Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313211958
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313211958.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,,
so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, proti žalovanej W. G., nar. XX. X. XXXX,
bývajúcej v F., na ul. P. č. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianske združenie

slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, na ul. Petrovskej č. 10, právne zast. JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom, so sídlom v Chorvátskom Grobe, na Nám. Josipa Andriča č. 1, o zaplatenie sumy
2.406,68 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 27.3.2014
č.k. 5C/381/13 - 57 takto väčšinou hlasov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p

r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov
právneho zastúpenia vo výške 109,29 Eur a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Jozefovi Kempovi,
advokátovi, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 218,35 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci dňa 5.8.2008 uzatvorili
zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej boli poskytnuté žalobcom finančné prostriedky vo
výške 1.659,70 Eur. Tieto sa žalovaná zaviazala splatiť 36 - mesačnými splátkami po 100,24 Eur,
teda spolu sa zaviazala vrátiť žalobcovi sumu 3.608,64 Eur. Žalovaná nesplácala úver riadne a včas
a žalobcovi uhradila len čiastku 1.202,32 Eur. Žalobca tak pristúpil k zosplatneniu celého úveru listom
zo dňa 2.2.2010. Žalovaná oznámenie o zosplatnení neprevzala v odbernej lehote, pričom tento list bol

uložený na pošte dňa 10. 2. 2010. V súlade so zmluvnými dojednaniami sa deň 10.2.2010 považoval
za deň doručenia oznámenia o zosplatnení. K zosplatneniu úveru došlo uplynutím 15dní od doručenia
oznámenia o zosplatnení a posledný deň uvedenej 15dňovej lehoty tak pripadol na deň 25. 2. 2010. V
priebehu konania vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania.

Predmetom konania je zaplatenie pohľadávky vzniknutej zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Pri
spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije úprava výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu

na to, či ide o právny vzťah vyplývajúci z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka aleboiného zákona. Na premlčanie sa preto vzťahuje 3ročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka
(ustanovenie §101 Občianskeho zákonníka).

Pohľadávka žalobcu po zosplatnení sa stala splatnou dňa 25. 2. 2010. Prvýkrát sa mohlo právo z tejto

pohľadávky uplatniť na súde dňa 26. 2. 2010. Týmto dňom začala plynúť aj premlčacia doba, pričom
jej posledný deň pripadol na deň 26. 2. 2013. Žaloba vo veci bola podaná až po uplynutí trojročnej
premlčacej doby, dňa 20. 8. 2013.

Za nesprávne bolo považované tvrdenie žalobcu o zachovaní účinkov podania žaloby v rozhodcovskom
konaní, ak žaloba bola na všeobecný súd podaná do 30 dní od rozhodnutia rozhodcu o nedostatku
právomoci vo veci konať pri analogickom použití ustanovenia § 106 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. Rozhodcovské

konanie bolo začaté dňom doručenia žaloby rozhodcovi dňa 7.4.2010 a ukončené vydaním exekučného
titulu - rozsudku zo dňa 13.4.2010 , ktorý nadobudol právoplatnosť 29.5.2010 a vykonateľnosť 2.6.2010.
Na základe tohto rozhodnutia však súdnemu exekútorovi v exekučnom konaní poverenie na vykonanie
exekúcie vydané nebolo. Stalo sa tak preto, lebo po preskúmaní platnosti rozhodcovskej zmluvy sa
zistil nedostatok, znamenajúci rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, spôsobujúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Podľa ustanovenia §51 ods. 3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na toto konanie sa
primerane vzťahujú ustanovenia O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak. Povinnosťou rozhodcu bolo
preto nie až po právoplatnom skončení konania, ale počas konania a to kedykoľvek, skúmať podmienky
konania a prihliadať na ich splnenie vrátane skúmania právomoci rozhodcu konať vo veci a vydať

rozhodnutie a to v súlade s ustanovením § 103 O.s.p.. Skúmanie podmienok konania rozhodcom a
zastavenie konania pre nedostatok právomoci uznesením zo dňa 22.7.2013, teda už po právoplatnom
skončení rozhodcovského konania rozsudkom, je bezpredmetné a účelové.

Keďže námietka premlčania bola uplatnená úspešne súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods.1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že z napadnutého rozsudku sa vôbec nedá zistiť, na základe
čoho bola pri rozhodovaní aplikovaná občianskoprávna úprava premlčania. Zmluva o úvere je tzv.
absolútnym obchodom, čo okrem iného znamená aj to, že úprava Obchodného zákonníka sa použije

vždy, ibaže je niektorá otázka v ňom neupravená alebo osobitný predpis obsahuje samostatnú úpravu
na ochranu spotrebiteľa, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Obchodný zákonník upravuje premlčanie
a to komplexne. Súčasne úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou
na ochranu spotrebiteľa. To, že na obchodnoprávne vzťahy, ktorých je účastníkom spotrebiteľ sa aplikujú
ustanovenia aj Obchodného zákonníka vyplýva z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka,

podľa ktorého pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zároveň je
v Obchodnom zákonníku presne stanovené, ktoré z jeho ustanovení sa na takýto vzťah s účasťou
spotrebiteľa nemôžu použiť, resp. sa upravujú obmedzenia pre ich použitie. Úprava premlčania tam
nepatrí. Vychádzajúc z textu Obchodného zákonníka a zvolenej legislatívno - technickej úpravy je

nesporné, že obchodnoprávna úprava premlčania a jej použitie vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ
nie je vylúčená. Právna úprava premlčania voči obidvom stranám právneho vzťahu musí pôsobiť
rovnako.NemôžebyťaaniniejerozhodujúcimpreaplikáciuObchodnéhozákonníkaaleboObčianskeho
zákonníka, či osobou zaviazanou plniť nárok je spotrebiteľ alebo dodávateľ. Aj prípadná úvaha a
tvrdenie o tom, že občianskoprávna úprava premlčania je pre spotrebiteľa výhodnejšia, vychádza len zo

zdanlivého a predčasného záveru a platí iba pre prípad, ak spotrebiteľ vystupuje v postavení dlžníka.
Ak by bol spotrebiteľ v postavení veriteľského subjektu, potom by pre neho táto úprava žiadnu výhodu
nepriniesla, ale naopak bola by nevýhodnejšia. Zdanlivá výhoda použitia občianskoprávnej úpravy
premlčania oproti obchodnoprávnej sa prejaví ako nevýhoda vtedy, ak dôjde napr. k uznaniu dlhudlžníkom. Aj z ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prospech spotrebiteľa sa v
prípade pochybností má vykladať len obsah zmluvy, nie právna úprava. Vyplýva to aj z toho, že výklad
zákonamusí,vzhľadomnapožiadavkupredvídateľnostijehovýkladuaaplikácieakoimanentnéhoznaku

právneho štátu, byť rovnaký. Pri rozhodovaní sa tak malo vychádzať zo 4 - ročnej premlčacej doby.
Žalobcovi bola taktiež odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko o vznesenej námietke premlčania
nebol informovaný a nemohol sa s ňou vopred oboznámiť.

Čo sa týka výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tento je v rozpore s procesnou úpravou
vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Náhrada trov v sporovom konaní sa spravuje

primárne zásadou úspechu popri ktorej zákon pripúšťa niektoré výnimky. Z hľadiska výsledku konania
vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah, a teda
z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol povinným na
plnenie spoločne s účastníkom na strane ktorého vystupuje. Ustanovenie § 93 ods. 4 veta prvá
O.s.p. neznamená vytvorenie ďalšieho plnohodnotného účastníka v konaní, ale predstavuje len právny
rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do konania vstupuje.

Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v rozpore s
dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelnosti jeho postupu a zneužívanie ustanovenia § 93 ods.
2, ods. 3 a ods. 4 O.s.p. evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia
náhrady trov konania. Údajné náklady na zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v žiadnom smere
nepredstavujú účelne vynaložené trovy. Okrem toho vedľajší účastník má byť spôsobilý na ochranu

spotrebiteľa v rámci súdneho konania a to bez potreby splnomocnenia advokáta na jeho zastupovanie.

Odvolacísúdvzmyslezásadustanovenia§212O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudok spoluskonaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §

52. Podľa tohto ustanovenia účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú

neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách, ale aj všetky iné ustanovenia, t. j. i ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní sa
použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku
spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné zmluvné dojednania, ktoré

žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca
má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom tvrdené a ani
preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Čo sa týka právnej úpravy premlčania táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to
v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník pri premlčaní určuje v
ustanovení § 397 4 - ročnú premlčaciu dobu. Na rozdiel od tejto úpravy je v ustanovení § 101

Občianskeho zákonníka stanovená 3 ročná všeobecná premlčacia doba. Zákonná úprava premlčania
je teda v Občianskom zákonníku pre žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy
sa žalovaná vzdať nemohla.

Právne bezvýznamný je i poukaz žalobcu na odňatie možnosti konať pred súdom v dôsledku
neinformovanostiovznesenejnámietkepremlčania.Námietkapremlčaniabolazaslanážalobcoviatento
sa k nej aj písomne vyjadril.

Vo veci sa nedá stotožniť ani s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako
aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia

§ 93 ods. 4 O. s. p. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov
konania upravenou v ustanovení § 142 a nasledujúcich O. s. p. To znamená, že v prípade úspechu v
spore mu môže byť priznaná náhrada trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný
na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci žalobca v konaní úspech nemal a preto pri rozhodovaní o trovách sa muselo

vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech
súdprizná náhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorý
vo veci úspech nemal. S prihliadnutím na výsledok sporu žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešnej žalovanej trovy konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasledujúcich, umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v

konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok
vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní
pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v

konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným
právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu,
a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania
vedľajšiemuúčastníkovi,tátonáhradatrovkonaniavedľajšiemuúčastníkoviajpriznanábola.Vopačnom
prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky

trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.
s. p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p. a z tohto titulu úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 109,29 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka za jeden úkon právnej služby ( spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 24.2.2014) vo výške
101,25 Eur ( § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a z režijného paušálu
za úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 Eur. Čo sa týka žalovanej tejto ako úspešnej účastníčke
náhrada trov odvolacieho konania priznaná byť nemohla, nakoľko v súvislosti s odvolacím konaním jej

žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.