Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/688/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233579
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112233579.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/251/2012-70 zo dňa 04. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/251/2012-70 zo dňa 04.08.2014 návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol (výrok I.). Odporcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal
voči odporcovi náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 605 eur,
ktorá vznikla ako následok nesprávneho úradného postupu exekučného súdu Žilina tým, že rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Súd v odôvodnení bližšie uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že navrhovateľ ako
oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20Er/22/2009 doručil
prostredníctvom exekútora dňa 09.01.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Je
nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava 07.10.2008 sp. zn. SR
09758/08, právoplatný dňa 27.10.2008 a vykonateľný dňa 30.10.2008. Exekučný súd vo veci vykonával
procesné úkony (výzva zo dňa 21.04.2009 o predloženie rozhodcovského spisu, o predloženie zmluvy o

úvere s rozhodcovskou doložkou, doručenie potvrdzujúcich doručenie rozhodnutia povinnému). Keďže
v exekučnom konaní exekučný súd je zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať exekučný titul z
hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Požadované doklady
na výzvu súdu boli doručené 29.06.2009 a následne exekučný súd dňa 27.07.2009 vydal Poverenie
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod č. 5511054392.
Konštatoval, že na nariadené pojednávanie dňa 04.08.2014 sa účastníci konania nedostavili, doručenie
predvolania mali riadne vykázané. Odporca svoju neúčasť ospravedlnil a navrhovateľ podal dňa

31.07.2014 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia nestrannosti
súdu a sudcu. Súd túto žiadosť posúdil a uviedol, že nie je dôvod na odročenie pojednávania, nakoľko
právny zástupca navrhovateľa dňa 27.11.2013 prevzal uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
27.03.2013 č. k. 10NcC/99/2013-19, ktorým rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Žilina JUDr. AnnaMajeriková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.
zn. 17C/251/2012. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ dovolanie, pričom NS SR uznesením
8Cdo 90/2014-53 zo dňa 14.05.2014 dovolacie konanie zastavil. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľovi

doručené dňa 29.05.2014.
Súd viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne viazaný návrhom § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ale aj viazaný skutkom, t. j. žalobnými tvrdeniami (§ 79 ods. 1 O. s. p.),
inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O. s. p.) o právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ
vyvodzuje uplatnený nárok, po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne

dôvodné navrhovateľovi priznať uplatňované peňažné plnenie (majetkovú škodu v celkovej výške 125
eur a nemajetkovej ujmy 605 eur) na nim tvrdenom skutkovom základe.
Exekučný súd v konaní 20Er/22/2009 bol povinný udeliť poverenie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti,
teda 09.01.2009 a napriek tomu súd vydal poverenie až dňa 27.07.2009, pričom zo spisu je zrejmé,
že súd vykonával úkony za účelom zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie o žiadosti na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu.

Súd poznamenal, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ust. § 45 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom
konaní (ďalej len ZoRK), (rozsudok NS SR zo dňa 26.09.2011. sp. zn. 3MCdo 11/2010). Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že exekučný súd v danom prípade postupoval po doručení žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade so svojou povinnosťou preskúmať
rozhodcovský rozsudok. Za týmto účelom exekučný súd žiadal rozhodcovský súd o predloženie
dotknutého rozhodcovského spisu, resp. listín, ktoré nevyhnutne potreboval na svoj prieskum. Po tom,
ako mu boli tieto listiny doručené, exekučný súd vykonal prieskum a rozhodol o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že v čase doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd nemal k dispozícii všetky potrebné doklady, nebolo
možné dodržať zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu pre udelenie poverenia. Hoci je táto lehota daná
zákonom, vzhľadom na dané skutočnosti s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, prípadné jej
nedodržanie nie je také závažné, ako by závažné bolo porušenie ochrany spotrebiteľa.
Súd dospel k záveru, že dĺžka konania od podania žiadosti na vydanie poverenia do vydania poverenia v

