Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/200/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314206939
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314206939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5,
85102Bratislava,protiodporkyniA.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.XX,XXXXXL.,zaúčastivedľajšieho
účastníka na strane odporkyne Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, právne zast. JUDr. Bohdanom
Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 75,28 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 05.06.2014 návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu k

úhrade sumy vo výške 75,28 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie
od 11.06.2010 do 10.09.2010 vo výške 0,84 eur, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
75,28 eur od 11.09.2010 do zaplatenia a trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že jeho právny
predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel s odporkyňou ako dlžníkom dňa 21.09.2005 Zmluvu o
splátkovom úvere č. 0462792997, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto
zmluvy boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpeniu
pohľadávky predstavovala sumu 9998,67 eur, ktorá pozostáva z istiny 621,27 eur, riadneho úroku

v sume 119,47 eur, úroku z omeškania vo výške 257,93 eur, v súlade s výpisom z účtovných kníh
peňažného ústavu, ktorým právny predchodca navrhovateľa deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia
jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok odporcu
ku dňu postúpenia pohľadávky. Navrhovateľ v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10.06.2010 do
10.09.2010 v počte 4 a v celkovej výške 75,28 eur, úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ počnúc
dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne.

Súd s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; vyzval navrhovateľa, aby súdu oznámil, či na
podanom návrhu trvá, nakoľko predmetom konania sú splátky splatné za obdobie od 10.06.2010 do

10.09.2010 a návrh bol podaný na súd až dňa 05.06.2014.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že na podanom návrhu trvá, nakoľko vzhľadom na účinnosť
ust. § 52 ods. 2 OZ od 13.06.2014 nemožno v danom prípade vychádzať pri posúdení otázky premlčaniaz občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia ObZ a z toho, že premlčacia doba
je 4-ročná.

Listom doručeným súdu dňa 21.10.2014 oznámilo Občianske združenie - Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov, vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne.

Súd preto vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred
ospravedlnil a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených
listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Nanariadenépojednávaniesanedostavilaodporkyňa,uktorejjepredvolanienapojednávanievykázané

dňom 25.09.2014 a ktorá svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnila a súhlasila, aby súd konal a
rozhodoval v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o splátkovom úvere,
všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávky, výpisom z bankového
systému, vyjadreniami navrhovateľa, dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a

zistil nasledovný skutkový stav.

Zmluvou o splátkovom úvere č. 0462792997 zo dňa 21.09.2005 právny predchodca navrhovateľa,
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol odporkyni úver vo výške 20.600 Sk, ktorý sa odporkyňa
zaviazalauhradiťpravidelnýmimesačnýmisplátkamipo567Sksplatnýmik10.dňuvmesiacisdátumom
prvej splátky 10.10.2005 a konečnou splatnosťou úveru 10.09.2010, s pevnou úrokovou sadzbou vo

výške 17,30% ročne. Celkový počet splátok bol 60 a jednalo sa o MINIúver do 10 minút. Súčasťou
uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
postupca postúpila pohľadávku voči odporkyni, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka.

Odporkyňa neplnila svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas a ku dňu postúpenia pohľadávky jej dlh
voči navrhovateľovi činil celkovo čiastku 998,67 eur. Navrhovateľ však žiadal priznať 4 splátky po 18,82
eur za obdobie od 10.06.2010 do 10.09.2010.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu,
nakoľko vzhľadom na účinnosť ust. § 52 ods. 2 OZ od 13.06.2014 nemožno v danom prípade vychádzať

pri posúdení otázky premlčania z občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia ObZ
a z toho, že premlčacia doba je 4-ročná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/20/2010
zodňa10.03.2011,podľaktoréhoplatí zákazspätného(retroaktívneho)pôsobeniaprávnychpredpisov.
Zároveň predložil dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, podľa ktorej odporkyňa
uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi - navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe

zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 21.09.2005. Zároveň
strany vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Odporkyňa po postúpení pohľadávky neuhradil žiadnu sumu.

Pokusom o zmier zo dňa 09.05.2014 navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy.Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny

obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z. z., spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len

ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s
výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na

zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ
v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa

dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia §5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka; ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 521 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v

splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne
dohodnúť

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
aleboinéhozákona.Použitieprávavýhodnejšiehoprespotrebiteľavyplývaajználezu,resp.zuznesenia

Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.

Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dospel k záveru, že návrh voči odporkyni nebol podaný dôvodne,
nakoľko súd mal za preukázané, že pohľadávka je premlčaná. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa
21.09.2005, z tejto zmluvy odporkyni vyplynula povinnosť platiť dohodnuté mesačné splátky, ktorá však
túto povinnosť neplnila. Zároveň posledná splátka bola dohodnutá na deň 10.09.2010, teda v tento

deň bola určená konečná splatnosť úveru. Nasledujúcim dňom sa právo mohlo vykonať po prvý raz a
navrhovateľovi už týmto dňom vznikla možnosť podať návrh na súd. Tento okamih je daný objektívne
a nezávisle na subjektívnej skutočnosti. Navrhovateľ už dňa 11.09.2010 mohol podať návrh na súd a
zároveňodtohodňazačalaplynúť3-ročnápremlčacialehota.Súdaplikovalpreplynutiepremlčacejdoby
ustanovenie občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľa a spotrebiteľský charakter zmluvy,

a z tohto dôvodu nemožno aplikovať na plynutie premlčacej doby ustanovenia obchodného zákonníka
a teda 4- ročnú premlčaciu dobu, tak ako vo svojom vyjadrení žiadal navrhovateľ, ktorý poukazoval naskutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. V danom prípade premlčacia doba uplynula
dňom 11.09.2013. V tejto lehote navrhovateľ neuplatnil svoje právo na súde. Návrh však bol podaný na
súd až dňa 05.06.2014, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty na vykonanie práva.

Zároveň súd podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Navrhovateľ žiadal priznať náhradu splátok za obdobie od
10.06.2010 do 10.09.2010, teda splátky, ktoré v čase podania návrhu, t.j. 05.06.2014, už boli premlčané.

Súd sa zaoberal i Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Dňa 17.12.2012 bola

medziúčastníkmiuzatvorenáDohodaouznanízáväzku,ktorúpodpísaliobezmluvnéstrany.Predmetom
Dohody bolo uznanie dlhu zo strany odporkyne a súčasťou bol i formulárový Dotazník, kde odporkyňa
odpovedala na 7 vopred stanovených otázok, s možnosťou odpovede súhlasím resp. nesúhlasím.

Súd po preskúmaní Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, o ktorom navrhovateľ
tvrdí, že sa jedná o platne uzavreté uznanie dlhu zo strany odporkyne, t.j. dlžníka, zistil, že dohoda o
splátkach je typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom

predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu.

Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené
zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa,
ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporkyňou, je právnym

vzťahomsospotrebiteľskejzmluvy,atedanatentoprávnyvzťahjepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.
V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej
praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo

môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k
službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na
určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike,
pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj
potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) boli naplnené. Umiestnenie textu o

vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej
starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú
možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej
obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z tohto
hľadiska sa preto javí Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach ako nekalá obchodná

praktika, neplatná.

Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady
AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5
a9)onekalúobchodnúpraktikuaneodbornústarostlivosťdodávateľavzáujmevyššejkvalityživotaľudí.

Preto uvedené uznanie dlhu, nakoľko Dohoda o uznaní záväzku je neplatná, nemôže mať právne
následky riadneho uznania dlhu, tak ako tvrdí navrhovateľ a to aj vo vzťahu, čo sa týka premlčania
žalovanej pohľadávky. Keďže súd ex offo skúma premlčanie a nárok navrhovateľa je premlčaný a
uznanie záväzku je neplatné, nakoľko je nekalou obchodnou praktikou, preto súd návrh v celom rozsahu
zamietol.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ
sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije ajna posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane odporcu je spotrebiteľ, ktorý má
stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v
rámcisvojhopodnikaniaamákdispozícii,okremfinanciíajľudísprávnickýmaekonomickýmvzdelaním.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 O.s.p. Odporkyňa
ako úspešný účastník by v konaní mala právo na náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli v
súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi. Odporkyňa si však právo
na náhradu trov konania neuplatnila, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že odporkyni náhradu

trov konania nepriznal.

O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Procesné
postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého
vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv
aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom prípade

síce odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania, súd však náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré si trovy uplatnilo, nepriznal. A to z dôvodu,
že vedľajší účastník sa žiadnym spôsobom nepričinil o to, že návrh bol zamietnutý, nakoľko okrem
oznámenia o vstupe, ktoré podáva hromadne v mnohých ďalších konaniach prebiehajúcich na tunajšom
súde tesne pred termínom pojednávania ( v tomto prípade bolo oznámenie o vstupe súdu doručené

v deň pojednávania, t.j. 21.10.2014 ), neučinil žiadne iné podanie, ktoré by bolo vykonané na obranu
odporkyne a v jej prospech. Zároveň ani samotné oznámenie o vstupe neobsahuje nič, čím by pomohol
odporkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.