Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212205494
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8212205494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7,
812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadený euroadvokát,
Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému Z. V., nar. XX.X.XXXX, I. XXX/XX, XXX XX P., o
zaplatenie 535,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
z 18.9.2013, č.k. 7C 108/2013-38 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,prvostupňový súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

323,19 Eur s 9,25 %-ným ročným úrokom z omeškania od 1.12.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní
po právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že žalobca na základe písomnej zmluvy
zo dňa 8.10.2011 poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 476,10 EUR za podmienok
uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Rovnako ustálil, že žalovaný svoj záväzok splácať v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,97 EUR s počiatkom od 15.11.2010 si riadne nesplnil,
keď až doposiaľ zaplatil iba 3 splátky v zmluvne dohodnutej výške, spolu 152,91 EUR. Žalobca pre

porušenie tohto záväzku zo strany žalovaného od úverovej zmluvy listom zo dňa 7.10.2011 odstúpil,
ktorý podľa pripojenej poštovej doručenky žalovanému dňa 12.10.2011 doručil.

Niet sporu o tom, že žalovaný so zaplatením zmluvne dohodnutých splátok bol v omeškaní po
dobu dlhšiu ako tri mesiace a tak žalobcovi podľa čl. III. bod 6.1 všeobecných podmienok tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, lebo v zmluve účastníci takto dohodli, vzniklo právo na odstúpenie
od úverovej zmluvy v zmysle citovaného zmluvného dojednania a citovaného § 48 Občianskeho
zákonníka. Žalobca toto právo využil už uvedeným listom zo dňa 7.10.2011 a tak podľa čl. III. bod 6.4
všeobecných podmienok odstúpenie od úverovej zmluvy nadobudlo účinnosť dňom 30.11.2011, lebo

žalovanému doručené bolo dňa 12.10.2011.

Odstúpením od zmluvy sa úverová zmluva medzi účastníkmi platne uzavretá zrušuje. Zákon pre
tento prípad neurčuje a účastníci nedohodli výnimku zo všeobecne platného následku odstúpenia odzmluvy a to, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku a tak súd ustálil, že v dôsledku
platného odstúpenia od zmluvy žalobcom došlo k zrušeniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej
dňa 8.10.2010 od počiatku. Súd dodáva, že dohodu o zrušení zmluvy v prípade odstúpenia od nej v

inom okamihu než od začiatku, nemožno vyvodiť zo zmluvného dojednania uvedeného v čl. III. bod
6.4 všeobecných podmienok, lebo táto časť všeobecných podmienok vyjadruje iba okamih účinnosti
samotného odstúpenia, ale nie aj okamih zrušenia zmluvy.

Podľa§457Občianskehozákonníka akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Zrušením zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikla obom stranám povinnosť vrátiť to, čo na základe tejto

zmluvy získali (tu je treba dodať, že rovnaký následok by nastal aj v prípade záveru, že k zrušeniu zmluvy
odstúpením od nej nedošlo od začiatku, ale vzhľadom na dojednanie vyjadrené v čl. III. bod 6.4 až dňom
30.11.2011). Žalovaný na základe zmluvy získal od žalobcu peňažné plnenie vo výške 476,10 EUR,
ktoré je povinný žalobcovi vrátiť. Žalovaný však žalobcovi doposiaľ vrátil iba peňažné plnenie vo výške
152,91 EUR a tak je povinný vrátiť ešte 323,19 EUR. Súd preto žalovanému túto povinnosť uložil.

V dôsledku účinného odstúpenia od zmluvy žalobcom a v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka,
žalobcovi vznikol nárok iba na vrátenie toho, čo žalovaný získal na základe zmluvy zo dňa 8.10.2010,
teda na vrátenie 323,19 EUR. Súd preto žalobu žalobcu v časti nároku prevyšujúceho povinnosť
žalovaného zaplatiť mu 323,19 EUR ako nedôvodnú zamietol.

Už v predchádzajúcej časti rozsudku súd konštatoval, že vzťah založený účastníkmi zmluvou o

spotrebiteľskom úvere uzavretou dňa 8.10.2010 je občianskoprávnym vzťahom a jeho obsah je
nutné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetkých iných ustanovení
upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
pričom zmluvné podmienky zmluvou upravené sa nemôžu odchýliť od úpravy v Občianskom zákonníku
v neprospech spotrebiteľa, v danom prípade žalovaného i jeho následky je treba posudzovať podľa

ustanoveníObčianskehozákonníka,ktorésúprežalovanéhoakospotrebiteľavýhodnejšie(nepripúšťajú
na rozdiel od ustanovení Obchodného zákonníka dohodu o výške úrokov z omeškania, ktorou by mohli
byť dohodnuté úroky z omeškania vyššie, než v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka).
Na rozdiel od žalobcu súd omeškanie žalovaného i jeho následky preto posudzoval podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.“

Žalobca v odvolaní navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že plnenie zo zmluvy v prípade
odstúpenia od zmluvy v súlade so zmluvou treba posudzovať ako bezdôvodné obohatenie s tým, že
zmluva sa od počiatku ruší. Poukázal na ust. § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Uzavretie formulárovej zmluvy nie je v rozpore s európskou judikatúrou.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Prvostupňový súd rozhodol správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a v súvislosti s
odvolacími dôvodmi dopĺňa.

Úver je absolútnym obchodom a dopadá na neho tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na
povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskom úvere, ktorý je regulovaný
osobitnou právnou úpravou (zákon č. 258/201 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver
sa považuje akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri
inštitútu pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery, ak ide

o vzťah B2C (biznismen -consumer). Ide však o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorýprijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Spotrebiteľský úver je jeden z
najfrekventovanejších občianskoprávnych vzťahov.

Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy

rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy je dôvodné aplikovať právnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo
20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z.
(1.4.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti
zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovení § 54 ods. 1 ,, spotrebiteľovi

sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie
občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie
postavenia spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna
úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na odstúpenie od

zmluvy, plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať
právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex
občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. (porov. tiež
5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie
podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej

istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske
právo a nie Obchodný zákonník.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil právo zo zrušenej zmluvy, odvolací súd v zmysle zásady
hospodárnosti občianskeho súdneho konania nepristúpil k súdnej kontrole zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo na plnenie príslušenstva pohľadávky a

zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením
od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec
povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek
rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami extunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa
zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy
v Občianskom zákonníku.

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka
(princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení
Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián
Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk).

Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a

dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného
práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata
výhody splátok a i.).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na

dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber
programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza

Claro, bod 25, 26, 27).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie, ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).

Uvedené závery platia aj vo vzťahu k účinkom odstúpenia od zmluvy, ktoré aj podľa názoru odvolacieho

súdu nastali ku dňu vzniku zmluvy (ex tunc). Odvolací súd síce uznáva, že ustanovenie § 48 OZ
je fakultatívne a pripúšťa dojednanie odlišných účinkov odstúpenia od zmluvy, ale ak má odklon od
zásady účinkov ex tunc vo svetle ustanovenia § 54 ods. 1 OZ obstáť, musí ísť o dohodu , ktorá
znamená priaznivejšie účinky pre spotrebiteľa. Klauzula v čl. III. bod III.-6-1, podľa ktorej má spotrebiteľ
platiť napriek zrušeniu zmluvy aj jej príslušenstvo, stavia spotrebiteľa objektívne do nepriaznivejšieho

postavenia, a preto je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ. Inými slovami povedané, spotrebiteľ by napriek
zrušeniu zmluvy od začiatku zmluvného vzťahu bol povinný plniť príslušenstvo pohľadávky, čo je
nevýhodnejšie ako zrušenie zmluvy ex tunc. Pokiaľ by išlo len o možnosť pokračovania v splácaní, tak
splátky môže stanoviť aj súd, takže len kvôli splátkam je zachovanie účinkov zmluvy pre spotrebiteľa
nevýhodnejšie oproti jej zrušeniu s účinkami ex tunc. V súlade so zákonom by však bolo dojednanie,

ktoré umožňuje splácanie bezdôvodného obohatenia („ak nie je...dohodnuté inak; § 48 ods. 2 in fine v
spojení s § 54 ods. 1 OZ).

Správne preto postupoval prvostupňový súd, ak inštitút odstúpenia v predmetnej spotrebiteľskej veci
posúdil podľa Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení § 48, § 457, § 107 OZ. Odvolací súd
poznamenáva, že žalobca v odvolaní poukazuje na závery prvostupňového súdu o údajnej neplatnosti

zmluvy. Prvostupňový súd vychádzal zo zrušenej a nie neplatnej zmluvy (str. 4 rozsudku). Odvolací súd
z uvedených dôvodov rozsudok potvrdil ako vecne správny vrátane správneho výroku o trovách konania
v zmysle zásady úspechu (§ 219 O.s.p.).

Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a druhá strana si trovy neuplatnila. Preto ich náhrada
priznaná nebola (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.