Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 26, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206317
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206317.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.
k. 8C/154/2012-66 zo dňa 6. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľa. Konštatoval, že v
dotknutej exekučnej veci (sp. zn. tamojšieho súdu 5Er/1495/2008) došlo k rozhodnutiu o zmene súdneho
exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, čo predstavuje nesprávny úradný postup. Okresný
súd však nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik
zodpovednosti štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ v danom smere napriek riadnemu
poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nielenže nepredložil, ale ani neoznačil žiadne

dôkazy. Za škodu nemožno pritom považovať iba subjektívne vyčíslenie paušálnych nákladov; navyše
navrhovateľ ani nevysvetlil, ako tieto výdavky súvisia s nesprávnym úradným postupom. Okresný súd
zdôraznil, že pri náhrade škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo
nutné vynaložiť, nebyť škodovej udalosti. Rovnako navrhovateľ nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý
dopad na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky v dôsledku toho, že exekučný súd nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní. Napokon okresný súd nemal za preukázanú
ani príčinnú súvislosť medzi (tvrdeným) vznikom škody, či nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným

postupom.
Samostatným výrokom zamietol návrh na prerušenie konania. Vychádzal z toho, že otázka zákonného
sudcu nie je svojim charakterom predbežnou otázkou v zmysle § 109 O.s.p. Okrem toho, dotknuté
výhrady navrhovateľa už boli vyriešené rozhodnutím nadriadeného súdu, ktorý zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania súdenej veci nevylúčil. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že
v spore úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu účasťou v konaní žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Namietal, že za situácie, kedy nebol oboznámený
s vyjadrením odporcu k veci a ani s obsahom dôkazov nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania. V tejto spojitosti tvrdil, že nemal možnosť vyjadriť sa k prednesom odporcu, k vykonanýmdôkazom a ani sám nemohol navrhnúť dôkazy na podporu jeho tvrdení. Odvolateľ upozornil tiež na
to, že pôvod listinných dôkazov nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo
o listiny založené v exekučnom spise. Zároveň si okresný súd obsah a rozsah dokazovania určil (bez

akéhokoľvek zdôvodnenia) sám.
Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu bolo potrebné z
rozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané

v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach a je tiež v
rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania
práva na nestranný súd.
Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytýkal (i) viacero omylov; napr. mal konštatovať, že navrhovateľom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky
tomu nenasvedčujú. Dodal, že bolo potrebné sa zaoberať všetkými zložkami nesprávneho úradného

postupu. Keďže okresný súd tak neučinil, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1, 2

písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada

kontradiktórnosti totiž predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom
realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ
riadne a včas predvolaný. Svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné
naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania
dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť. V tejto

súvislosti sú potom ďalšie jeho námietky dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia
zásady kontradiktórnosti bezvýznamné.
Písomné vyjadrenie odporcu vo veci samej bolo okresnému súdu doručené až v deň pojednávania
6.11.2013. Z daného titulu nebolo ani reálne možné zaslať navrhovateľovi odporcove (meritórne)
vyjadrenie; napr. spoločne s predvolaním na pojednávanie. V postupe okresného súdu tak nedošlo

k porušeniu požiadavky bezodkladnosti doručenia vyjadrenia protistrany (§ 114 ods. 2 veta posledná
O.s.p.). Krajský súd dodáva, že zároveň ide o vyjadrenie navrhovateľovi „chronicky známe“, ktoré je
totožné v stovkách obdobných vecí/konaní vedených medzi navrhovateľom a odporcom.

Predvolanie na termín pojednávania (na deň 6.11.2013) bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa

doručené dňa 11.10.2013. Až dňa 5.11.2013 v popoludňajších hodinách bol konajúcemu súdu doručený
elektronickým podaním (bez zaručeného elektronického podpisu) návrh navrhovateľa „na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu“.
Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý, čo zodpovedá nižšie

rozoberaným záverom o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o konaní „vylúčeného“ sudcu.
Novelizované ustanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvída riešenie opísanej procesnej situácie
(nesúhlas súdu s uplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho
elektronickú adresu), ako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. Okresný súd uvedený postup
dôsledne nevyužil, čo však nepredstavuje vadu (§ 212 ods. 3 O.s.p.), ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľ žiadosť o odročenie pojednávania podal v krátkom
časovom predstihu - doslova niekoľko hodín - pred jeho termínom, čím s poukazom (aj) na vzdialenosť
jeho sídla, resp. sídla jeho právneho zástupcu od sídla konajúceho súdu (cca 300km) sám zmaril
efektívnevyužitieoznačenéhozákonnéhoustanovenia.Zároveňjenepochybné,žeo(tvrdenom)dôvode
odročenia pojednávania navrhovateľ vedel už v deň doručenia predvolania (ním zdôrazňovaná ústavná

sťažnosť mala byť podaná už 12.6.2013). Nadväzne je zrejmé, že samotný navrhovateľ nerešpektoval
procesné povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 119 O.s.p.
V rozoberanej spojitosti je nedôvodnou taktiež námietka navrhovateľa o rozhodnutí bez vykonania
pojednávania.Bezpredmetnou je námietka odvolateľa o neprípustnom konaní vylúčeného sudcu. Zodpovedá
totiž doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonný sudca (správne) postupoval v intenciách

záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jeho nevylúčení. Odvolateľ ani v žiadosti o odročenie
pojednávania a ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali
zakladať jeho vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň
dotknutý záver o nevylúčení rešpektuje aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr.
uzneseniasp.zn.3Nc14/2010z31.5.2010;6Cdo201/2013z19.6.2013či4Cdo317/2013z25.6.2014)

v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti.

Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že okresný súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania,
resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie)
založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie
bolo vykonané podrobným oboznámením obsahu (fotokópie) exekučného spisu sp. zn. Okresného súdu

Námestovo 5Er/1495/2008, ktorý dôkaz výslovne (č.l. 2 spisu - označením povinného a spisovej značky
exekútora) požadoval navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia (jeho str. 3, 4; č.l. 67 spisu). Okresný súd teda rozhodol na základe skutkového stavu
zisteného vykonaním dokazovania iniciovaného práve navrhovateľom.

V rámci meritórneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za
obsahové vymedzenie odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods.
1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ (nepochybne z dôvodu predkladania enormného
množstva typových podaní) v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným
dôvodom, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu. K žiadnemu zo zásadných záverov okresného súdu (t.j.

predovšetkým o nepreukázaní vzniku škody, či nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti), na ktorých
založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie, odvolateľ nepredložil relevantnú, resp. vôbec žiadnu
protiargumentáciu. Fakticky sa obmedzil na všeobecné konštatovania („nesprávny postup spočíva
v niekoľkých skutočnostiach“, “konajúci súd sa musí vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami
nesprávneho úradného postupu“), ktoré sú len opakovaním návrhu bez relevantnej reakcie na konkrétne

nosné dôvody napadnutého rozhodnutia. Krajský súd zdôrazňuje, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku spĺňa všetky zákonné požiadavky. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uvádza, že „v odôvodnení
prezentované časové úseky nenasvedčujú“ konštatovaniu okresného súdu o dodržaní namietaných
lehôt - okrem skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie takýto záver neobsahuje (naopak okresný súd
konštatoval nedodržanie zákonných lehôt) - platí, že relevantné časové údaje tak, ako ich uvádza

prvostupňový súd, vyplývajú z exekučného spisu.

Odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý
rozsudok preto vo veci samej potvrdil.

Viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania bola významná i pre potvrdenie výroku o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. Odvolateľ síce výslovne uvádzal, že napáda
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k predmetnému výroku neposkytol žiadnu
konkrétnejšiu argumentáciu. Nedôvodnosť tvrdenia navrhovateľa o konaní a rozhodovaní vylúčeným
sudcom (ktorá hypoteticky okrajovo mohla spochybňovať daný výrok) je vysvetlená a konštatovaná

vyššie.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho
rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu
úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu
trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods.1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.