Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/307/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112202269
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112202269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek

senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci navrhovateľa: J. Z., nar.
XX.XX.XXXX,bytomV.XXX,zastúpený:JUDr.JozefCako,advokát,sosídlomTrnava,ŠtefanaMoyzesa
25, proti odporcom: 1. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, 2. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXX, odporcovia v 1. a 2. rade zastúpení: Capitol Legal Group s.r.o., Advokátska kancelária, so
sídlom Bratislava, Kollárovo nám. 20, o náhradu škody 8.996,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 14C/13/2012 - 84 zo dňa 29. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume

161,74 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a navrhovateľa zaviazal
zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania v sume 1.811,88 eur, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcov. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil
§ 420 ods. 1, § 445 ods. 1, § 447 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Skutkovo rozsudok
odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporcovia dňa 05.09.1996 fyzicky
napadli navrhovateľa, pričom mu spôsobili ublíženie na zdraví, v dôsledku ktorého bol navrhovateľ
uznaný za úplne invalidného. Za tento trestný čin ublíženia na zdraví, boli odporcovia odsúdení

rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T 330/96, právoplatným 22.02.1997. Navrhovateľovi už
bola rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C 173/97, právoplatným dňa 14.07.2006 priznaná
strata na zárobku za obdobie od 1.10.1996 do 30.06.2002, vo výške 167.526,17 Sk s príslušenstvom,
ku ktorej došlo v dôsledku fyzického napadnutia odporcami. Navrhovateľ si v tejto veci uplatňuje
nárok na náhradu škody, stratu na zárobku za ďalšie obdobie od 01.07.2002 do 31.12.2011. Proti
tomuto uplatnenému nároku navrhovateľa, odporcovia vzniesli námietku premlčania, pretože nárok
navrhovateľa považovali v celom rozsahu za premlčaný, keď boli toho názoru, že nárok na náhradu

škody na zdraví sa premlčuje ako celok v dvojročnej premlčacej lehote odo dňa, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá a nepremlčujú sa iba nároky na jednotlivé pravidelne
sa opakujúce plnenia. Súd v danom prípade prihliadol na vznesenú námietku premlčania a z tohto
dôvodu návrh zamietol. Pri škodách na zdraví, kedy sa jedná o nárok poškodeného na bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady spojené s liečením, nároky pozostalých, nárok na stratu
na zárobku počas pracovnej neschopnosti a stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti,
sú všetky tieto nároky samostatné, taktiež aj predpoklady ich vzniku sa odlišujú a preto pri jednotlivých

nárokoch plynie vlastná premlčacia doba v závislosti od okamihu, kedy sa poškodený o škode a o osobe,
ktorá škodu spôsobila, dozvie. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí lensubjektívna premlčacia lehota, a objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu takejto
škody neuplatňuje, čo treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv (kedy škoda môže vzniknúť
aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby) považovať za opodstatnené, aby sa poškodeným

zabezpečila najúčinnejšia ochrana. Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, keď poškodený v
premlčacej lehote nárok neuplatnil na súde. Na súde sa nárok uplatňuje žalobou v občianskoprávnom
konaní po tom, ako sa poškodený dozvedel o škode, čo predpokladá nielen vedomosť poškodeného
o protiprávnom úkone, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma, rozsah
ktorej možno vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody

uplatniť žalobou na súde. Ak odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom kto za ňu
zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody na súde, uplynie čas uvedený v ustanovení § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka, a škodca namieta premlčanie, toto právo poškodeného sa premlčalo,
aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne, pretože tu už neprichádza do úvahy objektívna desaťročná
premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poškodený na zdraví podľa tohto, musí
teda uplatniť svoje právo na náhradu škody do dvoch rokov odo dňa, kedy sa dozvie o škode a o tom,

kto za ňu zodpovedá, pretože uplynutím tejto lehoty sa jeho právo premlčuje. O tom, aká škoda vznikla
poškodenému na strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a pri invalidite, sa poškodený
dozviespravidlavokamihu,keďsadozvieovýškeinvalidnéhodôchodku.Vdanomprípadesúdzatakýto
okamih považoval vydanie a doručenie rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým bol navrhovateľovi
priznaný invalidný dôchodok. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava, ktorým bol navrhovateľovi

priznaný invalidný dôchodok od 21.01.1997, bolo vydané dňa 21.04.1997, navrhovateľovi mohlo byť
doručené v máji 1997 a od uvedenej doby mu začala plynúť lehota na uplatnenie svojho nároku žalobou
na súde, v dvojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na túto skutočnosť a s prihliadnutím na dátum
podaniapredmetnéhonávrhunasúdedňa06.02.2012,považovalsúdnároknavrhovateľazapremlčaný.
Vzhľadom na takto zistené skutočnosti dospel súd k názoru, že nárok navrhovateľa je premlčaný, keď

