Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/641/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214305
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214305.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/195/2012-119 zo dňa 16. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporcovi zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľom tvrdeným
nesprávnymúradnýmpostupomexekučnéhosúdu-OkresnéhosúduMartin.Nesprávnosťpostupumala
spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora
na vydanie poverenia v exekučnej veci navrhovateľa ako oprávneného vedenej súdnym exekútorom
pod sp. zn. EX 715/2011. Zo spisu exekučného súdu sp. zn. 15Er/264/2011 prvostupňový súd zistil,

že dňa 09.02.2011 podal súdny exekútor na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prospech oprávneného - navrhovateľa proti povinnému O. N. na vymoženie
povinnosti uloženej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 14.02.2011, teda s odstupom piatich
dní exekučný súd uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. V takomto konaní exekučného súdu nevidel prvostupňový súd zbytočné prieťahy v konaní.
Ďalej ustálil,žeexekučnýporiadokv§44ods.2ustanovujeprocesnúlehotu15dnínavydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom. V prípade negatívneho rozhodnutia
exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie táto lehota neplatí, a to
aj v období pred 01.06.2011, t.j. pred novelou Exekučného poriadku zákonom č. 102/2011 Z.z.. Ten
rozšíril ust. § 41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku o rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul,
na ktorý sa nevzťahuje 15-dňová lehota. Avšak v zmysle dôvodovej správy k tejto novele Exekučného
poriadku bol ňou len odstránený rozporný výklad tohto ustanovenia, či pod vykonateľnými rozhodnutiami
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky.

Uviedol,žeaknavrhovateľoviškodavôbecvznikla,nemohlamuvzniknúťvpríčinnejsúvislostisúradným
postupom exekučného súdu, ktorý predchádzal rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie
poverenia. Takáto škoda mohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s vydaným rozhodnutím, z čoho vyplýva,
že logicky mohla vzniknúť ako následok rozhodnutia súdu. V prípade ak navrhovateľ chcel v konanípredložiť znalecký posudok, ktorý by reagoval na daný postup súdu z pohľadu medzinárodného práva,
mal tak urobiť v exekučnom konaní v rámci odvolacieho konania, nie v prejednávanej veci. V súdenej
veci opätovné preskúmavanie postupu exekučného súdu a výsledku úvah súdu, teda uznesenia

vydaného v exekučnom konaní by znamenalo neprípustné porušenie zásady dvojinštančnosti súdneho
konania a preskúmavanie právoplatného rozhodnutia v mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktoré
zákon v tomto prípade O.s.p. jediný pripúšťa. V súvislosti s dôkazným návrhom navrhovateľa na
predloženie znaleckého posudku znalcom z odboru právne vzťahy k cudzine, odvetvie európske právo
okresný súd poukázal na to, že právne záväzné akty uverejnené v Úradnom vestníku Európskych

spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sú v zmysle § 121 O.s.p. skutočnosti, ktoré netreba
dokazovať, a ktoré musí súd poznať v zmysle zásady iura novit curia.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako účastníkovi v konaní
úspešnom mu náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu ich existencia nevyplývala a
odporca si tieto nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jehozrušeniaavráteniaveciokresnémusúdunaďalšiekonanie.Namietal,žeokresnýsúdnepostupoval
správne, pokiaľ vec prejednal v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. Svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil, uviedol dôležité dôvody a

predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. V žalobnom návrhu urobil podanie, ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie
a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne aj v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.

Ďalej namietal, že konečné rozhodnutie vo veci neprechádzalo v čase jeho vydania do úvahy, pretože
súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ uviedol, že proti rozhodnutiu
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podáva odvolanie. Rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené
jehožiadostinaprerušeniekonania,takniejeprávoplatnéavydanímmeritórnehorozhodnutiapredbehol

okresný súd účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania. Z dôvodu rozhodovania o otázke
nestranného sudcu zakladajú porušenie jeho práva na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť
konať pred súdom.
Naviac tým, že súd rozhodoval bez jeho prítomnosti, došlo k porušeniu práva na kontradiktórne konanie,
nebol riadne oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a

rovnakosámnemoholnavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.Kporušeniutohtoprávadošloajtým,
že súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie a neprihliadal na to, že odporca sa k žalobnému návrhu
nevyjadril, čím boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.),
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolacie námietky týkajúce sa nesprávnosti procesného postupu prvostupňového súdu, ktorým
malo byť zasiahnuté do procesných práv navrhovateľa ako účastníka občianskeho súdneho konania,
nepovažoval krajský súd za dôvodné.

Vovšeobecnostijeakceptovateľnáúvahaodvolateľa,žesúčasťoukontradiktórnehokonaniajeprávobyť

oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Táto zásada však
predvída procesnú aktivitu účastníkom konania. Ťažiskom realizácie ich procesný práv je pojednávanie.
V súdenej veci prvostupňový súd určil termín pojednávania na deň 16.05.2014, predvolanie na ktorý
bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 02.04.2014. Vyjadrenie odporcu k podanému
žalobnému návrhu bolo zasielané právnemu zástupcovi navrhovateľa elektronicky dňa 17.03.2014.

Navrhovateľ svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní sa o bezprostredné
naplnenie svojich procesných práv sám obral. V prípade jeho prítomnosti na pojednávaní by sa zúčastnil
vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu
vyjadriť a bol by poučený aj o predbežnom právnom posúdení veci (§ 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislostisú potom ďalšie jeho tvrdenia a námietky dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia
zásady kontradiktórnosti bezpredmetné. Najmä pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že vo veci bolo rozhodnuté
bez nariadenia pojednávania a že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

Stavu veci nezodpovedá ani tvrdenie navrhovateľa o predčasnosti vydania napadnutého rozhodnutia
z dôvodu, že nenadobudlo právoplatnosť uznesenie o prerušení konania. Z obsahu spisu vyplýva, že
okresný súd o prerušení konania do času rozhodovania vo veci samej nerozhodoval a takýto návrh nebol
ani v prejednávanej veci navrhovateľom vznesený.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku, že vo veci nerozhodoval zákonný sudca. O
tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, odvolací súd môže
posúdiť túto otázku samostatne. Krajský súd však v skutočnosti, že škoda mala navrhovateľovi
vzniknúť postupom okresného súdu, na ktorom vykonáva zákonný sudca funkciu sudcu, nevidí dôvod
pre vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania aj rozhodovania veci. Je nutné rozlišovať medzi

pojmom súd a sudcovia a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo zvažovať ich vzťah v
posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť názoru o mechanickom
vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone rozhodovacej činnosti riadený
princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri
ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom

súde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia
ako reprezentanti verejnej moci by tak apriórne stáli vo svetle spochybňujúcom ich profesionálne
schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným.
Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého
vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý

a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností
zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.). Nezávislosť sudcu je nevyhnutné
vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého súdneho systému aj konkrétneho súdu,
na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú

nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 1Nc 86/2011 zo dňa 24. novembra 2011).
Sudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný a profesionálny prístup, potrebnú dávku
odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu, na
ktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej veci zákonný sudca nekonal a nerozhodoval
v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu), nezakladá pomer sudcu k veci,

a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej
veci.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími

dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ v odvolaní rezignoval na
akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktorý okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu
(nesplnenia preukázania existencie nesprávneho úradného postupu). V tejto spojitosti platí, že odvolací
súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/
odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe

iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Je výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo
vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov, na ktorých okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce
rozhodnutie, nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek argumentáciu.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci

samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ nebol
v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomuto odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho
konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním
nevznikli.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.