Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Božena Husárová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/28/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211209750
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211209750.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr.
Róberta Fotlána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: KVINTET spol. s r.o., Kračanská
cesta 40, Dunajská Streda, IČO: 30 997 119, zastúpený HÁJOS & PARTNERS, s.r.o., Advokátska
kancelária, Hlavná 5559/3a, Dunajská Streda, proti žalovanému: TRIMENT s.r.o., Hlavná 3/A, Dunajská
Streda, IČO: 36 261 483, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Pekárom, Krížna 52, Bratislava, o
zaplatenie 10.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 11Cb/16/2012-125 zo dňa 30.10.2013 t a k t o
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
10.000,- eur s 9 % úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých čiastočných súm uplatnených
žalobou v súčte celkovej istiny do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 658,- eur za
zaplatený súdny poplatok a 1.993,19 eur za trovy právneho zastúpenia.
Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu s poukazom na to, že mu žalovaný neuhradil v žalovanej výške
kúpnu cenu za tovar, ktorý mu žalobca dodal a za ktorý žalovaný nezaplatil.
Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť s poukazom na to, že žalobca nepreukázal, že by bol
uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu, uzatvorenie ktorej malo byť preukázané objednávkou, dodacím
listom a dokladom o zaslaní faktúr, ktoré žalobca v konaní nepredložil a žalovaný tiež uviedol, že faktúry
na zaplatenie žalovaných súm titulom kúpnej ceny neeviduje.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými dôkazmi, najmä vzal do úvahy žalobcom
predložený listinný doklad označený názvom Splátkový kalendár zo dňa 07.05.2010, z obsahu ktorého
vyplynulo, že účastníci konania ním uzatvorili dohodu o splátkach, ktorými mal žalovaný uhrádzať svoje
záväzky, spočívajúce v úhradách súm vyplývajúcich z faktúr číselne označených tak v splátkovom
kalendári ako i v žalobe. Súd prvého stupňa vzhľadom k obrane žalovaného, ktorý popieral nárok
žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny skonštatoval, že splátkový kalendár zo dňa 07.05.2010 má z hľadiska
posúdenia žalobcovho nároku skutkový i právny význam, pretože uvedený úkon bol vykonaný v záujme
žalovaného ako dlžníka, ktorého záväzok je v uvedenom listinnom doklade presne špecifikovaný číslomfaktúry i dlžnou sumou, a s poukazom na uvedené ho súd kvalifikoval ako dvojstranný prejav vôle
spočívajúci tak v uznaní záväzku ako i v dohode o dojednaní splátok dlžnej sumy. K tomuto právnemu
posúdeniu tiež uviedol, že i keď podľa ust. § 323 ods. 1 Obchod. zák. uznanie dlhu býva zvyčajne
jednostranným právnym úkonom, nie je v rozpore so zákonom, ak je uznanie záväzku súčasťou dohody
medzi veriteľom a dlžníkom o splátkovom kalendári, kedy sa jedná o dvojstranný právny úkon, ktorý
vychádza z dohody medzi veriteľom a dlžníkom a ktorý z hľadiska posúdenia následku a významu spĺňa
i náležitosti uznania záväzku ako vyžaduje § 323 ods. 1 Obchod. zák. v tejto súvislosti prvostupňový súd
poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo/1160/98 a tiež na právnu teóriu a súdnu prax v spojení s
§ 133 O.s.p., podľa ktorej splátkový kalendár podpísaný štatutárnymi zástupcami žalobcu i žalovaného
založil právnu domnienku, že v čase podpísania uvedenej listiny dlh existoval, ktorá je ale vyvrátiteľná
dôkazom opaku, kedy sa dôkazné bremeno veriteľa presúva na dlžníka, veriteľ tak nemusí preukazovať
vznik dlhu a jeho výšku v čase uvedeného právneho úkonu - uznania. Dôkazné bremeno spočíva
na dlžníkovi - žalovanom, ktorý musí preukázať, že v splátkovom kalendári dohodnutý dlh nevznikol,
prípadne bol splnený, alebo inak zanikol. Tým, že sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaného, ktorý
záväzok popieral a tvrdil, že nevznikol, neuniesol dôkazné bremeno práve tým, že ničím nevyvrátil
existenciu splátkového kalendára, na základe ktorého skutkového zistenia a jeho právneho posúdenia
žalobnému návrhu prvostupňový súd v celom rozsahu vyhovel a podľa § 369 Obchod. zák. priznal
žalobcovi i nárok na úroky z omeškania. Súčasne súd rozhodol i o náhrade trov konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p., ktoré špecifikoval v odôvodnení rozhodnutia a priznal v rozsahu uplatnenom žalobcom,
keď k povinnosti zaplatiť trovy konania zaviazal žalovaného.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd uvedené rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol, resp. aby rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, keď
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe dôkazov, ktoré
vykonal dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tak jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia. Okrem odkazu na právnu úpravu uvedenú v ust. § 205 ods. 2 písm. c, d, f) O.s.p.
odvolateľ uviedol, že z listiny zo dňa 07.05.2014 nevyplýva dôvod a rozsah, v akom mal žalovaný
záväzok uznať, pretože § 323 ods. 1 Obchod. zák. vymedzuje predpoklady a náležitosti uznávacieho
prejavu, medzi ktoré patrí i uznanie určitého záväzku. Uznanie záväzku čo do dôvodu a rozsahu ako
jedna z podstatných náležitostí uznávacieho prejavu ale v listine zo dňa 07.05.2010 absentuje, z toho
dôvodužalobaniejedôvodnáahocižalovanýuhradilčasťfaktúryč.290584,plnil ibavrozsahuskutočne
dodaného tovaru a iný tovar, za ktorý žalobca žiada zaplatiť a ktorého cenu si vyúčtoval faktúrami
žalovaný neprevzal. Tiež poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy o plnení, najmä
objednávky, dodacie listy a podobne, na ktoré skutočnosti už upozornil v odpore zo dňa 07.10.2011 a
súd prvého stupňa k tomuto zisteniu nevykonal žiadne dokazovanie napriek tomu, že ho navrhol.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania
rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne
elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).
V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a tiež v súvislosti s potrebou vyporiadať
sa s odvolacími dôvodmi odvolací súd uvádza, že na správnosti výroku rozhodnutia prvostupňového
súdu nič nemení ani skutočnosť, že aj keď listina označená ako Splátkový kalendár zo dňa 07.05.2010
nie je typickým jednostranným právnym úkonom o uznaní záväzku, je z nej možné určiť vznik i
existenciu záväzku v danom čase, záväzok je v listine špecifikovaný tak sumou, ako i označením čísla
príslušnej faktúry. Nakoľko uznanie záväzku môže byť urobené aj ako súčasť dohody medzi veriteľom
a dlžníkom v rámci dvojstranného právneho úkonu niet pochýb o tom, že záväzok je jednoznačne
identifikovaný, určitý, s jasným obsahom, ktorý je jedným z dôkazov pre opodstatnenosť podanej
žaloby. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka špeciálne požiadavky na určenie
uznaného záväzku nekladie, iba vyžaduje, aby boli rešpektované všeobecné požiadavky pre právny
úkon, ktorý má byť určitý a záväzok jednoznačne vymedzený. V odbornej publikácii Obchodný zákonník
komentár, Iura Edition, Tretie doplnené a prepracované vydanie, autorka Oľga Ovečková a kolektív
k výkladu ust. §323 - uznaniu záväzku v obchodnom práve uvádza, že „V praxi sa často vymedzenie
(identifikácia) záväzku, prípadne jeho výška, realizuje odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej
záväzok vznikol, prípadne na iný doklad(faktúru)“ . Odvolateľ v rámci konania pred súdom prvého
stupňa ani v rámci odvolania nepoukázal na žiadny iný relevatný dôkaz, ktorým by uzatvorenie
splátkového kalendára spochybnil, preto námietka, že žalobca súdu nepredložil žiadne dodacie listy
ani objednávky neznamená, že záväzkový vzťah založený kúpnou zmluvou uzatvorenou ústne medzi
účastníkmi konania nevznikol, rovnako je vzhľadom na vyššie uvedené právne závery neopodstatnený
aj odvolací dôvod súvisiaci s neurčitosťou záväzku v listine Splátkový kalendár zo dňa 07.05.2010.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p., ale v konaní úspešnému žalobcovi náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy
v rámci odvolacieho konania nevznikli.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.