Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/148/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211236170
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211236170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

DrahomíryBrixiovejaJUDr.GabrielyVarhalíkovejvprávnejvecižalobcu:Z.A.Z.s.r.o.sosídlomZ.cesta
1, L. pri W., L.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava, proti
žalovanému: F. s.r.o. so sídlom H. 6, G., L.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Andreou Balážovou, advokátkou,
Moyzesova 46, Košice, o zaplatenie 646,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/125/2012-74 zo dňa 20.5.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e výrok rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ktorým súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 49,31 eur na účet právneho

zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 0,05%-ného denného úroku
z omeškania zo sumy 646,27 eur od 28.12.2007 do 7.1.2008 zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 235,38 eur na
účet JUDr. Andrei Balážovej, advokátky so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, z toho trovy právneho
zastúpenia predstavujú 196,88 eur a iné trovy 38,50 eur, do l5 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa
22.12.2011 domáhal zaplatenia sumy 646,27 eur s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania od

28.12.2007 do zaplatenia, a to titulom neuhradenia faktúry, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému
vykonanú medzinárodnú prepravu tovaru. Poukázal na vyjadrenie žalovaného, v ktorom namietol
premlčanie uplatneného nároku z vykonanej prepravy v zmysle čl. 32 ods. 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb.
o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR). Vykonaným dokazovaním
zistil, že dňa 7.9.2004 uzavrel žalobca (obstarávateľ) so žalovaným (objednávateľom) Servisnú zmluvu,
predmetom ktorej bolo obstaranie vyzdvihnutia, prepravy a doručenia vnútroštátnych zásielok v
prepravnom systéme spoločnosti Z. A. Z., s.r.o. a medzinárodných zásielok v prepravnom systéme

spoločnostiX.J.T.,L..,U.S.A.,ktorejsúčasťouboliokreminéhoP.podmienkyexpresnejdoručovateľskej
služby a Podmienky a ujednania prepravy medzinárodných zásielok.

Z obchodného registra súd zistil, že v čase od 27.7.1992 do 10.5.2011 bola predmetom činnosti žalobcu
i verejná cestná nákladná doprava. Citujúc ustanovenia čl. 1 bod 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o
prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR), čl. 4 CMR, čl. 32 bod 1 písm. c) CMR, ust. §387 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka uzavrel, že v smere plnenia,
miest prevzatia zásielky a jej odovzdania, ako aj dohôd upravujúcich zmluvný vzťah účastníkov konania
sa na tento v zmysle čl. 1 bod 1 CMR vzťahuje predmetný Dohovor. Vychádzajúc zo záveru o pôsobnosti

CMR na daný zmluvný vzťah, posudzoval i námietku premlčania vznesenú žalovaným podľa čl. 32 ods.
1 písm. c) CMR. Zistil, že prepravná zmluva v zmysle listu UPS o prevzatí prepravovanej zásielky, bola v
nadväznosti na Servisnú zmluvu uzavretá dňa X.XX.XXXX, kedy sa preprava uskutočnila a premlčacia
lehota začala plynúť uplynutím troch mesiacov od jej uzavretia (X.X.XXXX), pričom skončila za jeden
rok (X.X.XXXX). Pokiaľ teda žaloba bola podaná až dňa 22.12.2011 a žalovaný premlčanie namietol,

súd žalobcovi právo v zmysle ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka priznať nemohol a žalobu v
tejto časti zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 38,50 eur
a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 41,50 eur (príprava a prevzatie zastúpenia,
vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaniach dňa 11.2.2013 a 20.5.2013) v zmysle ust. § 10 ods. 1, §

14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál 2 x 7,63 eur a 2 x 7,81 eur v zmysle ust. § 16 ods.
3 citovanej vyhlášky, čo spolu predstavuje sumu 235,38 eur.

Proti časti výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to o zamietnutí žaloby. Navrhol
rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť.

