Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 20, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/117/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113205456
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113205456.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd D. v konaní pred sudcom Q.. P. Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: Secapital S.á.r.L.

so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburk, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, IČO: 367 15 352, proti odporcovi: V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H.,
D., štátny občan SR, o zaplatenie 308,90 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 143,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 7.6.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.2.2013 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 308,90 eur spolu s úrokom z
omeškania9%ročnezdlžnejsumyod7.6.2013dozaplateniaatrovykonania.Návrhskutkovoodôvodnil
tým, že právny predchodca navrhovateľa (Consumer Finance Holding a.s.) a odporca uzatvorili dňa
26.11.2007 zmluvu o pôžičke č. 6042321, na základe ktorej poskytol odporcovi celkovú sumu pôžičky
1.653,36 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal odporca splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných

splátkach v sume 37,58 eur, keď do dnešného dňa odporca uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu
1.441,20 eur. Vzhľadom na to, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp.
jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, navrhovateľ
dňa 28.05.2010 listom - predžalobnou upomienkou vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo. Odporca dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavuje
sumu 308,90 eur.

Na základe výzvy súdu zo dňa 30.05.2013 navrhovateľ podaním zo dňa 06.06.2013, doručeným súdu
dňa 17.06.2013 uviedol, že odporca do dňa podania žalobného návrhu uhradil spolu sumu 1.441,20 eur,
tak ako je to zrejmé z predloženej histórie splácania úveru odporcom. Ďalej uviedol, že odporca mal ku
dňu podania návrhu uhradiť navrhovateľovi na splátkach sumu 1.584,91 eur, ďalej mal navrhovateľovi
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany dohodli vo všeobecných
obchodných podmienkach, ktorú navrhovateľ požaduje v sume 90,69 eur. Navrhovateľ žiada zmluvnú
pokutu len ku dňu 16.01.2013. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok sú súčasťou pohľadávky

navrhovateľa aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ v
tomto konaní uplatňuje vo výške 81,87 - 7,37 = 74,50 eura nie aj tú, ktorá bola pripočítaná po tomto
dni. V zmysle § 121 ods. 3 OZ sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením, t.j. v
predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.Rozsudkom č.k. 17C 117/2013-58 zo dňa 18.9.2013 súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy
308,90 eur s príslušenstvom zamietol a odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd

uznesením č.k. 6Co 130/2014-80 zo dňa 30.5.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie s odôvodnením, že podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie
na nesprávnom konštatovaní o absencii tvrdenia a rozhodnutých skutočností zo strany navrhovateľa. V
ďalšom konaní prvostupňový súd opätovne vykoná dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením
s predloženými listinnými dôkazmi spôsobom uvedeným v § 129 ods. 1 O. s. p., opätovne posúdi

dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku z hľadiska jeho dôkaznej povinnosti a v nadväznosti na
uvedené potom podľa noriem spotrebiteľského práva.

V zmysle intencií odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu) preto súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal, prihliadal pritom na dosiaľ vykonané dôkazy,

oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.

Navrhovateľ v priebehu ďalšieho konania zotrval na podanom návrhu ako i špecifikácie uplatneného
nároku zo dňa 6.6.2013, ktorý vznikol z titulu zmluvy o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bola

schválená výška pôžičky 35 tis. Sk odporcovi, v celkovej výške 1.653,36 eur. Odporca bol teda povinný
splácať túto poskytnutú pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 37,58 eur s tým, že do
dňa podania žaloby uhradil sumu 1.441,20 eur, čo vlastne vyplýva aj z predloženého prehľadu splátok a
úhrad v stĺpci úhrada, je to suma 1.584,91 eur + 90,69 eur + 74,50 eur - úhrady odporcu, čo je vo výške
1.441,20 eur a to predstavuje výslednú sumu 308,90 eur. Suma 90,69 eur v stĺpci pokuta predstavuje

zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany v prípade porušenia povinnosti
dohodli v zmysle všeobecných obchodných podmienok a suma 81,87 po odpočítaní čiastky 7,37, teda
suma 74,50 eur označené v stĺpci ako MP3 predstavuje náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky.

Zo zmluvy reg.č. 6042321 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok
ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom zo dňa 26.11.2007 súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo
poskytnutie pôžičky vo výške 1.161,79 eur, ktorú pôžičku sa odporca zaviazal splácať v 48 splátkach po
37,58 eur. Ročná percentuálna sadzba nákladov tvorila 26,24% ročne.

Súd zistil, že navrhovateľ listom zo dňa 28.05.2010 - Predžalobná upomienka, vyzval odporcu k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, keď celková dlžná istina mala predstavovať sumu
792,52 eur. Podľa pripojenej doručenky, bola výzva doručená odporcovi dňa 03.06.2010.

