Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813201618
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813201618.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: Ľ. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. E., N. XXX/X, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom v Prievidzi,
Hviezdoslavova 3, proti odporkyni: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E., X. XXX/XX, zastúpenej JUDr.
Jozefom Námešným, advokátom v Prievidzi, Nábr. sv. Cyrila 47, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e ,že nehnuteľnosť v kat. úz. K. E., zapísaná na LV č. XXX ako parc. CKN č. XX -

zastavané plochy a nádvoria vo výmere 209 m2, p a t r í v podiely 468/720-ín zapísanom na odporkyňu
d o d e d i č s t v a po nebohej G. T., rod. G., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia v sume 415,40 eur a iných trov v sume 99,50 eur na účet právneho zástupcu JUDr.
Jaroslava Hujíka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporkyni domáhal určenia, že nehnuteľnosť v k.ú. K. E.,
zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra v Prievidzi na LV č. XXX, parc. č. CKN

XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 209 m2 v podiely vo veľkosti 468/720-ín patrí do dedičstva
po neb. G. T., rod. G., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX. Súčasne si voči odporkyni uplatnil aj
nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti je na LV č. XXX pre k.ú. K. E.
vlastníctvo k parc. reg. C č. XX vedené na G.L. T. v podiely 126/720-ín, na neho v podiely 126/720-ín
a na odporkyňu v podiely 468/720-ín. Tento stav však nezodpovedá skutočnému vlastníckemu stavu,
nakoľko jeho stará matka G. T. bola vlastníčkou celej uvedenej nehnuteľnosti, a to na základe reálnej
deľby a následnej výlučnej držby a užívania pozemku. Uviedol, že parc. č. XX je reálne vydelenou

časťou pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. XXX/X zapísanej v PKN vložke č. XXX ako záhrada vo
výmere 557 m2. Ešte v období pred II. svetovou vojnou došlo medzi jeho starou matkou a vtedajším
pozemnoknižným spoluvlastníkom S. O. k faktickému rozdeleniu parc. č. XXX/X a na základe tejto deľby
pripadla S. O. - právnemu predchodcovi odporkyne - časť nehnuteľnosti vo výmere 220 m2 a jeho starej
matke G. T. pripadol zvyšok z uvedenej nehnuteľnosti. Následne boli takto rozdelené nehnuteľnosti aj
užívané ako výlučné vlastníctvo S. O. a jeho starej matky až do ich smrti. G. T. nebola počas celej doby

až do svojej smrti v držbe a užívaní nehnuteľnosti rušená, všetci jej vlastníctvo k súčasnej CKN parc. č.
36 uznávali. V dedičskom konaní po neb. G. T. navrhovateľ zdedil v tom čase pôvodnú parc. č. XXX/X,
ale len v podiely 126/720-ín, pričom bolo opomenuté predediť aj ďalší spoluvlastnícky podiel poručiteľky
vo veľkosti 126/720-ín a tento je aj v súčasnosti evidovaný na ňu na LV č. XXX parc. CKN č. XX. Podiel,
ktorý je evidovaný na odporkyňu, nemohol byť prejednaný v dedičstve, preto navrhovateľ odporkyňu
oslovil, či uznáva, že na ňu evidovaný podiel na parc. č. XX jej vlastnícky nepatrí, pretože celá parc.
č. XX už v minulosti prešla vlastnícky na G. T. v dôsledku reálnej deľby. Odporkyňa však oznámila, že

svoj podiel je ochotná len predať, resp. ona odkúpi jeho podiel. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že mánaliehavý právny záujem na právnom usporiadaní nehnuteľnosti, aby mohol aj tento podiel po dohode
s ostatnými dedičmi zdediť, pretože uvedenú nehnuteľnosť užíva.

