Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/434/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203791
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113203791.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu
JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 19C/102/2013-31 zo dňa 24. septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
vo výške 125,- eura a nemajetkovej ujmy vo výške 660,- eura vzniknutej žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote.
Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že exekútor doručil
exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 11.01.2011 (tento dátum
uviedol zrejmou chybou v písaní, nakoľko žiadosť bola súdu prvého stupňa doručená dňa 23.04.2010).
Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora dňa 11.01.2011. Súd prvého stupňa dospel k
záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy,
neexistuje teda ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v
tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty, a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Nakoľko žalobca nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných
zákonných podmienok v zmysle zákona č. 514/2003 Z. žalobu ako v celom rozsahu nedôvodnú bolo
potrebné zamietnuť. K námietke premlčania, vznesenej žalovaným, súd prvého stupňa uviedol, že
žaloba bola podaná pred uplynutím zákonnej lehoty, a prípadný nárok žalobcu nie je premlčaný. Právne
svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1
písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. c), d,), § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995
Z.z. (Exekučného poriadku - ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanoveniami § 101, § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca a žiadal, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa žalobcu
a) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
b) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
c) neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a
d) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K jednotlivým
dôvodom odvolania žalobca uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by
ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd tak znemožnil žalobcovi
objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Súdu neprísluší
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše súd svojimi úvahami úplne
neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,
ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny
proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 214 ods. 2 OSP)
a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Predmetom konania na súde prvého stupňa bolo rozhodovanie o nároku žalobcu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu spočívajúceho v rozhodnutí o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty.
Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa, ktorý žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Žalobca sa svojou žalobou domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
náhrady škody vo výške 125,- eur. Táto škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Žalobca podľa vlastného tvrdenia vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje s spojené s vyhotovovaním urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 660,- eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Sumu
660,- eur žalobca vyčíslil výpočtom - alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti

exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda 660,- eur za rok : 12 mesiacov
v roku = 55,- eur za mesiac. Exekučný súd bol pritom podľa žalobcu nečinný 368 dní, uplatnil si teda
nárok za celých 12 mesiacov. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca tým, že márnym
plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. V skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
žalobca vzhľadal nesprávny úradný postup exekučného súdu.

Z obsahu preskúmavaného spisu, súčasťou ktorého bol exekučný spis Okresného súdu Senica sp.
zn. 11Er/264/2010 odvolací súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená exekučnému súdu dňa 23.04.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, spisová zn.: SR
21140/09, zo dňa 03.12.2009. Exekučný súd uznesením č. k. 11Er/264/2010-18 zo dňa 11.01.2011
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zmenkového úroku
0,25 % denne zo sumy 1.584,- eur od 02.08.2009 do zaplatenia zamietol a súčasne toho istého dňa
(11.01.2011) vydal poverenie na vymoženie uloženej povinnosti istiny 1.584 eur s príslušenstvom, trovy
predchádzajúceho konania a trovy exekúcie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a), zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na žalobcovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §
9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a
to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou
právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej
moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná
(pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v
súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď poverenie na vykonanie exekúcie vydal
po uplynutí zákonom stanovenej 15 - dňovej lehoty. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací
súd zistil, že súd prvého stupňa rozhodujúc o predmetnom nároku žalobcu pri posúdení, či došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, vychádzal z nesprávneho znenia ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku - zo znenia účinného od 01.06.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 23.04.2010 za účinnosti ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010. Podľa tohto ustanovenia súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu (prvá a druhá veta § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedeného
znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že poverenie bol exekučný súd povinný vydať v lehote
15 dní bez ohľadu na to, že išlo o exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku (rozhodnutie rozhodcovského súdu). Až zákonom č. 144/2010 Z.z. účinným od 01.06.2010
bolo novelizované znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že táto 15 - dňová lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Zo
žiadneho zákonného ustanovenia nie je možný vyvodiť právny záver, že novela sa vzťahuje aj na konania
začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z. z., teda na konania začaté pred 01.06.2010. Na základe
uvedeného je možné konštatovať, že exekučný súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.05.2010, keď žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenie sčasti vyhovel a poverenie udelil dňa 11.01.2011, teda po uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty.
Odvolací súd teda na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že konanie exekučného súdu v
tejto časti - v časti udelenia poverenia, naplnilo znaky nesprávneho úradného postupu tým, že poverenie
exekútorovi na vykonanie exekúcie bolo vydané po uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty. V tej časti,
výsledkom ktorej bolo zamietnutie časti žiadosti o udelenie poverenia, nie je možné konštatovať nesúlad
s citovaným zákonným ustanovením. Lehota 15 dní je zákonodarcom stanovená exekučnému súdu len
pre prípad nezistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Len v tom prípade je povinnosťou exekučného
súdu do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na vykonanie exekúcie. Pre prípad
zistenia rozporu exekučného titulu so zákonom, a teda pre prípad zamietnutia žiadosti exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonodarca lehotu neurčil. Nie je teda možné konštatovať,
že v preskúmavanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol po uplynutí 15 - tich dní odo dňa
doručenia žiadosti. Odvolací súd dáva za pravdu žalovanému v tom, že nesprávny úradný postup nie

je možné vzhľadať ani v existencii prieťahov v konaní exekučného súdu. Žalobca nepreukázal, že by
v konaní exekučného súdu boli príslušným orgánom konštatované prieťahy, pričom všeobecný súd v
konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takýmto orgánom nie je.

Ako odvolací súd vyššie konštatoval, podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia
byť splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v
preskúmavanej veci je splnená čiastočne. Odvolací súd však konštatuje, že aj keď v prípade udelenia
poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie došlo k prekročeniu lehoty stanovenej v § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, žalobca nepreukázal, že táto skutočnosť mala za následok vznik škody a
nemajetkovej ujmy. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v
jeho rozhodnutí v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko
nepredložil na súde relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody, a preto
jeho námietky uvádzané v odvolaní sú irelevantné. Taktiež je potrebné súhlasiť s tým, že žalobca
nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, existenciu ktorej tvrdil v
žalobe. Tiež je správny záver súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
postupom súdu prvého stupňa v exekučnom konaní a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej
ujmy.

Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a sčasti zmätočné. Žalobca nešpecifikoval akým postupom
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba
rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho
práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd nezistil
žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že súd prvého stupňa odňal žalobcovi možnosť
konať pred súdom a ani to, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty - tento názor sa v odôvodnení rozhodnutia nenachádza. Nedôvodné je aj
poukázanie na zamietnutie súdom prvého stupňa návrhu na znalecké dokazovanie - tento návrh žalobcu
z obsahu spisu nevyplýva. Poukázanie na skutočnosť, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté
dôkazy je tiež zmätočné - z obsahu preskúmavaného spisu nevyplývajú žiadne návrhy žalobcu na
vykonanie dôkazov, naopak, žalobca už vo svojej žalobe uvádza, že vyčíslenie škody vychádza z
účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných
informácií nie je možné účtovné doklady, pracovné a obchodné zmluvy predložiť súdu. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani polemizovanie súdu prvého stupňa o limitácií dĺžky súdnych
konaní.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke s výnimkou vyššie uvedenej aplikácie ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá skutočnosť však na správne rozhodnutie súdu nemala vplyv.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, v dôsledku čoho mu v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, neboli mu preto odvolacím súdom
priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.