Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/62/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711202442
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711202442.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou, v právnej veci navrhovateľky:

M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.W. XX, XXX XX R., zast. JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou,
Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti odporcovi: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, XXX
XX S. J., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke z doterajšej sumy 46,47 EUR mesačne
na sumu 80,-EUR mesačne počnúc dňom 28.02.2011, ktoré výživné je zročné do 15. dňa toho ktorého
mesiaca, na ktorý sa poskytuje k rukám navrhovateľky.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu S. J., č.k.: XXC XX/XXXX-XX zo dňa 27.09.2001.

Zročnévýživné zaobdobieod28.02.2011do07.10.2014vovýške1435,37 EURsúdpovoľujeodporcovi
splácať v pravidelných splátkach vo výške 20,- EUR mesačne, spolu s bežným výživným počnúc dňom

právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a
včas sa stáva zročným celý dlh.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.02.2011 domáhala zvýšenia
výživného zo strany odporcu - jej otca a to počnúc od podania návrhu. Naposledy bolo výživné otca
určené rozhodnutím Okresného súdu Ž. Q. F. sp. zn. XX/XX/XXXX-XX, právoplatného
dňa 20.11.2001 na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 46,47 eur
mesačne. Navrhovateľka v návrhu požadovala zvýšiť výživné na sumu 150 eur mesačne. Svoj návrh

odôvodnila tým, že navštevuje vysokú školu SPU v Q., kde sa zvýšili výdavky na internát, školu, skriptá,
stravu a iné potreby. S odporcom je v kontakte iba telefonicky a nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

Na pojednávaní dňa 28.01.2014 právna zástupkyňa navrhovateľky zmenila návrh tak, že žiadala, aby
súd zaviazal odporcu na zvýšené výživné vo výške 80 eur.

Odporcavosvojomvyjadreníknávrhunazačatiekonaniauviedol,ževdobeod29.4.2011do25.7.2011a
od 19.08.2011 do 20.5.2011 bol uznaný práceneschopný a poberal nemocenské dávky vo výške 330 eur
mesačne.Dňa29.05.2012zamestnávateľsnímukončilpracovnýpomer.Od01.06.2012budeevidovaný
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny S. J.Š. kde požiadal o dávku v nezamestnanosti. Dcéra ještudentkou na vysokej škole od akademického roka 2010/2011 a si je vedomý, že potreby dcéry narástli,
zvýšili sa jej výdavky, preto v mesiaci poukázal dcére sumu 445 eur prostredníctvom G. Y. R., nakoľko
skončila doba sporenia poistky, ktorú jej sporil. Uvedená suma bola zaslaná práve na výdavky dcéry

spojené štúdiom. Väčšiu časť roka 2011 jeho finančné prostriedky plynuli len z nemocenských dávok
a tak mu jeho mama pomohla a dcére poslala šekovou poukážkou v mesiacoch február až apríl 2011
sumu 600 eur. V mesiaci august 2011 na účet dcéry bola poukázaná suma 825 eur. Dcéra je šikovná a
samostatná, prácou si vie zabezpečiť svoj príjem, nakoľko pracuje na 2 dohody o vykonaní práce.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, zápisnicou o výsluchu odporcu dožiadaným súdom

28.11.2012 a zo dňa 17.3.2014, rozsudkom Okresného súdu S. J. XXC/XX/XX-XX, potvrdením o štúdiu
za rok 2010/2011, potvrdením o štúdiu za rok 2012, potvrdením o štúdiu za rok 2014, potvrdením
o prídavku na dieťa za rok 2012, 2011, priemernými mesačnými nákladmi navrhovateľky, skončením
pracovného pomeru zo dňa 23.5.2012, rozhodnutím Y. R. zo dňa 12.6.2012, potvrdením príjmu odporcu
za rok 2011, potvrdením Y. R. o vyplatení dávky nezamestnanosti, potvrdením poberaní peňažného
príspevku za opatrovanie za rok 2012, potvrdením z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, dohodou

o vykonaní práce zo dňa 14.01.2013, potvrdením o pracovnom príjme odporcu od 15.01.2013 do
04.03.2013,potvrdenímopracovnomprijmeodporcu05-07/2013, potvrdenímzÚradupráce,sociálnych
vecí a rodiny v R. matky navrhovateľky, potvrdením o mzde matky navrhovateľky za rok 2013, 2012,
potvrdením o príjme fyzickej zo závislej činnosti za rok 2012 matky navrhovateľky, potvrdením o
vyplatenej mzde odporcu za 1/2013-11/2013, 01/2014, 06,07,08/2014, potvrdením zamestnávateľa zo

dňa 13.10.2014 ako aj sa s ďalšími listinným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľka je v akademickom roku 2014/2015 študentkou 5. ročníka denného štúdia Y. R. I. T. Q..

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľke upravená rozsudkom Okresného súdu
v S. J. č.k. XXC/XX/XX-XX zo dňa 27.09.2001, kde odporca bol povinný platiť na výživu navrhovateľky
čiastkou 46,47 eur (1400,- SK).

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že je piatačka na Y. R. I. T. Q.. Výdavky sa jej zvýšili nakoľko
nedostala internát. Každý deň cestujem do U. a potom vlakom do Q.. Cesta tam a späť, čo sa týka vlaku
stojí 10,-EUR. V Q. sa aj stravuje, skriptá stoja 5-7,-EUR, snaží sa ich kúpiť vždy od niekoho. Lieky
neberie žiadne. Otec jej pravidelne platí výživné vo výške 46,47 EUR mes. Jeden mesiac jej zaplatil
výživné vo výške 96,47 EUR.

Odporca prostredníctvom dožiadaného súdu bol vyslúchnutý a to dňa 28.11.2012, kde uviedol, že v
súčasnosti nie je liečený v nijakej ambulancii a nemá zvýšené náklady s liečbou. V čase od 05/2011
do 5/2012 bol práceneschopný a navštevoval neurochirurgiu v Ružomberku, inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Jeho jediným príjmom bol príspevok v nezamestnanosti vo výške 328,20 eur mesačne. Mesačne
platí 137,12 eur za byt a rozhlas, elektrinu 28 eur, 10 eur za pevnú linku, 3 eura za mobil.

Odporca prostredníctvom dožiadaného súdu bol vyslúchnutý a to dňa 17.03.2014, kde uviedol, že
v súčasnom období nenavštevuje žiadnu ambulanciu, začínajú ho opäť pobolievať platničky, pričom
ošetrujúci lekár v N. mu povedal, že keď sa bolesti opäť objavia bude nutná operácia. V roku 2012 bol
evidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v S. J. ako nezamestnaný, pričom poberal podporu v
nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov vo výške 328,20 eur za mesiac 06/2012, 339,20 eur za mesiac

07 a 08/2012, 328,20 eur za mesiac 09/2012, 339,20 eur za mesiac 10/2012, 328,20 eur za mesiac
11/2012. V mesiaci december 2012 dostal dávku v hmotnej núdzi vo výške 82 eur. V decembri 2012 si
musel urobiť bezpečnostný kurz na strážnu službu, ktorý ho stál 150 eur. Od januára 2013 je zamestnaný
v spoločnosti G. Y. J., Y..N..K.. U. ako pracovník súkromnej bezpečnostnej služby, kde čistý mesačný
príjem sa odvíja od počtu odpracovaných hodín v rozmedzí od 276,99 eur do 416,97 eur. Dcére prispieva

sumou vo výške 46,47 eur mesačne, v marci 2014 zaplatil za výživné sumu 96,47 eur. Po zaplatení
takého výživného mu zostalo na vyžitie suma 10 eur, nakoľko jeho príjem za ten mesiac bol 276,99 eur.
Čo sa týka počtu odpracovaných hodín, tie mu každý mesiac určuje zamestnávateľ svojim mesačným
rozpisom služieb, ktorý nemôže ovplyvniť. V jeho možnostiach na dcéru je schopný platiť výživné vovýške 70 eur mesačne, avšak nie je už v jeho možnostiach platiť aj zročné výživné vo výške 20 eur
ako to dcéra požaduje. Mesačné výdavky má na bývanie vo výške 138,35 eur, elektrika 28 eur, telefón
5 eur. V rokoch 2011 až 2013 poukázal dcére v rámci bežného výživného na účet sumu vo výške 800

