Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/163/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513215900
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7513215900.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu

JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. P. nar.
XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a
N. P. nar. XX.XX.XXXX deti rodičov E.Q. P. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na C. ulici č. XXXX/X v O.
zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ul. č.
20 v Košiciach a C. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na G. ulici č. XX v T. v konaní o zníženie výživného
a zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 5.2.2014 č.k.
19P/352/2013-48 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd návrh otca o zníženie výživného zamietol.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 5.2.2014 č.k. 19P/352/2013-48 zamietol návrh otca na
zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného pre N. nar. XX.XX.XXXX a mal. G. P. nar.
XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec detí s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a znížil výživné na mal. Paulínu na 35 ,-€ mesačne a na plnoletú N. P., nar. XX.XX.XXXX
na 35 ,-€ mesačne. Vytkol konajúcemu súdu, že vo svojom rozhodnutí pochybil, lebo nesprávne posúdil
a vyhodnotil skutkový stav, nakoľko nevzal do úvahy zvýšenie jeho výdavkov na ubytovanie. V čase, keď
sa s matkou maloletých dohodli na výške výživného vo výške 60,-€ mesačne na každé dieťa, býval so

svojou matkou a v súčasnosti býva sám na ubytovni v Revúcej, čím sa mu zvýšili náklady na bývanie.
Platí nájomné za ubytovňu a inkaso vo výške 180,-€ mesačne Okrem týchto výdavkov spláca pôžičky,
ktoré zobrali za trvania manželstva a kreditnú kartu spolu 100,- € mesačne. Uviedol, že v čase, keď
sa s matkou mal. detí dohodli na výške mesačného výživného sa domnieval, že bude schopný platiť
dohodnuté výživné, ale vzhľadom na zvýšenie výdavkov pri rovnakej výške mesačného príjmu, ktorá sa
od posledného určovania výživného nezmenila nie je schopný platiť vyššie výživné ako 35,-€ na každé
z mal. detí.

Matka detí vo vyjadrení k odvolaniu navrhla zvýšiť výživné na deti maloletú Paulínu a plnoletú Gabrielu
nasumu100,-€mesačnenakaždédieťa.Poukázalanaskutočnosť,ženajejstranedošloodposledného
rozsudku zo dňa 6.9.2012 k výraznej zmene životných podmienok nakoľko sa jej príjem výrazne znížil,
čo preukázala pri pojednávaní predložením novej pracovnej zmluvy.

Kolíznyopatrovníkvovyjadrenínavrhol,abyodvolacísúd napadnutýrozsudokpotvrdilvplnomrozsahu.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnuté rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych

zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh otca na zníženie výživného
zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p.
vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v
dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní , ktoré

tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho
konanianeuviedolžiadnerelevantnéskutočnostimajúcezanásledokinérozhodnutieonávrhu.Odvolací
súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred

inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, resp. je v
možnostiach a schopnostiach povinného rodiča tieto výdavky znížiť tak, aby si mohol riadne a včas plniť
vyživovaciu povinnosť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine má výživné

prednosť pred inými výdavkami, zároveň pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Odvolací súd nemá za preukázanú nevyhnutnosť zmeny bývania otca a teda ani nevyhnutnosť zvýšenia
výdavkovnabývaniestýmsúvisiace.Berúcdoúvahy,žeotecstálepracujenatomistommiesteazmena
bývania nemala vplyv na cestovanie za prácou a vzhľadom k tomu, že otec nepreukázal nutnosť zmeny

bývania má odvolací súd za to, že zvýšenie výdavkov na bývanie nebolo nevyhnutné. Žiadny účinný
zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť
pracovaťvodbore,vktorom jeosobavyučená.Zákonorodinevšakzakotvujevýslovnepovinnosťrodiča
živiťsvojedieťa(§62ods.1zákonaorodine).Tedaneobstojíargumentácia,ževzhľadomnaskutočnosť,
že príjem od posledného určovania vyživovacej povinnosti sa nezmenil, ale zvýšili sa mu výdavky, nie je

schopný plniť si riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že otec, ktorý
nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo
vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Pre úplnosť
dodáva, že pri rozhodovaní o výživnom má prednosť princíp potencionality pred princípom fakticity, teda
je rozhodujúci potencionálny príjem pred reálnym. Podľa § 62 ods. 2 rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý
povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu
práce. Odvolací súd dospel k záveru, že zníženie výživného pre mal. N. a G. by znamenalo posunúť
zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa výlučne na matku (druhého rodiča), ktorá sa osobne stará

o deti a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči deťom na hranici svojich možností vzhľadom na
svoj príjem, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Z
týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 219 ods.
2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.