dvojročnú premlčaciu lehotu počítal od mája 1997, a z toho dôvodu návrh ako nedôvodný zamietol.
Súd v danej veci nemohol prihliadnuť ani na tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa o tom, že nárok
navrhovateľa vzniká v tom ktorom mesiaci za konkrétno obdobie, a teda môže dôjsť k premlčaniu
len týchto jednotlivých nárokov, pretože podľa ustálenej judikatúry, náhrada za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti, na rozdiel od náhrady mzdy, má povahu opakujúceho sa plnenia, a

preto pri nej neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého
nároku.Vdôsledkutohopoškodenýmôženeskôruplatniťlennovovzniknutéprávo,kpremlčaniuktorého
nemohlo dôjsť preto, lebo skôr neexistovalo (napr. vtedy, keď sa ako následok poškodenia zdravia
neskôr objaví ďalšia nová ujma na zdraví, ktorá už vylučuje alebo ďalej znižuje pracovnú schopnosť
poškodeného, v dôsledku čoho mu vzniká nová škoda vo forme ďalšej straty na zárobku). O náhrade

trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal odporcom ako procesne úspešným
účastníkom konania náhradu trov konania v sume 1.811,88 eur, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia za 5 úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov
(prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 07.03.2012, vyjadrenie k návrhu zo dňa 08.03.2012, účasť
na pojednávaní dňa 04.04.2012, písomné podanie týkajúce sa veci samej zo dňa 05.04.2012, účasť na

pojednávaní dňa 29.06.2012), kedy základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
253,94 eur, ktorú sadzbu súd priznal vo výške zníženej o 50 % v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004
Z.z. v sume 126,97 eur z dôvodu, že právny zástupca vykonával spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
osôb. Trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu celkom 807,60 eur (5 úkonov x 126,97 eur, 5
x 7,63 eur náhrada paušálnych výdavkov, vrátane DPH ktoré predstavuje celkovo sumu 134,60 eur),

náhradu za stratu času pri ceste na pojednávanie dňa 04.04.2012 za 4 polhodiny á 12,71 eur vrátane
DPH v sume 61,01 eur, cestovné výdavky na toto pojednávanie v sume 37,02 eur vrátane DPH, a hotové
výdavky na parkovné 1,20 eur, náhradu za stratu času pri ceste na pojednávanie dňa 29.06.2012 za 4
polhodiny á 12,71 eur vrátane DPH v sume 61,01 eur, cestovné výdavky na toto pojednávanie v sume
36,43 eur vrátane DPH, v celkovej sume tzv. iných trov konania 196,67 eur, z ktorej sumy súd priznal

náhradu výdavkov vo výške zníženej o 50 % v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 98,34
eur. Trovy konania odporcov tak spolu predstavujú sumu 1.811,88 eur (905,94 eur x 2 z dôvodu, že
právny zástupca zastupoval dvoch odporcov).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu.
V odvolaní poukázal na skutočnosť, že zo samotnej žaloby navrhovateľa ako aj z listinných dôkazov

predložených navrhovateľom a z textu rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.11.2005, ktorým
bola navrhovateľovi priznaná náhrada škody z titulu straty na zárobku za obdobie od 01.10.1996do 30.06.2002, ku ktorej došlo v dôsledku fyzického napadnutia odporcami, pre ktoré sa navrhovateľ
nemohol zamestnať, aj keď mal veľký predpoklad na zamestnanie, vyplýva skutočnosť, že poškodený
si nárok na náhradu škody spôsobenej spáchaním trestného činu odporcami uplatnil včas, t. j. pred

uplynutím stanovenej premlčacej lehoty. Uplatnenie nároku na náhradu škody žalobca realizoval už
prvým návrhom na začatie konania, vedeným neskôr pod sp. zn. 18 C /173/97. V nadväznosti na
uvedené navrhovateľ uviedol, že aj keď sa navrhovateľ návrhom podaným na súde 06.02.2012 domáhal
uloženia povinnosti odporcom zaplatiť sumu 8.996,52 eura z titulu straty na zárobku, ku ktorej došlo
v dôsledku fyzického napadnutia odporcami, pre ktoré sa navrhovateľ nemohol zamestnať, aj keď