eur za účelom štúdia. Okrem toho šetrí dcére v G. R. sumu, ktorá jej bude vyplatená buď k 25 roku
života, alebo v deň svadby.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, veta práv a druhá, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení rozsah vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je limitovaný na jednej
strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na druhej strane schopnosťami rodičov. Odôvodnenými
potrebami dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa

okolnostikonkrétnehoprípadu.Súzávislépredovšetkýmodvekudieťaťa,jehozdravotnéstavu,nadania,
schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie, prípadne od vlastných zárobkových pomerov a
majetku. Odôvodnené potreby je však vždy potrebné zvažovať vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam
rodičov.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa

vysokoškolským štúdiom v dennej forme pripravuje na budúce povolanie a teda trvá vyživovacia
povinnosť oboch rodičov voči jej osobe.

Pri posudzovaní návrhu súd vychádzal z toho, že od posledného určenia výživného došlo k
zmene pomerov na strane navrhovateľky, jej matky i odporcu a teda prichádza do úvahy zmena
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Odôvodnené potreby navrhovateľky od poslednej úpravy

výživného v roku 2001 podstatne vzrástli. Taktiež stúpli náklady na jej stravu, oblečenie a spoločenské
vyžitie, preto súd pri svojom rozhodovaní prihliadol predovšetkým na časový úsek od poslednej úpravy
výživného, od ktorej uplynulo viac ako 13 rokov. Výška naposledy upravovaného výživného je v
súčasnosti absolútne nedostatočná a je pod hranicou minimálneho zákonného výživného. Vzrástliv odôvodnené potreby navrhovateľky predovšetkým tým, že študuje na vysokej škole mimo svojho
bydliska, dochádza do školy každý deň nakoľko nedostala internát, výdavky má na učebnice, stravu.

Odporcajevsúčasnostitrvalezamestnanýadosahujepriemernúčistúmesačnúmzduvovýške01/2013

mzdu vo výške 179,04 eur, 03/2013 mzdu vo výške 335,86 eur, 04/2013 mzdu vo výške 356,89 eur,
05/2013 mzdu vo výške 308,50 eur, 06/2013 mzdu vo výške 316,44 eur, 07/2013 mzdu vo výške 350,72
eur, 08/2013 mzdu vo výške 406,41 eur. 09/2013 mzdu vo výške 380,32 eur, 10/2013 mzdu vo výške
401,31 eur, 11/2013 mzdu vo výške 416,97 eur. Súd má za preukázané, že odporca má mesačnú mzdy
závislú od počtu odpracovaných hodín, tak ako uviedol vo svojom výsluchu. Z priložených listín súd

zistil, že za rok 01/2014 mal mzdu vo výške 276,99 eur, 06/2014 mzdu vo výške 343,57 eur, 07/2014
mzdu vo výške 409,68 eur, 08/2014 mzdu vo výške 385,24 eur. Z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa
13.10.2014 mal súd za preukázané, že odporca predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku dosiahol
priemernú mesačnú hrubú mzdu 424,42 eur.

Odporca si musí uvedomiť, že s narodením dieťaťa sa spája zodpovednosť a tým aj záväzok rodičov
o jeho výživu, výchovu a celkovú starostlivosť. Vyživovacia povinnosť je prvoradou a zákonnou

povinnosťou rodiča, bude preto potrebné, aby si odporca vyživovaciu povinnosť voči dcére zaradil na
prvé miesto vo svojich výdavkoch, čo by malo na neho pôsobiť aj motivačne, aby si mohol čo najlepšie
plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pri vykonávaní zamestnania nie je odporca obmedzovaný zdravotným
stavom, keďže je zdravý a schopný čo možno najaktívnejšie vykonávať zvolený druh práce.

Odporcove mesačné výdavky sú vo výške 137,12 eur za byt a rozhlas, elektrinu 28 eur, 10 eur za pevnú

linku, 3 eura za mobil.

