Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/34/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207067
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812207067.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5,
080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Svidník, Ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 194,95 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/361/2012 - 75 z 8. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora
Šafranka trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 31,56 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„Žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Určuje, že zmluvná podmienka v bode 4.2. Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie
platobnej karty, ktorej obsahom je prehlásenie zákazníka, že uzavretím zmluvy o úvere predĺžuje
premlčaciu dobu všetkých práv MTS voči zákazníkovi zo Zmluvy o úvere na dobu 10 rokov od okamihu,
kedy začne táto doba plynúť je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 159,17 eur a to na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 13.07.2012,
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 194,95 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 121,13 eur od 19.04.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania 56,25 eur a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.9.2009 s
postupcom GE Money, a.s., mu bola postúpená predmetná pohľadávka voči žalovanej, vyplývajúca zo
Zmluvy o úvere č. 1085717602 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver
a vydávanie a používanie platobnej karty (ďalej len „Obchodné podmienky“) a Sadzobník poplatkov. Na
základe uvedenej zmluvy poskytol postupca žalovanej úver vo výške 573,46 eur. Žalovaná sa zaviazala
uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná
si túto zmluvnú povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Pohľadávka
žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 194,95 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 121,13
eur (t.j. rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu), z úroku vo
výške 29,11 eur a zo zmluvnej pokuty a z poplatkov vo výške 44,71 eur. Jednotlivé položky dlžnej sumy
sú uvedené v Platobnej histórii a boli vypočítané v súlade s Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom
poplatkov. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s platením viac ako 3 splátok, došlo k
zosplatneniu úveru, a to ku dňu, keď je v Platobnej histórii uvedená položka „zrieknutie sa budúceho
poplatku za vedenie účtu“, čím bola v súlade so zmluvnými ustanoveniami platnosť zmluvy ukončená.
Žalobca v tomto konaní uplatňuje i zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 24.9.2009, t.j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila, vzniesla námietku premlčania a pripojila sa k vyjadreniu vedľajšieho
účastníka, ktorý namietal, že zmluva neobsahuje správny údaj o výške RPMN, a preto je v zmysle §
4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. úver bezúročný a bez poplatkov, že z úverovej zmluvy a z
Obchodných podmienok pre úver je zrejmé, že je preplnená neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
najmä čo sa týka sankčného mechanizmu. Spotrebiteľská zmluva obsahuje Obchodné podmienky,
ktoré sú nečitateľné pre malé písmo a tým aj neurčité a nezrozumiteľné. Nakoľko zmluva ako celok je
nečitateľná, je potrebné posúdiť, či je vôbec ako celok platná. Podľa názoru vedľajšieho účastníka, pre jej

nečitateľnosť, a teda nejasnosť a nezrozumiteľnosť je ako celok neplatná. Zdôraznil i potrebu
špecifikovať, čo spotrebiteľ zaplatil a na čo boli jednotlivé splátky započítané. Je totiž vysoko
pravdepodobné, že žalobca si v dlžných splátkach uplatňuje aj plnenie z neprijateľných zmluvných
pokút a ďalších sankčných mechanizmov, prípadne upomienok, a že platby spotrebiteľa započítaval
v rozpore s ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka. Pri splátkach, u ktorých nastala splatnosť
tri roky pred podaním žaloby, vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania. Takisto namietal výšku
zmluvnej pokuty uvedenej v Úverovej zmluve a to 20% z dlžnej sumy. Výška úroku z omeškania denne za
každú splátku v omeškaní v hodnote 0,1% vysoko prekračuje zákonom stanovenú maximálnu hranicu.
Navrhoval preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že na základe zmluvy o úvere a ďalších úverových
produktov, č. zmluvy 01024672 zo dňa 18.9.2007 bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 17.276,-
Sk. Žalovaná ako zákazník svojim podpisom zmluvy potvrdila, že s Obchodnými podmienkami sa
oboznámila, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a tiež potvrdila, že sa zoznámila
so Sadzobníkom, najmä s výškou úrokovej sadzby. Žalovaná si zmluvnú povinnosť platiť dohodnuté
splátky neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Veriteľ uzavrel dňa 23.9.2009
so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok zo zmluvy o úvere na žalobcu. Postupca listom zo dňa
23.9.2009 žalovanej oznámil, že ako postupca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom,
na základe ktorej bola pohľadávka voči nej postúpená na žalobcu, ktorý sa stáva veriteľom uvedenej
pohľadávky a zároveň ju vyzval, aby vzhľadom k uvedeným skutočnostiam všetky svoje plnenia na
úhradu dlhu od dátumu doručenia tohto oznámenia platila na účet spoločnosti EOS KSI Slovensko
s.r.o. vedený v Uni Credit Bank Slovakia. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu
194,95 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 121,13 eur (t.j. rozdiel medzi poskytnutým úverom a
súčtom všetkých platieb započítaných na istinu), z úroku vo výške 29,11 eur a zo zmluvnej pokuty
a z poplatkov vo výške 44,71 eur. Žalobca dňa 29.11.2009 uzavrel so žalovanou dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej v čl. 2. „Uznanie záväzku“ žalovaná ako osoba
uvedená v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na
základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 289,63 eur,
príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 54,51 eur. Podľa čl.

