žiadnu z predpokladaných podmienok. Svoje právne závery odporca doplnil
o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.

Jedinou námietkou, ktorú považoval odvolací súd za dôvodnú bolo, že krajský súd nad rámec súdneho

prieskumu spochybnil hodnovernosť rodného list syna navrhovateľa z pohľadu zásahov do jeho textu.

Odvolací súd poukazuje na to, že odporca pracoval s uvedeným dokumentom ako pravým, čo
nespochybnil ani vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, keď uviedol, že rodný list navrhovateľovho syna
bol po odbornom posúdení vyhodnotený ako pravý, to znamená, že bol vydaný príslušným štátnym
orgánom Republiky Pobrežia Slonoviny.

Keďže krajský súd nevykonal dokazovanie, ktoré by prinieslo opačný záver ani kontrolné znalecké
dokazovanie na pravosť predloženého dokumentu, nemohol ho spochybniť len na základe vlastnej
analýzy, pretože súd bez odbornej pomoci nemôže vynášať verdikty o pravosti dokumentov, ktorých
pravosť bola potvrdená expertízou vykonanou v správnom konaní. Súd totiž nedisponuje takýmito
odbornými znalosťami a na posúdenie pravosti dokumentu je potrebné využiť odborné znalosti.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd takto nepostupoval s jeho spochybnením dokumentu sa odvolací
súd nestotožnil. Táto vada však nemal vplyv na správnosť záverov krajského súdu, ktorý rozhodnutie
odporcu potvrdil ako vydané v súlade so zákonom.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd

vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského
súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v
spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.