Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313212402
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313212402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej, v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Snina, Budovateľská
2204, Snina, IČO: 00 617 318, zastúpený JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Komenského 2791/35,
Snina, proti žalovaným 1) F. V., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, E. a 2) Mgr. C. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E., o zaplatenie 2 679,32 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 1) rade a
žalovaného v 2) rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6C/6/2014 - 55 zo dňa 04.02.2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť

žalobcovi sumu 2 679,32 Eur spolu s poplatkom z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania z
jednotlivých neuhradených čiastok podľa vyčíslenia v žalobe s tým, že dlh sú povinní zaplatiť v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným v 1) a 2) rade bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 160,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 476,04 Eur na adresu právneho zástupcu
žalobcu, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd vychádzal zo žaloby, kde žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1) a 2) rade
spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 2 679,32 Eur, poplatok z omeškania a náhradu trov konania,
pretože žalovaní v 1) a 2) rade sú spoločnými nájomcami družstevného bytu č. XX, ktorý sa nachádza
v X. vchode, na X. poschodí, bytového domu L. na ul. L. XXXX/X v E.. Vlastníkom tejto nehnuteľnosti
je žalobca. Žalovaní dlhujú na nájomnom a preddavkoch za poskytované plnenia k 01.08.2013 sumu
2 679,32 Eur.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že rozhodnutím zo dňa 29.03.1990 bol žalovanej
v 1) rade ako členke bytového družstva pridelený byt č. XX v bloku L. vo vchode X, na X poschodí v
E.. Byt pozostáva z jednej izby, kuchyne a príslušenstva. Na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a
prevzatí bytu zo dňa 29.03.1990 žalovaná v 1) rade prevzala byt do užívania. Dňa 24.05.2001 žalovaná v
1) rade uzavrela manželstvo so žalovaným v 2) rade, ktoré manželstvo ku dňu rozhodnutia súdu prvého
stupňa trvá. Toto manželstvo trvá aj k momentu vyčíslenia nedoplatku žalovaných v súvislosti s nájmom

a úhradami za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktoré žalobca k 01.08.2013 vyčíslil na 2 679,32 Eur.

Vo vzťahu k manželstvu účastníkov konania - žalovaných prebehlo rozvodové konanie ku dňu
rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto veci zatiaľ právoplatný výrok o rozvode manželstva nie je.Prvostupňový súd zistil po tom, čo žalobca jednoznačne deklaroval výšku uplatneného nároku, dôvod
uplatneného nároku, nárok na úhradu istiny, poplatkov z omeškania, trov konania, že nárok žalobcu je

dôvodný.

Prvostupňový súd právne posúdil vznik nájomného vzťahu medzi žalovanou v 1) rade a žalobcom ešte
podľa ustanovení § 154 ods. 1 a § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 29.03.1990.
Aplikujúc ustanovenie § 871 ods. 1 OZ účinného od 01.01.1992 poukázal na to, že právo osobného

užívania bytu žalovanou v 1) rade sa zmenilo na nájom bytu.

Vo vzťahu k nájmu prvostupňový súd vychádzal jednak z ustanovení § 704 ods. 1,2 OZ a § 705 ods. 2
OZ. Nájomníčkou tohto bytu bola žalovaná v 1) rade do dňa 24.05.2001, kedy uzatvorila manželstvo
so žalovaným v 2) rade. Týmto dňom podľa § 704 ods. 1 OZ im vznikol spoločný nájom bytu č. XX
nachádzajúceho sa na ul. L. X, E..

Manželstvo účastníkov konania ku dňu vyčíslenia nedoplatku, k 01.08.2013, nebolo právoplatne
rozvedené. Právoplatnosť rozvodového rozsudku vo vzťahu k predmetu konania podľa prvostupňového
súdu nie je rozhodujúca, pretože k tomuto dátumu manželstvo účastníkov konania trvalo, trval aj
spoločný nájom k spornému bytu a tým aj povinnosť žalovaných za obdobie do uplatnenia nároku

01.08.2013 spoločne a nerozdielne platiť nájom a všetky poplatky súvisiace s užívaním bytu. Preto podľa
prvostupňového súdu neobstojí obrana žalovanej v 1) rade, že dlžnú sumu má uhradiť len žalovaný v
2) rade a tak isto neobstojí ani obrana žalovaného v 2) rade spočívajúca v tom, že nikdy nemal žiaden
vzťah so žalobcom a žalovanú sumu považuje za dlh len žalovanej v 1) rade.

Po takto stanovenej zodpovednosti žalovaných v 1) a 2) rade za vyčíslený nedoplatok v súvislosti
s nájmom a užívaním bytu prvostupňový súd sa zaoberal ďalej výšku nedoplatku a príslušenstvom
uplatneného nároku.

Vo vzťahu k výške k nedoplatku vychádzal z ustanovenia § 671 ods. 1 OZ a § 696 ods. 2 OZ, z ktorých

vyplýva povinnosť nájomcu platiť nájomné a za plnenia poskytované s užívaním bytu úhradu, resp.
preddavok.

