Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208562
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8813208562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Zimkovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným 1./ J. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXX a 2./ R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, za účasti vedľajších účastníkov na strane
žalovaných 1./ OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpené
JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová 2, Košice, 2./ VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpené JUDr. Bohdanom

Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 547,80 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8C 219/2013 - 27 zo dňa
10.02.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovaným a vedľajším účastníkom na strane žalovaných náhradu trov odvolacieho konania n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 547,80 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
29.09.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Dôvodom podania žaloby bolo, že po uzatvorení

úverovej zmluvy medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi sa žalovaní sa dostali do
omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1. Následne si žalobca uplatnil právo veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali
žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania žalovanej sumy.

Následne súd citoval ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 100, § 101
Občianskeho zákonníka a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom
a žalovanými bola uzavretá zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6

000,- Sk, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť v 30 mesačných splátkach po 550,- Sk. Vzhľadom k tomu,
že žalovaní povinnosť splácať úver neplnili, žalobca listom zo dňa 17.05.2009 zosplatnil celý úver a
vyzval žalovaných na zaplatenie predmetnej sumy. Skutočnosť, že dňa 29.09.2009 došlo k zosplatneniu
celej pohľadávky žalobcu, nebola medzi účastníkmi sporná, nakoľko sám žalobca v žalobe uviedol,
že žalovaní mali uhradiť všetky neuhradené splátky už dňa 29.09.2009 potom, čo žalobca vyhlásil vsúlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka okamžitú splatnosť úveru. Zároveň žalobca požadoval úrok
z omeškania z celej sumy úveru odo dňa 29.09.2009. Teda k tomuto dňa nastala predčasná splatnosť
úveru. Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný

právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, tak začala plynúť dňa 30.09.2009 a uplynula dňa
30.09.2012. Žaloba bola žalobcom podaná na súde až dňa 20.08.2013. Nárok žalobcu voči žalovaným
je tak premlčaný, keďže žaloba bola na súde podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd poukázal na

to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava
odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného
dôvodu na konštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej
veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník

ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Keďže trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný
právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať uplynula najneskôr dňa 30.09.2012 a žalovaní
dôvodne vzniesli námietku premlčania, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 137 a § 151 ods. 1, 2

Občianskehosúdnehoporiadkutak,žežalovanýmnáhradutrovkonanianepriznal,lebosiichneuplatnili.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Nesúhlasil predovšetkým s
posúdením premlčania v zmysle Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere
je tzv. absolútnym obchodom, čo okrem iného znamená aj to, že úprava Obchodného zákonníka sa
použije vždy, ibaže je niektorá otázka v ňom neupravená alebo osobitný predpis obsahuje samostatnú

úpravu na ochranu spotrebiteľa výhodnejšie. Obchodný zákonník upravuje premlčanie komplexne.
Súčasne úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu
spotrebiteľa. Preto sa malo postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie premlčania, čo však konajúci
súd nespravil, v dôsledku čoho preto aj nezákonne rozhodol. Vychádzajúc z textu Obchodného
zákonníka a zvolenej legislatívno-technickej úpravy je nesporné, že obchodnoprávna úprava premlčania

a jej použitie vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ nie je vylúčená. Naopak, je prípustná. Keďže z tohto
konajúci súd nevychádzal, námietku premlčania posúdil nesprávne a podľa nepríslušnej právnej normy,
jeho rozhodnutie neobstojí pre rozpor so zákonom. Uvedený záver vyplýva aj z logického výkladu
spotrebiteľského práva a podstaty právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Právna úprava premlčania voči
obidvom stranám právneho vzťahu teda musí pôsobiť rovnako. Nemôže byť a ani nie je rozhodujúcim

preaplikáciuObchodnéhozákonníkaaleboObčianskehozákonníka,čiosobouzaviazanouplniťnárokje
spotrebiteľ alebo dodávateľ. V tejto súvislosti poukázal aj na právne zdôvodnenie rozsudku Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 3337/2010 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č.
135/2012. Konajúci súd nezákonne rozhodol, keď dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku. V
každom prípade mal vychádzať zo 4-ročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka. Zároveň

namietal odňatie možnosti konať pred súdom, keď o vznesenej námietke premlčania nebol informovaný
a nemohol sa s ňou vopred oboznámiť. Ďalej namietal porušenie jeho práv ako účastníka konania, keď
mu zo strany súdu nebolo doručené podanie vedľajšieho účastníka a k jeho obsahu sa tak nemohol
vyjadriť. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadeniapojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia v súlade s ust. § 156 ods. 3 v
spojení s ust. § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý termín bol oznámený na úradnej tabuli
súdu, ako aj internetovej stránke a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, t.j. k

22.12.2008 (ďalej len Občianskeho zákonníka), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na
ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalobcu ohľadom nesprávnej
aplikácie právneho predpisu na plynutie premlčacej doby odvolací súd dopĺňa:

Je nepochybné, že v danej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným nároku, ktorý vyplýva zo
zmluvy o úvere, pričom ide o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka.
Na druhej strane je však záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vzťahom spotrebiteľským,

keď bol založený spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako dodávateľom pri jeho
podnikateľskej činnosti a žalovanými ako fyzickými osobami, ktoré nekonali v rámci podnikania,
povolania, či svojho zamestnania. Práve na tento charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi
ako vzťahu spotrebiteľského treba brať prednostne zreteľ pri posudzovaní otázky premlčania práv ztohto záväzkového vzťahu a žalovaným ako spotrebiteľom treba poskytnúť zvýšenú právnu ochranu,
a to aj tým, že otázka premlčania sa spravuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre žalovaných ako spotrebiteľov priaznivejšie v porovnaní s právnou úpravou v zmysle

Obchodného zákonníka. Úverový vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom medzi dvomi podnikateľmi,
ale vzťahom medzi podnikateľom a nepodnikateľmi, spotrebiteľmi, pričom takéto spotrebiteľské vzťahy
sú primárne upravené v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). V tomto zmysle potom platí, že podľa §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Je preto náležité a plne v súlade s
princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného
práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie inštitúty primárne upravujúce
právne vzťahy medzi podnikateľmi. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (01.01.2004) došlo k
zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho

zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie
zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na
spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
Z tohto dôvodu je nevyhnutné a správne na otázku premlčania práv zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Posúdením skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka o premlčaní je potom potrebné dospieť k rovnakému záveru ako dospel súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí a to, že právo žalobcu je v predmetnej právnej veci premlčané.

Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa odňatia možnosti konať pred súdom, z dôvodu, že nebol
informovaný o vznesenej námietke premlčania, nebola dôvodná. Žalobca bol riadne na pojednávanie

konané dňa 10.02.2014 predvolaný (o čom svedčí doručenka nachádzajúca sa pri čl. 21), a teda mohol
realizovať svoje zákonné právo byť prítomný na pojednávaní a vyjadriť sa k vznesenej námietke
zaujatosti. Nie je vadou konania to, že sám žalobca nevyužil právo byť prítomný na pojednávaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Keďže úspešným žalovaným ani vedľajším účastníkom na strane
žalovaných trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.