Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/68/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509200414
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3509200414.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Aleny Záhumenskej, v právnej veci navrhovateľa: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený JUDr. O. A., advokátkou, so sídlom H. XXX, XXX XX I.,
proti odporcovi: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpený JUDr. T. N.,
advokátom, so sídlom H. XX, XXX XX I., o zaplatenie 11.617,87 Eur s príslušenstvom na odvolanie
navrhovateľa proti výroku vo veci samej a na odvolanie odporcu proti výroku o trovách konania rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. decembra 2011, č. k.10C/52/2009-208, v senáte
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomzodňa29.decembra2011,č.k.10C/52/2009-208,
bolo rozhodnuté tak, že návrh sa zamieta a navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v
sume 833,85 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu
JUDr. T. N..

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby
súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť 11.617,87 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % zo sumy 3.319,39 Eur od 02.08.2008 do zaplatenia, 8,50 % zo sumy 3.319,39 Eur
od 02.09.2008 do zaplatenia, zo sumy 3.319,39 Eur od 02.10.2008 do zaplatenia a 7,50 % zo sumy

1.659,70Eurod02.11.2008dozaplatenia.Návrhodôvodniltým,žeodporcasiodnavrhovateľazapožičal
finančné prostriedky vo výške 350.000,- Sk na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2008. Odporca
pôžičku nevrátil v lehote splatnosti, preto sa svojím nárokom obrátil na súd. Odporca popieral existenciu
právneho nároku navrhovateľa čo do právneho dôvodu a jeho výšky.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 01.07.2008 bola uzatvorená kúpna
zmluva medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou E. s.r.o., IČO: 44 254 857, ako
kupujúcim, na prevod vlastníckeho práva k inventáru, nachádzajúceho sa v prevádzke I. za kúpnu cenu

500.000,- Sk z dôvodu, že navrhovateľ ako živnostník končil v týchto priestoroch svoju prevádzku. V
konaníbolanavrhovateľompredloženápísomnázmluvaopôžičkezodňa03.07.2008,uzatvorenámedzi
navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, v ktorej bolo zaznamenané, že navrhovateľ
požičiava odporcovi 350.000,- Sk a požičaná suma bola odovzdaná pred podpisom tejto zmluvy. Podľazmluvy sa odporca zaviazal vrátiť dlžnú sumu v štyroch splátkach nasledovne: 1. splátku vo výške
100.000,- Sk najneskôr do 01.08.2008, 2. splátku vo výške 100.000,- Sk najneskôr do 01.09.2008, 3.
splátku vo výške 100.000,- Sk najneskôr do 01.10.2008 a 4. splátku vo výške 50.000,- Sk najneskôr

do 01.11.2008.

Okresný súd poukázal na tvrdenia navrhovateľa, ktorý uviedol, že mal bar v I.. Nehnuteľnosť, v ktorej bol
bar, patrila pani R., od ktorej mal nehnuteľnosť prenajatú. Mal záujem prevádzku predať a odstúpiť od
nájomnej zmluvy pre budúceho prevádzkovateľa baru. Skontaktoval sa s odporcom, ktorý mu dohodil
spoločnosť E. s.r.o.. S touto firmou sa dohodli, že im prevádzku odpredá asi za pol milióna Sk. Asi

jeden týždeň po odstúpení prevádzky ho požiadal odporca o pôžičku. Vzhľadom na to, že mu odporca
sprostredkoval predaj baru, s týmto súhlasil. Vycestoval k notárovi do K., kde mu bola predložená zmluva
o pôžičke, ktorú podpísal, pričom podpisy sa overovali. Peniaze odporcovi odovzdal vo svojom aute pred
notárskym úradom v hotovosti. Na pôžičku použil peniaze z predaja prevádzky v I.. Potvrdenie o prevzatí
peňazí si nevydali. Odporca si svoju povinnosť neplnil. Keď uplynula lehota pre poslednú splátku, išiel k
notárke do K., ktorá mu vydala písomnú zmluvu o pôžičke. S touto sa obrátil na svojho právnika a podal

návrh na súd. Odporca k predmetu sporu uviedol, že sprostredkoval kúpu prevádzky baru I. v I. pre firmu
E.. Spoločnosť E. vlastnila pani D., t. č. jeho manželka. Navrhovateľ žiadal za prevádzku 850.000,- Sk.
Ďalej žiadal, aby sa cena znížila na 500.000,- Sk kvôli dani z príjmu a aby 350.000,- Sk vyplatili bokom.
S týmto súhlasili, ak navrhovateľ vybaví, že prevádzka D. bude preklasifikovaná na herňu a bude to
non-stop prevádzka. Toto sa navrhovateľ zaviazal urobiť okamžite, resp. v čo najkratšom čase, napr.

do jedného týždňa. Na základe tejto dohody bola spísaná fiktívna zmluva o pôžičke, v rámci ktorej mu
navrhovateľ nikdy neodovzdal žiadne finančné prostriedky.

Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku opísal obsah vykonaných dôkazov, a to
výsluchu svedkov Mgr. K. H., Ing. K. A., Bc. S. Z., X. R. a S. D. a obsah záverečnej reči odporcu, na
ktorý obsah odôvodnenia rozsudku okresného súdu odvolací súd týmto odkazuje.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 39, § 41a ods. 2, § 657 Občianskeho zákonníka a na
to, že zmluva o pôžičke, uzavretá podľa § 657 Občianskeho zákonníka, má reálnu a nie konsenzuálnu
povahu.Jejvznikpredpokladánielendohoduzmluvnýchstrán,aleajodovzdaniepredmetupôžičky.Táto
skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, tzn. tradíciou.

Odovzdanie veci znamená v podstate prevzatie veci z ruky do ruky, tzn. navrhovateľ pri poskytnutí
pôžičky, na ktorú bola uzavretá písomná zmluva, musel odovzdať finančné prostriedky do rúk odporcu.

Na základe zisteného skutkového stavu veci okresný súd dospel k záveru, že Zmluva o pôžičke
zo dňa 03.07.2008, uzatvorená medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, na
sumu 350.000,- Sk bola uzatvorená fiktívne. Účelom tejto zmluvy bolo obchádzanie zákona, keď celá

dohodnutá kúpna cena vo výške 850.000,- Sk za odstúpenie prevádzky baru I. nebola uvedená priamo v
Kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2008, uzatvorenej medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou
E. - SK, s. r. o., IČO: 44 254 857, ako kupujúcim, ale čiastočne sa mala uhradiť prostredníctvom
zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2008, čím mohlo dôjsť ku kráteniu daňových povinností navrhovateľa
ako živnostníka. Tento skutkový a právny záver bol podľa názoru okresného súdu preukázaný tým, že

navrhovateľ do skončenia dokazovania nepreukázal pôvod peňazí, ktoré mal reálne požičať odporcovi.
Navrhovateľ na pojednávaní tvrdil, že peniaze použil z predaja hnuteľného inventáru baru I. na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2008. Z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť E. - SK, s. r. o., vyplatila
navrhovateľovi ako živnostníkovi sumu 500.000,- Sk, pričom z týchto peňazí bol v ten istý deň uhradený
dlh na nájomnom vo výške 300.000,- Sk v prospech prenajímateľa nebytových priestorov - baru I., pani

X. R.. Navrhovateľ nepreukázal, odkiaľ mal zvyšných 150.000,- Sk o dva dni neskôr, keď v zmluve o
pôžičke sa deklarovalo, že požičal odporcovi až 350.000,- Sk. Okrem tohto navrhovateľ nepreukázal
svoje tvrdenia ani účtovne, keď nepredložil účtovné doklady o tom, ako získané finančné prostriedky
za odstúpenie prevádzky baru I. minimálne vo výške 350.000,- Sk preúčtoval zo živnostenského
podnikania na seba, ako fyzickú osobu. Na podporu týchto úvah okresný súd poukázal na tvrdenie

navrhovateľa,keďtensapísomnevyjadril,ževminulostinarekonštrukciuprevádzkypredjejodstúpením
vynaložil viac ako 750.000,- Sk. Ak toto tvrdenie je pravdivé, potom je nedôveryhodné, aby kúpnacena za odstúpenie prevádzky bola len 500.000,- Sk. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na
dlhy navrhovateľa, minimálne voči prenajímateľovi nebytových priestorov vo výške 300.000,- Sk, z
čoho je možné nepriamo usudzovať, že navrhovateľ v rozhodnom čase nedisponoval väčšími voľnými

finančnými prostriedkami. Podľa názoru okresného súdu by bolo nelogické, aby navrhovateľ požičal
odporcovi väčšie peňažné prostriedky bez odplaty, t.j. bez akýchkoľvek úrokov, garancií a možných
sankcií.