trvaní cca 6,5 mesiaca (navrhovateľ nesprávne uviedol viac ako 11 mesiacov), nemôže byť považovaná
za neprimeranú, ktorú by vyhodnotil ako zbytočné prieťahy v konaní, keďže požadované doklady na
výzvu súdu boli doručené až dňa 29.06.2009, a teda postup exekučného súdu v danom prípade sa tak
nevyznačoval takými okolnosťami, ktoré by bolo možné hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní. Dĺžku
konania od podania žiadosti o udelenie poverenia na vydanie poverenia súd nepovažoval vzhľadom

na uvedené za neprimeranú, a preto nekonštatoval v danom prípade ani nesprávny úradný postup
exekučného súdu spočívajúci v zbytočných prieťahoch v jeho konaní. Súd konštatoval porušenie
práva, ale vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, samotné konštatovanie takéhoto porušenia je
dostatočným zadosťučinením.
Ohľadom argumentácie navrhovateľa vo vzťahu k nemajetkovej ujme súd poznamenal, že navrhovateľ v

konanínepreukázalanivznikpodľa§17ods.2zákonač.514/2003Z.z.nanáhradunemajetkovejškody.
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca ako úspešný účastník
si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto mu súd právo na
náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona SNR č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch podľa § 4 ods. 1 písm. k/ (účinnosť do 30.09.2012). Vzhľadom na
procesný výsledok v tomto konaní, kedy súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, nezaviazal
odporcu ako úspešného účastníka konania na zaplatenie súdneho poplatku z podaného návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu

a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd
I. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav, - neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101ods. 2 O. s. p. poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody
a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v
texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola

vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie
krajskéhosúdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávne

totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je
možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z
dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na
ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na

podporu svojich protitvrdení. Podľa neho súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej
škode, hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o
výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
V závere odvolania sa vyjadril k podaniu návrhu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie
o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na

nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.
s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1

O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných
dôvodov:

Preskúmanímvecipodľaodvolaciehosúduokresnýsúdvykonalvovecidostatočnédokazovanie,pričom
so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožnil. Inak

povedané, prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V
odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho
rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné.
Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci

sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní navrhovateľ namietal, že uskutočnil podania (obsiahnuté v texte návrhu ), ktorým upovedomil

súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa, ktorý na výzvu súdu uviedol, že
námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. okresnému súdu nepodal (č. l. 12 spisu). Z obsahu spisu

okresného súdu vyplýva, že Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 27.03.2013 č. k. 10NcC/99/2013-19
rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Žilina JUDr. Anna Majeriková nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 17C/251/2012. Vo veci tak konala sudkyňa, u
ktorej neboli zistené subjektívne ani objektívne skutočnosti na naplnenie predpokladov podľa § 14 ods.
1 O. s. p.

Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a
nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávaniaa rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré
sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný
subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z

prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho
nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že
sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva
súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31.05.2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Pre účely preskúmavanej
veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva

súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom
v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako
aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako
aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku
odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom

sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Navrhovateľ v súvislosti s postupom okresného súdu v odvolaní namietal: - nedoručenie vyjadrenia
odporcu k návrhu, - nemožnosť oboznámiť sa s obsahom dôkazom a tvrdeniam, - nemožnosť navrhnúť

dôkazy na podporu svojich tvrdení, - nenariadenie pojednávania.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd nariadil na deň 31.03.2014 pojednávanie.
Predvolanie doručil splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa dňa 27.11.2013, ako i odporcovi dňa
28.11.2013. Následne upovedomil o zrušení pojednávania z dôvodu procesného podania navrhovateľa

- dovolania voči uzneseniam KS v Žiline. Následne bolo nariadené pojednávanie na deň 04.08.2014.
Predvolanie si prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 11.07.2014 a odporca dňa 14.07.2014. Dňa
31.07.2014 bol elektronicky doručený súdu zo strany splnomocneného zástupcu navrhovateľa návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu. Navrhovateľ navrhol, aby súd zrušil konanie do právoplatného rozhodnutia o nestrannosti a

otázke zákonného sudcu a v prejednávaní veci nepokračoval, nakoľko uviedol, že mu nebolo doručené
rozhodnutie Krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Žilina. Zároveň
však zo spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 17.12.2013 dovolanie voči uzneseniu Krajského
súdu v Žiline voči uzneseniu sp. zn. 10NcC/99/2013 zo dňa 27.03.2013. Okresný súd tak o návrhu
navrhovateľa na zrušenie konania konštatoval na pojednávaní dňa 04.08.2014, že otázka zákonného