Na pojednávaní navrhovateľ dodal, že S. O. s manželkou si sami oplotili tú časť nehnuteľnosti, ktorá bola

vydelená pre nich a oni užívali celé roky len 209 m2 Tento pozemok je stále rovnaký a on sa domáha
len toho, čo deľbou pripadlo jeho starej mame. O rozdelení sa dozvedel od svojej starej mamy, ale aj
od jej bratov. Uviedol tiež, že od rozdelenia pozemku medzi S. O. a G. T. si každý užíval svoju časť a
parc. CKN č. XX užívala výlučne jeho stará mama, kým žila. Po jej smrti ju užíval len on a nikto mu nikdy
nepovedal, že táto parcela nie je jeho.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že S. O. ešte za svojho života ju upozornil, že parcela,

ktorá je predmetom konania, nie je vysporiadaná. Má vedomosť, že táto parcela bola pôvodne súčasťou
väčšej parcely, ale nevedela povedať, na základe čoho došlo k jej rozdeleniu. Druhá časť bola riadne
oplotená, túto celú nadobudla ako dedičstvo po strýkovi S. O. a následne ju odpredala manželom C.. O
tomto predaji nespísali žiadnu zmluvu, ani ho nevyznačovali v evidencii nehnuteľností. Manželia C. si
preto vlastníctvo usporiadali až v roku 1999 formou osvedčenia u notára s tým, že ona ich upozornila,

aby si veci dali do poriadku. S. O. aj s manželkou počas svojho života užívali tú časť pozemku, ktorú
mali oplotenú, druhú časť, ktorá je predmetom konania, užívala len pani T.. O tom, že by medzi p. T. a p.
O. došlo k nejakej dohode, vedomosť nemá. Uviedla tiež, že navrhovateľ za ňou prišiel asi pred dvoma
rokmi s tým, aby mu parcelu č. XX podpísala a pýtal sa jej, čo by za to chcela. Ona chcela vedieť, aký
podiel tam vlastne má, ale toto jej už navrhovateľ nepovedal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov I. J., C. J., G. T., I. C., I. C., E. C., I..
R. E., oboznámením obsahu výpisu z LV č. XXX a XXXX k.ú. K. E., rozhodnutia sp. zn. D 534/79, PKN
vložkyč.370,identifikácieparciel,výzvynavrhovateľanamimosúdneusporiadanievecizodňa9.9.2010,
stanoviska odporkyne zo dňa 6.9.2010, notárskej zápisnice N 81/99, NZ 135/99, vyjadrenia odporkyne
zo dňa 3.4.2013, čestného prehlásenia E. T., notárskej zápisnice N 182/88, NZ 180/88, rozhodnutia

Okresnéhoúradukatastrálnehoodboruzodňa28.5.1999,protokoluoopravechýb,geometrickéhoplánu
na zameranie parc. č. XX a geometrického plánu na parc. č. XX/X, X, XX, XX, prehlásenia I. C. a I.
C. zo dňa 4.9.2014, oboznámením obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14D/549/2010 a
spisu N 81/99, NZ 135/99, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:

Podľa zápisu v PKN vložke č. XXX pre k.ú. K. E. spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X - záhrada o výmere
155 štv. siah, t.j. 557 m2 boli G. T. v podiele 252/720-ín a S. O. v podiele 468/720-ín. G. T. zomrela
dňa 16.6.1979 a na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava 1 č.k. D 534/79 nehnuteľnosť
- parc. č. XXX/X - záhrada v 126/720-inách nadobudol navrhovateľ. S. O. zomrel dňa XX.XX.XXXX a
rozhodnutím štátneho notárstva v Prievidzi zo dňa 25.2.1977 č.k. D 22/77-11 nehnuteľnosť v k.ú. K. E.

parc. č. XXX/X zapísanú v PKN vl. č. XXX pod J. XX, XX, XX nadobudla manželka poručiteľa Y. O.. Y. O.
zomrela dňa XX.X.XXXX a podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi č.k. D 137/84 nehnuteľnosť
v k.ú. K. E. - pozemok parc. č. XXX/X v celosti nadobudla odporkyňa ako závetná dedička.

Na základe geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 14.3.1986 boli z PKN parcely č. XXX/X
vytvorené parcely reg. C č. XX - záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XX o výmere 202 m2 - dom súp.

č. XXX dv.. Z geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 27.1.1988 bola vytvorená parc. reg. C
č. XX - záhrady o výmere 788 m2, a to sčasti aj z pôvodnej PKN parcely č. XXX/X. Vlastníkom parcely
sa stal Š. P. na základe osvedčenia Štátneho notárstva v Prievidzi zo dňa 27.4.1988 č.k. N 182/88, NZ
180/88. Z obsahu osvedčenia vyplýva, že diel z parc. č. XXX/X o výmere 194 m2 patrí v skutočnosti
Š. P., a to na základe rozsudku bývalého Ľudového súdu v G. č. C 135/57, potvrdeného rozsudkom

Krajského súdu v Nitre č.k. 4Co 1069/58-31.

Z identifikácie parciel vyplýva, že parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 557 m2 zapísaná v PKN vl. č. XXX
bola rozdelená na CKN parc. č. XX - zastavané plochy o výmere 209 m2, parc. č. XX - záhrada o výmer
199 m2 a parc. č. XX - záhrada o výmere 194 m2.Z výpovedí navrhovateľa ako aj odporkyne vyplynulo, že pôvodná PKN parc. č. XXX/X v k.ú. K. E. bola
ešte za života ich právnych predchodcov, t.j. S. O. a G. T. rozdelená; časť, ktorú užíval S. O., si tento
aj riadne oplotil. Každý z menovaných užíval jednu časť pozemku a nikto ich v tomto užívaní nerušil.

Časť, ktorú mal oplotenú S. O., je v súčasnosti parc. reg. C č. XX a časť, ktorú užívala a mala ohradenú
G. T., tvorí súčasnú CKN parc. č. XX.

Z výpovede odporkyne a svedkov I. a I. C. vyplynulo, že odporkyňa asi v roku 1986 dnešnú parcelu
reg. C č. XX ako aj parc. č. XX/X predala svedkom C.. O predaji však nebola spísaná zmluva a tento
právny úkon nebol ani registrovaný štátnym notárstvom. Odporkyňa uviedla, že toto mala byť starosť

toho, kto kupoval, ona od C. peniaze za predaj dostala, išlo o sumu 20.000,- Sk (v tom čase Kčs), o iné
sa nestarala, ale neskôr sama upozorňovala na to, aby si veci dali do poriadku. Svedok C. tiež uviedol,
že k prepisu nehnuteľností došlo asi po 15 rokoch od ich odkúpenia od odporkyne, a to na základe
vydržania. Vo výpovedi tiež uviedol, že medzi pozemkom, kde majú dom (t.j. parc. č. XX) a záhradou (t.j.
parc. č. XX/X) je pozemok, ktorý je už roky ohradený a vždy tam chodili len T.. Túto skutočnosť potvrdila
aj svedkyňa I. C.. Svedkovia C. vo svojej výpovedi tiež potvrdili, že prepis pozemkov riešili u notárky,

zároveň ale tvrdili, že nemali vedomosť o skutočnostiach uvádzaných v osvedčení o vlastníckom práve,
teda o deľbe pozemku medzi pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi.

Z notárskej zápisnice zo dňa 9.12.1999 č.k. N 81/99, NZ 135/99, vyhotovenej notárkou JUDr. R. E.,
vyplýva, že bolo osvedčené vlastnícke právo I. C. a I. C. k nehnuteľnostiam v k.ú. K. E. - parc. reg. C č.
XX/X - dom súp. č. XXX, nové XXX, s dvorom o výmere 352 m2 a parc. č. XX - záhrady o výmere 220 m2

v celosti na základe vydržania. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že tieto nehnuteľnosti nadobudli
v roku 1986 od odporkyne kúpou, pričom nedošlo k písomnému vyhotoveniu zmluvy, ale kúpna cena
bola riadne vyplatená. Od tej doby nehnuteľnosti užívajú dobromyseľne a nerušene ako svoje vlastné.
V notárskej zápisnici sa tiež uvádza že tieto nehnuteľnosti boli zamerané geometrickým plánom č. XXX-
XXX-XXX/XX potvrdený OÚ - odborom katastrálnym v Prievidzi dňa 25.2.1999. Parc. č. XX vznikla

