Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/383/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110227162
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6110227162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa X.
J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. D., N. XXXX/XX, adresa pre doručovanie D. D., R. X, zastúpený
advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Horná 41, proti
odporkyni O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., N. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou
E. D., bytom D. D., N. XX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/241/2010-188 zo dňa 24. 04.
2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“), ktoré trvalo v období od 22. 05.
2004 do 30. 07. 2008 a zaniklo platnosťou rozvodového rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 16C/67/2008-18 z 23. 07. 2008 vyporiadal tak, že z hnuteľných vecí nadobudnutých za trvania
manželstva prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa veci v hodnote 1.060 €, do výlučného
vlastníctva odporkyne hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 3.075 €, navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť zostatok spoločného dlhu účastníkov vzniknutý zo zmluvy o úvere uzavretej účastníkmi so
I. X.XXX,XX, a. s., pod číslom XXXXXXXXX/XXXX vo výške 8.740,80 €. Obom účastníkom uložil

povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 124 € spoločne
a nerozdielne.

Z výsluchu účastníkov a nimi predkladaných listinných dôkazov zistil, že účastníci za trvania manželstva
každý samostatne uzavreli viaceré zmluvy o pôžičke. Z pôžičiek a úverov, ktoré čerpal navrhovateľ
boli podľa tvrdenia účastníkov zakúpené určité časti bytového zariadenia (ktoré konkrétne nebolo
preukázané), časť z týchto prostriedkov minuli účastníci na spoločné dovolenky a 5.311,02 € vyplatil
navrhovateľ bývalej manželke na úplné vyporiadanie zaniknutého BSM už za trvania manželstva s

odporkyňou. Z pôžičiek, ktoré podpísala a čerpala odporkyňa boli zakúpené niektoré hnuteľné veci, ktoré
boli predmetom vyporiadania BSM, prípadne kozmetické výrobky, ktoré spotrebovali všetci členovia
rodiny. Odporkynine pôžičky boli splatené za trvania manželstva. Súd vyslovil názor, že ak za trvania
manželstva uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, z tejto zmluvy je zaviazaný
len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzatvoril. Na uzavretie zmluvy o pôžičke za trvania manželstva
nepotrebuje manžel súhlas druhého manžela, ani keď nejde o bežnú záležitosť. Do BSM môžu byť
nadobúdané z týchto pôžičiek iba peniaze vyplatené v hotovosti alebo veci za ne nadobudnuté.

Za trvania BSM vznikol aj spoločný záväzok účastníkov na základe zmluvy o úvere, uzatvorenej v roku

2006soI.D.,a.s.,podčíslomXXXXXXXXX/XXXX,nazákladektorej05.05.2006čerpalisumu9.958,17€, zostatok dlhu ku dňu zániku manželstva predstavoval 8.740,80 €. Z peňazí získaných týmto úverom
boli na byte navrhovateľa vymenené okná v hodnote podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu 2.500 €.

Povinnosťou súdu pri vyporiadaní BSM je aj bez návrhu prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného

majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov. Za takúto investíciu vynaloženú zo
spoločného majetku na samostatný majetok navrhovateľa považoval sumu 7.976,99 € vyplatenú z titulu
vyporiadania BSM bývalej manželke navrhovateľa, aj sumu 2.500 € minutých na výmenu okien v byte
navrhovateľa, ktoré tam zostali zabudované, ako aj sumu 331,93 €, za ktoré kúpil za trvania manželstva
a existencie BSM navrhovateľ televízor svojej prvej manželke a sumu 165,96 €, ktorými navrhovateľ

vyrovnalzatrvaniamanželstvadlžobuspôsobenújehosynomzprvéhomanželstva.Sumavynaložených
finančných prostriedkov na výlučné potreby navrhovateľa dáva súčet 7.976,99 €. Naproti tomu bolo v
konaní preukázané, že odporkyňa vniesla do manželstva svoje výlučné finančné prostriedky vo výške
5.311,02 €, ktoré získala odpredajom bytu v jej výlučnom vlastníctve, tieto finančné prostriedky boli
spotrebované v domácnosti a minuté na trávenie voľného času oboch účastníkov.