3. „Forma splatenia záväzku“ bod 3.1 osoba uvedená v bode 1.2 sa zaväzuje splatiť svoj záväzok
voči veriteľovi v mesačných splátkach vo výške po 25,- eur, vždy ku každému 25. dňu v mesiaci,
pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 25.12.2009. Osoba uvedená v bode 1.2 vyhlasuje, že má
vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch. Uvedené uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na
predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za
určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho zástupcu, či už písomne alebo ústne,
telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a
následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe
zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani
neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám
sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v čl. 2., no prehlásenie o vedomosti o
premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v čl. 3. označenom ako forma splatenia záväzku, a to
až v poslednej vete. V zmysle § 558 Obč. zák. možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten,
kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase
jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní,
či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní,
nemá jeho uznanie spomenuté právne následky. Pri závere o tom, že sa v predmetnej veci jedná o
spotrebiteľský vzťah, aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy o úvere je potrebné aplikovať
ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Preto súd prvého stupňa predmetnú spotrebiteľskú vec
hodnotil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky
je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. V prípade, že
navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť
ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane
spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je
pre záver o nekalosti dôležitá existencia ďalších aspektov plynúcich z aplikácie ust. § 2 písm. r/,u/, § 7
ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa
rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie,
ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ zákona o ochrane spotrebiteľa). Preto zámer
žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 29.11.2009 žalovanou hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku zo strany, pretože
boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane
žalobcu, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Takýto záver súdu
podporuje aj skutočnosť, že žalobca sám vyhľadal žalovanú v mieste jej trvalého bydliska. V dôsledku
takéhoto konania mohla byť žalovaná konfrontovaná či už s rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi
spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovanú v jej správaní, výsledkom
ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára
s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v
súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí žalovanej, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov
mohol byť žalovanou vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody,
a tak v konečnom dôsledku k jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych
následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na
uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaná nemala vedomosť. V zmysle článku 3 Smernice Rady
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode

spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
ktorá je podpísaná žalovanou, má nepochybne charakter predtlačenej formulárovej zmluvy, obsah
ktorej nemohla žalovaná ovplyvniť, preto aj táto dohoda má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože
bezprostredne nadväzuje na predchádzajúce dojednania spotrebiteľského charakteru s právnym
predchodcom žalobcu. Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne
eminentný záujem na úhrade záväzku žalovanou, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať
osobne žalovanú za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi
aktu ústretovosti z jeho strany voči žalovanej, no za súčasného dojednania straty výhody splátok
v prípade ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaná splátkový kalendár
nedodržiavala, a tým sa stal splatným celý žalovanou uznaný dlh, podal žalobu po takmer dvoch rokoch
s uplatnením úroku z omeškania od 24.9.2009, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako
konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia
exekúcie voči žalovanej na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou, no aj príslušenstvom
pohľadávky spočívajúcou jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania, ktorá suma môže
v konečnom dôsledku niekoľkonásobne navýšiť dlžnú sumu, ako aj v trovách konania, a to najmä trovách
právneho zastúpenia, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaná uhradiť. Je nepochybné, že
takéto uznanie dlhu žalovanou popri predĺžení premlčacej doby už v samotnej zmluve a všeobecných
obchodných podmienkach spôsobilo opätovné predĺženie premlčacej doby na uplatnenie žalobcovho
nároku na súde a tým posilnilo postavenie žalobcu voči žalovanej ako spotrebiteľovi. Na základe vyššie
uvedeného má súd za to, že žalobcom uplatnené právo v danej právnej veci je právom, ktoré si tento
uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu a za súčasného prehlásenia žalovanej o
predĺžení premlčacej doby za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve žalobu zamietol, pričom
pre účely záveru o premlčaní uplatnených nárokov cituje ust. Obch. zák. a Obč. zák. o premlčaní i
následkoch uplatnenej námietky premlčania.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná bola v konaní
v plnom rozsahu úspešná, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadala a zo spisu jej
žiadne trovy nevyplynuli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Konania v tejto právnej veci sa
zúčastnil aj vedľajší účastník a to na strane žalovanej. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v celom
rozsahu v tomto konaní úspešná, vznikol aj vedľajšiemu účastníkov nárok na náhradu trov konania.
Vedľajší účastník si uplatnil nárok na náhradu trov konania a podľa tohto vyčíslenia mu súd náhradu
trov priznal (so špecifikáciou odmeny i náhrady výdavkov zastupujúceho advokáta) v celkovej sume
159,17 eur.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa o premlčaní nároku.
Vo veci sa jedná o tzv. absolútny obchod, čo znamená, že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho
účastníkov sa spravuje Obchodným zákonníkom. V takomto prípade použitie ustanovenia Občianskeho
zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna
úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl.
Obch. zák.. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka a to 4-ročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť 24.2.2009 a uplynula
24.2.2013, pričom žaloba bola podaná v mesiaci júl 2012, teda v premlčacej dobe. Do pozornosti
odvolacieho súdu dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo/4/2012, ktoré jednoznačne uvádza, že
na zmluvu o úvere sa aplikuje 4-ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že
žalobca trvá na tom, že dohodou o uzavretie splátkového kalendára a uznaním záväzku došlo k platnému
uznaniu dlhu, vzhľadom na v odvolaní uvedené skutočnosti nepovažuje za potrebné sa opakovane
domáhať platnosti tejto dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pretože pohľadávka
vo vzťahu k pôvodnej zmluve o úvere premlčaná nie je. Navrhuje preto, aby odvolací súd preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa a tento v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu žalobcu v plnom
rozsahu vyhovie. Uplatňuje si aj náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že názor žalobcu na aplikáciu 4-ročnej
premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka je mylný. Aktuálna judikatúra posudzuje zmluvu akou je
zmluva v súdenej veci za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa
Občianskeho zákonníka. Z množstva judikatúry poukazuje na uznesenie Ústavného SR I. ÚS 402/2013
z 19.6.2013 a uznesenie Najvyššieho súdu SR 5MCdo 20/2009 z 25.1.2011, ale i na rozhodnutia
odvolacích súdov. Doplnil viacero rozhodnutí odvolacích súdov. Zdôrazňuje, že spoločným znakom
týchto rozhodnutí bolo posúdenie úverovej zmluvy za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru
vedľajšieho účastníka má princíp ochrany práv spotrebiteľov prednosť pred kategóriou absolútneho
obchodu a to aj vychádzajúc zo znenia čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a z čl. 38 Charty základných
práv EÚ. K dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach poukazuje na argumentáciu
uvedenú v jeho vyjadrení k žalobe zo 14.12.2012 a dopĺňa, že nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu,
ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. V tomto
smere odkazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 12Co/105/2013
a 14Co/321/2012. Ak bola zmluvná podmienka právoplatne určená za neprijateľnú, plnenie z nej alebo
obdobnej zmluvnej podmienky nie je možné priznať žiadnym súdnym rozhodnutím. Do pozornosti v
tomto smere dáva aj závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Prešov 20Co/212/2012 z 23.5.2012.

Uvedené stanovisko vedľajšieho účastníka bolo dané na vedomie aj zástupcovi žalobcu. Ten naň
reagoval až po rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci písomným podaním doručeným
odvolaciemu súdu 21.10.2014, v ktorom len stručne navrhuje

rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a vyhovieť návrhu žalobcu v plnom rozsahu.

Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal podané odvolanie bez nariadenia
pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku uverejnil na úradnej tabuli súdu (§ 211
ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa
preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo
dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Vo veci žalobca ako postupník uplatnil nároky zo Zmluvy o úvere uzavretej dňa 18.9.2007 jeho
predchodcom - spoločnosťou GE Money, a.s. so žalovanou. Tu treba uviesť i to, že vzhľadom na
obsah označenej zmluvy i dátum jej uzavretia, sú akési úvahy žalobcu (tvrdené v podanej žalobe a
„osvojené“ súdom prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku) o význame Zmluvy o predaji
podniku uzavretej žalobcom so spoločnosťou GE Money Multiservis, k. s. zo dňa 29.3.2006 zjavne
mimo potrieb skutkového i právneho záveru v predmetnej veci. Uvedená zmluva o predaji podniku mala
nadobudnúť (podľa samotného žalobcu) účinnosť už 1.4.2006, pričom predmetná zmluva o úvere bola
uzavretá 18.9.2007.