Okresný súd ďalej uviedol, že nenašiel výrazne rozpory vo výpovedí svedkov Mgr. K. H. a Ing. K. A. a
S. D., ktorí zhodne vypovedali, že išlo o fiktívnu pôžičku, pri ktorej peniaze neboli reálne odovzdané.

I keď ide o svedkov spriaznených s odporcom, súd nemal pochybnosti o pravdivosti ich tvrdení,
nakoľko dokresľovali logický priebeh udalostí, ktorých hodnovernosť bola pravdepodobnejšia ako
tvrdenie navrhovateľa, že peniaze odporcovi reálne požičal. T. úvahy podľa názoru okresného súdu boli
podporené aj výpoveďami svedkov Bc. S. Z. a X. R.. Kým Bc. S. Z. vypovedala, že navrhovateľ nemá
dobrú povesť v meste I., X. R. vypovedala o dlhoch navrhovateľa, ktoré nebol schopný dlhodobo splácať.

Na základe vyššie uvedeného okresný súd návrh zamietol, pretože právny nárok navrhovateľa sa odvíjal

od právneho úkonu, postihnutého absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z
dôvodu, že sa v konaní nepreukázala materiálna stránka zmluvy o pôžičke, a to reálne odovzdanie
peňažnýchprostriedkovodporcoviakodlžníkovi.Doúvahyneprichádzalaanimožnosťpostupovaťpodľa
§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko primárny záväzok, Kúpna zmluva zo dňa 01.07.2008,
bola uzatvorená medzi navrhovateľom ako živnostníkom a obchodnou spoločnosťou E. - SK, s.r.o., IČO:

44 254 857 a Zmluva o pôžičke zo dňa 03.07.2008 bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom,
ako fyzickými osobami.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi
priznal náhradu trov konania v zmysle § 137 O.s.p. a § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16
ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak, ako ich vyčíslil právny zástupca odporcu vo svojom podaní, došlom

súdu dňa 15.12.2011. Podľa tohto vyčíslenia si odporca uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej
výške 833,85, ktoré pozostávajú z odmeny za prevzatie a prípravu obhajoby 270,54 Eur, za účasť na
pojednávaní v dňoch 06.10.2010 a 08.12.2011 - 2x270,54 Eur a paušálnej náhrady 3x po 7,41 eur.

Proti výroku o zamietnutí návrhu podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu z dôvodov, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v 221 ods. 1 podľa § 205 ods. 2 písm.

a) O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. V
úvode dôvodov odvolania odporca zopakoval svoje skutkové tvrdenia, prezentované v konaní, vrátane

odovzdania sumy 350.000,- Sk odporcovi dňa 03.07.2008. V súvislosti s výpoveďou svedka Ing. A.
poukázal na to, že s odporcom a jeho manželkou sú rodinne a finančne naviazaní a so svedkyňou Bc.
S. Z. potvrdili, že si osobne pred podpisom zmluvy všetky skutočnosti o možnostiach prevádzkovania
automatov, herne, lotérií a nepretržitej prevádzky preverili na K. úrade I. a že za vybavenie takýchto
činností nikomu neplatia odmenu a doteraz neplatili. Zo zápisnice o výpovedi je zrejmá zaujatosť

svedkyne X. R. proti navrhovateľovi. Poukázal na klamlivú výpoveď tejto svedkyne v prospech odporcu,
keď tvrdila, že spoločnosť E.-SK, spol. s r.o., ani raz nezaplatila s omeškaním a to len z dôvodu, aby
odporcu a jeho manželku pred súdom vykreslila v čo najlepšom obraze, tým dosiahla pre nich úspech
a zároveň chcela poškodiť navrhovateľovi. Navrhovateľ videl jednoznačné rozpory vo výpovediach
zástupcu kupujúceho prevádzku I. D., konateľky spoločnosti E., S. D. a S. D., ktorí rozporne s tvrdeniami

predtým vypovedali, keď sa zmenil ich právny zástupca. Odporca uvádza vo svojej prvej výpovedi zo
dňa 09.06.2011, že kúpna cena inventára bola 850.000,- Sk s tým, že z dôvodov daňových na strane
navrhovateľa, súhlasili s rozdelením kúpnej ceny na 500.000,- Sk a 350.000,- SK ak vybaví navrhovateľ
na predmetnej prevádzke nepretržitú prevádzku a status herne. Na pojednávaní na OS Senica sp. zn.
7C/42/2010 pridal aj automaty a 08.12.2011 na OS Nové Mesto nad Váhom i videolotérie. Naproti tomu

