Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912208030
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912208030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti odporkyni A.. Y. Y., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom V.-R., Y. XX, zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa
5/A, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080
05 Prešov, IČO: 42176778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J.
Kráľa 5/A o zaplatenie sumy 921,52 eur s prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu

Rimavská Sobota zo dňa 31. 01. 2013, č. k. 14C/92/2012 - 112, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 694,06 eur s
príslušenstvom a vo výroku, ktorým návrh na zaplatenie istiny 227,46 eur s príslušenstvom zo sumy
22,96 eur zamietol, ako aj vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 71,11 eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:

„I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 694,06 Eur spoločne s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 694,06 Eur od 23.06.2010 až do zaplatenia, všetko do 30

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 227,46 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 22,96 Eur od 23.06.2010 až do zaplatenia s a

z a m i e t a .

III. Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania s a z a m i e t a .

IV. Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 94,- Eur, ktoré je povinná
zaplatiť spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. - zástupcovi navrhovateľa na účet č. 2330318758/0200,
VÚB, a.s., VS: 1871255061, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že odporkyňa relevantným spôsobom uznala
svoj dlh voči navrhovateľovi vo výške 717,02 eur, pričom v čase uznania tento dlh ešte nebol premlčaný.
Uznanie vykonané odporkyňou čo do sumy 149,37 eur súd neakceptoval, nakoľko predmet uznania

špecifikovaný ako „príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie“ je potrebné
považovať za neurčitý právny úkon vzhľadom na jeho nejasnosť. Prvostupňový súd pritom prihliadol aj
na výpoveď odporkyne na pojednávaní dňa 31. 01. 2013, v ktorej priznala, že dohodu a uznanie zo
dňa 18. 05. 2010 podpísala a pamätá si na to. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto prvostupňový
súd považoval vznesenú námietku premlčania v časti týkajúcej sa žalovanej sumy vo výške 717,02 eur

za nedôvodnú a v časti týkajúcej sa sumy 204,50 eur (predstavujúcej rozdiel medzi žalovanou sumou
921,52 eur a relevantne uznanou sumou 717,02 eur) za dôvodnú. V súvislosti so sumou 204,50 eur súd
konštatoval, že premlčacia doba uplynula dňa 13. 06. 2010 (nakoľko uznanie dlhu zo dňa 18. 05. 2010 sa
jej netýkalo, pričom navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 12. 06. 2012. Obranu odporkyne spočívajúcu
v tvrdení, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, prvostupňový súd
považoval za dôvodnú v časti týkajúcej sa sumy 22,96 eur. Poukázal na ustanovenie paragrafov o úvere

podľa § 4 ods. 2, 3 a 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého musí zmluva obsahovať
dojednanie o úrokoch a poplatkoch, a tiež o sankciách za porušenie zmluvy, pričom veriteľ nesmie od
spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Predložená úverová zmluva však vôbec neobsahovala údaj o povinnosti odporkyne platiť pôvodnému
veriteľovi konkrétne úroky a poplatky čo do výšky a dôvodu (a to ani uvedené v histórii transakcií),

a preto súd na nich nemôže prihliadať. Navrhovateľ v konaní v tomto smere nepredložil žiadny taký
dôkaz, z ktorého by vyplývalo oprávnenie pôvodného veriteľa uplatňovať si predmetné (vyúčtované)
úroky a poplatky voči odporkyni. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že ak odporkyňa na základe
úverovej zmluvy vyčerpala z peňažných prostriedkov pôvodného veriteľa sumu 1 802,43 eur a vrátila
sumu 1 108,37 eur, tak jej trvá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zostatok vo výške 694,06 eur. Rozdiel

oproti uznanej sume 717,02 eur vo výške 22,96 eur bol vedľajším účastníkom v mene odporkyne
úspešne namietaný, a preto ho odporkyňa nie je povinná navrhovateľovi uhradiť. Potom prvostupňový
súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny vo výške 694,06 eur predstavujúcej zostatok neuhradeného
úveru a zároveň v časti žalovaného nároku vo výške 227,46 eur návrh navrhovateľa zamietol vrátane
úrokov z omeškania prináležiacich ku sume 22,96 eur.

Proti rozhodnutiu sa odvolala odporkyňa s tým, že žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového
súdu v napadnutej časti zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu
trov konania. Rozhodnutie prvostupňového súdu podľa jej názoru je založené na nesprávnom právnom
posúdení veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp.
prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav. Má za to, že prvostupňový súd zrejme neprihliadol

na tú skutočnosť, že v rámci posudzovaného právneho vzťahu vystupuje navrhovateľ nepochybne
v postavení dodávateľa a odporkyňa v postavení spotrebiteľa. Súd nedostatočne aplikoval, resp.
neaplikoval príslušné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
súčasne neaplikoval zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa na predmetnú vec. Poukázala na
tú skutočnosť, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku zo dňa 18. 05. 2010