sudcu bola vyriešená spôsobom tak, ako je uvedené v uznesení nadriadeného súdu, ktorý v tejto
konkrétnej veci o nevylúčení sudcov už rozhodol uznesením 10NcC/99/2013-19 v spojení s rozhodnutím
Najvyššieho súdu 8Cdo 90/2014 zo dňa 14.05.2014, doručené navrhovateľovi 29.05.2014 a nie je dôvod
na odročenie pojednávania. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žiadosť o zrušenie,
resp. odročenie pojednávania v súvislosti s uplatňovaným procesným právom a návrh na prerušenie

konania nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a ak sa navrhovateľ na pojednávanie
nedostavil a nepresvedčil sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jeho žiadosti o odročenie, musí
znášať sám aj následky svojej neprítomnosti. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na správne právne
závery okresného súdu a k odvolacej námietke, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať,
poukazuje na to, že nebolo pravdivým tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že vo veci nedošlo k nariadeniu

pojednávania - jeho uskutočnenie vyplýva zo zápisnice o pojednávaní (č. l. 64-66 spisu) a tiež považuje
za potrebné zdôrazniť, že je právom a zároveň povinnosťou účastníkov sa nariadeného pojednávania
zúčastniť. Pojednávanie môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu. S poukazom na uznesenie NS
SR sp. zn. 3Obdo/11/2013 prekážka alebo iná okolnosť musí predstavovať „dôležitý dôvod“. Príčina,
prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania sa

musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, záväznosťou, rozsahom alebo z iných
dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. Podľa odvolacieho súdu splnomocnený zástupca navrhovateľa
bol na pojednávanie včas predvolaný, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.)
pričom dôvody uvádzané navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité pre odročenie v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Neúčasťou na pojednávaní navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca si sami

zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. §
118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní
(vo vzťahu k prítomným účastníkom). Napriek uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že okresný súdna pojednávaní vykonal dokazovanie navrhnuté samotným navrhovateľom (č. l. 2 spisu) prečítaním listín
z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 20Er/22/2009, ktoré preto slúžili ako dôkaz v danom konaní.

Čo sa týka vyjadrenia odporcu k návrhu na začatie konania, toto bolo doručené okresnému súdu dňa
04.09.2013, ktorý ho následne doručil splnomocnenému zástupcovi odporcu dňa 27.11.2013. Bolo preto
nepravdivé, pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu.

Ďalej navrhovateľ tvrdil, že nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný, súd

nerozhodol o jeho návrhu v zákonnej lehote, bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v
konaní. Okrem toho nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíval v niekoľkých skutočnostiach,
nielen v jednej z nich a súd sa mal vysporiadať so všetkými jeho vytýkanými zložkami.

Odvolací súd poukazuje na to, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, zákonom stanovená
lehotanavydaniepoverenianebolasícedodržaná,zosúdnehospisuOkresnéhosúduŽilinasp.zn.20Er

22/2009, EX 12056/2008 bolo preukázané, že v exekúcii vedenej vo veci oprávneného (navrhovateľa)
proti povinnému Michaela Jančová, súd dňa 27.07.2009 vydal poverenie súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého pod. č. 5511 054392 po tom, ako okresný súd výzvou urgoval rozhodcovský súd o
zaslanie potrebných listín, na účely skúmania exekučného titulu. Súdny exekútor podal na okresný
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.01.2009. Zákonom stanovená 15-

dňová lehota sa vzťahovala na vydanie poverenia teda pozitívne rozhodnutie a nie negatívne. So
zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS
70/02, I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky
vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov). Samotné nedodržanie zákonnej lehote nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od

ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej
predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to správne
učinil v tomto konaní aj okresný súd.

Ostatné odvolacie dôvody (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu
prvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci)navrhovateľvodvolanílenvymenoval
bez toho, aby špecifikoval v čom vidí namietané pochybenie.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania

postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, resp. mu ani žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto
rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .