Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713201868
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2713201868.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora

BenkaaMgr.RenátyGavalcovejvprávnejvecinavrhovateľa:BREBANKSPOLKAAKCYJNA,sosídlom
Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, Identifikačné číslo: 001254524, podnikajúca na
území slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BRE bank SA, pobočka zahraničnej
banky mBank v Slovenskej republike, so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36
819 638, zastúpený splnomocnencom: B & S Legal s.r.o., so sídlom Grösslingova 5, Bratislava, IČO:
35 929 049 proti odporcovi: M. R., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, U., o zaplatenie sumy 3.093,09
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 26. novembra

2013 č.k. 1C/113/2013-99 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
3.028,35euraso16,5%úrokomročneod25.12.2009do10.10.2011,s9%úrokomzomeškaniaročneod
1.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania splnomocnencovi žalobcu a to trovy právneho zastúpenia
v sume 309,55 eura a iné trovy v sume 185,50 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
keď vo zvyšku návrh zamietol.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497, § 502 ods. 1, § 506, § 503 ods.
1, 3 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2, § 6 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten
právny záver, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 23.02.2009 uzavretá Zmluva o poskytnutí
hotovostného úveru mPôžička, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru a ktorej súčasťou sú
obchodné podmienky. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú

zmluvu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka § 497 a nasl. a zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka. Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a aj ustanovenia osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom
na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah
tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Obchodného zákonníka účinnýchv čase uzavretia zmluvy. Keďže si odporca na základe Zmluvy o úvere neplnil riadne svoje povinnosti a
to nevykonaním úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru v zmysle Zmluvy o úvere, navrhovateľ
listom zo dňa 04.10.2011, ktorý bol odporcovi doručený dňa 10.10.2011 odstúpil od Zmluvy o úvere čím

sa stali všetky záväzky odporcu vyplývajúce zo Zmluvy o úvere splatnými a to k 10.10.2011. Ku dňu
24.12.2009 bol odporca v omeškaní so zaplatením sumy 3.093,09 eura pozostávajúcej z 3.028,35 eura
istiny a z poplatkov za upomienky a výzvy na úhradu v celkovej sume 64,74 eura. Na základe uvedených
skutočností súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 3.028,35 eura.
Navrhovateľ si ďalej predmetnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku

vo výške 16,5 % ročne od 25.12.2009 do zaplatenia. Navrhovateľ ako veriteľ má právo na zaplatenie
dohodnutého úroku z úveru iba do 10.10.2011, t.j. do dňa, kedy prišlo k predčasnému zosplatneniu
úveru s tým, že po tomto termíne navrhovateľovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z
úveru, ale iba úroku z omeškania. Na základe uvedeného preto súd priznal navrhovateľovi nárok na
zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru vo výške 3.028,35 eura, dohodnuté zmluvné úroky ku dňu
zosplatnenia, t.j. ku dňu 10.10.2011 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Čo sa týka požadovaných

poplatkov za upomienky a poplatkov za výzvy na úhradu vyplývajúcich a špecifikovaných vo výpise z
účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej výške 64,74 eura, konkrétne poplatkov za telefonické
upomienky v počte deväť a v celkovej výške 14,94 eura (9x1,66 eur), poplatku za odoslanie upomienky
zo dňa 10.11.2009 vo výške 16,60 eura, poplatku za výzvu na úhradu zo dňa 01.12.2009 vo výške
16,60 eura a poplatku za poslednú výzvu na úhradu zo dňa 24.12.2009 vo výške 16,60 eura, tunajší

súd ich považuje za neprijateľné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a teda
absolútne neplatné, nakoľko vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.“ Súd si osvojuje v tomto smere
nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej administratívna agenda predstavuje plnenia, ktoré nie sú v záujme
spotrebiteľa a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Rozhodnutie

Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006
č. k. 7 U 17/06. Na základe uvedeného súd žalobu v časti sumy 64,74 eura zamietol. Okrem toho
navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie podmienok a to odoslanie výziev, príp. realizácie
telefonických výziev. Keďže odporca bol aj naďalej v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s Nar. vl. č. 87/1995 Zb. odo dňa 1.1.2012 odkedy

navrhovateľ uplatnil svoj nárok. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., a priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré predstavujú iné trovy a to zaplatený súdny poplatok 185,50
eura a trovy právneho zastúpenia. V zmysle Vyhl. č. 655/2004 Z.z. súd priznal trovy právneho zastúpenia
vo výške 309,55 eura, ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej služby po 121,17 eura (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie návrhu), 20 % DPH, 2 x režijný paušál po 7,81 eura.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to proti výroku II.
rozsudku súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie
§ 221 ods. 1 písm. h) a § 252 písm. g) a f) O.s.p. a teda v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa
zamietol. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie právnych účinkov odstúpenia keď uviedol,
že súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že po odstúpení od zmluvy o úvere nemá navrhovateľ nárok

na zmluvné úroky za obdobie od odstúpenia od zmluvy, ale len na úroky z omeškania. Zo strany
navrhovateľa došlo k odstúpeniu od zmluvy v zmysle ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka,
keď toto ustanovenie ustanovuje špeciálny dôvod odstúpenia od zmluvy na strane veriteľa, ktorému
vzniká právo odstúpiť od úverovej zmluvy za predpokladu kvalifikovaného omeškania dlžníka s vrátením
poskytnutých peňažných prostriedkov. Odstúpením od zmluvy de facto dochádza k mimoriadnej

splatnosti úveru a straty výhody splátok, avšak aj napriek odstúpeniu od zmluvy naďalej trvá záväzok
dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok. Odstúpenie od úverovej zmluvy v zmysle
ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka nie je zhodné s právnym inštitútom odstúpenia od zmluvy
podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka a jeho právne účinky nie sú stanovené v § 351 Obchodného
zákonníka. Navrhovateľovo odstúpenie od predmetnej zmluvy bolo urobené v súlade s ustanovením

§ 506 Obchodného zákonníka a založilo navrhovateľom uplatnený nárok voči odporcovi na úhradu
nesplatenej časti úveru spolu s úrokom a príslušenstvom a to až do zaplatenia. Na základe uvedeného
navrhovateľ žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku I. potvrdil a v časti
výroku II., ktorým došlo k zamietnutiu nároku navrhovateľa zrušil a v tejto časti vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie, keď si zároveň uplatňuje náhradu trov.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
v zamietajúcej časti návrhu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti a v
závislom výroku o trovách konania vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 1C/113/2013 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 3.093,09 eur, zmluvný úrok vo výške 16,5% ročne od

25.12.2009 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 1.1.2012 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a to v časti istiny 64,74 eur, zmluvného úroku vo výške 16,5%
ročne od 11.10.2011 do zaplatenia a v závislom výroku o trovách konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

účinného do 31.12.2008 (ďalej len ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 23.2.2009 uzavretá zmluva o
poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, reg. č. zmluvy XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, na základe

ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi hotovostný úver na bežný účet dlžníka vedený v mBank v
maximálnej výške 3.300,- eur na obdobie 60 mesiacov, ktorá doba začína plynúť v deň pripísania
peňažných prostriedkov úveru na účet dlžníka s konečnou splatnosťou úveru 21.2.2014. Úver je
poskytnutý jednorazovým prevodom peňažných prostriedkov a ich pripísaním na účet stanovený v
bode 1.3 zmluvy. Úver je splácaný v mesačných splátkach v súlade s výpočtom splátok stanoveným

v harmonograme splátok na účet zriadený pre splácanie mPôžičky, pri ročnej percentuálnej miere
nákladov na úver vo výške 17,81% pri celkových nákladoch spojených s úverom vo výške 1.567,45 eur,
keď priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver je 20,09
eur. Úver je úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá je v deň uzavretia tejto zmluvy 16,5% ročne.

Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým

patrí aj predmetná zmluva o poskytnutí hotovostného úveru. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ
v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou
ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá,
že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník

zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Navrhovateľ uzatvoril zmluvu s fyzickou osobou, nie podnikateľom. Zmluva bola uzatvorená po
1.4.2004, táto zmluva je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou a spĺňa všetky znaky typovej
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ mal v čase uzavretia
zmluvy v predmete svojej činnosti aj prijímanie vkladov, poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie,

bol teda dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože túto činnosť vykonával vrámci svojho podnikania. Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Súd prvého stupňa vecne správne zamietol návrh navrhovateľa v časti istiny 64,74 eur ako aj zmluvného
úroku vo výške 16,5% ročne od 11.10.2011 do zaplatenia, avšak odvolací súd dospel k tomuto záveru na
základe iného právneho posúdenia ako súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie
návrhu v tejto časti z dôvodu, že veriteľ má právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do
10.10.2011, t.j. do dňa, kedy prišlo k predčasnému zosplatneniu úveru s tým, že po tomto termíne

navrhovateľovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa nedôsledne zaoberal odstúpením veriteľa,
t.j. navrhovateľa od predmetnej zmluvy a to listom zo dňa 04.10.2011, ktorý odporca prevzal dňa
10.10.2011.

Z odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, reg. č. zmluvy XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 4.10.2011 vyplýva, že s ohľadom na skutočnosť, že odporca je v omeškaní

so splácaním viac ako dvoch splátok úveru poskytnitého na základe Zmluvy je navrhovateľ ako veriteľ
oprávnený odstúpiť od Zmluvy v zmysle ust. § 506 ObZako aj v súlade s ust. 2.3.5 Obchodných
podmienok poskytovania hotovostného úveru mPôžička v mBank, ktoré sú súčasťou Zmluvy. MBank
týmto odstupuje od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, reg. č. zmluvy XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX.

V prejednávanej veci správne súd prvého stupňa posudzoval platnosť predmetnej zmluvy o úvere
nielen podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, ale najmä v zmysle ustanovení Zákona o ochrane
spotrebiteľa v zmysle zákona 258/2001 Z.z.. V danom prípade je zrejmé, že ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko bola uzavretá medzi navrhovateľom - veriteľom, ktorý vykonáva túto
činnosť a to poskytovanie úverov v zmysle svojho predmetu podnikania a tento úver bol poskytnutý

fyzickej osobe nepodnikateľovi, t.j. spotrebiteľovi a v danom prípade je potrebné aplikovať na predmetný
zmluvný vzťah aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. V prípade, že zo strany navrhovateľa došlo k
odstúpeniu od predmetnej zmluvy o úvere, tak v danom prípade je potrebné posúdiť toto ustanovenie v
zmysle § 48 Občianskeho zákonníka a následne ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného odvolací súd vyzval účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2

O.s.p. k možnému použitiu na vec súdom prvého stupňa neaplikovaného ustanovenia § 48 a § 451
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k posúdeniu účastníkmi dojednaného zmluvného úroku vo výške
16,5% ročne.

Navrhovateľ na základe tejto výzvy zaslal súdu písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že samotná
skutočnosť, že tzv. absolútny obchodný vzťah je založený medzi dodávateľom a spotrebiteľom,

nezakladá automaticky pôsobnosť Občianskeho zákonníka v celom rozsahu, ale zakladá iba aplikáciu
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Právna úprava spotrebiteľského úveru obsiahnutá v zákone
o spotrebiteľských úveroch a právna úprava úverovej zmluvy obsiahnutá v Obchodnom zákonníku
sa navzájom nevylučujú ale naopak, že sa majú aplikovať spoločne, pričom úverová zmluva so
spotrebiteľom sa uzatvára podľa Obchodného zákonníka.

Podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ uplatňuje pohľadávku v konaní titulom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená s odkazom na ustanovenia
Obchodného zákonníka, v danej veci je potrebné aplikovať všetky režimy a opatrenia, ktoré sú určené

na ochranu spotrebiteľa, ktorým odporca bezpochyby je a ktoré platia bez ohľadu na typ štandardnej
formulárovej zmluvy a to i vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodno - právnym vzťahom.
Zmluvný vzťah, z ktorého navrhovateľ nárok odvodzuje je tak z hľadiska právneho posúdenia vzťahom,
na ktorý sa aplikuje právna úprava platná pre spotrebiteľský úver, čím sa zároveň dosiahne vyvážený
vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom v postavení dlžníka.