V konaní nebolo preukázané, že by sa jeden z účastníkov výraznejšie pričinil o rodinu a nadobudnutie

a udržanie spoločného majetku. Súd preto pri vyporiadaní BSM vychádzal podľa § 150 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“) z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké a za spravodlivé vyporiadanie
BSM vrátane majetkových práv a záväzkov vzniknutých za trvania manželstva považoval na splatenie
spoločného dlhu v zostatku ku dňu zániku manželstva 8.740,80 € zaviazať len navrhovateľa z dôvodu,
že navrhovateľovi boli do jeho výlučného vlastníctva prikázané hnuteľné veci v hodnote 1.060 €, do

výlučnéhovlastníctvaodporkynehnuteľnévecivhodnote3.075€,čímjekompenzovanývnosodporkyne
do spoločného majetku po odpredaji jej bytu a navrhovateľ zo spoločného majetku na svoje výlučné
potreby (úhrada dlhu bývalej manželke, úhrada dlhu za syna z prvého manželstva, kúpa televízora
bývalej manželke, zabudované nové okná v byte navrhovateľa) minul 8.000 €, čo je suma približne
rovnaká, akým je aj zostatok úveru, ktorý prikázal súd splatiť len navrhovateľovi.

Účastníci nepožadovali náhradu trov konania, z tohto dôvodu o náhrade trov konania nerozhodol. O
povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) s tvrdením, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Za nesprávny považuje navrhovateľ právny názor súdu, že v prípade jednotlivých úverových zmlúv
podpísaných iba navrhovateľom, ide výlučne o jeho záväzok. Z hľadiska výšky poskytnutých úverov
nešlo o bežnú záležitosť a z takéhoto dvojstranného právneho vzťahu nemôže byť zaviazaný len
ten z manželov, ktorý túto úverovú zmluvu uzatvoril. Súhrn úverov od I. I., a. s. a spoločnosti P., a.

s., poskytnutých za trvania manželstva predstavuje spolu 18.588,59 €. Súd nesprávne považoval za
spoločný iba záväzok vzniknutý na základe úverovej zmluvy uzavretej so I. I. a. s. Súd nesprávne
ustálil výšku spoločných dlhov a aj súhrn a špecifikáciu toho, na čo boli tieto finančné prostriedky
spotrebované. Súd mal opakovaným výsluchom oboch účastníkov konania ďalej dokazovať, na čo a v
akom rozsahu boli spoločné finančné prostriedky získané do BSM vynaložené a spotrebované z dôvodu,

že pre objektívne a úplné rozhodnutie vo veci „doterajší dôkazný súbor“ nepostačoval. Navrhol rozsudok
okresného súdu zrušiť a veci mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
z dôvodu, že výsledky dokazovania ustálené súdom prvého stupňa boli postačujúce aj pre rozhodnutie

odvolacieho súdu, prejednal vec v dôsledku odvolania navrhovateľa v celom rozsahu podľa § 212 ods.
2, písm. b) O. s. p., aj keď navrhovateľ podľa obsahu jeho odvolania namieta len proti rozhodnutiu o jeho
povinnosti splatiť I. D.a. s., spoločný dlh z dôvodu, že na rozhodnutie o vyporiadaní BSM je potrebné
hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z
BSM a konštituovať ich nové práva a nie je možné ktorúkoľvek výrokovú časť rozsudku posudzovaťoddelene. Rozsudok okresného súdu ako celok považoval odvolací súd za vecne správny, z tohto
dôvodu ho podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v celom rozsahu potvrdil.

Navrhovateľ v úvodnej časti odvolania uviedol, že uplatnil odvolací dôvod vymedzený v § 205 ods.

2 písm. f) O. s. p. a okresnému súdu vytýka nesprávne právne posúdenie veci, ale z ďalšieho textu
odvolania, v ktorom tvrdí, že „doterajší dôkazný súbor nie je spôsobilý na prijatie takého verdiktu, aký
prijal prvostupňový súd... mal súd prvého stupňa opakovaným výsluchom oboch účastníkov konania
ďalej dokazovať načo a v akom rozsahu boli spoločné finančné prostriedky získané do BSM vynaložené
a spotrebované... súd nezohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti, potrebné a nevyhnutné pre objektívne

a úplné rozhodnutie vo veci“, je možné vyvodiť, že navrhovateľ okrem nesprávneho právneho posúdenia
veci namieta aj nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa, čo zodpovedá odvolaciemu
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ O. s. p..