kupujúca (konateľka spoločnosti E. - SK s.r.o.) uviedla, že od začiatku bola uvedená cena prevádzky
na 500.000,- Sk a 350.000.- Sk vybavenie nepretržitej prevádzky výherných prístrojov, videolotérií astatusu herne. Svedkyňa Mgr. Z. uviedla, že ešte v júni 2008 bola rokovať na K. úrade v I. ohľadom
záujmu spoločnosti N., s.r.o., T. prevádzkovať hazardné hry v meste I.. Nezistila žiadne prekážky ani iné
nezrovnalosti prečo by nemohli vykonávať v meste I. svoju podnikateľskú činnosť, zvlášť z dôvodu, že

ide o zákonom nárokovateľné veci. Z uvedeného je nepochybné, že by nik sumu 350.000,- Sk nezaplatil,
že to čo má zákonom nárokovateľné a časovo štandardne zaberie 2 dni a povolenie je vydané do 1
mesiaca. Zástupkyňa spoločnosti E. - SK s.r.o. sa nevedela ani len vyjadriť či je to veľa alebo málo, čo
pri sume 350.000,- Sk za 2 dni je zvláštne. Odporca so svedkyňou S. D., konateľkou spoločnosti E. - SK
s.r.o. na pojednávaní uviedli, že všetko mal vybaviť odporca čo najskôr do 1 týždňa avšak na OS Senica

v sp. zn. 7C/42/2010 je uvedené t. j. do 3 mesiacov. Odporca sa vyjadril, že finančné prostriedky (t. j.
350.000,- SK) mali byť vyplatené spoločnosťou E. - SK s.r.o. odporcovi a odporca by následne vyplatil
navrhovateľovi. Po spochybnení danej konštrukcie najmä z daňového hľadiska nastala zmena v tom,
že sa mala po splnení podmienok zmluva o pôžičke zrušiť a urobila by sa zmluva o sprostredkovaní. Je
otázne prečo by nebola urobená zmluva o sprostredkovaní ihneď, keď všetky záležitosti ohľadom zmluvy
o pôžičke zabezpečoval odporca. Ako dôležitý fakt, že sa nemohlo konať o doplatení kúpnej ceny, je, že

sa zmluvy nepodpisovali naraz v jednom čase a jednom mieste. Z dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ
by počas niekoľkých dní nemal žiadne zabezpečenie, že by mu za predaj prevádzky spoločnosť E. - SK
s.r.o. vyplatila ďalšiu sumu 350.000,- Sk, keď už mala podpísanú zmluvu na nižšiu sumu. Navrhovateľ
takmer 3 roky pred predajom zariadenia investoval viac ako 750.000,- Sk do úpravy a zariadenia baru
a je zrejmé, že za trojročný inventár (štandardne po 4-5 rokoch sa mení alebo výrazne inovuje nábytok,

čo spravila i spoločnosť E. - SK, spol. s r.o.) nemôže pýtať viac, pretože by navrhovateľovi takúto
sumu nik nezaplatil. Navrhovateľ v čase predaja, pred ním i potom disponoval dostatočnými finančnými
prostriedkami, nemal úver ani na nehnuteľnosti a svoju finančnú situáciu vykresľoval pred svedkyňou X.
R. inak, pretože chcel ukončiť činnosť a dohodnúť sa s X. R., ktorá však nebola k dohode naklonená,
neustále jednanie odkladala a bola si vedomá, že sa obohatila na úkor navrhovateľa a navrhovateľ

robil všetko preto, aby sa mu podarilo získať akékoľvek finančné prostriedky od X. R. resp. zľavu na
nájomnomzazabudovanéinvestície,takakobolipôvodneústnedohodnutí.Ponavrhovateľovinebolazo
strany súdu daná požiadavky na preukázanie dostatku finančných prostriedkov, z ktorých boli jednotlivé
čiastky hradené, pričom by navrhovateľ dokázal preukázať dostatok finančných prostriedkov a toto
považuje navrhovateľ zo strany za poškodenie jeho práv. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol,

aby odvolací súd „zrušil a vyhovel návrhu v plnom rozsahu“ vrátane trov konania podľa prílohy, alebo
aby vec vrátil okresnému súdu na doplnenie dokazovania.