Ani jeden zo žalovaných v priebehu prvostupňového konania výšku vyčísleného nedoplatku nenamietal,
pretotútovýškuustálilna2679,32Eur.Išlooskutočnosť,ktoránebolamedziúčastníkmikonaniasporná.

Keďže žalovaní boli spoločný nájomcovia bytu, zaviazal ich na úhradu tohto nedoplatku spoločne a
nerozdielne, ktorý nedoplatok predstavuje vyčíslenie dlhu ku dňu 01.08.2013.

Príslušenstvo pohľadávky prvostupňový súd odôvodnil ustanovením § 697 OZ a § 4 Nariadenia vlády č.

87/1995Z.z.Poplatokzomeškania,ktorýjepríslušenstvomuplatnenejpohľadávkyvsúvislostisnájmom
bytu je podľa vykonávacieho predpisu za jeden deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však
0,83 Eur za každý začatý mesiac omeškania. Preto prvostupňový súd žalovaných zaviazal uhradiť aj
tento poplatok z omeškania.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. kde úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Tieto trovy pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 160,50 Eur, z trov právneho zastúpenia vo výške 476,04 Eur. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú zo štyroch hlavných úkonov po 111,21 Eur, a to prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby na súd, písomné vyjadrenie k odporom žalovaných a zastúpenie na pojednávaní dňa

04.02.2014. K tomu patrí aj 4 x režijný paušál po 7,81 Eur. Prvostupňový súd trovy konania vypočítal
v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 1) rade, ktorá žiadala
rozsudok v celom rozsahu zrušiť. Namietala, že byt získala za slobodna, uzavretím manželstva vznikol

spoločný nájom bytu manželov, avšak žalobca na zmluvu o spoločnom nájme manželov „pozabudol“.
Žiadna zmluva o spoločnom nájme manželov im predložená nebola. Žalovaný v 2) rade prestal uhrádzať
poplatky za bývanie v polovici roka 2008 a v októbri 2008 opustil domácnosť, manželku a mal. syna.
Popísala svoju sociálnu situáciu, sociálnu situáciu mal. dieťaťa, okolnosti určenia výšky výživného apomery manžela, vrátane jeho známosti. Dlh vznikol za trvania manželstva svojvoľným neplatením
poplatkov za bývanie a opustením spoločnej domácnosti žalovaným v 2) rade. Preto neuznávala ani
dlh na nájomnom ani príslušenstvo dlhu. Žiadala, aby bolo v rozsudku uvedené konkrétne, kto má po

zvážení všetkých okolnosti dlh zaplatiť a v akej výške. Poukázala na to, že v byte nie je elektrina.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný v 2) rade. Namietal,
že od žalobcu nedostal žiadnu upomienku. V byte žalobcu nebýva od roku 2008. Finančné prostriedky
na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu dostávala žalovaná v 1) rade, preto odmietol platiť tieto

poplatky duplicitne. Dlh nespôsobil, o dlhu ani nevedel a žiadal zrušiť vo vzťahu k jeho osobe rozsudok
súdu prvého stupňa.

K odvolaniu žalovaných v 1) a 2) rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Byt nadobudla žalovaná v 1) rade dňa 29.03.1990.
V tom čase nebola vydatá. Následne dňa 24.05.2001 uzatvorila manželstvo so žalovaným v 2) rade.

V súčasnej dobe sú manželia. Žalovaná v 1) rade a žalovaný v 2) rade sú spoločnými nájomcami
bytu, pričom základnou povinnosťou nájomcu, resp. spoločných nájomcov je platiť nájomné a úhrady
za plnenia poskytované s nájmom bytu.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214
ods. 1,2 O.s.p., vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku.

Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd zákonným spôsobom a správne zistil skutkový stav, v
danom prípade správnym spôsobom aplikoval právne predpisy, na základe čoho vyvodil aj správne
právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, ktoré v preskúmavanom
rozsudku uviedol súd prvého stupňa. Na tieto dôvody v celom rozsahu poukazuje. Prvostupňový súd
sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovaných, ktoré duplicitne namietali aj v odvolaniach proti

uvedenému rozsudku. Ani v priebehu odvolacieho konania nedošlo k žiadnym zmenám vo vzťahu k
skutkovému stavu a ani k zmene dôvodov právneho posúdenia veci. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako správny potvrdil.

Lennazdôrazneniesprávnostirozhodnutiasúduprvéhostupňaodvolacísúduvádza,žepokiaľžalovaná

v 1) rade namietala, že vo vzťahu k spoločnému nájmu bytu so žalovaným v 2.rade neexistuje žiadna
zmluva, je potrebné poukázať na ustanovenie § 704 ods. 1,2 OZ, ktoré správne citoval prvostupňový
súd a ďalej na skutočnosť, že spoločný nájom bytu vzniká zo zákona uzavretím manželstva. Preto
na deklarovanie vzniku spoločného nájmu bytu nie je potrebný žiadny ďalší úkon, napr. nová nájomná
zmluva, resp. pristúpenie k zmluve o nájme alebo obdobné úkony. Právnou skutočnosťou, ktorou je

uzavretie manželstva vzniká zo zákona spoločný nájom bytu manželov.