Zastával názor, že súd prvého stupňa na dotknutý právny vzťah nesprávne aplikoval vyhlášku č. 11/1976

Zb. (CMR) a prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným v zmysle čl. 32 ods. 1 citovaného
Dohovoru, pretože podľa Kapitoly 1 čl. 1 ods. 4 písm. a) Dohovoru sa Dohovor nevzťahuje na prepravy
uskutočňované v rámci medzinárodných poštových dohovorov. Uviedol, že spoločnosť žalobcu má a
v čase vykonania dotknutej prepravy zásielky mala oprávnenie na výkon činnosti poštových služieb
a je registrovaná na Poštovom regulačnom úrade SR ako poštový podnik. Z výpisu obchodného

registra vyplýva, že predmetom činnosti žalobcu je od 13.12.2002 aj „poskytovanie poštových služieb“
a v nadväznosti na to poukázal na čl. 1 bod 1.1 Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č.
180/2006 Z.z., v zmysle ktorého poštovou službou sa rozumie súbor poštových výkonov, ktorých
rozsah je stanovený orgánmi únie, pričom základné povinnosti viažuce sa k týmto výkonom spočívajú v
plnení určitých sociálnych a ekonomických cieľov členských krajín, zabezpečením vyberania, triedenia,

prepravy a dodávania poštových zásielok. Zdôraznil, že preprava, ktorej cena bola vyúčtovaná vo
faktúre č. XXXXXXX, bola prepravou poštovej zásielky (preprava zásielky označenej ako balík o
celkovej hmotnosti 39,5 kg), čo potvrdzuje žalovaný v podaní označenom ako reklamácia (priloženom
k vyjadreniu k návrhu zo dňa 22.10.2012). Ďalej poukázal na prepravné podmienky X. priložených
k Servisnej zmluve, ako aj na obsah ďalších zmluvných dojednaní Servisnej zmluvy, prepravných

podmienok, špecifikácií služieb, z ktorých je zrejmé, že predmetom činnosti odvolateľa je preprava
balíkov ako poštových zásielok, a preto sa na uvedenú medzinárodnú poštovú prepravu v čase jej
vykonania aplikoval Svetový poštový dohovor podpísaný v Bukurešti dňa 5.10.2004. Z uvedeného
dôvodu žalovaným vznesená námietka premlčania s odkazom na aplikáciu Dohovoru (CMR) neobstojí,
nakoľko na uvedený právny vzťah sa bude aplikovať úprava premlčania v zmysle Obchodného

zákonníka. Keďže žalobca podal návrh včas (pred uplynutím 4-ročnej všeobecnej premlčacej doby),
jeho nárok v uvedenej časti nebol premlčaný.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalobcu aj k náhrade trov odvolacieho konania.

Nesúhlasil s názorom žalobcu, že preprava bola prepravou poštovej zásielky (že sa jednalo o poštovú

službu). Skutočnosť, že žalovaný nazval v reklamácii prepravovaný tovar ako „zásielku“, možno
odôvodniť jeho laickým vnímaním veci, ako aj skutočnosťou, že sám žalobca označoval listovú
komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným ako „reklamácia zásielky“ (žalovaný tak iba prevzal jeho
označovanielistu).Používaniepojmu„zásielka“medzižalobcomažalovanýmnepreukazuje,ževdanom
prípade ide o poštovú službu, nakoľko rovnako tak aj Obchodný zákonník používa pojem „zásielka“ v§ 610 a nasl. (Zmluva o preprave veci), ako aj Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej
nákladnej doprave.

Zdôraznil, že žalobca v čase vykonania prepravy tovaru v roku 2007 vykonával v rámci svojho predmetu

činnosti aj verejnú cestnú nákladnú dopravu. Podľa ust. § 19 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave
(platného a účinného v čase prepravy) je nákladná cestná doprava, preprava vecí a zásielok, ktorú
dopravca vykonáva na základe zmluvy o preprave veci (tovaru), prípadne inej zmluvy podľa prepravného
poriadku a tarify. Podnikanie v nákladnej cestnej doprave bolo v roku 2007 koncesovanou živnosťou
podľa živnostenského zákona a podlieha tiež zmluvným vzťahom podľa § 765 a nasl. Občianskeho

zákonníka a § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 19 cit.
zákona utvára iba potrebnú nadväznosť na tieto právne úpravy, a najmä na medzinárodné dohody a
dohovory, napr. Zmluva o preprave vecí v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave podlieha režimu
Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Sám žalobca vo
svojich prepravných podmienkach uvádza „bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia v opačnom zmysle
môže medzinárodná doprava po ceste podliehať Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej

cestnej nákladnej doprave podpísanej v Ženeve dňa 19.5.1956 (Konvencia o CMR)“. Zdôraznil, že aj
podľa úvodnej časti obchodných podmienok expresnej doručovateľskej služby žalobcu tieto podmienky
upravujú pravidlá cestnej prepravy zásielok v súlade s ust. § 610 a nasl. Obchodného zákonníka (t.j.
zmluva o preprave). Skutočnosť, že v rovnakom čase žalobca vykonával v rámci svojej podnikateľskej
činnosti aj poskytovanie poštových služieb, považoval za právne irelevantné, pokiaľ sám žalobca

kvalifikuje v obchodných podmienkach, že sa na daný právny vzťah aplikuje § 610 a nasl. Obchodného
zákonníka. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že aj z obsahu ďalších zmluvných dojednaní Servisnej zmluvy a
obsahu jeho internetovej stránky je zrejmé, že predmetom činnosti odvolateľa je výlučne preprava
balíkov (ako poštových zásielok) uviedol, že toto tvrdenie môže byť pravdivé v prítomnosti, nie však vo
vzťahu k roku 2007, keďže v tom čase žalobca vykonával aj verejnú cestnú nákladnú dopravu. Nemožno

teda obsah internetovej stránky a predmet činnosti spoločnosti v roku 2012/2013 aplikovať na zmluvný
vzťah uzatvorený v roku 2004 a na prepravu vykonanú v roku 2007. Uviedol, že podkladom nároku
žalobcu v tomto konaní je nákladný list („Waybill UPS“) a z jeho obsahu vyplýva, že predmetom prepravy
je tovar/výrobok („description of goods“) a teda je zrejmé, čo bolo konkrétne predmetom prepravy.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v napadnutej časti, t.j. proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

Odvolanie nebolo podané proti zastavujúcemu výroku, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa
nadobudol právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v
napadnutej časti (aj odôvodnenia) a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov
napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza preto len nasledovné.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca i žalovaný, majú
procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu
predložiť).Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci v napadnutej časti aj správne rozhodol. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.
Dôvody sú vecne správne a na tom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom
odvolaní, lebo boli známe už na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v súlade so
zákonom náležite vyporiadal a vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku (rozhodnutie je vecne

preskúmateľné).

Súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj
správne aplikoval, t.j. z podradenia skutkového stavu pod správnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach účastníkov konania, pričom odôvodnenie rozsudku zodpovedá požiadavkám a
zásadám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a je presvedčivé.

Pokiaľ žalobca opakovane v odvolaní namietal, že preprava, ktorú žalobca zrealizoval, bola prepravou
poštovej zásielky, odvolací súd len dodáva, že niet dôvodu spochybňovať takýto predmet činnosti
žalobcu,čovyplývaajzrozhodnutiasúduprvéhostupňa,avšakžalobcavkonanínasúdeprvéhostupňa,
ale ani v odvolacom konaní nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), že táto konkrétna zásielka bola
prepravovaná ako poštová zásielka, pričom je nesporné (žalobca to ani nerozporoval), že v rozhodnom

období (v čase vykonania prepravy) žalobca vykonával aj činnosť verejnej cestnej nákladnej dopravy.
Navyše, tvrdeniu žalobcu, že sa jednalo o poštovú prepravu zásielky, ktorú mal žalobca realizovať ako
poštový podnik, nenasvedčujú ani predložené listinné dôkazy, t.j. Servisná zmluva vrátane Obchodných
podmienok, ktoré upravujú pravidlá cestnej prepravy zásielok v súlade s ust. § 610
a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj Podmienky prepravy, ktoré odkazujú práve na CMR, vrátane

predloženého nákladného listu a vystavenej faktúry za vykonanú prepravu. Za daného stavu právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pokiaľ sa týka vykonania tejto prepravy, je vzťahom upraveným
podľa CMR (ide o zmluvu o preprave).

Súd prvého stupňa preto správne na daný právny vzťah aplikoval vyhlášku č. 11/1995 Zb. o Dohovore o
prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR) a správne posudzoval vznesenú námietku

premlčania v zmysle čl. 32 ods. 1 písm. c) CMR.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správny vrátane náhrady trov konania,
ktoré boli priznané v súlade s platnou právnou úpravou.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Priznal žalobcovi účelné trovy odvolacieho konania titulom právneho zastúpenia za 1 úkon právnej
služby (vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 49,31 eur, t.j. odmena 41,40 eur
a režijný paušál 7,81 eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu
žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.