Aj keď súdne konanie o vyporiadanie BSM je návrhové, ide o zvláštny druh súdneho konania, v ktorom
je súd viazaný len tým, že podľa návrhu má vyporiadanie vykonať, nie však aj navrhovaným spôsobom
vyporiadania. Pri zisťovaní toho, čo sa má vyporiadať, ceny vecí a hodnoty vyporiadavaného majetku,

akoajpriobstaranípodkladovprespôsobvyporiadaniapostránkekvalitatívnejakvantitatívnejpostupuje
súd z úradnej povinnosti, vyhľadávacím spôsobom. O tom, aký majetok má súd vyporiadať, môže súd
získať poznatky len z tvrdení účastníkov. Účastníci majú podľa § 101 ods. 1 O. s. p. povinnosť prispieť k
tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti,
označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. sú účastníci povinní

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd v zmysle § 153 ods. 1 O. s. p. rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník nemá len povinnosť tvrdenia, ale aj
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti v
podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.
Dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie ním tvrdených skutočností vyvodzuje

pre seba priaznivé právne následky.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že ťarchu úplného zistenia skutkového stavu a označenia
aj obstarania dôkazov presunuli účastníci na okresný súd. Navrhovateľ, ktorý okresnému súdu vytýka
nesprávne skutkové zistenia, si neplnil povinnosti vyplývajúce mu z § 101 ods. 1 O. s. p., vôbec
nejavil záujem o priebeh súdneho konania, počas neho sa zdržoval v zahraničí a nekomunikoval ani so

zvoleným právnym zástupcom. Okresný súd vo veci nariadil 9 pojednávaní, z ktorých sa navrhovateľ
zúčastnil jedného, dňa 28. 06. 2011. Na tomto pojednávaní sa navrhovateľ vyjadroval k predmetu sporu
veľmi nejasne, nevedel ani odpovedať na otázky súdu, na aký účel boli použité finančné prostriedky z
úverov, získaných za trvania manželstva. Pojednávanie bolo odročené za účelom predloženia listinných
dôkazov o úveroch existujúcich ku dňu zániku manželstva. Navrhovateľ listinné dôkazy do spisu

nedoložil. Jeho právny zástupca na pojednávaní konanom 11. 07. 2012, rok po pojednávaní, ktorého
sa navrhovateľ zúčastnil pred súdom uviedol, že stále nemá k dispozícii požadované listinné dôkazy,
resp. časť z nich mu bola dodaná, ale len nedávno a nestihol ich spracovať. Nevedel sa pred súdom
vyjadriť, aké boli zostatky účtov a aké boli zmluvy u jednotlivých úverov. Žiadal odročiť pojednávanie
na neurčito, aby právny zástupca navrhovateľa mohol od navrhovateľa zistiť, či vôbec na návrhu trvá a

za účelom doloženia súdom žiadaných listinných dôkazov. V podaní zo 16. 10. 2012 právny zástupca
navrhovateľa oznamoval súdu, že navrhovateľ trvá na návrhu, ale stále nemá k dispozícii listiny žiadané
súdom. Znovu žiadal súd o odklad lehoty na splnenie tejto povinnosti s tvrdením, že doklady sumarizuje
otec klienta. Dôvodom zmarenia pojednávania nariadeného na 12. 12. 2012 bolo opätovne správanie sa
navrhovateľaajehoprávnehozástupcu,ktorýsúdutvrdil,žemuvčeradoručiljehoklientprostredníctvom

otca väčšie množstvo výpisov z účtov, ktoré nestihol spracovať a opätovne žiadal o poskytnutie lehoty
na vyjadrenie k veci. Súd vyhovel žiadosti zástupcu navrhovateľa, pojednávanie odročil na neurčitoa k posunu vo veci nedošlo ani po písomnom podaní právneho zástupcu navrhovateľa z 13. 03.
2013, v ktorom oznamoval, že ani po sumarizácii súdom žiadaných listinných dokladov, ktoré síce má
k dispozícii od otca navrhovateľa, nevie súdu odpovedať na všetky jeho otázky, pretože k listinám

potrebuje vysvetlenie samotného klienta. Právny zástupca navrhol opakovaný výsluch navrhovateľa z
dôvodu,abyeliminovalmožnériziká,vznikajúceprenehoakoadvokátaaprávnehozástupcu,pretožeby
sa mohol vyjadriť k skutkovým okolnostiam, o ktorých toho času nemá dôkaznú istotu. Napriek takémuto
správaniu sa navrhovateľa postupoval súd v súlade s vyhľadávacou zásadou a sám obstaral výpisy z
úverových účtov účastníkov v I. R.a. s. a C., a. s., výsluchom odporkyne, jej splnomocnenej zástupkyne

a svedka X. J. - U., zistil podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnom rozsahu skutkový stav a dospel
k názoru, že obsah spisu v stave, v akom bol predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu súdu
umožňoval okresnému súdu prijať závery vyslovené v rozsudku. Námietka navrhovateľa, že okresný
súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu nebola dôvodne vznesená.

Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou okresného súdu v prípade odvolania
odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci je posúdiť, či súd prvého stupňa na zistený
skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Predmet (čo patrí do) BSM,
kedy zaniká BSM a akým spôsobom sa má vyporiadať zaniknuté BSM upravuje Občiansky zákonník.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Okresný súd správne ustálil obdobie existencie BSM, rozsah majetku patriaceho do BSM a pri jeho
vyporiadaní rešpektoval zásady vyplývajúce z ust. § 150 OZ. Základnou zásadou pre vykonanie
vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Dôvod na odchýlenie sa
od princípu parity ani podľa názoru odvolacieho súdu v konaní preukázaný nebol. Povinnosťou súdu je

v rámci vyporiadania BSM i bez návrhu prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na
oddelený majetok niektorého z manželov. Správne preto okresný súd na ťarchu (k dobru) navrhovateľa
započítal hodnoty vynaložené na jeho oddelený majetok (výmenu okien v jeho byte, výplatu manželky
zo zaniknutého BSM z prvého manželstva a výšku nákladov vynaložených na kúpu televízora prvej
manželke a úhradu dlhu spôsobeného synom z prvého manželstva).

Navrhovateľ tvrdil, že za trvania manželstva s odporkyňou boli uzavreté viaceré úverové zmluvy, z
ktorých niektoré boli podpísané iba jedným z manželov, ale so súhlasom a vedomím druhého manžela.
Okresný súd z dôkazov získaných z konania správne ustálil, že za spoločný dlh manželov, z ktorého sú
podľa § 145 ods. 2 OZ oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, možno považovať
len úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a. s., pod č. 433819927/0900, pretože len u tejto úverovej

zmluvy bolo preukázané, že ju podpísali obaja účastníci spoločne. Navrhovateľ nepreukázal, že by
pôžičky označené okresným súdom v rozhodnutí písmenami A-1 až A-7 boli spoločným dlhom oboch
účastníkov. Správny názor okresného súdu, že za trvania manželstva a BSM môže zmluvu o pôžičke a
úvere uzavrieť ako dlžník aj jeden z manželov a nepotrebuje na to súhlas druhého manžela. Navrhovateľ
ani nevedel označiť, na aký účel boli finančné prostriedky poskytnuté, na základe ním podpísaných

zmlúv o pôžičkách a úveroch použité.

Pri vyporiadaní BSM súd nevyporiadava len existujúce veci a majetkové hodnoty ku dňu zániku
manželstva, ale aj pohľadávky a dlhy, vzniknuté za trvania manželstva účastníkov (tzv. vyporiadanie v
širšom zmysle). Správou I. N. a. s. bolo preukázané, že ku dňu zániku manželstva účastníkov existovalspoločný dlh účastníkov voči veriteľovi I. X a. s. vo výške 8.740,80 €. Zodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vzťahov a vyporiadaniu BSM v súlade s § 150 OZ také rozdelenie hnuteľných vecí a
uloženie povinnosti splatiť spoločný dlh I. V. a. s. len navrhovateľovi, aký zvolil okresný súd, pretože

zohľadňuje nielen spoločné hospodárenie účastníkov za trvania manželstva, ale aj vnos odporkyne z
jej výlučného majetku do spoločného majetku a vynaložené finančné prostriedky na oddelený majetok
navrhovateľa. Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa aplikoval správny právny predpis a
správne ho aj interpretoval, vec správne právne posúdil.

Odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňujúc s rozhodnutím okresného súdu nielen vo výroku, ale aj

dôvodoch, rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že o trovách konania nerozhodoval z dôvodu, že návrh
na priznanie náhrady trov konania žiaden z účastníkov nepodal.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Toto ustanovenie platí len vo vzťahu k trovám účastníkov konania.
O trovách štátu podľa § 151 ods. 6 O. s. p. rozhodne súd aj bez návrhu. Odvolací súd zo spisu zistil,

že štátu v konaní vznikli trovy tým, že z rozpočtových prostriedkov súdu boli vyplatené ceny bankových
informácií na základe rozhodnutí okresného súdu. Pre chýbajúci výrok o trovách konania štátu a dôvody,
pre ktoré súd prvého stupňa o nich nerozhodol nie je zistiteľné, či okresný súd opomenul o trovách
štátu v zmysle § 151 ods. 6 O. s. p. rozhodnúť alebo tak mieni urobiť samostatným rozhodnutím, či
je toho názoru, že účastníkom nevznikla povinnosť nahradiť štátu trovy konania vzniknuté dotazom na

peňažné ústavy na obstaranie dôkazov v prospech účastníkov. Toto zistenie však nebránilo odvolaciemu
súdu rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa vo veci samej z dôvodu, že o trovách konania môže rozhodnúť
okresný súd aj samostatným uznesením, a to aj po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.