Vo veci je však relevantným to, čo vyplýva z obsahu ďalších skutočností tvrdených účastníkmi i z dôkazov
nimi predložených pred súdom prvého stupňa. V tomto smere treba zdôrazniť, že medzi stranami nebolo
sporným, že žalovaná neplnila riadne a včas povinnosti dlžníka z uzatvorenej zmluvy o úvere. S odkazom
na pripojenú „Platobnú históriu“ žalobca už v podanej žalobe tvrdí, že žalovaná bola v omeškaní s
platením viac ako troch splátok, a preto v zmysle Obchodných podmienok došlo k zosplatneniu úveru
a to ku dňu, keď je v platobnej histórii uvedená položka s názvom „zrieknutie sa budúceho poplatku za
vedenie účtu“, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. V Platobnej
histórii je označená položka dátumovaná dňom 23.2.2009 (č. l. 12 spisu). Osobitne je treba v tejto
súvislosti zdôrazniť, že aj odvolateľ v podanom odvolaní na tomto skutkovom zdôvodnení zotrváva,
pretože výslovne uvádza, že premlčacia doba začala plynúť dňom 24.2.2009 (deň nasledujúci po
zosplatnení úveru).

Ak žalobný návrh bol zamietnutý pre premlčanie, pri uplatnených odvolacích dôvodoch, bolo pre potreby
rozhodnutia odvolacieho súdu zásadným zodpovedanie otázok:

- má sa použiť na právne posúdenie uplatnenej námietky premlčania Obchodný alebo Občiansky
zákonník,

- je možné v spotrebiteľskej zmluve dohodnúť predlženie premlčacej doby postupom podľa § 401 Obch.
zák. tak, ako tomu bolo v predmetnej veci upravené v Obchodných podmienkach v bode 4.4.2,

- či má a aký vplyv na plynutie premlčacej doby uzavretá Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 29. 11. 2009.

Bez akýchkoľvek pochybností treba konštatovať, že úverová zmluva zo dňa 18. 9. 2007, uzavretá
právnym predchodcom žalobcu so žalovanou, je z hľadiska svojho obsahu úverovou zmluvou upravenou
v ust. § 497 a nasl. Obch. zák., ktorá sa v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Treba však
dodať aj to, že pokiaľ účastníkom takejto úverovej zmluvy je osoba spĺňajúca podmienky pre označenie
spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový vzťah posudzovaný v prvom rade podľa zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku.
Obchodný zákonník sa preto aplikuje len na tie práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú osobitne
upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Použitie Občianskeho zákonníka bolo však v období
od 25. 11. 2004 do 31. 12. 2007 prípustné nielen podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., t.j. v prípadoch, ak
niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa § 23a zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté
podľa Obchodného zákonníka, ak sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, t.j. Občianskeho zákonníka, sa majú primerane použiť ustanovenia tohto
predpisu, t.j. Obč. zák.. Preto podľa názoru odvolacieho súdu je aj úverová zmluva uzavretá dňa 18.
9. 2007 predchodcom žalobcu so žalovanou svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v
Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi Občianskym
zákonníkom a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa má povahu vzťahu všeobecného predpisu
(lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). V označenom osobitnom predpise (zák. č. 634/1992
Zb.) nie je upravený inštitút premlčania, preto na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať
ustanovenie Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasl.). Námietka žalobcu poukazujúca na aplikáciu
premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka je nedôvodnou. Nič na tom nemôžu zmeniť ani závery
vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 14/2012 z 27. 3. 2013, na ktoré poukazuje
odvolateľ. V označenom rozhodnutí je riešený vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom vyplývajúci z úverovej
zmluvy. Z uvedeného rozhodnutia nevyplývajú však skutočnosti o tom, že základný úverový vzťah
medzi poskytovateľom úveru a dlžníkom bol vzťahom spotrebiteľským. Dovolací súd (podľa dôvodov
označeného rozhodnutia) neriešil skutkový stav, ktorý by bol založený na spotrebiteľskej úverovej
zmluve, a teda neposudzoval aj otázky plynúce z vyššie uvedených ustanovení zák. o spotrebiteľských
úveroch či zák. o ochrane spotrebiteľa a napokon ani z aplikácie ust. § 52 a nasl. Obč. zák., osobitne §
54 ods.1 Obč. zák., ktoré nepripúšťa pre spotrebiteľa ani zmluvne dohodnúť podmienky nevýhodnejšie
oproti Občianskemu zákonníku. Naopak, závery tunajšieho odvolacieho súdu pojaté do jeho rozhodnutia
6Co/81/2012 - 279 zo 14. 2. 2013 (aj s posudzovaním premlčania vo veci založenej na identických
skutkových okolnostiach ako v predmetnej veci) boli predmetom uznesenia Ústavného súdu SR I.ÚS
402/2013 - 10 z 19. 6. 2013 a ústavný súd sťažnosť obchodnej spoločnosti sťažujúcej sa na porušenie
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odmietol pre
jej zjavnú neopodstatnenosť.