Odporca podal včas (dňa 16.01.2012) odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti výroku
rozsudkuokresnéhosúduonáhradetrovkonania.Navrholvtejtočastizmeniťrozsudoktak,že„odporca“
je povinný zaplatiť „navrhovateľovi“ trovy konania vo výške 2.033,85 eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu. Odvolanie odôvodnil tým, že v predmetnej veci odporcu
zastupovali traja právni zástupcovia. Trovy právneho zastúpenia boli napadnutým rozsudkom priznané
len za zastupovanie JUDr. T. N., pričom odporca žiada priznať trovy právneho zastúpenia aj za
zastupovanie JUDr. U. P. vo výške 1.200,- eur, ktoré trovy určitým nedopatrením neboli zarátané do
pôvodne požadovanej náhrady trov konania. K náhrade trov odvolacieho konania sa navrhovateľ v tomto

podaní vôbec nevyjadril.

Kodvolaniunavrhovateľasapísomnevyjadrilodporcaprostredníctvomprávnehozástupcu.Vovyjadrení
navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny a žiadal priznať náhradu trov
odvolaciehokonaniabezichvyčíslenia.Podľanázoruodporcunavrhovateľvodvolaníneuviedolničnové
a v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Odporca logicky zostavil chronológiu celého deja a podľa jeho

názoru práve výpovede navrhovateľa sa rozchádzajú, prebiehajú tendenčne a nemajú vnútornú logiku.
Z výpovede svedkyne R. jednoznačne vyplýva, že v deň kúpy prevádzky obdržala od navrhovateľa
zvyšné nájomné vo výške 350.000,- Sk a tieto peniaze si uložila na účet. Navrhovateľ teda nemohol
disponovať dostatočne vysokou finančnou čiastkou na poskytnutie pôžičky najmä s poukazom na jeho
prvú výpoveď, kde tvrdil, že na pôžičku použil výlučne peniaze z predaja baru. Odporca práve svedkami

sa snažil preukázať, že pôžička v skutočnosti neprebehla, bola fiktívna a slúžila ako určitá garancia
navrhovateľovi k tomu, že mu bude kúpna cena vyplatená, pokiaľ splní svoje záväzky.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa jeho
názoru trovy konania, ktoré žiada odporca priznať v odvolaní, neboli požadované podľa § 151 ods.1 O.s.p. v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia napadnutého rozsudku. V tomto prípade ide o
prekluzívnu lehotu. Z toho dôvodu navrhol, „aby súd odvolanie odporcu zamietol a priznal právnemu
zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia za tento úkon vo výške 333,80 eur“. V prípade, že

sa odvolací súd nestotožní s uvedeným tvrdením navrhovateľa, žiada, aby neboli priznané právne úkony
prevzatia a prípravy ani jednému z nasledujúcich právnych zástupcov odporcu, pretože tento úkon mal
zarátaný prvý právny zástupca odporcu, za ktorého si odporca náhradu trov neuplatňuje. Navrhovateľ
ďalej navrhol neuznať trovy JUDr. P. za štúdium spisu a konzultácie, ktoré boli spôsobené výmenou
právneho zástupcu, čo vyplýva z faktúry uvedenej právnej zástupkyne.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní účastníkov
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť
z týchto dôvodov:

Keďže navrhovateľ podal odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku vo veci samej a odporca podal
odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku o náhrade trov konania, odvolací súd bol povinný najskôr

pristúpiť k preskúmaniu správnosti výroku napadnutého rozsudku vo veci samej z dôvodov odvolania
navrhovateľa.

Na základe preskúmania správnosti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o
zamietnutí návrhu navrhovateľa, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu

vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s týmito
skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré

dôvody navrhovateľ prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.

K odvolaniu navrhovateľa odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že napriek obsahu ustanovenia
§ 221 ods. 1 O.s.p., na ktoré ustanovenie navrhovateľ poukázal v odvolaní v spojení s ustanovením
§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., navrhovateľ nešpecifikoval, ku ktorému z písmen a) až j) § 221 ods. 1
O.s.p. uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedený obsah

odvolania navrhovateľa odvolací súd ustálil, že navrhovateľ namietal nesprávnosť zisteného skutkového
stavu.

