Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/851/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112229495
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112229495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpenom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y. XXXX/XX, V. V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 178, v konaní zastúpenom JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie
2.299,99 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 23. 09. 2013, č. k. 7C/74/2013 - 100, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.789,48
Eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania, potvrdzuje.

Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 106,97 Eur do

3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:

Súd návrh vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu na prerušenie konania zamieta. Odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.789,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
153,76 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.354,22 Eur od 22. 06. 2012 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta. Žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil ako zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru a aplikoval aj príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľskýchúveroch.Záväzkovývzťahpovažovalmedziúčastníkmikonaniasúdzaobchodoprávny,
pretože účastníci zmluvy sa dohodli na použití Obchodného zákonníka pre ich vzťahy. V zmysle
ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa aj zmluva uzavretá podľa
Obchodného zákonníka považuje za spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom k tomu, že odporca, ako aj
vedľajší účastník na strane odporcu vzniesli námietku premlčania, prvostupňový súd sa zaoberal touto

skutočnosťouspoukazomnaustanovenie§397Obchodnéhozákonníka.Malzapreukázané,žeostatnú
splátku zaplatil odporca dňa 21. 10. 2007, ktorú skutočnosť zistil z výpisu z účtu odporcu. Pri splátkach
platí zásada, podľa ktorej premlčacia doba pri práve na čiastkové plnenie plynie pre každé čiastkovéplnenie samostatne. Prvostupňový súd teda bral do úvahy dobu splatnosti pre každé čiastkové plnenie
osobitne. Premlčacia doba pre jednotlivé splátky je 4 roky. Navrhovateľ podal návrh dňa 28. 11. 2012, a
preto premlčané sú všetky splátky splatné pred dňom 28. 11. 2008. Prvostupňový súd mal potom za

to, že premlčané sú všetky splátky v období od 20. 11. 2007 do 20. 11. 2008, t. j. 13 splátok x 39,27 Eur
= 510,51 Eur. Prvostupňový súd skúmal aj dlžný úrok z omeškania v období od 25. 03. 2011 do 21. 06.
2012, ktorý si navrhovateľ uplatnil vo výške 210,75 Eur. Pri výpočte tohto úroku navrhovateľ vychádzal
z nepremlčanej istiny vo výške 1.884,73 Eur, avšak dňa 25. 03. 2011 už boli premlčané splátky vo výške
510,51 Eur, preto súd pri výpočte úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne vychádzal zo sumy 1.374,22

Eur od 25. 03. 2011 do 28. 10. 2011 (t. j. vo výške 73,86 Eur), zo sumy 1.364,22 Eur od 29. 10. 2011
do 22. 03. 2012 (t. j. vo výške 49,11 Eur) a zo sumy 1.359,22 Eur od 23. 03. 2012 do 21. 06. 2012 (t.
j. vo výške 30,49 Eur). Celkom predstavujú úroky z omeškania sumu vo výške 153,76 Eur. Na základe
uvedeného prvostupňový súd potom vyhovel navrhovateľovi v návrhu časti zaplatenia sumy 1.789,48
Eur (t. j. 2.299,99 Eur - 510,51 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 153,76 Eur a s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.354,22 Eur (t. j. 1.359,22 Eur - 5,- Eur), čo predstavuje

čiastočnú splátku odporcu dňa 21. 06. 2012) a vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu
premlčania. Pokiaľ sa týka uznania premlčaného dlhu, tu prvostupňový súd poukázal na ustanovenie
§ 558 Občianskeho zákonníka s tým, že odporca ako dlžník uznal premlčaný dlh, ale namietol, že
nemal vedomosť o premlčaní dlhu. Pri podpise dohody o uznaní záväzku nevedel o premlčaní dlhu, čo
navrhovateľ v konaní nevyvrátil, ani nespochybnil. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o uznaní záväzku

nemala za následok predĺženie premlčacej lehoty.

Protirozhodnutiupodalodvolanievedľajšíúčastník,atoprotizaväzujúcemuvýroku,preneúplnézistenie
skutkového stavu veci a pre nesprávne právne posúdenie veci. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok
v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Má za to, že názor súdu je mylný, pokiaľ
je toho názoru, že predmetná vec má byť posúdená podľa Obchodného zákonníka, a teda že je potrebné

aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu. Aktuálna judikatúra, už bez výnimky posudzuje zmluvu, akou je
zmluva v súdenej veci, za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa
Občianskeho zákonníka. V tomto smere poukázal na rôzne rozhodnutia najvyššieho súdu a krajských
súdov. V čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch spájal s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru jedine absenciu RPMN podľa § 4 ods. 2

písm. g). V určitom zmysle tieto následky mala aj absencia úrokov podľa § 4 ods. 5 tohto zákona. Ak teda
v § 4 ods. 2 bolo jediné takéto ustanovenie, nerozumie, prečo pôvodný veriteľ tento údaj zakomponoval
až do článku IV. ods. 5, a to tak, že sa tento údaj plynulo stráca v texte ako súčasť nejakého
konštatovania. Má za to, že hodnota RPMN je nesprávna, keďže má predstavovať celkové náklady
spotrebiteľa vyjadrené percentuálne. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval predmetnú zmluvu o

úveru za bezúročnú a bez poplatkov. Ak je v čase postúpenia pohľadávky (rok a trištvrte pred podaním
žaloby na súd) odporca vyše 3 rokov v omeškaní, považoval neukončenie takejto zmluvy za nekalú
obchodnú praktiku (§ 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), nakoľko sa spotrebiteľovi, ktorý
užzobjektívnychalebosubjektívnychpríčinnedokážesplácaťsvojdlhneúmernenarastajúriadneúroky,
ktoré by sa ukončením zmluvy eliminovali a navrhovateľovi by ostal nárok iba na úroky z omeškania.