mal veľký predpoklad zamestnať sa za obdobie od 01.07.2002 do 31.12.2011, nemožno považovať
nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie od 01.07.2002 do 31.12.2011 za samostatný nárok na
náhradu škody, t. j. nezávislý od nároku na náhradu straty za na zárobku za obdobie od 01.10.1996
do 30.06.2002. Predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti odporcov za škodu sú identické,
nakoľko škoda (strata na zárobku za obe obdobia) bola spôsobená rovnakým protiprávnym úmyselným
konaním odporcov, výsledkom ktorého bol vznik ublíženia na zdraví s dlhodobými následkami, dlhodobá

invalidita. Okresný súd Trnava zo zisteného skutkového stavu tak vyvodil nesprávne právne závery,
nakoľko súd interpretáciou dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka aplikovaných na zistený
skutkový stav nemohol dospieť k záveru, že žalovaný si neuplatnil svoj nárok na náhradu škody pred
uplynutím zákonnej lehoty a následne k záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Z vykonaného
dokazovania je nepochybné, že odporcovia po vzájomnej dohode fyzicky napadli navrhovateľa s takou

intenzitou, ktorá mala za následok vznik invalidity. Rovnako je nepochybná aj tá skutočnosť, že v
okamihu úrazu bola predpokladaná možnosť vzniku pracovného pomeru u žalobcu, ktorej výkon by
začal, ak by nebolo prišlo k úrazu a k poškodeniu zdravia uvedeným konaním (rozsudok NS SR
sp.zn. 2Cdo 32/02 z 10.9.2002). V tejto súvislosti odvolateľ upozornil, že invalidita navrhovateľa sa
posudzuje v pravidelných obdobiach a preto je nepochybné, že ak trvá nárok na invalidný dôchodok,

existujú aj následky ublíženia na zdraví navrhovateľa, ktoré zapríčinilo konanie odporcov. Je teda
potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť za konanie odporcov, ktoré má za následok zánik spôsobilosti na
vykonávanie zárobkovej činnosti navrhovateľov naďalej trvá, preto je z uvedeného dôvodu navrhovateľ
naďalej oprávnený požadovať náhradu za stratu na zárobku, ktorú si riadne a včas uplatnil. Náhradu za
stratu na zárobku nie je možné určiť za neobmedzené obdobie, nakoľko stav invalidity a taktiež aj výška

náhrady nie sú nemenné skutočnosti, nakoľko invalidita navrhovateľa môže zaniknúť a výška náhrady
je závislá od valorizácie. Z uvedených dôvodov je preto v rozpore s právnym poriadkom sankcionovať
navrhovateľa, ktorého spoločenské uplatnenie bolo znížené priamym, úmyselným konaním odporcov,
zánikom jeho nároku na náhradu za stratu na zárobku z dôvodu, že nárok za stratu na zárobku za ďalšie
obdobie bude považovaný za samostatný nárok bez kontinuity na predchádzajúce obdobie a s tým

spojenými následkami, t.j. samostatné počítanie premlčacích lehôt. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovel.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia podaním doručeným súdu 04.07.2013. Poukázali na to,
že podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto ňu nezodpovedá. Najneskôr sa právo na náhradu
škodypremlčíza3rokya akideoškoduspôsobenúúmyselneza10rokovododňa,keďdošlokudalosti,
z ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Zo zákonnej dikcie citovaného ustanovenia je
evidentné, že na škodu na zdraví, pod ktorú spadá aj nárok za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti z dôvodov uvedených už vyššie sa na takýto nárok trojročná ani desaťročná lehota

nevzťahuje, keďže zákonodarca aplikáciu predmetného ustanovenia vyslovene vylučuje. Odporca na
podporu uvedeného právneho názoru cituje z Veľkého komentára Občianskeho zákonníka autora
Fekete, Občianskeho práva hmotného autora Lazara a ďalších. Poukazuje na rozhodnutie NS ČR z
20.08.2010sp.zn.25Cdo/5381/2008,ktorézaložildospisu.Navrhovateľvodvolaníuvádza,ženakoľko
invalidita navrhovateľa sa posudzuje v pravidelných obdobiach, ak existuje a trvá nárok navrhovateľa

na invalidný dôchodok, existujú aj následky ublíženia na zdraví navrhovateľa a teda oprávnenosť
navrhovateľa požadovať náhradu za stratu na zárobku, ktorú si riadne a včas uplatnil. Navrhovateľ tiež
uvádza, že stav invalidity a ani výška náhrady nie sú nemenné skutočnosti a tieto závisia od valorizácie a
teda zamietnutím návrhu na náhradu škody malo dôjsť k sankcionovaniu navrhovateľa. Takéto tvrdenia
však nemajú žiadnu oporu v zákone a sú v priamom rozpore s ustálenými právnymi názormi odbornej

verejnosti ako aj s konštantnou judikatúrou slovenských a českých súdov. Nárok na náhradu škody,
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, má totižto na rozdiel od náhrady mzdy povahuopakujúceho sa plnenia. Aj z uvedeného dôvodu pri takomto nároku neprichádza do úvahy premlčanie
jednotlivých mesačných splátok, ale len premlčanie celého nároku. Z vedených dôvodov odporcovia
navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie navrhovateľa
podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p., zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3
O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
navrhovateľom je zrejmé, že skutočnosť, že navrhovateľovi bola odporcami v 1. a 2. rade spôsobená

škoda na zdraví nie je sporná. Rovnako nie je sporným. že navrhovateľ si okrem iného už uplatnil
na súde nárok na náhradu škody, stratu na zárobku za obdobie od 01.10.1996 do 30.06.2002 a v
spore bol úspešný, uplatnený nárok mu bol priznaný rozsudkom okresného súdu Trnava sp.zn. 18C
173/1997, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.07.2006. Navrhovateľ si touto žalobou uplatnil nárok na
náhraduškody,stratunazárobkuzaďalšieobdobieod01.07.2002do31.12.2011zdôvodu,žejenaďalej

invalidným a základ jeho nároku je daný rovnako, ako v predchádzajúcom konaní 18C 173/1997.

Súd prvého stupňa po vznesení námietky premlčania návrh navrhovateľa zamietol, pretože dospel k
záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Navrhovateľ, ako poškodený si musel právo na náhradu
škody, stratu na zárobku uplatniť do dvoch rokov odo dňa, kedy sa o škode dozvedel a kto za ňu
zodpovedá (§ 106 ods. 1, 2). Navrhovateľ sa v tomto prípade dozvedel o škode najneskôr dňom

doručeniarozhodnutiaopriznaníinvalidnéhodôchodku(máj1997)aoduvedenejdobymuzačalaplynúť
dvojročná premlčacia lehota. Navrhovateľ podal návrh 06.02.2012, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty a
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcami nárok nemožno priznať.

Navrhovateľ v odvolaní predovšetkým poukazoval na už uplatnený nárok žalobou v roku 1997. Novo
uplatnený nárok touto žalobou zo dňa 06.02.2012, za obdobie od 01.07.2002 do 31.12.2011 nemožno

považovať za samostatný nárok na náhradu škody, t. j. nezávislý od nároku na náhradu straty za na
zárobku za obdobie od 01.10.1996 do 30.06.2002.

Predmetom odvolacieho konania bolo vzhľadom na hore uvedené posúdenie spornej otázky medzi
účastníkmi, či právo navrhovateľa na náhradu škody na zdraví, pozostávajúce zo straty na zárobku,
uplatnené žalobou 06.02.2012 je premlčané. Aj odvolací súd sa priklonil k právnemu názoru odporcu,

prezentovanompočasceléhoprvostupňovéhokonania,ženároknavrhovateľajepremlčaný.Súdprvého
stupňa správne aplikoval ust. § 106 ods. 1 a 2 a správne vyhodnotil, že na daný prípad sa vzťahuje
dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorú je potrebné počítať odo dňa, kedy sa poškodený o škode
dozvedel a o tom, kto za ňu zodpovedá. Navrhovateľ sa o škode dozvedel doručením rozhodnutia o
priznaní invalidného dôchodku v máji 1997 a vzhľadom k tomu, že ku škode na zdraví navrhovateľa

došlo potom, ako ho odporcovia zbili, vedel hneď, kto za škodu zodpovedá. Pri výklade ustanovení o
náhrade škody je potrebné vychádzať z ustálenej súdnej praxe, ktorá vyvodila, že strata na zárobku sa
hradí peňažným plnením a tento nárok sa premlčuje ako celok a nepremlčujú sa len nároky na jednotlivé,
mesačne sa opakujúce plnenia z nej vyplývajúce a poskytované vo forme renty (Občiansky zákonník
totiž nestanovil medzi nároky, ktoré sa nepremlčujú i nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite). V prípade navrhovateľa nie je dôvod, aby sa súd odchýlil od
ustálenej súdnej praxe, napokon ani navrhovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu nepredložil iné,
relevantné rozhodnutie súdu vyššieho stupňa, ktoré by spochybňovalo argumentáciu odporcu a súduprvého stupňa podporenú rozhodnutím NS ČR 25Cdo/5381/2008 zo dňa 20.08.2010, rozhodnutím NS
SR sp. zn. 25Cdo/401/2005 zo dňa 18.5.2006.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešným odporcom vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Trovy
odvolacieho konania v sume 161,74 eura pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej
služby á 126,97 eura, vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu 04.07.2013, + 7,81 eura režijný paušál, +
20 % DPH 26,96 eura, podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS

SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Tento rozsudok bolo prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.