Sociálna situácia žalovanej v 1) rade a jej syna a pomery žalovanej v 1) rade na povinnosť žalovaných
zaplatiť dlh, ktorý vznikol počas trvania manželstva v súvislosti s nájmom a službami súvisiacimi s
nájmom bytu, nemá vplyv. Ani skutočnosť, že žalovaný v 2) rade prestal uhrádzať poplatky v súvislosti

s nájmom bytu v polovici roka 2008 a skutočnosť, že v októbri 2008 opustil spoločnú domácnosť nie je
okolnosťou, ktorú by mohol pri určení zodpovednej osoby za vzniknutý nedoplatok prvostupňový, ale ani
odvolací súd, zohľadniť. Samotná skutočnosť, že žalovaný v 2) rade opustil spoločnú domácnosť, keďže
ide o družstevný byt nemá vplyv na existenciu a trvanie nájmu a povinností vyplývajúcich zo spoločného
nájmu bytu manželmi.

Žalovaná v 1) rade ďalej namietala dlh na nájomnom a príslušenstvo tohto dlhu. Toto svoje tvrdenie
ponechala bez toho, aby ho bližšie konkretizovala, resp. dôkazmi preukázala, že dlh je uhradený, resp.
že dlh neexistuje, resp. že tento dlh nespôsobila, alebo je v inej výške. V priebehu prvostupňového
konania pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania boli účastníci konania samosudkyňou

poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliada.Odvolací súd musí konštatovať, že žalovaná v 1) rade pred prvostupňovým súdom na spochybnenie
uplatnenej pohľadávky s príslušenstvom neoznačila žiadne dôkazy. Žiadne dôkazy neoznačila ani
pred odvolacím súdom, bola riadne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Preto správne postupoval

prvostupňový súd, ak vo vzťahu ku skutkovému stavu považoval výšku istiny a poplatkov z omeškania
podľa § 153 ods. 1 O.s.p. za nesporné.

Žalovaná v 1) rade žiadala, aby v rozsudku bolo uvedené, kto konkrétne a v akej výške dlh vo vzťahu
k žalobcovi uhradí.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalovanej v 1) rade za nedôvodnú. Podľa §
704 Oz vzniklo žalovanej v 1) rade a žalovanému v 2) rade právo spoločného nájmu bytu momentom
uzavretia manželstva. Toto právo ku dňu vyčíslenia dlhu, teda k 01.08.2013, existovalo a ku dňu
vyčíslenia dlhu manželstvo účastníkov konania nebolo ešte právoplatne rozvedené, a teda nezaniklo

podľa § 705 ods. 2 O.s.p. rozvodom. Spoločný nájom bytu manželov je právom nedeliteľným, musí sa
rovnako dotýkať oboch manželov, a keďže ide o nedielne právo, nie je možné povinnosti manželov
podeliť. Preto aj táto odvolacia námietka zo strany žalovanej v 1) rade je nedôvodná.

Žalovaný v 2) rade namietal, že o vzniku dlhu ho žalobca neupozornil, že nedostal žiadnu upomienku.
Odvolací súd udáva, že podmienkou na uplatnenie prejednávaného nároku súdnou cestou nie je
povinnosť žalobcu vopred zaslať upomienku zmluvným partnerom. Postačuje, pokiaľ upomienka bola
doručená len jednému z manželov. To, že žalovanému v 2) rade spoločne s manželkou žalovanou v 1)
rade vznikol nedoplatok na nájomnom a na službách v súvislosti s užívaním bytu sa žalovaný v 2) rade

mohol najneskôr dozvedieť momentom doručenia návrhu na začatie konania, čo sa v prejednávanej veci
stalo dňa 23.09.2013. Aj napriek doručeniu žaloby a vydanému platobného rozkazu žalovaný v 2) rade
namietal svoju zodpovednosť za vzniknutý dlh a dlh spoločne so žalovanou v 1) rade neuhradil.

Námietka žalovaného v 2) rade o tom, že informoval žalobcu, že v byte nebýva je bez významu s
poukazom na to, že ako nájomca bytu má povinnosť platiť nájomné a úhrady s nájmom bytu vo vzťahu
k žalobcovi. Skutočnosť, že žalovaný v 2) rade opustil spoločnú domácnosť je vo vzťahu k tomuto bytu,
ktorý má družstevný charakter bez významu. Finančné prostriedky, ktoré mal poskytnúť žalovanej v
1) rade podľa toho ako to žalovaný v 2) rade v odvolaní tvrdí, boli finančné prostriedky, ktoré neboli

určené žalobcovi, teda vo vzťahu k žalobcovi dlh stále existuje. Bez právneho významu pre tento spor
je okolnosť, že ako manžel poskytoval finančné prostriedky účelovo určené na úhradu nájmu žalovanej
v 1) rade.

Preto odvolací súd považoval odvolacie námietky oboch účastníkov konania na strane žalovaných za

nedôvodné a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.