oddelením časti PKN parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 220 m2. Parc. č. XXX/X je zapísaná v PKN
vl. č. XXX na S. O. v 468/720-inách a na G. T. v 252/720-inách. V notárskej zápisnici je ďalej uvedené,
že medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi došlo ešte v období pred II. svetovou vojnou k rozdeleniu
parc. č. XXX/X v súlade s citovaným geometrickým plánom: na základe ústne uzavretej dohody došlo
k rozdeleniu pôvodnej PKN parc. č. XXX/X tak, že do vlastníctva S. O. pripadla časť označená ako diel

1 o výmere 220 m2 a zvyšok označený ako parc. č. XX - zastavaná plocha s dvorom o výmere 202 m2
pripadol do vlastníctva G. T., ktorá je užívaná vnukom p. T..

Z rozhodnutia Okresného úradu v Prievidzi katastrálneho odboru zo dňa 28.5.1999 č. X 38/1999-3
vyplýva, že došlo k oprave chyby v katastrálnom operáte u nehnuteľností parc. č. XX a XX na LV č. XX
v reg. C kat. úz. K.É. E. tak, že namiesto výmery 202 m2 u parc. č. XX sa zapisuje výmera 209 m2 a

namiesto výmery 220 m2 u parc. č. XX sa zapisuje výmera 199 m2.

Svedkovia I. J. (81-ročná) a C. J. (81-ročný) v konaní uviedli, že ešte ako deti si pamätajú, že S. O. a
G. T. bývali na susedných pozemkoch, ktoré mali vždy oddelené, vyhradené oplotením a každý z nich
po celý čas užíval len svoju vyhradenú časť, medzi sebou mali veľmi dobré vzťahy, neboli medzi nimi
spory. Svedok J. uviedol, že takýto stav, teda oplotením oddelené pozemky medzi O. a p. T., si pamätá

od detstva - možno od svojich 7 rokov. Svedkyňa J. vo výpovedi uviedla, že po smrti p. O. bola časť
pozemku O. prepustená jej sestre.

Z výpovede svedka G. T., brata navrhovateľa, vyplynulo že ako dieťa býval denne u starej mamy G. T. a
pamätá si, že stará mama mala svoj pozemok riadne vymedzený, medzi pozemkami O. a starej mamy
bol plot. Vzťahy medzi starou mamou a p. O. boli vždy dobré, nikdy nevnímal, že by medzi sebou mali

nejaké spory. Po smrti starej mamy pozemok užíval navrhovateľ a ostatní synovia starej mamy mu ho
prenechali. Pozemok, ktorý navrhovateľ užíva, je aj teraz vymedzený tak, ako bol pôvodne, t.j. ako za
života G. T.T..

Svedok E. C., manžel odporkyne, vo výpovedi uviedol, že do K. E. sa nasťahoval v roku 1971 a od
S. O. sa dozvedel, že p. T. alebo ešte jej rodiča si od neho kúpili pozemok pod dom, táto časť je teda

vysporiadaná, ale ostatné odkúpené nebolo. Potvrdil, že na tomto pozemku choval domáce zvieratá
navrhovateľ, v súčasnosti pozemok nie je využívaný, ale navrhovateľ ho chodí sem-tam pokosiť.Z výpovede svedkyne I.. R. E. vyplýva, že robila formou notárskej zápisnice osvedčenie pre manželov C.
o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. K. E. parc. č. XX/X, dom súp. č. XXX a parc.
č. XX. Zo strany C. jej bolo oznámené, že od odporkyne odkúpili v roku 1986 uvedené nehnuteľnosti

a v roku 1999 si ich prišli osvedčením podľa zákona č. 293/1992 Zb. usporiadať, pretože odporkyňa
ich na to vyzývala vzhľadom k tomu, že prevod nebol uskutočnený na základe platného právneho
úkonu. Pri vydávaní osvedčenia bolo zistené, že p. C. nadobudla nehnuteľnosti po svojej tete s tým, že
záhrada bola v podielovom spoluvlastníctve s p. T.. Uviedla, že od manželov C. dostala informáciu, že
v minulosti došlo medzi pôvodnými spoluvlastníkmi k reálnej deľbe, bol jej predložený aj geometrický

plán, ktorý potvrdzoval, že k reálnej deľbe došlo, pretože po prepočte výmera pre navrhovateľa, resp. p.
T. vychádzala v zmysle pôvodnej výmery podľa pozemnoknižnej vložky. Svedkyňa uviedla, že p. C. jej
predložil aj vyjadrenie dvoch svedkov. Na základe všetkých týchto podkladov bolo manželom C. vydané
osvedčenie v zmysle zákona č. 293/1992 Zb., voči ktorému bolo možné namietať v 10-ročnej lehote. Vo
výpovedi uviedla aj to, že pochádza z K. E. a situáciu aj pozná a vie, že pozemky boli vždy oplotené
tak, ako sú aj teraz.

V čestnom prehlásení zo dňa 4.2.2014 E. T., syn G. T., uviedol, že v období pred vojnou došlo k reálnej
deľbe PKN parc. č. XXX/X, kedy sa jeho matka o tejto deľbe dohodla s S. O. a o tomto svedčí aj to, že
S. O. si svoje pozemky oplotil tak, ako je to aj v súčasnosti.

Zo spisu sp. zn. N 81/99, NZ 135/99 vyplýva, že manželia I. C. a I. C. návrhom zo dňa 9.7.1999 požiadali
o vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. K. E. - parc. č. KN XX/

X - dom súp. č. XXX, nové XXX, s dvorom o výmere 352 m2 a parc. č. XX - záhrada o výmere 220
m2 v celosti. V návrhu uvádzajú, že medzi pozemoknižnými spoluvlastníkmi -S. O. a G. T. došlo ešte
v období pred II. svetovou vojnou k rozdeleniu parc. č. XXX/X tak, že do vlastníctva S. O. pripadla
časť označená v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX/XX zo dňa 14.3.1986, ktorý bol potvrdený OÚ
- odborom katastrálnym v Prievidzi dňa 25.2.1999, ako diel 1 o výmere 220 m2 a zvyšok označený

ako parc. č. XX - zastavaná plocha s dvorom o výmere 202 m2 pripadol do vlastníctva G. T., rod. G..
Táto parcela je užívaná vnukom p. T.. Súčasne sa v spise nachádza čestné vyhlásenie W. Š. a T. E.,
v ktorom uvádzajú, že užívateľmi nehnuteľností v k.ú. K. E. - parc. č. KN XX/X a parc. č. KN XX sú I.
C. a manželka I. C., ktorí nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpy od pôvodnej vlastníčky S. C., ktorá
ich zdedila po tete Y. O.. Nehnuteľnosti boli odkúpené v roku 1986, kúpna cena bola riadne vyplatená,

avšak k písomnému vyhotoveniu platnej kúpnej zmluvy nedošlo.

Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. K. E. vyplýva, že spoluvlastníkmi parc. reg. C č. XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 209 m2 sú navrhovateľ v podiele 126/720-ín, G. T., rod. G., v podiele 126/720-
ín a odporkyňa v podiele 468/720-ín.

Podľa rozhodnutia č. 911/1932 uverejneného v Úradnej zbierke rozhodnutí NS ČSR treba v

dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe na mená
spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto
nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodou strán o deľbe, poprípade o zámene
týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; na platnosť takejto deľby
nevplýva ani okolnosť, že niektoré časti z nehnuteľnosti má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné

časti zase majú jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
dôvodný. Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia, že nehnuteľnosť v k.ú. K. E. zapísaná na LV č. XXX
ako parc. reg. C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 v podiele 468/720-ín, ktorá je
zapísaná do vlastníctva odporkyne, patrí do dedičstva po neb. G. T., rod. G., nar. XX.X.XXXX, zomr.

