Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208928
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314208928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, proti žalovaným v 1. rade G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XX, v 2. rade N. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX L., t.č. XXX XX G. XX, o zaplatenie 2 446,08 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1878,24 eur
spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.08.2011 do 06.08.2012 vo výške 25,65 eur, s
úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 1878,24 od 07.08.2012 do zaplatenia, všetko do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie istiny v sume 567,84 eur a kapitalizovaného úroku v sume 85,53
eur, súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 78,49 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 140,54 eur, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 23.07.2014 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v
1. a 2. rade spoločne a nerozdielne k úhrade sumy vo výške 2.446,08 eur s príslušenstvom, t.j. s
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 20.07.2010 do 20.02.2015 vo výške 2.446,08 eur,

s kapitalizovaným úrokom z omeškania v sume 111,18 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,75
% ročne zo sumy 2446,08 eur od 07.08.2012 do zaplatenia a trov konania. V odôvodnení žaloby
uviedol, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel so žalovaným v 1. rade a
žalovanou v 2. rade ako dlžníkmi dňa 09.03.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy právny predchodca
žalobcu, poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012
bola táto pohľadávka postúpená na žalobcu, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaného

bol vo výške 4772,20 eur. Táto suma pozostávala z istiny 4.099,87 eur, riadneho úroku 347,60 eur,
úroku z omeškania 297,82 eur, ostatného príslušenstva v sume 26,91 eur a to v súlade s výpisom
z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca žalobcu deklaruje, že údaje, výška
a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny
záväzok žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky. V tomto konaní si tak žalobca uplatňuje splátky
splatné od 20.07.2010 do 20.02.2015 v počte 56 splátok v celkovej výške 2446,08 eur. Keďže žalovaní
dlžnú sumu neuhradili, žalobca podal na súd žalobu, pričom mimo sumy 2446,08 eur si uplatňoval ajúrok z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 2446,08 eur od 07.08.2012 do zaplatenia. Súčasne
si však uplatnil aj kapitalizovaný úrok z omeškania z jednotlivých súm za obdobie od 20.07.2010 do
20.02.2015 vo výške 111,18 eur.

Súd s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či na podanej
žalobe trvá, nakoľko predmetom konania sú splátky splatné za obdobie od 20.07.2010 do 20.02.2015
a žaloba bola podaná na súd až dňa 23.07.2014.

Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že na podanej žalobe trvá, nakoľko vzhľadom na účinnosť ust. §
52 ods. 2 OZ od 13.06.2014 nemožno v danom prípade vychádzať pri posúdení otázky premlčania z
občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia ObZ a z toho, že premlčacia doba

je 4-ročná.

Súd preto vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných
dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavili žalovaní, u ktorých je predvolanie na pojednávanie riadne
a včas vykázané a ktorí svoju neúčasť žiadnym spôsobom vopred neospravedlnili a ani nepožiadali o
odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou
o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou,

oznámením o postúpení pohľadávok, oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s. a pokusom o zmier a zistil
nasledovný skutkový stav.

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2005 právny predchodca žalobcu,
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovaným úver vo výške 92.000 Sk / 3053,84 eur, ktorý
sa žalovaní zaviazali uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 1316 Sk / 43,68 eur splatnými k

20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20.04.2005 a konečnou splatnosťou úveru 20.02.2015, s
úrokovou sadzbou, v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vo výške 10,60% ročne. Celkový počet splátok
bol 118 a jednalo sa o spotrebný úver - bezúčelový.

Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2012 a prílohou k tejto zmluve, právny

predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpila
svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3053,83
eur na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 09.03.2005, ktorého splatnosť bola dňa 20.02.2015. Dlh
žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky bol vyčíslený na sumu 4.772,20 eur a pozostával z istiny

4.099,87 eur, riadneho úroku 347,60 eur, úroku z omeškania 297,82 eur, ostatného príslušenstva v sume
26,91 eur

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, nakoľko
vzhľadom na účinnosť ust. § 52 ods. 2 OZ od 13.06.2014 nemožno v danom prípade vychádzať pri
posúdení otázky premlčania z občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia ObZ a z

toho, že premlčacia doba je 4-ročná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/20/2010 zodňa 10.03.2011, podľa ktorého platí zákaz spätného ( retroaktívneho ) pôsobenia právnych predpisov.
Zároveň predložil dohodu o uznaní záväzku, podľa ktorej žalovaní uznali čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči veriteľovi - žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom -

Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 09.03.2005. Zároveň strany vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch.

Listom zo dňa 18.07.2012 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, oznámila žalovaným, že postúpila svoju pohľadávku na žalobcu.

Pokusom o zmier zo dňa 17.06.2014 žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto

bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z. z., spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili

súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s
výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na

zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ
v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia §5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vdanejvecibolopreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuposkytolžalovanýmúvervovýške3053,83
eur, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť pravidelnými 118 mesačnými splátkami po 43,68 eur splatnými
vždy v 20. deň v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 10,60% ročne a RPMN 5,58 %, s dátumom prvej splátky

20.04.2005 a dátumom poslednej splátky 20.02.2015.

Taktiež súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu, zmluvou postúpil svoj záväzok voči
žalovaným na žalobcu.

Žalovaní porušili svoj záväzok splácať úver riadne a včas, pričom v danej veci došlo vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, a to ku dňu 06.08.2012 a teda splátky pôvodne splatné od 20.08.2012 do

20.02.2015 sa stali splatnými práve v deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j 06.08.2012. V danej
veci v prípade splátok, ktoré boli splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, nastala splatnosť
jednotlivých splátok podľa zmluvy o splátkovom úvere vždy k 20. dňu v mesiaci.Na základe ustanovenia § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd ex offo prihliadal na
premlčanie uplatneného nároku. Zároveň podľa aktuálnej judikatúry a § 54, ods. 2 OZ, súd použije v
spotrebiteľských sporoch právnu úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa. Pozri napríklad aj Uznesenie ÚS

SR sp. zn. ÚS 402/2013-10 z 19. júna 2013. Preto súd na tento vzťah aj čo sa týka premlčania použil
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a teda trojročnú premlčaciu dobu. Žalobca si v konaní uplatnil
splátky úveru splatné za obdobie od 20.07.2010 do 20.02.2015. Žalobu podal žalobca na súde dňa
23.07.2014, a teda s poukazom na uvedené je premlčaná pohľadávka žalobcu pozostávajúca zo splátok
za obdobie od 20.07.2010 do 21.07.2011, t.j. 13 splátok žalobcu v sume á 43,68 eur v celkovej sume

567,84 eur je premlčaná. Nie sú premlčané splátky splatné od dňa 21.08.2011. Z tohto dôvodu súd
priznal žalobcovi len úhradu splátok splatných od dňa 21.08.2011 do 20.02.2015 vo výške 1878,24 eur,
t.j. 43 splátok, ktoré nie sú premlčané. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, nakoľko 13 splátok za
obdobie od 20.07.2010 do 21.07.2011 je už premlčaných.

Súd sa zaoberal i Dohodou o uznaní záväzku. Dňa 14.04.2013 bola medzi účastníkmi uzatvorená
Dohoda o uznaní záväzku, ktorú podpísal žalobca i obaja žalovaní ( každý samostatne ). Predmetom

Dohody bolo uznanie dlhu zo strany žalovaných a súčasťou bol i formulárový Dotazník, kde žalovaní
odpovedali na 7 vopred stanovených otázok, s možnosťou odpovede súhlasím resp. nesúhlasím.

Súd po preskúmaní Dohody o uznaní záväzku, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že sa jedná o platne uzavreté
uznanie dlhu zo strany žalovaného/ žalovanej, t.j. dlžníka, zistil, že dohoda o splátkach je typickým
formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo

výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu.

Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené
zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa,
ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanými, je právnym

vzťahomsospotrebiteľskejzmluvy,atedanatentoprávnyvzťahjepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.
V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej
praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo

môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k
službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na
určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike,
pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj
potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) boli naplnené. Umiestnenie textu o

vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej
starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú
možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej
obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z tohto
hľadiska sa preto javí Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná

praktika, neplatná.

Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady
AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5
a9)onekalúobchodnúpraktikuaneodbornústarostlivosťdodávateľavzáujmevyššejkvalityživotaľudí.

Preto uvedené uznanie dlhu, nakoľko Dohoda o uznaní záväzku je neplatná, nemôže mať právne
následky riadneho uznania dlhu, tak ako tvrdí žalobca a to aj vo vzťahu, čo sa týka premlčania časti
žalovanej pohľadávky. Keďže súd ex offo skúma premlčanie a nárok žalobcu je čiastočne premlčaný auznanie záväzku je neplatné, nakoľko je nekalou obchodnou praktikou, preto súd žalobu v časti sumy
567,84 eur zamietol.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ

sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj
na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane odporcu je spotrebiteľ, ktorý má
stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v
rámcisvojhopodnikaniaamákdispozícii,okremfinanciíajľudísprávnickýmaekonomickýmvzdelaním.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 1878,24
eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa

ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade
s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval, a to
kapitalizovaný zo splátky za obdobie od 21.08.2011 do 06.08.2012 vo výške 25,65 eur a 9,75 % úrok
z omeškania ročne zo sumy 1878,24 eur od 07.08.2012 do zaplatenia. Rovnako súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol, nakoľko i kapitalizovaný úrok z omeškania z premlčaných splátok za obdobie od

20.07.2010 do 21.07.2011 v sume 85,53 eur je premlčaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. . V danom prípade bolo
predmetom konanie zaplatenie sumy 2446,08 eur s príslušenstvom a súd priznal žalobcovi len
zaplatenie sumy 1878,24 eur s príslušenstvom, a teda jeho úspech predstavuje 76,79 % a úspech
žalovaných predstavuje 23,21 %. Po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu patrí žalobcovi

náhrada trov konania vo výške 53,58 % z celkovej výšky uplatnených trov konania.

Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania vo výške 146,50 eur a táto suma
predstavuje zaplatený súdny poplatok a suma 262,30 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia

Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 53,58 % podľa jeho úspechu v konaní zo sumy
146,50 eur, čo predstavuje 78,49 eur a zo sumy 262,30 eur predstavuje čiastku 140,54 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie olehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.