Príjem matky navrhovateľky za rok 2013 bol priemerný mesačný cca 695,51 eur. Zároveň navrhovateľka
je poberateľkou prídavku na dieťa 23,52 eur za rok 2014, za rok 2012 22,53 eur, za rok 2011 vo výške
22,01 eur.

Navrhovateľka predložila súdu prehľad svojich mesačných výdavkov, ktoré sú strava na mesiac vo

výške 96 eur, školské potreby 25 eur, hygienické potreby 42 eur, súd prihliadal iba na odôvodnené
výdavky, neprihliadal na poplatok za psa vo výške 8,29 eur, ako aj na vysoké výdavky za mobilný telefón.
Zároveňnavrhovateľkesaznížilivýdavkysbývanímnainternáte,kdenapojednávaníuviedla,žeinternát
nedostala, ale súd musel zohľadniť aj to, že sa jej zvýšili výdavky s každodenným cestovaním.

Po zohľadnení ostatných odôvodnených výdavkov spojených s jej výživou (strava, ošatenie, hygiena,

kultúrne vyžitie, šport), zahŕňajúce v sebe i zvýšené náklady v súvislosti so štúdiom, súd dospel k záveru,
že priemerné odôvodnené mesačné výdavky na jej výživu zodpovedajú sume 80 eur.

Súd taktiež prihliadol ku skutočnosti, že odporca sa s navrhovateľkou nestretáva a nad rámec výživného
neprispieva. Pre účely rozhodovania o výživnom súd neskúma dôvody, pre ktoré nedochádza k
stretávaniu sa rodičov s deťmi, ale len existujúci faktický stav.

Súd dospel k záveru, že je odôvodnená požiadavka navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany
odporcu oproti predchádzajúcej úprave.

Súd opierajúc sa o vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia zaviazal odporcu na
platenie zvýšeného výživného v sume 80,- eur mesačne a to od 28.2.2011 t.j. odo dňa podania návrhu.

Keďže súd vychádzal zo skutočnosti preukázanej v konaní, že odporca si od podania návrhu vyživovaciu

povinnosť plnil v sume 46,47 eur mesačne, v marci 2014 zaplatil vyživovaciu povinnosť vo výške 96,47
eur, od 28.2.2011, t.j. odo dňa podania návrhu do dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. 7.10.2014 sa stalozročným nezaplatené výživné v sume 1 435,37 EUR (80x 36 mesiacov = 2880 od
podania návrhu 28.2.2011-28.2.2014, 8mes. x 80= 640 eur, 23,99 eur 9 dní, spolu 3543,99 eur, 46,47
eur x 36mes=1672,92 eur, 46,47 x7mes= 325,29 eur, 96,47 marec 2014, 9 dní 13,94 eur spolu 2108,62

eur, 3543,99- 2108,62 = 1435,37). Zročné výživné súd odporcovi povolil splácať v splátkach po 20 eur
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., a to
vzhľadom na výšku tohto nedoplatku, ako i príjem odporcu.

Podľa § 142 ods. 2 Os.p., Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd pri posudzovaní okolnosti prípadu prihliadal na pomery účastníkov, ich vzájomné príbuzenské
vzťahy, výnimočnosť danej prejednávanej veci, ale aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na

súde. K dôvodom hodným osobitného zreteľa totiž môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania lebo
i určitej procesnej situácie a tento dôvod je potom charakterom procesnej situácie. V prejednávanej veci
je navrhovateľka dcérou odporcu, z čoho vyplýva, že sú v najbližšom príbuzenskom vzťahu a preto by
podľa názoru súdu bolo neetické, priznať navrhovateľke právo na náhradu trov konania proti otcovi, ktorý
výživné platil vždy pravidelne. Vzhľadom na postoj odporcu a predmet sporu súd dospel k záveru, že

priznanie náhrady trov konania jednej alebo druhej strane, by viedlo k neprimeranej tvrdosti, či už voči
navrhovateľke ale aj voči odporcovi. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol aj podľa § 142 ods. 2
O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Konanie o určenie výživného medzi rodičmi a deťmi je od platenia súdnych poplatkov oslobodené.

Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.02.2011 domáhala zvýšenia

výživného zo strany odporcu - jej otca a to počnúc od podania návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.