XX.X.XXXX.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku súd najskôr skúmal, či je daný naliehavý právny
záujem na takomto určení. Ak takýto naliehavý právny záujem nie je daný, už sama táto skutočnosťje dôvodom pre zamietnutie návrhu, a to aj bez jeho vecného prejednania. Naliehavý právny záujem
na určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo keby sa bez tohto určenia jeho právne postavenie

stalo neistým. Inak povedané, určovací výrok musí byť spôsobilý ovplyvniť hmotnoprávne postavenie
navrhovateľa tak, aby boli naisto upravené právne pomery navrhovateľa do budúcnosti, a teda musí byť
napr. spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dôkazné bremeno
pritom v konaní zaťažuje navrhovateľa. V danej veci súd zistil, že navrhovateľ má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, pretože na LV č. XXX je ako podielová spoluvlastníčka CKN parc. č.

XX v podiele 468/720-ín zapísaná odporkyňa. Navrhovateľ však tvrdí, že tento podiel na predmetnej
nehnuteľnosti patrí do vlastníctva jeho právnej predchodkyne G. T. a zápis v katastri nehnuteľností
teda nezodpovedá skutočnosti. Rozhodnutím súdu podľa návrhu navrhovateľa by potom mohlo dôjsť k
prejednaniu podielu vedeného na odporkyňu v dedičskom konaní po G. T..

Dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že CKN parc. č. XX v k.ú. K. E. zapísaná na LV č. XXX bola
v minulosti časťou pôvodnej PKN parc. č. XXX/X - záhrady zapísanej v PKN vložke č. XXX. Pôvodnými

pozemnoknižnými spoluvlastníkmi tejto parcely boli S. O. v podiele 468/720-ín a G. T. v podiele 252/720-
ín. Z celkovej výmery uvedenej parcely pripadala v zmysle uvedených podielov na G. T. výmera 195
m2. Dokazovaním bolo z výsluchov navrhovateľa, odporkyne ako aj svedkov I. J. a C. J. zistené, že
pôvodná PKN parc. č. XXX/X bola medzi pôvodnými spoluvlastníkmi užívaná tak, že každý z nich užíval
určitú časť. G. T. užívala časť tejto parcely, ktorá zodpovedá dnešnej CKN parc. č. XX. Svedkovia ako aj

účastníci v konaní uviedli, že každý z pozemnoknižných spoluvlastníkov mal časť, ktorú užíval, riadne
oplotenú, každý užíval len svoju vyznačenú časť. Navrhovateľ ako aj vyššie uvedení svedkovia potvrdili,
že G. T. užívala svoju časť pozemku po celý čas nerušene, rovnako ako aj S. O. užíval svoju vyznačenú
časť. Svedkovia J. a J. uviedli, že takýto stav trvá odkedy si to pamätajú ešte ako deti, t.j. takýto stav
existoval už okolo roku 1939. Navrhovateľ tvrdil, že medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi

došlo k dohode o reálnej deľbe pozemku parc. č. XXX/X ešte pred II. svetovou vojnou, čo v čestnom
prehlásení potvrdil aj syn pôvodnej pozemnoknižnej spoluvlastníčky G. T., E. T.. Táto skutočnosť je
uvádzaná aj v návrhu manželov C. na vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k CKN parc.
č. XX v k.ú. K. E. a následne aj v osvedčení o vydržaní ich vlastníckeho práva zo dňa 9.12.1999 sp.
zn. N 81/99, NZ 135/99. Svedkyňa I.. E. v konaní tiež uviedla, že vie, že pozemky vždy boli oplotené

tak, ako sú aj v súčasnosti.

Odporkyňa uvádzala, že k žiadnej dohode medzi jej právnym predchodcom a G. T. o deľbe nehnuteľností
nemá vedomosť,, existenciu tejto dohody popierala. Uvádzala, že podľa vyjadrení jej právneho
predchodcu S. O. nebol pozemok, ktorý užívala p. T., riadne vysporiadaný. Taktiež svedok C., ktorý je
manželom odporkyne, uviedol, že podľa slov S. O. mala mať G. T. odkúpenú len časť pozemku pod

domom. Tomu by zodpovedala výmera cca 70 m2. Toto tvrdenie však súd považoval za účelové, pretože
podľa zápisu v PKN vložke č. XXX predstavoval podiel G. T. na parc. č. XXX/X výmeru 195 m2.