je formulár, ktorý vopred pripravil navrhovateľ ako veriteľ pre odporkyňu, a odporkyňa ako dlžník
nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Súd musí podrobiť každú spotrebiteľskú
zmluvu, ktorú navrhovateľ uzatvára, kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O. s. p. pri náležitej aplikácii
relevantných spotrebiteľských predpisov. Dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to
predĺženiepremlčacejdobyformouuznaniadlhuarozhodcovskúdoložku.Ichprávnyvýznamadôsledky

sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky
obsiahnuté vo formulári dohody absolútne neplatné. Poukázal na ust. § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007
Z. z. Uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle tohto ustanovenia paragrafu,
pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli
využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Jednostranné predĺženie premlčacej

doby na strane navrhovateľa bez súčasného predĺženia premlčacej doby k nárokom spotrebiteľa na
vydanie bezdôvodného obohatenia je neprijateľnou zmluvou podmienkou, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o uzavretí
splátkové kalendára o uznaní záväzku je kombináciou právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy,
ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka ,

prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jehoobsah. Tento formulár obsahuje právne úkony uznania dlhu, prípadne pristúpenia k záväzku a právne
úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k
predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle

dlžníka zodpovedá jej obsahu. Spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom
ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Uznanie práva (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka), resp.
uznanie dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) ani akýkoľvek iný zabezpečovací resp. iný právny inštitút
nie je možné zneužívať a sanovať ním, či zastierať neplatné zmluvné dojednanie, o to viac, ak sa tak
deje masovo za použitia nekalých obchodných praktík, ako sa o to pokúšal navrhovateľ.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že pokaľ ide o námietku premlčania vznesenú odporkyňou,
tak pôvodný veriteľ vypovedal zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty dňa 21. 05. 2007.
K uzavretiu dohody o uznaní záväzku došlo dňa 18. 05. 2010, čiže v čase plynutia riadnej premlčacej
lehoty. Na základe uvedeného nárok navrhovateľa v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku nebol
premlčaný. K dohode o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku uviedol, že predmetná
dohoda spĺňa všetky náležitosti , ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka.

Tým, že odporkyňa podpísala dohodu, prejavila svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jej záujme,
pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť
jej postavenie pri žiadosti o úver. Nemožno mať potom pochybnosti o platnosti uznania predmetného
záväzku s odporkyňou alebo o jeho súlade s dobrými mravmi. Navrhovateľ má za to, že odporkyňa po
tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila

svojuvedomosťspremlčanímpohľadávky.Kpodpisunebolažiadnymspôsobomdonútená.Navrhovateľ
žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s.
p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako

vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Odvolanie odporkyne odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa 20. 04. 2006, ktorú uzavrel právny
predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a. s. v právnom postavení veritreľa s odporkyňou
ako dlžníčkou, je zmluvou uzavretou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Preto bolo potrebné

považovať predmetnú zmluvu za zmluvu podliehajúcu režimu Obchodného zákonníka, ktoré napriek
povahetzv.absolútnehoobchodujezmluvoutypovoupodľa§52anasledujúceObčianskehozákonníka.
Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila, dôvodne
preto okresný súd skúmal, akým spôsobom vznikla dohoda o splátkach a uznaní záväzku, či tieto
úkony urobil spotrebiteľ na základe primeraných informácií, aby mu bol zrejmý dôsledok vyhlásenia

zachyteného v dohode o splátkach a uznaní záväzku. Okresný súd k priebehu jednania a podpisu
dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku správne vypočul odporkyňu, ktorá sa na pojednávaní
konanom dňa 31. 01. 2013 k podpísaniu uvedenej dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní
záväzku vyjadrila s tým, že dohodu a uznanie zo dňa 18. 05. 2010 podpísala a pamätá si na to.
Vedela o akú dlžobu ide. Predmetnú listinu podpísala, pretože v tom čase mala ponuku na zamestnanie

a bola si istá, že bude vedieť zarobiť peniaze aj na splácanie tohto jej dlhu. Dohodnuté splátky však
naďalej neplatila, nakoľko sa nezamestnala. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu,
že písomné uznanie záväzku odporkyňou je platným právnym úkonom, pretože spĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti. Odporkyňa svojím podpisom uznala existujúci nárok, k podpisu Dohody nebola
žiadnym spôsobom donútená, čo potvrdila aj vo svojej výpovedi v predmetnom konaní. Uznanie má za

následok prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej
doby podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzatvorená medzi predchodcom navrhovateľa a
odporkyňouzodňa20.04.2006 jezmluvouoúvereupravenáust.§497až507Obchodnéhozákonníka,
a teda je tzv. absolútnym obchodnom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho

účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. Samotné zmluvné strany si v uvedenej zmluve uviedli, žeich vzťah sa spravuje podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, sa akcesorické záväzky spravujú režimom
Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomu režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri

zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Odvolací súd však na rozdiel od prvostupňového súdu aplikoval na uvedenú zmluvu potom ustanovenia
Obchodného zákonníka, nakoľko vzťah medzi účastníkmi konania vzhľadom na uzatvorenú zmluvu
medzipredchodcomnavrhovateľaaodporkyňoujetzv.absolútnymobchodomaspravujesaObchodným
zákonníkom.

Zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytnevjehoprospechpeňažné prostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom má povahu vzťahu všeobecného
právneho predpisu (lex generalis) a osobitného právneho predpisu (lex specialis). Inštitút premlčania
je komplexne upravený v Obchodnom zákonníku (§ 387 až 408), preto pri zmluve uzatvorenej podľa

Obchodného zákonníka (tak ako v tomto prípade) je potrebné na posúdenie premlčania aplikovať
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Úprava premlčania nie je otázkou, ktorá smeruje
k ochrane spotrebiteľa. Odlišne ustanovená dĺžka premlčacej doby v Občianskom a Obchodnom
zákonníku je len výsledkom rozdielnych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje
k ochrane slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obom zmluvným stranám

rovnako. Z komplexnej úpravy premlčania obsiahnutej tak v Občianskom ako aj Obchodnom zákonníku
nemožnolenniektoréustanoveniapovažovaťzavýhodnejšieprespotrebiteľa.Akbysúdprijalargument,
že pre spotrebiteľa je výhodnejšia právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku,
pretože tam upravená všeobecná premlčacia doba je oproti všeobecnej premlčacej dobe upravenej v
Obchodnom zákonníku kratšia, mohlo by ísť o výhodu spotrebiteľa len v tom prípade, keď je spotrebiteľ

v postavení dlžníka. Keby bol spotrebiteľ v postavení veriteľa, potom by logicky kratšia premlčacia
doba jeho výhodou nebola. V zmysle čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa treba
považovať také, ktoré chránia slabšiu zmluvnú stranu proti silnejšej, t. j. také, ktoré upravujú vzťah dvoch
subjektov vo výrazne nerovnovážnom postavení. Musí ísť teda o také ustanovenia, ktoré boli prijaté

priamo na ochranu spotrebiteľa alebo ustanovenia, ktorých charakter je taký, že zámerným spôsobom
chránia slabšiu zmluvnú stranu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25. 02. 2010 sp. zn.
32Cdo/3337/2010). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ Obchodný zákonník v ust. § 387 až 408 obsahuje
kogentnú a ucelenú úpravu premlčania, tak na vzťahy vymedzené v ust. § 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka (podľa posledného znenia Obchodného zákonníka § 261 ods. 6

písm. d/) je potrebné na posúdenie premlčania uplatnených nárokov aplikovať príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka, pretože právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku
nebola prijatá za účelomochrany spotrebiteľa. Dátum výpovede zmluvy o úvere nebol medzi účastníkmi
konania sporný. Dôsledkom výpovede zmluvy o úvere bol vznik práva veriteľa požadovať od dlžníka
vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov v zmysle § 504 Obchodného zákonníka. Toto právo

vzniklo pôvodnému veriteľovi dňa 12. 06. 2007, od kedy podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka
začala plynúť štvorročná premlčania doba podľa § 397 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu,
že odporkyňa písomne uznala svoj záväzok podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku dňa 18. 05. 2010 došlo k prerušeniu premlčacej doby a začatiu plynutia novej štorročnej
premlčacej doby (§ 407 ods. 1 Obchodného zákonníka). V čase uznania záväzku dlžník nemusí

mať vedomosť o tom, že právo je premlčané, aj tak nastanú účinky uznania záväzku. Pokiaľ si teda
navrhovateľ podal návrh na súd dňa 12. 06. 2012 jeho návrh nie je premlčaný, a preto námietka
vznesená odporkyňou ako aj vedľajším účastníkom ohľadom premlčania nie je dôvodná.

Správne potom okresný súd neakceptoval námietku premlčania zo strany odporkyne a zaviazal
odporkyňu na zaplatenie sumy vo výške 694,06 eur z titulu zostatku neuhradeného úveru a v časti

žalovaného nároku vo výške 227,46 eur návrh navrhovateľa zamietol vrátane úrokov z omeškaniaprináležiacich ku sume 22,96 eur. Tu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
prvostupňového rozhodnutia a v tomto smere ohľadom výpočtu priznanej sumy v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu. Odporkyňa sa dostala do omeškania so splnením

peňažného záväzku, preto je povinná okrem istiny, z nezaplatenej sumy zaplatiť aj úroky z omeškania
vo výške ustanovenej podľa predpisov obchodného práva, teda s poukazom na ust. § 369 Obchodného
zákonníka, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti prvej splátky v zmysle dohody o splátkovom
kalendári a uznaní záväzku, tak ako to žiadal navrhovateľ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní mal navrhovateľ plný úspech, uplatnil si trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 71,11 eur s DPH. Odvolací súd priznal navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia z hodnoty 694,06 eur, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Základná
sadzba za jeden úkon teda predstavuje 51,45 eur za vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 13. 08. 2013,

režijný paušál vo výške 7,81 eur, DPH čo predstavuje 11,85 eur. Trovy právneho zastúpenia teda spolu
predstavujú sumu 71,11 eur, ktoré je odporkyňa povinná uhradiť v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. na účet
právneho zástupcu navrhovateľa.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.