Podľa odvolania navrhovateľa tento namietal správnosť skutkového záveru okresného súdu, podľa
ktorého nebolo preukázané poskytnutie sumy 350.000,- Sk odporcovi zo strany navrhovateľa z titulu
pôžičky medzi účastníkmi, keď navrhovateľ v dôvodoch odvolania vytýkal okresnému súdu, že neuveril

tvrdeniam navrhovateľa a neprihliadol na rozpory vo výpovediach vypočutých osôb, resp. pri hodnotení
výpovedí neprihliadol na vzťahy medzi svedkami a účastníkmi konania. Navrhovateľ tiež vytýkal
okresnému súdu, že zo strany okresného súdu mu nebola daná požiadavka na preukázanie dostatku
finančných prostriedkov, čo navrhovateľ považuje za poškodenie jeho práv. Uvedené zodpovedá
navrhovateľom uplatnenému dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b) a d) O.s.p..

Pokiaľideonavrhovateľomuplatnenýodvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.b)O.s.p.,tedažekonanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, podľa odôvodnenia odvolania by
podľa názoru navrhovateľa mala byť takouto vadou skutočnosť, že zo strany okresného súdu nebola
daná požiadavka na preukázanie dostatku finančných prostriedkov.

V súvislosti s s uvedenou námietkou považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ustanovenie

§ 120 ods. 1 prvá a tretia veta O.s.p. o dôkaznej povinnosti účastníkov v návrhových konaniach,podľa ktorého ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Zo znenia uvedeného ustanovenia nevyplýva súdu pred rozhodnutím vo veci žiadna

povinnosť upozorňovať účastníkov, že nedostatočne splnili svoju dôkaznú povinnosť a vyzývať ich na
odstránenie tohto nedostatku. Takýto postup súdu by v konečnom dôsledku bol v rozpore s princípom
nestrannosti súdu v súdnom konaní, nakoľko takéto upozornenie účastníka konania by znamenalo
nežiaducu pomoc zo strany súdu tomuto účastníkovi na dosiahnutie víťazstva v spore proti druhému
účastníkovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, že zo

strany okresného súdu mu nebola daná požiadavka na preukázanie dostatku finančných prostriedkov.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teda že
okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z obsahu
odôvodnenia odvolania navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ namieta správnosť postupu okresného
súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, keď dospel k záveru o nepreukázaní odovzdania sumy
350.000,- Sk odporcovi.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo
uviedli účastníci.

Z hľadiska prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu v súvislosti s posudzovaním postupu súdu prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon neustanovuje

nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa
logickým úsudkom. Súdy v občianskom súdnom konaní musia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného

presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 132 O.s.p., to znamená, že vykonané dôkazy hodnotil podľa
vnútorného presvedčenia založeného, na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd vytýkať
nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa ani v prípade, že by bolo možné na základe hodnotenia

vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim
skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné súdu prvého stupňa vytknúť hodnotenie
dôkazov spôsobom, odporujúcim ustanoveniu § 132 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za
potrebnédodať,žeanivprípade,akskutkovýstavveciniejesprávnezistený,pretožesúdprvéhostupňa
nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa

len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať. Nesmie však
udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania, či okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. odvolací
súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania a súd prvého stupňa sa vyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V

prejednávanom prípade je nepochybné, že tvrdenia účastníkov sa rozchádzali v tom, či pred podpisom
zmluvy o pôžičke navrhovateľ odovzdal odporcovi 350.000,- eur. Okresný súd tak primárne stál pred
úlohou ustáliť, či vykonané dokazovanie preukazuje túto skutočnosť.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa názoru okresného súdu navrhovateľ
vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne

preukázania reálneho odovzdania sumy 350.000,- Sk pred podpisom zmluvy o pôžičke u notára.
Vzhľadom na rozdielne tvrdenia účastníkov o tejto skutočnosti okresný súd podľa názoru odvolacieho
súdu logicky vychádzal z nepreukázania reálnej dispozície navrhovateľa so sumou 350.000,- Sk dňa
03.07.2008, keď navrhovateľ dňa 01.07.2008 obdržal 500.000,- Sk, z ktorých v ten istý deň vyplatil X. R.
dlh na nájomnom vo výške 300.000,- eur, pričom na pojednávaní pred okresným súdom dňa 09.06.2011