Zobsahuzmluvyaobchodnýchpodmienokvyplýva,žetextzmluvybolvopredpripravenýnavrhovateľom
ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení, a to aj čo sa týka
obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka
- spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal a ani by nemohol docieliť
nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal, že obchodné
podmienky zmluvy boli s odporcom individuálne dojednané.

Vykonaným dokazovaním je nepochybné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere, na základe
ktorej navrhovateľ ako veriteľ odporcovi, ktorý bol dlžníkom zo zmluvy plnil a poskytol mu úver do
rámca 3.300,- eur, ktorý bol odporca povinný dohodnutým spôsobom splácať. Nesporným je porušenie
zmluvnej povinnosti odporcom, ktorý dohodnuté splátky úveru prestal splácať, ako aj odstúpenie
od úverovej zmluvy účastníkmi dohodnuté pre tento prípad porušenia povinnosti odporcu( čl. 2.3.5.

obchodných podmienok).

Odvolateľ namietal, že pri uplatnení ust. § 48 Občianskeho zákonníka, by súd nesprávne vylúčil
pôsobnosť ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd celkom zreteľne kvalifikoval
sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká
právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy

inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým
pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe
o občianskych právach len poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je
argumentačne zjednodušené. Sám zákonodarca napríklad pri spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré
patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení od zmluvy na úpravu Obchodného zákonníka, ale odkazovou

poznámkou pod č. 19 pri § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. odkázal na právnu úpravu v Občianskom
zákonníku, aj keď za spotrebiteľské úvery sa považujú aj úvery ako absolútne obchody a Obchodný
zákonník má vlastnú úpravu odstúpenia od zmluvy.

Odvolací súd konštatuje, že aj Ústavný súd už v minulosti neoznačil postup posúdenia dôsledkov
odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom

zákonníku za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS 402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku
s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). Taktiež
odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného
zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných
pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav
môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na
vadnosť právneho úkonu má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi,

ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre
nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09).

Prinázoreodvolateľabysavcelejškáledualistickyupravenýchinštitútovsúkromnéhoprávamalopoužiť
vždy obchodné právo vrátane regulácie inštitútu odstúpenia od zmluvy, s čím sa podľa odvolaciehosúdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne právo zakotvené v kódexe o
občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu a vzdialenejšiemu obchodnému
právu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich postavenie. Odvolací súd preto

odmieta názor navrhovateľa, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho
úkonu (odstúpenie od zmluvy) nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva.

Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje odvolací súd aj argument, že rovnaká
právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Odvolací súd poznamenáva, že aj právna
úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je

citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi,
garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod.. Nemožno
prehliadnuťpritomfakt,žesútopredovšetkýmdodávatelia,ktoríuplatňujúvecinasúde.Sporyiniciované
spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“
je objektívne značne relativizovaný.

Podľa uvádzaného tak správne súd prvého stupňa posúdil nedôvodnosť nároku navrhovateľa v časti

istiny 64,74 eur predstavujúcej poplatky a zmluvného úroku vo výške 16,5% ročne od 11.10.2011 do
zaplatenia, keď vychádzajúc z vyššie uvedeného odstúpením od zmluvy s účinkami od počiatku, po
odstúpení od zmluvy nie je navrhovateľ oprávnený požadovať uplatnenú pohľadávku titulom vrátenia
poplatkov a zmluvného úroku a preto bol správne návrh navrhovateľa v tejto časti zamietnutý aj keď z
iných dôvodov ako tak urobil prvostupňový súd.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s. p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a odporca, ktorý bol v odvolacom konaní plne procesne úspešný, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a

ani mu nevyplývajú zo spisu.

Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.