Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113230910
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113230910.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanému: T. I., nar.
XX.X.XXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou H. R., I. T. V. I. C. R. T., za účasti
vedľajších účastníkov v konaní na strane žalovaného: ALIANCIA SPOTREBITEĽOV SLOVENSKEJ
REPUBLIKY, so sídlom Mestská 271/11, 831 03 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 42 353 661, právne
zastúpeného JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom, Popradská 80, 040 11 Košice a Združenie na
podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 42
264 979, o zaplatenie 1977,02 € takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1071,53 € spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 03.07.2012 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 905,49 € s príslušenstvom z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 64,50 € do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi Aliancia spotrebiteľov Slovenskej republiky n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2013 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1977,02
€ spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 9,00% ročne z tejto sumy od
03.07.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca uplatnený nárok vyvodzoval zo zmluvy o pripojení uzavretej so žalovanou a špecifikoval ho

takto:

- suma 905,49 € predstavuje náhradu škody,

- suma 1071,53 € predstavuje nezaplatené služby.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 27.10.2014, na ktoeom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 14.10.2008 Zmluvu o pripojení č. O., ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné zmluvné podmienky a dňa 14.10.2008 aj Dodatok k tejto zmluve. Na základe dodatku
odpredal žalobca žalovanému MT Nokia 6120 za cenu 22,90 €, pričom jeho cena mala byť 215,43 €.

Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 08.01.2009 Zmluvu o pripojení č. A4074506, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a dňa 08.01.2009 aj Dodatok k tejto zmluve. Na základe
dodatku odpredal žalobca žalovanému zariadenie Toshiba za cenu 0,03 €, pričom jeho cena mala byť
132,44 € a zariadenie ASUS za cenu 0,03 €, pričom jeho cena mala byť 580,59 €.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytovanie služieb za obdobie 02/2012 - 04/2012,
čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedenej Zmluvy.

Žalobcapretopokusomopokonávkuzodňa18.06.2012oznámilžalovanémusumuneuhradenýchfaktúr
za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku
nereagoval ani čiastočnou úhradou.

Po vykonanom dokazovaní súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 905,49 € zamietol
z dôvodov nižšie uvedených:

Náhrada škody:

Žalobca po tom ako mu boli zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že:

a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho
neprijateľnosť,

b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho

zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných
pokút,

c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú,

pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného zariadenia a jeho akciovou

cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 905,49 (192,52 € + 132,41 € + 580,56 €) a tento rozdiel
považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovanej.

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať

podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca

nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,

c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.
Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda nebolo
preukázané, že žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24, resp. 36 mesiacov mesiacov

nesplnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je
uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá

nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného areprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telefónu, resp. notebooku a jeho

akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi
skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho

úkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia
jehoočakávania,ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetku
žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny

nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Cena za poskytnuté služby.

Pokiaľ ide o žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1071,53 € za služby poskytnuté žalobcom

žalovanému (vrátane úrokov z omeškania ako sankcie za nezaplatenie tejto sumy v lehote jej
splatnosti) a vyúčtované v spise sa nachádzajúcimi faktúrami, tu súd žalobcovi v celom rozsahu vyhovel
vychádzajúc z nasledujúcich dôvodov:

Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm.a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 43 ods.5 písm.b) z. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 03.07.2012 bola
základná úroková sadzba ECB 1,00% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 9,00% ročne.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. (Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
právo.).

Predmetom konania boli 2 samostatné nároky. Nárok a) na zaplatenie hovorného - 1071,53 € a nárok
b) na zaplatenie náhrady škody - 905,49 €.

Z celkom požadovanej sumy na zaplatenie - 1977,02 € predstavuje nárok a) 54,20 % a nárok b) 45,80 %.

Žalobcovi tak patrí náhrada trov konania vo výške 54,20 % zo zaplateného súdneho poplatku 118,50%,
čo predstavuje 64,50 €.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi nepriznal z nasledujúcich dôvodov: NS SR vo veci
sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným
účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje

ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby,
štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.
Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako
celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov
treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom

na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom

realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcomdochádzavzorovoužalobou,vktorejsameniaibaidentifikačnéúdaježalovanejstranyavýška
dlhu. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Súd ešte dodáva,

že mu je z úradnej činnosti známe, že žalobca disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním a aj
preto s prihliadnutím na predmet konania možno uzavrieť, že zastúpenie advokátom v prejednávanej
veci nebolo z hľadiska trov konania účelné.Pokiaľ ide o náhradu trov konania vedľajšieho účastníka Aliancia spotrebiteľov Slovenskej republiky,
túto súd nepriznal stotožňujúc sa s nasledujúcou argumentáciou súdu stojaceho na vrchole sústavy
všeobecných súdov:

NS SR pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v hromadných veciach v rozhodnutí sp. zn. 6 M
Cdo 5/2013 dospel k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v
tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,

ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a

vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

K vyššie uvedenému procesný súd dodáva, že vstup VÚ len do časti konania, v ktorej vedľajší účastník
s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou môže očakávať úspech, pričom vyjadrenie VÚ sa redukuje
na sumár poznatkov vyplývajúcich z rozhodnutí súdov v typovo obdobných veciach, nepovažuje súd za
„službu pre ochranu spotrebiteľa“ ale výlučne iba za snahu získať trovy konania na základe vyjadrenia

opakovane zasielaného do konaní obdobného typu.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske
združenie, so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 42 264 979, súd nerozhodoval pre
nedostatok návrhu z jeho strany (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.