navrhovateľ jednoznačne uviedol, že sumu 3500.000,- Sk odovzdal odporcovi práve zo sumy 500.000,-eur. Na základe uvedených okolnosti z hľadiska neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom podľa
názoru odvolacieho súdu okresný súd správne poukázal aj na to, že navrhovateľ nepreukázal svoje
tvrdenia dokladmi.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa dostatočným
spôsobom zaoberal aj so okolnosťou spriaznenosti vypočutých svedkov s odporcom. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že samotný vzťah vypočúvanej osoby k niektorému z účastníkov konania
alebo k veci, sám osebe nemôže byť okolnosťou, na základe ktorej by bolo možné bez ďalšieho vyvodiť
záver o nehodnovernosti výpovede tejto vypočúvanej osoby. Zákon z hľadiska závažnosti dôkazu nerobí

rozdiel medzi výpoveďou takejto osoby a osoby bez akéhokoľvek vzťahu k prejednávanej veci. Opačný
názor by v rozpore s ustanovením § 125 a § 132 O.s.p., preto viedol k absurdnému záveru, podľa ktorého
by sa pri hodnotení dôkazov prakticky mali automaticky diskvalifikovať výpovede osôb len na základe
ich vzťahu pre ich nedôveryhodnosť. S poukazom na uvedené nie je možné vytknúť okresnému súdu,
že len z dôvodu spriaznenosti týchto vypočutých osôb s odporcom nevylúčil možnosť pravdivosti ich
výpovedí. Pokiaľ okresný súd skonštatoval, že vo výpovediach týchto osôb nenašiel výrazné rozpory a

žeichvýpovedezhodnedokresľovalilogickýpriebehudalostí(okolnostikúpyprevádzkyodnavrhovateľa
a následné vybavovanie povolení k prevádzke herne a automatov, za ktorým účelom bola prevádzka
kúpená), majú takéto závery okresného súdu oporu vo vykonaných dôkazoch. Z uvedených dôvodov
odvolací súd považoval záver okresného súdu o neunesení dôkazného bremena v otázke preukázania
reálneho odovzdania peňazí odporcovi z titulu pôžičky za vyvodený z vykonaných dôkazov v súlade

s ustanovením § 132 O.s.p., preto odvolací súd nezistil nesprávnosť okresným súdom ustáleného
skutkového stavu veci.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda
že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd
konštatuje, že v odvolaní navrhovateľa sa nenachádza žiadna argumentácia, v ktorej by bola namietaná

nesprávnosť aplikácie konkrétneho hmotnoprávneho ustanovenia na zistený skutkový stav veci. Preto
odvolací súd, súc v zmysle 212 ods. 1 O.s.p. viazaný dôvodmi odvolania, konštatuje, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci okresným súdom v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., tak ako
to už vyššie uviedol.

Pokiaľ ide o odvolanie odporcu proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania, ktoré podal

z dôvodu nedopatrenia vyčísliť trovy právneho zastúpenia predchádzajúceho právneho zástupcu,
odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti tohto odvolania.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na citované ustanovenia a vzhľadom na to, že rozsudok okresného súdu bol vyhlásený dňa
29.12.2011, pričom odporca vyčíslil trovy právneho zastúpenia predchádzajúceho právneho zástupcu
až v odvolaní, podanom dňa 16.01.2012, je v zmysle § 151 ods. 1, 2 O.s.p. výrok rozsudku okresného
súdu o priznanej náhrade trov odporcu vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom

na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je v odvolateľminapadnutých výrokoch vecne správny. Preto potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p., nakoľko odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v
zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takémuúčastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovy zospisunevyplývajú,súdmunáhradutrov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca si v konaní uplatnil všeobecne právo náhrady trov a toto právo mu bolo po vyčíslení trov

konania pred okresným súdom aj priznané v rozsudku okresného súdu. Pokiaľ ide o odvolacie konanie,
odporca do dňa verejného vyhlásenia tohto rozsudku nevyčíslil trovy odvolacieho konania a neurobil tak
ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku. Keďže zo spisového materiálu okrem
možnýchnevyčíslenýchtrovprávnehozastúpeniaodporcuvsúvislostisodvolacímkonanímnevyplývajú
žiadne iné trovy konania, odvolací súd v písomnom vyhotovení rozsudku nepriznal odporcovi náhradu

trov odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
písomného vyhotovenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .