Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240428
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112240428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.ZlatySimkovejvprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/404/2012-51 zo dňa 29.05.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

V časti žalobu pôvodne vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18C/496/2012 vylúčil na
samostatné konanie.

V časti žalobu pôvodne vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18C/498/2012 vylúčil na
samostatné konanie.

Vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 4 ods. 1 pís. a), bod 1; 9 ods. 1, 2; 15 ods. 1; 16 ods. 1; 17
ods. 2, 3; 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, §§ 41 ods. 1 až 3 v znení účinnom do 31.05.2010 a od 01.06.2010; 44 ods. 1 až 9 Exekučného
poriadku.

Konštatoval, že z exekučného spisu veci vedenej pod pôvodnou sp.zn.: 18C 492 /2012, povinnej: V. F.,

17Er 312/2011, mal súd zistené že návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol exekučnému
súdu doručený dňa 9.8.2011, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 29.4.2011,
sp.zn. SR 025801/11, následne exekučným súdom bolo dňa 12.8.2011 vydané uznesenie, ktorým
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti 0,25
% zmenkového úroku denne. V tejto časti bola aj exekúcia zastavená uznesením zo dňa 12.8.2011.
Následne aj v zostávajúcej časti uznesením vydaným dňa 20.12.2011 a bola zamietnutá žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s odôvodnením že exekučným titulom bol rozhodcovský

rozsudok, ktorým rozhodol na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola v predmetnej veci obsiahnutá
v bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru a mala založiť legitimitu pre exekučný titul. Podľa
názoru exekučného súdu dojednania rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojom dôsledku tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana.Z exekučného spisu veci vedenej pod pôvodnou sp.zn: 18C 494 /2012, povinnej: Q. S., 15Er 520/2011,
mal súd zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu

doručená dňa 7.7.2011 exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 11.2.2011, sp.zn.
SR14608/10,dňa14.9.2011bolovydanéuznesenie,ktorýmsúdzamietolžiadosťsúdnehoexekútorana
vydaniepoverenianavykonanieexekúcie rovnakookojevyššieuvedenésodôvodnením,žedojednania
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom aj viedli vo svojom dôsledku k
tomu, že bola spotrebiteľovi odopretá ochrana.

Z exekučného spisu veci vedenej pod pôvodnou sp.zn.: 18C 495 /2012, povinnej: F. F., 6Er 589/2011,
mal súd zistené, že exekučný súd prevzal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 22.7.2011, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 25.3.2011, sp.zn. SR
01280/11, exekučný súd uznesením zo dňa 1.8.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu veci vedenej pod pôvodnou sp.zn.: 18C 497/2012, povinnej: V. X., 17Er 66/2011,
mal súd zistené, že návrh o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol exekučnému súdu doručený
1.3.2011 na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zo dňa 29. 11. 2010 sp.zn. SR
11352/10, následne exekučný súd uznesením zo dňa 22.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti 0,25 % zmenkového úroku. Následne podľa
exekučného spisu bolo vykonané šetrenie za účelom zistenia pobytu povinnej, ktorej uznesenie bolo
doručené dňa 5.10.2011. Následne uznesením zo dňa 24.10.2011 bola exekúcia zastavená taktiež s
odôvodnením, že pre nesporné vady rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a neplatnosť
rozhodcovskej doložky súd rozhodol tak, že exekúcie zastavil uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

6.9.2012 .

Z exekučného spisu veci vedenej pod pôvodnou sp.zn.: 18C 493/2012, povinného: F. W., 12Er 647/11,
mal súd zistené, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 17.8.2011 na základe
exekučného titulu Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 9.5.2011, sp.zn. SR 03031/11, podaním zo dňa

4.11.2011 bol žiadaný právny zástupca oprávneného, aby doložil rozhodcovskú zmluvu, rozhodnutím zo
dňa 30.12.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia.

Z exekučného spisu veci vedenej pod pôvodnou sp.zn.: 18C 499 /2012, povinného: Q. M., 10Er
605/2011, mal súd zistené, že žiadosť o udelenie poverenia exekučnému súdu bola doručená dňa

29.7.2011, exekučným titulom a bolo o rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 5.4.2011 sp.zn. SR
01535/11, listom zo dňa 7.12.2011 bol právny zástupca oprávneného žiadaný, aby súdu predložil
rozhodcovskú doložku na základe, ktorej rozhodol rozhodcovský súd, súdu bola doručená odpoveď
až dňa 4.1.2012, exekučný súd uznesením zo dňa 6.2.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci a v spojených veciach si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkových škôd a
nemajetkovej ujmy a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol
o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Bez ohľadu na rôzne výklady ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení pred
1.6.2011 a po tomto dátume, teda či pod slovné spojenie rozhodnutia v rozhodcovských komisiách a
zmierov nimi schválených je možné a potrebné zahrnúť rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými
súdmi alebo vydané jedným rozhodcom súd uvádza, že v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenú
lehotu 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora považuje za mimoriadne krátku

na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok, ako aj žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V predmetnom konaní a v spojených veciach súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup -
existenciu prieťahov v konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Zo zhodného dôvodu a s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 606/2012
zo dňa 14.12.2012 (aj II. ÚS 545/2010 z 9.12.2010 a nález Ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS63/00) nebolo možné konštatovať zbytočné prieťahy v konaniach exekučného súdu v zmysle čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. V uvedených veciach exekučný súd konal sústredene bez prieťahov
a tvrdená nečinnosť exekučného súdu žalobcom v predmetných spojených žalobách nezodpovedala

skutočnosti.

K ustanoveniu § 44 ods. 2 exekučného poriadku súd dodáva, že je v ňom zvýraznená zodpovednosť
exekučného súdu za vydanie tohto poverenia, pretože jeho vydanie musí by výsledkom náležitého
skúmania exekučného titulu. Všetky namietané návrhy na vydanie exekúcie boli žiadané na základe

titulu rozhodcovského rozsudku. Keďže titulom je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj
zo zákona o rozhodcovskom konaní, v ktorom kontexte pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia
je extrémne krátka, aby zodpovedne exekučný súd preskúmal predložené rozhodcovský rozsudok
a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, vzhľadom na zložitosť veci, posúdenie súladu
exekučného titulu s právnym poriadkom, ale aj predpismi EÚ. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky
uviedol, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len

zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval zákonom stanovených lehotách.

Súd dospel k záveru, že vo všetkých prípadoch, ktoré sú predmetom tejto žaloby, dĺžka exekučného
konania od doručenia žiadosti o vydanie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť
zamietnutá, nie je takej povahy, že by predstavovala porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. V právnej veci vedenej pod sp.zn. 18C 499/2012 naviac právny zástupca
oprávneného neposkytol požadovanú súčinnosť.

Podľa názoru súdu v ďalšom žalobca nepreukázal ani predpoklad zodpovednosti za škodu, a
to existenciu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom súd v tomto smere sa stotožnil s

argumentácioužalovanéhoadospelkzáveru,žežalobcavkonanínepreukázalvynaloženieuplatnených
nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky, pretože nepostačuje len jeho tvrdenie o tom, že mu tieto
náklady vznikli.

Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vo vzťahu k veciam vylúčeným na samostatné konanie súd prvého stupňa konštatoval, že tak urobil z
dôvodu, že exekučné spisy neboli exekučným súdom predložené do rozhodnutia súdu a v tomto štádiu
konania je potrebné zabezpečiť ich.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v spore neúspešný a
žalovanej trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby a proti výroku o trovách konania podal v

zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

V odvolaní uviedol, že postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať
pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci na základe „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku

právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného
postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa bol jednoznačne
viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom prijatím zákona č. 412/2012 z. z. a
nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení

zákona č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím súd prvého stupňa de iure a de facto aplikoval princíp
priamej retroaktivity. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie právnej neistoty určením zákonnej
lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunultrvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť

odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len exekučného súdu. Súdu neprísluší polemizovať
o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne
rozhodnutie. Svojimi úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé,

aký môže mať dopad na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také
skutočnosti. ktoré s predmetom nesúvisia.

Žalobcavodvolaníďalejnamietal,žeakodôkazvznikuškodypredložilznaleckýposudokč.1/2014,ktorý
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom je jednoznačne

preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým
znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva. ktoré konkrétne náklady boli žalobcom
vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Pokiaľ ide o tom, že žalobca predložil
znalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby na súde, žalobca dáva do pozornosti samotný

znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že žalobca zadal vypracovanie znaleckého posudku dňa 1. marca
2013. Vypracovanie znaleckého posudku je tak dôkladné a zložité, a to aj s ohľadom na množstvo
spracovaných podkladov a jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. V konaní boli preukázané všetky
zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. V konaní bolo potrebné rozhodnúť v súlade
so žalobným petitom, prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Ak bol súdu doručený v

čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo
veci samej o tomto návrhu žalobcu osobitne rozhodnúť.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p., vo veci
bolo nariadené verejné vyhlásenie rozhodnutia, kedy čas a miesto verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo na úradnej tabuli súdu oznámené dňa 24.09.2014 a zistil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní
v prejednávanej veci postupoval správne. Správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne

predpisy a správne vo veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania žalobcom nebolo zistené, že by
prvostupňovýsúdvosvojomkonaníarozhodovanípochybil.Odvolacísúdsastotožňujespresvedčivými
a správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.).

