Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/223/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114216089
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114216089.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: Telervis
PLUS, a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Alan Strelák,
advokát so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX,
J., štátny občan SR, o zaplatenie 426 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 274 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 274 eur od 31.5.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.5.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 426 eur spolu s úrokom z
omeškania 9 % ročne zo sumy 426 eur od 31.5.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 66 eur
a trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že poskytol odporcovi ako dlžníkovi peňažný úver
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 320112020 v sume 400eur, za odplatu vo výške 152 eur, splatných
v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2 eur a v 10 mesačných
splátkach po 54,60 eur. Odporca do dňa podania návrhu uhradil časť svojho záväzku z úverovej zmluvy
vo výške 126 eur, neuhradené doposiaľ zostalo 426 eur (552 - 126). Navrhovateľ písomným podaním
zo dňa 28.5.2012 vyhlásil úver v jeho zostatku za predčasne splatným ku dňu 30.5.2012. Navrhovateľ
si zároveň uplatnil nárok na zákonnú sankciu na úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom
nasledujúcom po dni, v ktorom sa zostatok úveru stal splatným v celom zvyšku, t.j od 31.5.2012 a
zmluvnú pokutu vo výške 66 eur (tj. mesačná zmluvná pokuta vo výške 13,20 x 5 mesiace omeškania
od mája 2012 do septembra 2012).

Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v
priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 20.10.2014.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný
skutkový stav:

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru č. 320112020 zo dňa 21.9.2011 uzavretej medzi navrhovateľom ako
veriteľom a odporcom ako dlžníkom mal súd preukázané, že veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške
400 eur pri výške odplaty 152 eur na 13 mesiacov čo predstavuje 38 % z poskytnutého úveru. Celková
dlžná suma predstavovala 897 eur, pričom splácanie bolo dohodnuté v 13 mesačných splátkach vo
výške 2 eur (prvé tri splátky) a 54,60 eur (desať splátok) k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci. Úver bol
poskytnutý za odplatu a to úrok vo výške 20% z istiny a odmena vo výške 18 % z istiny. Priemerná ročná
percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve 45,11 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné
podmienky úveru, s ktorými sa odporca oboznámil a súhlasil s nimi.

Upomienkou zo dňa 22.2.2012 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej čiastky a vzhľadom k tomu,
že bol v omeškaní s úhradou splátok ku dňu 30.5.2012 zosplatnil celý úver a to celkovej dlžnej sumy 426
eur (istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny); so zmluvnou pokutou vo výške 13,20 eur a náhradou
nákladov 80 eur; spolu dlžná suma 519,20 eur.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporca
zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto
zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je
teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd zistil, že v zmluve nebola
jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola len uvedená
výška úroku 20 % z istiny, odmena 18 % z istiny pričom celá suma 152 eur bola označená ako
odplata. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a to základné
náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Výška celkovej odplaty, aj keď bola v zmluve uvedená v sume 152 eur, však zahŕňala aj
20 % úrok z úveru, aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 %, teda nie je zrejmé v akej výške v
jednotlivých splátkach mali byť uhrádzané úroky a odmena. Dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi
neobsahovala náležitosti podľa citovaných ustanovení § 9 ods. 2 písm. f), v zmluve sa nikde nenachádza
údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade
dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických
operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom.
Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Uvedené nedostatky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje
tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a na základe vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, na základe takto dojednanej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku vo výške
400 eur, ktorú sa zaviazali zaplatiť v 13 mesačných splátkach. V konaní nebolo sporné, že bola uhradená
celkom suma 126 eur a bolo preukázané, že výzvou, ktorá bola súčasťou spisu vyzval navrhovateľ na
úhradu potom ako z dôvodu porušenia zmluvných povinností odporcom ku dňu 30.5.2012 zosplatnil
celý dlh, ktorý finančné prostriedky v danej lehote nevrátil. Preto súd považoval nárok navrhovateľa za
právne dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 274 eur. Túto zistil súd odpočítaním sumy realizovaných
úhrad 126 eur a poskytnutého úveru 400 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by ďalšie splátky
boli uhradené, preto súd zaviazal odporcu na úhradu istiny vo výške 274 eur a vo zvyšku (o zaplatenie
sumy 152 eur) návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Zb. (účinnosť do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.5.2012 do zaplatenia,
pričom oznámenie o zosplatnení záväzku vyhláseného k 30.5.2012 doručoval prostredníctvom pošty
29.5.2012 a preto súd je toho názoru, že až nasledujúcim dňom po doručení sa dostal odporca do
omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a preto zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania z
dlžnej sumy od 31.5.2012 (dva dni pre doručovanie) do zaplatenia podľa §517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 66 eur (tj. mesačná zmluvná pokuta 13,20
eur x x 5 mesiace omeškania od mája 2012 do septembra 2012), pričom poukázal na to, že
táto bola dohodnutá. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody
strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta
dohodnutá v neobmedzenej výške. Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka, ktorá bola dohodnutá v
predmetnej (formulárovej) zmluve, ktorej obsah spotrebiteľ (odporca) nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť,
ak chcel vstúpiť s navrhovateľom do zmluvného vzťahu a ktorá zaväzuje spotrebiteľa (odporcu) na
zaplatenie sankcie - zmluvnej pokuty ako opakujúceho sa plnenia, ktorého mesačná výška zodpovedá
v percentuálnom vyjadrení 3,30 % z istiny úveru v sume 400 eur (39,60 % ročne), t.j. 13,20 eur
mesačne; 158,40 eur ročne. Súd nezistil, že by v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá
zmluvná pokuta, ale táto je stanovená v čl. 3 „Obchodných podmienok“. Hoci podľa § 273 ods.
1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ sa však
jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ
ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka
ako aj ustanovenie zákona č. 250/2007 Z.z.. Súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecné obchodné
podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec
povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných
obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri
uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon,
ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom
prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom
právneho úkonu alebo iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu
úkonu). Podľa § 44 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné
zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Všetky
práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je
samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť,
prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym
dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo
že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného
súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zákona č. 40/1964 Sb. stanovil
neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach. Z uvedených dôvodov súd žalobný
návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 66 eur ako nedôvodný zamietol.

Preto súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 274 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 274 eur od
31.5.2012 až do zaplatenia, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia a vo zvyšnej časti (o zaplatenie
152 eur + zmluvná pokuta 66 eur ) návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd navrhovateľovi priznal istinu 274 eur a podľa
procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných
218 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom
vyjadrení potom predstavuje úspech navrhovateľa 55 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi
sumou požadovanou a sumou priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 45 % a predstavuje
úspech odporcu. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa a na strane druhej odporcovi však v
súvislosti s konaním žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenie
rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).