Odvolací súd je tak toho názoru, že tento uplatnený odvolací dôvod žalobcom nemôže byť vyhodnotený
ako opodstatnený.

V spotrebiteľskej zmluve nie je možné dohodnúť ani predlženie premlčacej doby tak, ako to bolo
realizované v predmetnej veci v Obchodných podmienkach v bode 4.4.2., ktoré tvoria súčasť uzavretej

zmluvy o úvere. Už vyššie je zdôraznené, že v nadväznosti na aplikáciu § 54 ods. 1 Obč. zák. je
neprípustné pre spotrebiteľa ani zmluvne dohodnúť podmienky nevýhodnejšie oproti Občianskemu
zákonníku. Všeobecná dĺžka premlčacej doby je stanovená v Občianskom zákonníku na 3 roky (§
101 Obč. zák.). Dohody, podľa ktorých by medzi subjektmi občianskoprávneho vzťahu bola dohodnutá
dlhšia či kratšia doba než určená zákonná premlčacia doba, prípadne ktorými by boli menené právne
účinky premlčania alebo menený začiatok premlčacej doby stanovený zákonom, sú neplatné, pretože
porušujú iura cogentia - § 39 Obč. zák.. Aj keď odvolateľ sa výslovne v podanom odvolaní nezaoberá
závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky viažucej sa na predĺženie
premlčacej doby v Obchodných podmienkach na desať rokov, odvolací súd pri riešení otázky či nároky,
ktoré sú predmetom tohto konania, sú premlčané alebo nie, považoval za potrebné zaujať k tomu
vyššie uvedené stanovisko. K tomu sa žiada ešte dodať to, že ak v Obchodných podmienkach sa
použili ustanovenia o predlžení premlčacej doby, ktorá sa predovšetkým pri aplikácii § 401 Obch. zák.
týka skôr podnikateľských vzťahov ako spotrebiteľských, takáto úprava aj pri rozpore s kogentnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako zmluvná podmienka pojatá do spotrebiteľskej zmluvy je
každopádne neprijateľnou podmienkou, zjavne spôsobujúcou nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, keď dlžník na rozdiel od všetkých ostatných záväzkových vzťahov
má predlženú lehotu na premlčanie o sedem rokov. Odvolací súd preto súhlasí aj so súdom prvého
stupňa, ak do svojho výroku zodpovedajúco ust. § 153 ods. 4 Obč. zák. pojal aj výrok o určení zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, pretože v nadväznosti na
takúto zmluvnú podmienku bola aj žaloba zamietnutá (práve pre uplatnenú námietku premlčania).

