Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/121/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010415
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814010415.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Mgr. Kataríny Bubnášovej a Jána Hurtiša, na hlavnom pojednávaní dňa 1. októbra 2014 v
trestnej veci obžalovanej P. B. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná P. B., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, okres Prievidza, trvale bytom X., toho času vo väzbe
v Ústave na výkon väzby D.,

j e v i n n á , ž e :

dňa 10.4.2014 okolo 19,30 hod. v Prievidzi, v byte č. X na Súbežnej XX, pod vplyvom alkoholu počas
hádky so spolubývajúcim P. B. sa mu vyhrážala zabitím a následne po tom, čo poškodený šiel k drezu,
pri ktorom stála, otočila sa k nemu, v ruke mala nôž a poškodeného týmto nožom pichla do pery a do
brucha, čím mu spôsobila bodnú ranu hornej pery, neprenikajúcu do dutiny ústnej, a bodnú ranu prednej
brušnej steny na úrovni pravého mezogastria, penetrujúcu do dutiny brušnej s bodným poranením veľkej
predstery s následným krvácaním do dutiny brušnej, s dobou liečenia a rekonvalescencie minimálne 6
týždňov,

t e d a :

inému úmyselne spôsobila ťažkú ujmu na zdraví,

inému sa vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,

t ý m s p á c h a l a :

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č.
1/2014 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“),

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno l)
Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1
Trestného zákona, k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej
P. B. (ďalej len „obžalovaná“) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 1Pv
317/14/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu prijatého vyhlásenia nevykoná a vykoná
dokazovanie v rozsahu výroku o treste a ochrannom opatrení.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaná
inému úmyselne spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, ako dlhšie trvajúcu poruchu normálnych telesných
a duševných funkcii, ktorá dobu dlhšiu ako 42 dní obmedzovala poškodeného v obvyklom spôsobe
života, a inému sa vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, čím tak po
stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek
1 Trestného zákona.

Súd k výroku o treste a ochrannom opatrení vykonal dokazovanie, v rámci ktorého vypočul obžalovanú,
vypočul znalca z Odboru zdravotníctvo - Odvetvie psychiatria, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa k spáchaniu trestnej činnosti plne priznáva, spáchanie
trestnej činnosti i úprimne oľutovala. Nôž, ktorý bol zaistený, patrí poškodenému.

Súd vypočul znalkyňu MUDr. F. F., ktorá vypovedala, že u obžalovanej ide o osobu v pokročilejšom štádiu
závislosti od alkoholu, tretie až štvrté štádium podľa Jelínka, jej pobyt pre spoločnosť z psychiatrického
hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, nenavrhujú obžalovanej uložiť ochranné psychiatrické
liečenie, pretože táto nie je kritická k jej závislosti, má odmietavý postoj k liečbe, a preto by i prípadné
uložené liečenie nemohlo plniť účel liečby.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva charakteristika osoby obžalovanej, vyplýva z
nich, že na obžalovanú sa hľadí, akoby súdne trestaná nebola - odpis registra trestov č.l. 117, v mieste
bydliska požíva dobrú povesť, nebola postihnutá v priestupkovom konaní - správy č.l. 111-113.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac a vzhliadnuc u obžalovanej
jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona - priznanie a oľutovanie trestnej
činnosti, tiež existenciu jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona -
spáchanie viac trestných činov, a teda vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a tým pri
ukladaní trestu použitie ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona, zohľadniac mimoriadne okolnosti
spáchania skutku, okolnosť, že skutok u obžalovanej vyústil z neharmonického aktuálneho spolužitia s
poškodeným, ktorý pod vplyvom alkoholu vyvolával a i v čase skutku vyvolal hádku, strach u obžalovanej
z konfliktu a jej napadnutia a mimoriadne okolnosti na strane obžalovanej, s tým, že u nej išlo v čase
spáchania skutku o poruchu osobnosti - emočnej nestability a disociálnej, spolu so syndrómom na
alkohole a jednoduchú opitosť stredne ťažkého stupňa, v čase skutku išlo u obžalovanej o primitívnu

afektívnu reakciu s manifestovaním agresívneho konania v stave jednoduchej opitosti stredne ťažkého
stupňa, v ktorej došlo k odbrzdeniu jej abnormálnej osobnosti so sklonom k impulzívnemu správaniu,
berúc však do úvahy i následok trestného činu, ktorý bol v danom prípade vyjadrený povahou zranenia,
ktoré bolo poškodenému spôsobené, postoj samotného poškodeného ku skutku obžalovanej, ktorý sám
pri vyjadrení sa poškodeného k vyhláseniu obžalovanej o uznaní viny uviedol súdu, že obžalovaná to
nechcela spôsobiť, žiadnu náhradu škody od obžalovanej nepožaduje, vidiac osobu obžalovanej a jej
doterajší spôsob života, mimoriadne okolnosti na strane obžalovanej, jej postoj k spáchanej trestnej
činnosti, keď na hlavnom pojednávaní sa k trestnej činnosti plne priznala, berúc do úvahy i ostatné
okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, a potom súd dospel k záveru, že
trest odňatia slobody, i keď na spodnej hranicu trestnej sadzby 4 roky nepodmienečne, by neplnil účel
trestu, bol by vzhľadom na mimoriadne okolnosti prípadu a pomery osoby obžalovanej neprimerane
prísny, a dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje i trest kratšieho trvania,
a preto súd pri ukladaní trestu použil i ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona a za použitia týchto
okolností a záverov potom dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, morálne odsúdenie konania
obžalovanej a jej prevýchovu bude dostatočný trest odňatia slobody 2 (dva) roky nepodmienečne.
Pretože obžalovaná nebola pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody, podľa § 48 odsek
2 písmeno a) Trestného zákona ju súd na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Takýto trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, trest, ktorý bude plniť účel trestu tak
z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.