Odvolaním nebol napadnutý výrok o vylúčení žaloby pôvodne vedenej na Okresnom súde Humenné
pod sp. zn. 18C/496/2012 a výrok o vylúčení žaloby pôvodne vedenej na Okresnom súde Humenné pod
sp. zn. 18C/498/2012 na samostatné konanie, preto sa rozsudok stal v tejto časti právoplatným podľa
§ 206 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkoneverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.5.2010, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c)

notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd
nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane

blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach
daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov
nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového
sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a
schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu

platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného
predpisu).Podľa§41ods.3zák.č. 233/1995Z.z.,akzáväzokvnotárskejzápisnicipodľaodseku2písm.c)vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok

v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z., ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2010, exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, 4e)

b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, 4ea)
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených

týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide

o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.4eaa)

Podľa§41ods.3zák.č. 233/1995Z.z.,akzáväzokvnotárskejzápisnicipodľaodseku2písm.c)vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok

v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd konštatuje,
že s účinnosťou od 01.01.2013 bolo ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenené. Zmena
právnej úpravy bola realizovaná zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné ustanovenia

neobsahoval. Nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, nároky uplatnené žalobcom
bolo potrebné posúdiť v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy podané,
zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.

Správnemu právnemu posúdeniu veci zodpovedá aj správne rozhodnutie. V exekučných veciach

uvedených vyššie, vedených Okresným súdom Humenné nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k
disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, kedy by prieťahy v konaní boli konštatované. Podľa
ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnýporiadok) je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Iba ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, pritom táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica alebo rozhodnutie rozhodcovských súdov.

Z uvedeného teda vyplýva, že zákonná 15-dňová lehota je určená na poverenie exekútora, a to iba v
prípadoch, ak exekučným titulom okrem iného, nie je rozhodcovský rozsudok.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení

otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, exekučný
súd nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44
ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavoexistenciarelevantnejokolnosti,sozreteľomnaktorújenútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

Vzhľadom na uvedené je dôležité uviesť, že ak vznikne neodstrániteľný nedostatok v procesných
podmienkachaleboodstrániteľnýnedostatok,ktorýajpoúkonochexekútora,prípadneexekučnéhosúdu
zostalneodstránený,príslušnýsúd(§45Exekučnéhoporiadku)žiadosťovydaniepovereniazamietnea
nadväznenatozastavíexekučnékonanie.Akobolovyššieuvedené,15-dňoválehotanavyporiadaniesa

súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v exekučných konaniach, v ktorých
exekučným titulom je okrem iných rozhodcovský rozsudok. Dôvodom ustanovenia tejto výnimky, ktorá
bola do zákona zavedená s účinnosťou od 01.06.2010 a vzťahuje sa i na exekučné konania začaté pred
účinnosťou zákona č. 144/2010 Z. z., je potreba preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti
exekúcie preskúmavaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr. zmluva

zakladajúca hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným, rozhodcovská zmluva alebo doložka).

Vo všetkých prípadoch, ktoré sú predmetom tejto žaloby, dĺžka exekučného konania od doručenia
žiadosti o vydanie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť čiastočne zamietnutá a
následne po jeho právoplatnosti vo zvyšku vydané poverenie, rozhodne nie je takej povahy, že by

predstavovala porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 15 dňová lehota
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neplatí pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a
nepochybne neplatí ani v prípade, ak súd zamietol žiadosť len čiastočne.

Prvostupňový súd zároveň správne konštatoval, že žalobca nepreukázal ani ďalší predpoklad

zodpovednosti za škodu, a to existenciu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom súd prvého
stupňa sa v tomto smere správne stotožnil s argumentáciou žalovaného a dospel k záveru, že žalobca
v konaní nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky, pretože
nepostačuje len jeho tvrdenie o tom, že mu tieto náklady vznikli.

K odvolacej námietke žalobcu, že ako dôkaz vzniku škody predložil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, uvedeným posudkom je jednoznačne
preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku a súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa
s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli

žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky, odvolací súd konštatuje, že
znalecký posudok č. 1/2014 o výške vzniknutej škody a ani návrh na prerušenie konania, na
ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, neboli v predmetnom konaní predložené. Preto sa odvolací
súd odvolacími námietkami týkajúcimi sa znaleckého posudku a ani návrhu na prerušenie konania
nezaoberal.

Odvolací súd sa z uvedených dôvodov preto stotožňuje so súdom prvého stupňa, ktorý správne
vyhodnotil, že žalobca nepreukázal existenciu zákonných podmienok na priznanie mu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy.Na základe uvedeného preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne
a ako také bolo postupom podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, tento
nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh tiež nepodal,
ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu nárok na náhradu trov konania nemohol byť

priznaný. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nebol podaný zo
strany žiadneho účastníka konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o
návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.