Z návrhu, priložených písomností, ani zo samotného rozsudku nie je zrejmé, koľko spolu spotrebiteľ
zaplatil a či neboli jeho platby započítavané v rozpore s § 566 Občianskeho zákonníka.

Odporcavyjadrilaudelilsúhlasprevedľajšiehoúčastníkanapodanieodvolania.Zároveňsakpodanému
odvolaniu vedľajším účastníkom vyjadril tak, že daná vec je premlčaná v trojročnej premlčacej lehote.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd podané odvolanie v zmysle

ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku odmietol. Navrhovateľ zastáva názor,
že vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odvolania. V predmetnej veci odporca odvolanie
nepodal. Lehota na odvolanie je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže podať odvolanie
proti vôli účastníka vedľajší účastník. Zároveň sa vyjadril aj k náhrade trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka s tým, že nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo

bránenie práva. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 118,92 Eur
s DPH.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správny v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Odvolanie vedľajšieho účastníka odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Zmluva o splátkovom úvere č. 0433666342 zo dňa 24. 10. 2005, ktorú uzavrel právny predchodca
navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava v právnom postavení veriteľa s odporcom ako
dlžníkom, je zmluvou uzavretou podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Preto bolo potrebné
považovať predmetnú zmluvu za zmluvu podliehajúcu režimu Obchodného zákonníka, ktorá napriek
povahetzv.absolútnehoobchodujezmluvoutypovoupodľa§52anasledujúceObčianskehozákonníka.

V danom prípade sa teda jedná o tzv. absolútny obchod, čo znamená, že sa na tento právny vzťah
bez ohľadu na povahu jeho účastníkov vzťahuje Obchodný zákonník. Samotné zmluvné strany si v
uvedenejzmluveuviedli,žesadohodli,žeichvzájomnéprávnevzťahysabudúpodľa§262Obchodného
zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. V zmysle § 261 ods. 4
Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je

tomu režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej
zmluvy, sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd teda správne
postupoval, keď aplikoval na uvedenú zmluvu ustanovenia Obchodného zákonníka.

Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom má povahu vzťahu všeobecného
právneho predpisu (lex generalis) a osobitného právneho predpisu (lex specialis). Inštitút premlčania

je komplexne upravený v Obchodnom zákonníku (§ 387 až § 408), preto pri zmluve uzatvorenej
podľa Obchodného zákonníka (tak ako v tomto prípade) je potrebné na posúdenie premlčania aplikovať
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Úprava premlčania nie je otázkou, ktorá smeruje k
ochrane spotrebiteľa. Odlišne upravená dĺžka premlčacej doby v Občianskom a Obchodnom zákonníku
je len výsledkom rozdielnych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej

zmluvnej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obom zmluvným stranám rovnako. Z komplexnej
úpravy premlčania obsiahnutej tak v Občianskom ako aj Obchodnom zákonníku nemožno len niektoré
ustanovenia považovať za výhodnejšie pre spotrebiteľa. Ak by súd prijal argument, že pre spotrebiteľa
je výhodnejšia právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku, pretože tam upravená
všeobecná premlčacia doba je oproti všeobecnej premlčacej dobe upravenej v Obchodnom zákonníku

kratšia, mohlo by ísť o výhodu spotrebiteľa len v tom prípade, keď je spotrebiteľ v postavení dlžníka.
Keby bol spotrebiteľ v postavení veriteľa, potom by logicky kratšia premlčacia doba jeho výhodou
nebola. V zmysle článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, za ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa treba považovať také,
ktoré chránia slabšiu zmluvnú stranu proti silnejšej, t. j. také, ktoré upravujú vzťah oboch subjektov

vo výrazne nerovnovážnom postavení. Musí ísť teda o také ustanovenia, ktoré boli prijaté priamo na
ochranu spotrebiteľa alebo ustanovenia, ktorých charakter je taký, že zámerným spôsobom chránia
slabšiu zmluvnú stranu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25. 02. 2010 sp. zn. 32Cdo/3337/2010). Z
uvedeného vyplýva, že pokiaľ Obchodný zákonník v ustanovení § 387 až § 408 obsahuje kogentnú a
ucelenú úpravu premlčania, tak na vzťahy vymedzené v ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného

zákonníka (podľa posledného znenia Obchodného zákonníka § 261 ods. 1 písm. d/) je potrebné na
posúdenie premlčania uplatnených nárokov aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka,
pretože právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku nebola prijatá za účelom
ochrany spotrebiteľa. Správne potom prvostupňový súd prihliadol na námietku premlčania zo strany
odporcu ako aj vedľajšieho účastníka a to s poukazom na ustanovenie Obchodného zákonníka § 392

ods.2a§397.Včaseuznaniazáväzkudlžníknemusímaťvedomosťotom,žeprávojepremlčané,ajtak
nastanú účinky uznania záväzku. Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval
vtomtosmerenaustanovenie§558Občianskehozákonníka,nepostupovalsprávnevzhľadomnavyššie
uvedené skutočnosti, že v danom prípade sa jedná o absolútny obchod, a preto nie je možné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka na daný záväzkový vzťah.

Okresný súd skúmal dôvodne, akým spôsobom vznikla dohoda o splátkach a uznaní záväzku zo dňa 28.
02. 2012 medzi účastníkmi konania. Okresný súd v priebehu jednania a podpisu dohody o splátkovomkalendári a uznaní záväzku vypočul odporcu. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní dlhu a splátkach, odporca
vypovedal, že celé to prebehlo tak, že mu p. X zavolala na mobil a stretli sa a podpisovali túto
dohodu v aute, kde mu ju dala s tým, že mu povedala, že keď predmetnú dohodu nepodpíše, dajú

ho na exekúciu. Odporca nevedel presne o čo ide. Nevedel, čo presne podpisuje, ani aká je výška
nesplateného úveru, nevedel ani to, či podpisuje za jeden alebo dva úvery. Nikdy nebol upozornený na
to, že predmetný dlh je premlčaný. Odporca nemal možnosť nijako bližšie sa s dohodou oboznámiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenie odporcu v konaní pred prvostupňovým súdom nie je možné
považovať uvedenú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 28. 02.

2012 uzavretú medzi účastníkmi konania za platný právny úkon. Rovnaké listiny predkladá totožný
navrhovateľ v nespočetnom množstve súdnych konaní, v ktorých spotrebitelia popisovali dosiahnutie
podpisu na dohode totožným spôsobom, ako odporca v tomto konaní. Spôsob konania navrhovateľa pri
uzatváraní dohody o uzavretí splátkového kalendára, do ktorej klamlivo a bez výslovného upozornenia
spotrebiteľa zapracoval aj jeho vyhlásenie o uznaní záväzku, je už notorietou. Odvolací súd je toho
názoru, že písomné uznanie záväzku spotrebiteľom dosiahol navrhovateľ konaním, ktoré je v rozpore s

dobrými mravmi, z toho dôvodu je aj výsledok právneho úkonu spotrebiteľa písomné uznanie záväzku
neplatným právnym úkonom, ktorý nemá za následok prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby
a začiatok plynutia novej štvorročnej premlčacej doby podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Odporcanemalčasnaoboznámeniesasdohodououzavretísplátkovéhokalendáraaouznanízáväzku,
túto podpisoval, ako sám uviedol a navrhovateľ túto skutočnosť nespochybňoval, v aute, bez toho, že

by bližšie bol oboznámený pracovníčkou navrhovateľa o tom, čo podpisuje. Bolo mu uvedené len toľko,
že ak to nepodpíše, dajú ho na exekúciu.

Správne potom okresný súd akceptoval námietku premlčania zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka
a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.789,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 153,76 Eur
a s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.354,22 Eur od 22. 06. 2012 do zaplatenia, nakoľko v

tejto časti návrh navrhovateľa je dôvodný, nakoľko v tejto časti nie je premlčaný v štvorročnej premlčacej
dobe podľa Obchodného zákonníka. V tomto smere odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a ohľadom výpočtu priznanej sumy v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu, a to aj v časti priznaného úroku z omeškania. K
námietke vedľajšieho účastníka uvedenú v odvolaní ohľadom absencie úrokov a nesprávnej hodnoty

RPMN odvolací súd udáva, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
zo dňa 24. 10. 2005 má všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, vrátane
údajovoročnejpercentuálnejmierenákladov,akoajvýškeúrokovejsadzbyapretovtejtočastinámietka
vedľajšieho účastníka nie je dôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd
rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne v napadnutej časti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1, § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní mal navrhovateľ plný úspech, uplatnil si trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 118,92 Eur s DPH. Odvolací súd priznal navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia z hodnoty 1.943,24 Eur (1.789,48 Eur istina + úrok z omeškania vo výške 153,76
Eur), ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Základná sadzba za jeden úkon teda predstavuje

81,33 Eur bez DPH + 16,27 Eur DPH, t. j. spolu 97,60 Eur za vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu
vedľajšieho účastníka zo dňa 27. 11. 2013, režijný paušál vo výške 9,37 Eur s DPH, čo spolu predstavuje
trovy právneho zastúpenia sumu 106,97 Eur, ktoré je vedľajší účastník povinný uhradiť v zmysle § 149
ods. 1 O. s. p. na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.