Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 6, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/171/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114218100
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114218100.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: J.
P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. K. XX, Y., občan SR, proti odporkyni: P. P., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom E. G. X/XXX, Y. - I., zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Silvia Gancárová, nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Ul. A. I. č. XX, Y., o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.5.2014 domáhal voči odporcovi zmeny vyživovacej povinnosti zo
sumy 132 eur na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Svoj návrh
odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 14C 78/2008 zo dňa 6.11.2008 v tom čase mal.
odporkyňa bola zverená do výchovy matky a výživné bolo určené na základe rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline č.k. 10Co 21/2009 zo dňa 19.2.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 4.3.2009 vo výške 132 eur a súd vychádzal z jeho príjmov v r. 2008 a predchádzajúcich rokov.
Navrhovateľ má zato, že od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a
možnosti, prišiel o zamestnanie, nové sa mu dodnes napriek úsiliu nepodarilo nájsť, jeho bytové pomery
sú biedne, býva v spoločnej domácnosti v jednoizbovom byte so svojou matkou, ktorá ho prichýlila a
od 1.5.2013 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako osoba v hmotnej núdzi a
poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur, ktorá pokryje len základné potreby.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k podanému návrhu žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že naposledy
bolo stanovené výživné v r. 2009, kedy bola žiačkou základnej školy a od tej doby nebolo upravované
výživné. Navrhovateľ síce žiadal zmenu výživného, ale tento návrh mu súd zamietol z dôvodu, že si stratu
zamestnania privodil sám závažným porušením pracovnej disciplíny, požitím alkoholu na pracovisku. O
jej potreby sa stará jedine jej matka, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a od marca 2014 je na pracovnej
neschopnosti a v máji podstúpila závažnú operáciu bedrového kĺbu. Odporkyňa bola prijatá na denné
štúdium 1. ročníka Žilinskej univerzity a má zvýšené výdavky s týmto štúdiom.

V priebehu konania navrhovateľ zotrval na pôvodnom návrhu, uviedol, že jeho príjem sú len dávky
v hmotnej núdzi. Je naďalej evidovaný na úrade práce a je poberateľom len dávky v hmotnej núdzi
a naďalej býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej prispieva na domácnosť a výdavky
zvláda len za pomoci svojej matky, keďže náklady inkaso aj bývanie, ako aj stravu mu zabezpečuje jeho
matka, nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden iný zdroj príjmu, pracoval len v rámci aktivačných prác

pre mesto. Potvrdil skutočnosť, že už v r. 2012 bol prepustený zo zamestnania pre porušenie pracovnej
disciplíny a pracoval vo firme Váhostav tri mesiace v r. 2012 a pokiaľ mal aj oprávnenie na obsluhu
bagra, toto oprávnenie mu zaniklo, nakoľko nemá prostriedky na obnovenie tohto oprávnenia. Nemá
zníženú pracovnú schopnosť, berie lieky len na vysoký tlak.

V konaní bolo nesporné, že rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co 21/2009 zo dňa 19.2.2009,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2009, bola otcovi (navrhovateľ v tomto konaní) na čas po rozvode
uložená povinnosť prispievať na výživu mal. Lenky mesačne sumou 132 eur vždy do 20-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky. Z odôvodnenia rozhodnutia je nesporné, že v príjmovej sfére matky
dieťaťa súd vychádzal z jej priemernej mzdy 8.506,- Sk, čiastočného invalidného dôchodku 4.103,- Sk
a rodinných prídavkov 540,- Sk, pričom spolu s dcérou majú k dispozícii v úhrne sumu 587 eur a otcov
mesačný príjem predstavoval 642 eur po odpočte určeného výživného 132 eur mu zostáva k dispozícii
suma 510 eur. V tom čase maloletá navštevovala základnú školu v mieste bydliska, z ktorého dôvodu
školské výdavky sú relatívne nižšie.

V konaní bolo tiež nesporné, že už v roku 2012 navrhovateľ žiadal o zníženie výživného zo sumy 132
eur mesačne na sumu 26 eur mesačne a rozhodnutím Okresného súdu Žilina 37P 295/2012-197 zo dňa
12.2.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline 6CoP 38/2013 zo dňa 10.4.2013 súd jeho
návrh zamietol. Súd vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ bol zamestnaný
vo firme P+P, akciová spoločnosť, Žilina, kde dosahoval príjem 670 eur a pre požívanie alkoholických
nápojov, v dôsledku čoho bol jeho pracovný pomer dňa 16.4.2012 ukončený, od 17.4.2012 do 26.9.2012
bol evidovaný na úrade práce bez nároku na dávky, od 27.9.2012 do 16.12.2012 bol zamestnaný vo
firme Váhostav SK a.s. a jeho pracovný pomer bol ukončený po vzájomnej dohode.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súd zistil, že navrhovateľ od mája 2013 poberal
dávky v hmotnej núdzi (62,50 eur mesačne) a v roku 2014 v období od januára do septembra 2014 mu
bola celkovo na dávkach vyplatená suma 748,80 eur (č.l. 5, 20).

Odporkyňa v priebehu konania s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Je študentkou Žilinskej
univerzity, kde nastúpila do 1. ročníka, zároveň navštevovala a študovala jazykovú školu, ktorú v tomto
roku nemôže z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov naďalej absolvovať. Aj štúdium na Žilinskej
univerzite si zvolila z toho dôvodu, aby bola v mieste bydliska a nemala zvýšené náklady na cestu do
školy. Má výdavky spojené so štúdiom, a to preukaz denného štúdia 33 eur, ďalej náklady na učebné
pomôcky. Uviedla, že počas štyroch rokov štúdia na strednej škole si nemohla dovoliť žiadne exkurzie
v rámci mimoškolskej aktivity, či už to bol lyžiarsky výcvik, ako i výlety pre nedostatok finančných
prostriedkov, či už kultúrneho alebo spoločenského vyžitia. S otcom sa nekontaktuje. Iným spôsobom
okrem výživného jej otec na výdavky neprispieva. Výdavky na domácnosť mesačné platby hradí výlučne
matka z čiastočného invalidného dôchodku (272,20 eur ) a od 31. marca 2014 je matka práceneschopná
a poberá nemocenské vo výške 9,42 eur/deň, podrobila sa závažnej operácii. Výdavky na domácnosť
predstavujú jednorazové platby voda na polrok 46 eur, smeti 23,36 eur, pravidelné mesačné platby
elektrina 100 eur, telefón 10 eur, faktúra za mobilné služby 23,80 eur, spoločenstvo vlastníkov bytov
mesačne 208,69 eur, strava mesačne 300 eur.

Z potvrdenia Žilinskej univerzity v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky, dopravy a spojov, súd mal za
preukázané, že odporkyňa navštevuje v akademickom r. 2014/2015 1. ročník bakalárskeho denného
štúdia v študijnom programe EaMP, Ekonomika a manažment podniku.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o
rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe
rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým
dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho
prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť
zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a
podobne.

V ustanovení § 62 ods. 2 zákona o rodine je povinnosť rodičov platiť výživné na svoje deti viazané na ich
schopnosti, možnosti a majetkové pomery s bezprostredným právom dieťaťa podieľať sa na ich životnej
úrovni. V uvedenom ustanovení je daný základ pre určenie jej výšky. Na strane povinného rodiča sú
rozhodujúce v prvom rade jeho zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životná úroveň,
počet iných vyživovacích povinností. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s
ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a prípravu na budúce povolanie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a iné súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti
príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú
nasledujúce dôvody, a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod
medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania,
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre
vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. Zmena pomerov musí byť
preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.

V prejednávanej veci súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru,
že nie sú splnené zákonné hmotnoprávne podmienky, a to zmena pomerov na zníženie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa ako otca voči odporkyni. V konaní mal súd nepochybne preukázané, že
odporkyňa naďalej pokračuje vo svojom štúdiu na vysokej škole v mieste svojho bydliska a to dennou
formou, je študentkou 1. ročníka, a teda pripravuje sa na svoje budúce povolanie. V porovnaní s
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co 21/2009 zo dňa 19.2.2009, pokiaľ sa týka samotnej
odporkyne nepochybne jej odôvodnené nároky sa podstatne oproti pôvodnému rozhodnutiu zmenili,
a to aj vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, ale aj v súvislosti s ďalšími
nárokmi v súvislosti so štúdiom tak, ako ich popisovala. Zmenila sa situácia do určitej miery aj na
strane otca ako povinného, pretože v súčasnej dobe je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, pričom
objektívny dôvod so zreteľom na svoj vek alebo svoj zdravotný stav, že nie je schopný zárobkovej
činnosti, alebo za danej situácie nemá možnosť a príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie v
konaní nepreukázal (podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení). Súd je toho názoru, že skutočnosť ak navrhovateľ v súčasnosti nepracuje ho nezbavuje
povinnosti odporkyni zabezpečovať jej výživu a pokiaľ by ako otec zodpovedne pristupoval k plneniu
svojich zákonných povinností, musí byť v jeho možnostiach dosiahnuť príjem postačujúci na splnenie
vyživovacej povinnosti v rozsahu 132 eur, nakoľko dieťa nemôže byť postihnuté z toho dôvodu, že otec
nepracuje resp. že sa vzdal svojho príjmu. Len samotným naplnením tejto skutočnosti (nezamestnanosť)
právna povinnosť nemôže zaniknúť a povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný
prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Je potrebné uviesť, že obidvaja
rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, to znamená, že vyživovacia povinnosť je pre obidvoch rodičov kvalitatívne rovnaká, ale
kvantitatívne rozdielna. Kvantita je daná schopnosťami a možnosťami každého rodiča, pričom súd
zohľadnil majetkové pomery, zárobkové schopnosti, plnenie vyživovacej povinnosti voči ďalším osobám
ako i životnú úroveň každého z rodičov.

V konaní bolo nepochybné, že navrhovateľ so svojou dcérou v spoločnej domácnosti nežije a jej
bytovú potrebu ako jednej z jej základných potrieb je uspokojovaná bývaním v byte spolu so svojou
matkou, ktorá v prevažnej miere nielen náklady na výživu ale i náklady odporkyne spojené so
štúdiom zabezpečuje zo svojich príjmov. Súd zdôrazňuje, že príjmy matky odporkyne sú z čiastočného
invalidného dôchodku, pričom v súčasnosti je na pracovnej neschopnosti. Je nesporné, že so štúdiom na
vysokej škole sú spojené vyššie výdavky, ktorých krytie musí zabezpečovať rodič. Je potrebné zdôrazniť,
že navrhovateľ si musí počínať tak, aby zabezpečil dostatočný príjem nielen na uspokojenie svojich
životných potrieb, ale i potrieb osôb, voči ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť. S prihliadnutím na
vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa si
neuplatnila náhradu trov konania a zo spisu jej trovy nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že odporkyni
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).