Z takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že medzi pôvodnými pozemnoknižnými
spoluvlastníkmi S. O. a G. T. došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva mimo zápis do
pozemkovej knihy na základe reálnej deľby pozemnoknižnej parc. č. XXX/X. Súdna prax zaujala

stanovisko, podľa ktorého ak bola spoločná nehnuteľnosť za platnosti bývalého uhorského práva na
Slovensku reálne rozdelená do vlastníctva bývalých spoluvlastníkov mlčky uzavretou dohodou, je
potrebné vyvodiť, že medzi účastníkmi došlo k zrušeniu spoluvlastníctva. Medzi S. O. a G. T. k takejto
deľbe došlo niekedy v 30-tych rokoch 20. storočia. Svedčí o tom skutočnosť, že už v tomto období mali
uvedený pozemok rozdelený oplotením a každý z nich užíval len svoju vyhradenú časť, pričom neboli pri

tomto užívaní ničím rušení. Z výpovedí účastníkov ako aj svedkov (I. J., C. J.) bolo zistené, že S. O. ako
aj G. T.T. užívali svoje časti pozemku nerušene až do svojej smrti. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 U.z.
takúto deľbu treba vidieť nielen čo do užívania, ale aj čo do vlastníckeho práva. Z uvedeného vyplýva, že
v dôsledku reálneho rozdelenia došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k PKN parc. č. XXX/
X a G. T. sa stala výlučnou vlastníčkou pre ňu vyčlenenej časti parc. č. XXX/X, ktorá je dnes zapísaná

ako CKN parc. č. XX. Výmera uvedenej parcely - 209 m2 zodpovedá aj podielu G. T.T. na PKN parc.
č. XXX/X (195 m2).Pre úplnosť súd uvádza, že túto deľbu v podstate rešpektovala aj odporkyňa, ktorá považovala tú časť
pozemku, ktorý užíval S. O. s manželkou Y., za ich výlučné vlastníctvo a po nadobudnutí dedičstva po
Y. O. tento pozemok ako svoj vlastný previedla na manželov C.. Podľa vtedy aktuálnych záznamov v

katastri nehnuteľností pritom takáto skutočnosť, t.j. že uvedený pozemok je v jej výlučnom vlastníctve,
resp. vo výlučnom vlastníctve jej právnych predchodcov, nevyplývala. Odporkyňa si toho zrejme bola
vedomá,keďnedošlokuzavretiuriadnejkúpnejzmluvyanáslednesamavyzývalamanželovMarkových,
aby si vlastníctvo k pozemkom usporiadali na základe vydržania.

Vzhľadom k tomu, že medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi došlo k reálnej deľbe PKN

parc. č. XXX/X v k.ú. K.M. E. a podľa v tom čase platnej právnej úpravy takúto deľbu treba vidieť aj čo do
vlastníckeho práva, t.j. došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, súd rozhodol
tak, že určil, že nehnuteľnosť v kat. úz. K. E., zapísaná na LV č. XXX ako parc. CKN č. XX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 209 m2, patrí v podiele 468/720-ín zapísanom na odporkyňu do dedičstva
po nebohej G. T., rod. G., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vo veci

úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov v celom rozsahu. Trovy pozostávajú z trov právneho
zastúpenia v sume 415,40 eur (2 úkony právnej pomoci po 60,07 eur, 4 úkony právnej pomoci po 61,87
eur, 2 x paušál po 7,81 eur, 4 x paušál po 8,04 eur) a z iných trov, ktoré predstavujú zaplatený súdny
poplatok za podaný návrh v sume 99,50 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny bola určená podľa §
11 ods. 1 písm. a) vyhl.č. 655/2004 Z.z. Odporkyňa žiadala, aby navrhovateľovi náhrada trov konania

nebola priznaná, súd však v danom prípade nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
by bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať

označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.