Podľa prehľadu splátok a úhrad pre zmluvu ev.č. 6042321 splátky úveru predstavovali spolu 1584,91

eur a to 28 splátok po 37,58 eur a od 20.7.2010 1 krát splátka 532,67 eur. Ďalej z uvedeného prehľadu
vyplýva, že ako pokuta za omeškanie a ako pokuta sankcia bola odporcovi od 19.8.2009 do 20.12.2012
účtovaná spolu suma 165,19 eur (pokuta 90,69 + MP3 74,50 eur). Odporca celkovo za obdobie od
16.1.2008 do 12.12.2012 uhradil sumu 1441,20 eur.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak.

Podľa ods. 2 ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú
aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. (s účinnosťou k 31.12.2008) zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. (s účinnosťou k 31.12.2008), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. (s účinnosťou k 31.12.2008), pri nesplnení podmienok podľa

odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Právny predchodca navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania,
povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal

z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
dňa 26.11.2007 uzavretá zmluva o pôžičke na sumu 1.161,79 eur a odporca svoju povinnosť splácať
v pravidelných mesačných splátkach 37,58 eur neplnil. Ďalej mal súd za nesporné, že odporca uhradil
sumu 1441,20 eur. Súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, a poplatkov v

zmysle ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to základné náležitosti zmluvy
stanovené v § 4 ods. 2 písm. h), i), podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Preto pri aplikácii ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok
poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Súd preto odčítaním sumy splátok 1441,20 eur od poskytnutej celkovej istiny (splátok) 1584,91 eur, zistil,
že odporca neuhradil istinu vo výške 143,71 eur. Preto súd považoval nárok navrhovateľa za právne
dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 143,71 eur a keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca
ďalšie splátky uhradil, preto súd zaviazal odporcu na úhradu istiny vo výške 143,71 eur a vo zvyšnej

časti (o zaplatenie 165,19 eur) návrh navrhovateľa zamietol.

Pokiaľ sa týka uplatnenej sumy 165,19 eur (90,69 eur „pokuta“ + 74,50 eur „MP3“) ako pokuty a
náklady za vymáhanie pohľadávky vyčíslených v zmysle bodu 12 podmienok k zmluve o pôžičke, tento
návrh nepovažoval súd za dôvodný. Navrhovateľ tento nárok odvodzoval aj od dojednania zmluvnej

pokuty v čl. 12.2 obchodných podmienok (zmluvná pokuta) a čl. 12.3 obchodných podmienok (sankčný
úrok). Súd považuje za potrebné uviesť, že uplatnený nárok ako sankčný úrok je vo svojej podstate
zmluvnou pokutou, ktorou v zmysle ustanovenia čl. 12.3 obchodných podmienok by bolo sankcionované
opätovne to isté porušenie povinnosti dlžníkom. Zmluvná pokuta s poukazom na ustanovenie § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka, musí byť dohodnutá v písomnej forme. Nedodržanie tejto písomnej

formy je v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o
zmluvnej pokute, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď sa toho nikto nedovoláva.
Navrhovateľ predložil súdu podmienky k zmluve o pôžičke, ako i všeobecné obchodné podmienky. Ani
jedny však neboli účastníkmi podpísané, preto potom tento nárok nebolo možné priznať, keďže ide o
nárok z neplatného dojednania o zmluvnej pokute. Je nutné podotknúť, že absencia písomnej formy

dojednania o zmluvnej pokute nie je konvalidovaná tým, že odporca podpisom úverovej zmluvy prejavil
súhlas s obchodnými podmienkami. Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných
podmienkach bolo možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani
ich nemienil založiť. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody
o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou

sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti
právneho úkony. Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel
uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd poukazuje
aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, ktorýza účinnosti zákona č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných
podmienkach. Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti o zaplatenie 165,19 eur ako nedôvodný
zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Zb. (účinnosť do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 7.6.2010 tj. po márnom

uplynutí stanovenej lehoty (3 dni po doručení) výzvy zo dňa 28.5.2010 do zaplatenia. V konaní bolo
nesporné, že odporca výzvu prevzal dňa 3.6.2010. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného
dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od
toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky
z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom

takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku
úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z
povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je
prípustné. Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má navrhovateľ právo

požadovať popri plnení aj úroky z omeškania. Preto súd v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal navrhovateľovi úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 143,71 eur od 7.6.2010 až do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa procesného výsledku hodnota uplatňovaného nároku navrhovateľa predstavovala sumu 308,90
eur a navrhovateľ bol úspešný v sume 143,71 eur, čiže v percentuálnom vyjadrení potom predstavuje

úspech navrhovateľa 46,50 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou
a sumou priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 53,50 % a predstavuje úspech odporcu.
Vzhľadom na pomer úspechu účastníkov konania, preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).