Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/68/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211212240
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211212240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu TACI s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Tolstého 20, IČO: 45 484 376, zastúpeného JUDr. Ladislavom Suchým, advokátom so sídlom v
Košiciach, Letná 45, proti žalovanému I.. A. W., Q. F. B., Č. XX, zastúpenému JUDr. Darinou Solárovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, o určenie, že pracovný pomer skončil výpoveďou, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11. januára 2012 č.k. 13C/65/2011-36,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovanému sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania v sume 66,32 eura, ktorú je žalobca

povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného JUDr. Darine Solárovej, advokátke, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom

1) žalobu zamietol

2) vyslovil, že žalobca nie je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pracovný pomer medzi ním a
žalovaným skončil ku dňu XX.X.XXXX, výpoveďou danou žalovanému dňa XX.X.XXXX jeho právnym
predchodcom J. F. - P. A. B., I.: XX XXX XXX a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c) O.s.p., poukazom na ust. § 77 Zákonníka práce
konštatoval, že právo podať žalobu o určenie skončenia pracovného pomeru premlčaniu nepodlieha

a pokiaľ neplatnosť pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným
rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. Dospel k záveru, že v
posudzovanej veci žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal v situácii,
ak sa požadovaného určenia domáhal s odstupom takmer siedmych rokov odo dňa, kedy pracovný
pomeržalovanéhouneho(jehoprávnehopredchodcu)skončil,vydalžalovanémupotvrdenieoskončení
jeho pracovného pomeru ku dňu XX.X.XXXX, po tomto dni sa žalovaný prideľovania práce u žalobcu
nedomáhal, na pracovisko sa nedostavoval, voči žalobcovi žiadne práva neuplatňoval a na plnenie

povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru nevyzýval žalovaného ani žalobca, ktorý ho ako svojhozamestnanca neeviduje, a bezprostrednou príčinou podania žaloby bola len skutočnosť, že žalovaný
si na súde uplatnil nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, o neplatnosti
ktorého rozhodol Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 26. novembra 2008 č.k. 31C/164/2004-68 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. februára 2010 č.k. 11Co/83/2009-91 tak, že
určil, že skončenie pracovného pomeru ku dňu XX.X.XXXX, dané žalovanému listom zamestnávateľa J.
F. - A., I.: XXXXXXXX S. R. XX.X.XXXX, je neplatné. Uviedol, že práve v doposiaľ neskončenom konaní
o nárokoch žalovaného na náhradu mzdy z tohto neplatného rozviazania pracovného pomeru, vedenom
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37C/200/2010, je potrebné posudzovať otázku skončenia

pracovného pomeru žalovaného u žalobcu ako otázku prejudiciálnu a uzavrúc, že medzi účastníkmi
konania stav právnej neistoty nie je daný, žalobu zamietol bez toho, aby sa jej predmetom meritórne
zaoberal.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal s odôvodnením, že trovy právneho zastúpenia nevyčíslil a žiadne iné jeho trovy
zo spisu nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne zistil
skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predovšetkým vytýkal prvostupňovému súdu jeho právny záver o nepreukázaní existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Trval na tom, že na žiadanom určení naliehavý právny

záujem má, keďže len súdnym rozhodnutím môže byť odstránený stav jeho právnej neistoty. Otázka
trvania alebo skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi konania a právnej relevancie výpovede
zo dňa XX.X.XXXX totiž ostala podľa žalobcu nezodpovedaná, nakoľko súd sa zaoberal len otázkou
platnosti skončenia pracovného pomeru na základe listu zo dňa XX.X.XXXX a o inom právnom dôvode
skončenia pracovného pomeru žalovaného nebolo rozhodované. V tejto súvislosti zdôraznil, že ako

právny nástupca pôvodného zamestnávateľa žalovaného prevzal všetky jeho záväzky od 11.11.2010,
citovalust. §59ods.1a§77Zákonníkapráceapoukázalnasúdnekonanie,vedenénaOkresnomsúde
Košice I pod sp. zn. 37C/200/2010 o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru, v
ktorom žalovaný voči nemu uplatnil nárok na náhradu mzdy za obdobie od XX.X.XXXX R. XX.XX.XXXX,
majúcpracovnýpomerunehozaplatný,akoinakonanievedenénaOkresnomsúdeKošiceIpodsp.zn.

31C/164/2004, v ktorom súd v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/83/2009
určil, že skončenie pracovného pomeru ku dňu XX.X.XXXX, dané listom zo dňa XX.X.XXXX, je neplatné,
pretože (o.i.) v rozpore s platným právom smerovalo k ukončeniu pracovného pomeru uzavretého
na dobu určitú a v otázke výpovede zo dňa XX.X.XXXX odkázal na konanie o určenie skončenia
pracovného pomeru výpoveďou. Napokon namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zistil, že žalovaný

na prideľovaní práce netrval. Upozornil pritom na list zo dňa XX.X.XXXX, v zmysle ktorého žalovaný
trval na tom, aby ho ako zamestnávateľ ďalej zamestnával, pretože do zamestnania nastúpi ihneď, ako
ho k tomu vyzve.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol „zamietnuť“ odvolanie tvrdiac, že nárok žalobcu je premlčaný.
Uviedol, že žalobca mu doručil jedinú výpoveď doporučenou listovou zásielkou zo dňa XX.X.XXXX

spolu so zápočtovým listom a žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu bola doručená i výpoveď zo dňa
XX.X.XXXX. Doplnil, že stav právnej neistoty si žalobca privodzoval sám svojim omisívnym správaním,
nakoľko si voči žalobcovi síce uplatnil nárok na náhradu mzdy, avšak žiadne ďalšie nároky voči nemu
nemal v úmysle uplatniť. V tejto súvislosti poukázal na návrh mimosúdnej dohody zo dňa XX.XX.XXXX,
adresovaný žalobcovi v priebehu súdneho konania sp. zn. 37C/200/2010, na ktorý nereagoval. Zároveň

žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 126,24 eura, za dva úkony právnych služieb
(porada s klientom a vyjadrenie k odvolaniu) a k nim prislúchajúci režijný paušál.

Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1
O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým,
že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. septembra 2014 o

9,00 hod. v pojednávacej sieni č. dverí 206 na 2. poschodí Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 1,
3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v odvolaní označil odvolací dôvod, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) ako i že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnom postupe

súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, t.j. že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, príp. neprihliada na skutočnosti, ktoré
boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov alebo sú výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. možno uviesť, že právnym posúdením veci
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana

zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, prípadne zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že

by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a
ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité

zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na
skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za
tohto konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.,
t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo

prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Len na zdôraznenie
správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k jednotlivým odvolacím námietkam
žalobcu odvolací súd považuje za potrebné dodať:

Z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že ani zamestnávateľ
žalovaného (právny predchodca žalobcu) a ani žalovaný, ktorý bol jeho zamestnancom na základe
pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, danou
žalovanému listom zo dňa XX.X.XXXX, neuplatnili na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť (dňa XX.X.XXXX). Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podaltotižlennávrhnaurčenie,žejeneplatnéskončeniepracovnéhopomeru,danémulistomzamestnávateľa
zo dňa XX.X.XXXX, ktorému bolo vyhovené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 26. novembra
2008 č.k. 31C 164/2004-68, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/83/2009. O

peňažnom nároku žalovaného, uplatneného titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru vykonaného listom zamestnávateľa zo dňa XX.X.XXXX, je vedené na Okresnom súde Košice
I doposiaľ neskončené súdne konanie pod sp. zn. 37C/200/2010.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že dôvodom, prečo súd prvého stupňa zamietol
dňa 5.5.2011 podanú žalobu o určenie, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania skončil ku

dňu XX.X.XXXX výpoveďou danou žalovanému dňa XX.X.XXXX, je jeho právny názor, že žalobca v
posudzovanej veci existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nepreukázal.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 77 Zákonníka práce (i v znení účinnom ku dňu dania písomnej výpovede z pracovného
pomeru dňa XX.X.XXXX) neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,

skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže (mohol) zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť
na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V prvom rade súd prvého stupňa správne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na
ním požadovanom určení. Na rozdiel od žaloby podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce, kde právny
záujem na určení vyplýva priamo z tohto ustanovenia a nie je ho potrebné za konania výslovne tvrdiť

ani preukazovať, v prípade žaloby na určenie, že pracovný pomer trvá, resp. skončil (ako je tomu v
posudzovanej veci) je totiž potrebné, aby na tomto určení bol daný naliehavý právny záujem v zmysle
ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Naliehavý právny záujem prvostupňový súd potom správne zvažoval podľa
stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo

je či nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby sa bez
tohto určenia jeho právne postavenie stalo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých existenciu svojho právneho záujmu vyvodzuje. Žaloba domáhajúca sa určenia
podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. však spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na

splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p. alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne
postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Prípady takéhoto osobitného postupu vyplývajú i
z citovaného ustanovenia § 77 Zákonníka práce, ktoré priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu
možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu. Tým je však
zároveň - z aspektu § 80 písm. c) O.s.p. - vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu

(základu) žalobou podanou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že
pracovný pomer (ne)trvá. Rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by totiž predpokladalo prejudiciálne
posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Právo účastníka pracovnoprávneho
vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77 Zákonníka práce však
zanikámárnymuplynutímdvojmesačnejlehoty.Zákonníkprácetotižv§36výslovnezakotvuje,želehota

uvedená v § 77 je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej
lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne. V takom prípade právo
domáhať sa neplatnosti rozviazania pracovného pomeru zanikne a rozviazanie pracovného pomeru je
právne účinné, i keby (objektívne vzaté) šlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru.

Preto pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa

§ 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný
pomer bol skončený platne, tento jeho záver je správny a v súlade s konštantnou judikatúrou súdov
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2008, sp. zn. 3 Cdo 147/2008,
R 90/1970).Námietka žalobcu v odvolaní, že otázka právnej relevancie výpovede zo dňa XX.X.XXXX ostala
nezodpovedaná, je tak v zmysle vyššie uvedeného nedôvodná a záver prvostupňového súdu, že na
podaní žaloby o určenie trvania (skončenia) tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v danom

prípadenaliehavýprávnyzáujem,jesprávny.Právetentonedostatokpredstavujesamostatnýaprvoradý
dôvod, pre ktorý jeho určovacia žaloba nemôže obstáť a treba ju bez ďalšieho zamietnuť.

Pretože prvostupňový súd správne dospel k názoru, že žalobca v danom prípade nepreukázal naliehavý
právny záujem na požadovanom určení [§ 80 písm. c) O.s.p.] a správne videl v jeho absencii rozhodujúci
dôvod na zamietnutie žaloby, so zreteľom na prvoradosť tohto dôvodu (procesnej neprípustnosti žaloby)
už ani v odvolacom konaní nemalo žiadne opodstatnenie skúmanie vecnej stránky žalobného návrhu. Z

tohtopohľadujepotomirelevantnánámietkažalobcu,žesúdprvéhostupňanesprávnezistil,žežalovaný
na prideľovaní práce netrval.

Odvolacie námietky žalobcu tak v korelácii s uvedeným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

Ztýchtodôvodovodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvéhostupňavcelomrozsahuakovecnesprávny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vznikli v súvislosti so zastúpením
advokátkou trovy, ktoré v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb, v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (§ 20c vyhl. č. 655/2004 Z.z.),
spočívajú v tarifnej odmene za jeden úkon poskytnutej právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu dňa
13.4.2012 vo výške 58,69 eura (§ 14 ods. 1 písm. b/, § 11 ods. 1 cit. vyhl.) a paušálnej náhrade za tento
úkon prislúchajúcej v čiastke 7,63 eura (§ 15 ods. 1 cit. vyhl.), v celkovej sume 66,32 eura. Žalovanému
ním požadovaná odmena za úkon právnej služby - porada s klientom a tomuto úkonu prislúchajúca

paušálna náhrada za tento úkon nebola nepriznaná, nakoľko žalovaný tento úkon bližšie nešpecifikoval
a nepredložil o ňom žiaden dôkaz.

Povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania jeho právnej
zástupkyni vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.