Odvolateľ sa v podanom odvolaní osobitne nevenuje skutočnostiam vyplývajúcim z ním predkladanej
Dohody o uznaní a o splátkovom kalendári. Nevyvíja tak v podanom odvolaní osobitnú iniciatívu
spochybňujúcu závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k tejto dohode a neformuluje tak konkrétne
výhrady proti prijatým záverom o nekalej obchodnej praktike pri uzatváraní takejto dohody. Možno
len predpokladať, že upustil od takejto argumentácie vzhľadom na závery prijaté súdmi práve vo
vzťahu k nemu v iných súdnych konaniach, ktorých sa takáto dohoda a jej vplyv na premlčaciu dobu
posudzovali. Už pred súdom prvého stupňa vedľajší účastník poukazoval na niektoré rozhodnutia,
ktoré sa touto otázkou zaoberali. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj tunajší súd prijal
rozhodnutia na posudzovanie takejto dohody, ako napr. v rozhodnutí 12Co/47/2012 či 11Co/37/2012
alebo aj v rozhodnutí 20Co/212/2012. Prvostupňový súd vychádzajúc aj zo súdnej praxe posudzoval
skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia samotnej dohody na formulári predkladanom žalobcom, na
formulácii jednotlivých ustanovení v takejto formulárovej zmluve i na mieste, kde táto dohoda bola
uzatvorená. Odvolateľ do obsahu podaného odvolania neformuloval výhrady ani proti tomu, že ak
sa základný vzťah má posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, aj ďalšie právne úkony nadväzujúce na
uzavretie takejto zmluvy treba posudzovať tiež s aplikáciou noriem spotrebiteľského práva. Dôvody
odvolania nemajú ani len zmienku proti záverom o nekalej obchodnej praktike. Pri absencii takýchto
dôvodov nemá ani odvolací súd dôvod, aby sa nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa
posudzovania takejto dohody uzavretej účastníkmi 29. 11. 2009. S prijatými závermi súdu

prvého stupňa vo vzťahu k tejto dohode sa stotožňuje. Uzavretá dohoda nemohla preto vyvolať
žiadny účinok pre plynutie pôvodnej premlčacej doby, či jej začiatku (novej premlčacej doby počnúc
dňom formulovaného uznania záväzku). Predkladanie Dohody o uznaní a o splátkovom kalendári
je nekalou obchodnou praktikou a nekalé obchodné praktiky sú zakázané (§ 7 ods. 3 zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Na správnosti záveru súdu prvého stupňa o zamietnutí
žaloby pre premlčanie nemení nič ani tá skutočnosť, že predmetnú listinu (dohodu z 29. 11. 2009)
žalovaná podpísala ešte v čase, kedy dlh nebol premlčaný. K zosplatneniu došlo 23. 2. 2009 a k
podpísaniu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 29. 11. 2009. Nekalá
obchodná praktika je zakázaná a právo z nej vyplývajúce nemožno priznať. Neprijateľné zmluvné
podmienky treba vždy posudzovať z objektívneho hľadiska bez ohľadu na záujem toho ktorého účastníka
spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvné podmienky v problémovom doplnkovom formulári objektívne vyvolávajú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľky. Nekalá obchodná praktika
spočíva aj v používaní neprijateľných zmluvných podmienok a ich uplatňovaní. Nekalá obchodná
praktika nie je inštitút, ktorý by sa viazal výlučne na vznik zmluvy, ale môže vzniknúť aj počas plnenia
zmluvy (čl. 3 ods. 1 Smernice EP a Rady 2005/2009/ES „o nekalých obchodných praktikách“). Ochranu
pre nekalými obchodnými praktikami súd poskytuje ex offo.

Pri prieskume napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je dôležitým aj to, že v podanom odvolaní
žalobca neformuluje výhrady voči vyčísleniu výšky náhrady trov konania priznanej vedľajšiemu
účastníkovi. Navrhuje len rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Pri absencii
uplatnených odvolacích dôvodov nebol odvolací súd v pozícii, že by mal osobitne preskúmavať
vyčíslené trovy vedľajšieho účastníka. Súd prvého stupňa privodil záver o nepriznaní náhrady trov
konania žalovanej z dôvodu, že si tento nárok neuplatnila a vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý
vystupoval na strane žalovanej bola prisúdená náhrada trov konania. Procesný výsledok konania, keď
žalobný návrh bol zamietnutý, odôvodňuje priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Ak
odvolateľ neformuluje výhrady voči vyčísleniu tohto nároku, ani odvolací súd sa týmto bližšie nezaoberal.
Každopádne však výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa aj o náhrade trov konania zodpovedá aplikácii
ust. § 142 ods 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Preto aj vo výroku o náhrade trov konania je rozhodnutie súdu
prvého stupňa správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný. Úspešná žalovaná si nárok na náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila. Vedľajší účastník vystupujúci na jej strane uplatnil nárok na náhradu trov spojených
s právnym zastúpením za vyjadrenie k podanému odvolaniu. Za tento úkon právnej služby patrí
zastupujúcemu advokátovi tarifná odmena podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške
18,26 eur a podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. náhrada hotových výdavkov (tzv. režijného paušálu) vo výške
8,04 eur. Všetko po zvýšení o DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhl., t.j. o sumu 5,26 eur) predstavuje sumu 31,56
eur. Túto náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi preto odvolací súd pri aplikácii ust.
§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi priznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.