Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614206466
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614206466.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci navrhovateľky

T. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C. A., D. Č.. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Attilom Képesom, advokátom
so sídlom Rožňavská č. 8, Moldava nad Bodvou proti odporkyni B. M., Q.. T., H.. XX.XX.XXXX, R. C.
E., Z. XXXX/X, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti o určenie neplatnosti závetu z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia navrhovateľky jej biologickým otcom O. Z. M., T. M. XX.XX.XXXX v
Listine o vydedení zo dňa 01.12.2008 nie sú dané a u r č u j e , že Listina o vydedení zo dňa 01.12.2008,
spísaná notárom JUDr. K. N. na Notárskom úrade v Košiciach, pod číslom H. XXX/XXXX, H. XXXXX/
XXXX, je n e p l a t n á .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2014 domáhala, aby sud
vyslovil, že dôvody vydedenia nie sú dané a listina o vydedení zo dňa 01.12.2008, spísaná jej
biologickým otcom formou Notárskej zápisnice pod č. H. XXX/XXXX nie je platná, ako aj, že závet zo
dňa 01.12.2008, spísaný taktiež formou Notárskej zápisnice pod č. H. XXX/XXXX je neplatný.

Svoj návrh odôvodnila tým, že je jedinou biologickou dcérou zosnulého poručiteľa ako účastníčka
dedičského konania, vedeného pod sp. zn. XD/XXX/XXXX. Dozvedela sa, že jej zomrelý otec - O. Z. M.
zanechal závet, ako aj listinu o jej vydedení a že jej otec vydedil jej osobu pre prípad svojej smrti z celého
majetku z dôvodu, že vraj jeho osobe neposkytovala žiadnu potrebnú pomoc v jeho starobe a chorobe.

Ako ďalšie dôvody boli v listine uvedené, že sa ani nepoznali, že navrhovateľku nevidel od čias jej
narodenia, ako aj to, že sa nestretávali a že navrhovateľka jeho osobu nenavštevovala, že navrhovateľka
neprejavovala žiaden záujem o poručiteľa a že poručiteľ ju jedine videl na súde v čase súdneho konania
o určení výšky výživného. Navrhovateľka má za to, že dôvody, ako aj skutočnosti uvádzané v listine
o vydedení sa vôbec nezakladajú na pravdivých skutočnostiach. Nebohý poručiteľ a navrhovateľka sa
často krát vídavali, najmä v Moldave nad Bodvou, kde otec svoju dcéru často krát osobne čakal pred
bránami školy, ich prvé osobné stretnutia sa začali v školskom roku 2003-2004. Medzi nimi existovala

živá a harmonická komunikácia ako v ústnej, tak aj v písomnej, telefonickej forme. Z listov je evidentné,
že medzi nimi existoval prevažne pozitívny pomer. Jediné nedorozumenia medzi ich osobami existovali
v čase konania o určenie výšky výživného, ktoré bolo začaté na odporúčanie pracovníčky sociálnej
kurately, keďže v tom čase bola navrhovateľka ako dieťa odkázaná na hmotnú pomoc. Listy napísané
navrhovateľkou sa nachádzajú u manželky poručiteľa. Ďalej navrhovateľka uviedla, že po tom, ako sadozvedela, že jej otec je vážne chorý, ona ako jeho dcéra sa intenzívne zaujímala o jeho zdravotný stav
a to aj osobne formou návštevy, keď bol hospitalizovaný v nemocnici v Košiciach. Vzhľadom na to, že
manželka poručiteľa nesúhlasila s ich návštevami, dohodli sa, že sa budú stretávať aj bez jej vedomia.

Navrhovateľka sa domnieva, že psychický stav otca, z dôvodu vážnej choroby bol značne postihovaný
a preto jeho kroky vo veci spísania listiny o vydedení považuje za neurčité a mylné, ako aj zavádzajúce,
kde sú uvedené viaceré nepravdivé a mylné údaje. Ďalej sa domnieva, že vzhľadom na zlý zdravotný
stav bol jej otec v čase spísania uvedených listín ľahko ovplyvniteľný. Svoj naliehavý právny záujem
vidí v tom, že má záujem byť účastníčkou konania o dedičstve a následne aj dediť jej pripadajúcu časť

dedičstva zo zákona.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, s pripojenými listami otca
navrhovateľky, s obsahom dedičského spisu sp. zn. XD/XXX/XXXX vrátane závetu a listiny o vydedení,
výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka a zistil nasledovný skutkový stav:

V pripojenom dedičskom spise tunajšieho súdu, vedeného pod sp. zn. XD/XXX/XXXX, XDnot XXX/

XXXX sa nachádza overená kópia rodného listu navrhovateľky, kde je ako otec uvedený O. Z. M., H..
XX.XX.XXXX, originál Listiny o vydedení zo dňa 01.12.2008 a originál Závetu zo dňa 01.12.2008.

SúdsaoboznámilsozávetomspísanýmnotáromJUDr.N.,dňa01.12.2008podsp.zn.H.XXX/XXXX,H.
XXXXX/XXXX vo forme notárskej zápisnice, kde O. Z. M. vyhlásil, že pre prípad svojej smrti všetok jeho
existujúci majetok v čase smrti, kdekoľvek sa nachádzajúci, odkazuje svojej manželke B. M. v celosti.

Z listiny o vydedení spísanej formou Notárskej zápisnice pod sp. zn. H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX
dňa 01.12.2008 notárom A.. K. N. vyplýva, že O. Z. M. pri plnom vedomí vyhlásil, že pre prípad smrti
vydeďuje svoju dcéru T. Z., s tým, že určuje, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na jej potomkov.
Vydedenie odôvodnil tým, že jeho dcéra T. Z. mu neposkytuje žiadnu potrebnú pomoc v jeho starobe a
chorobe. Je ťažko zdravotne postihnutý. Vôbec sa nestretávajú, nenavštevujú a to ani pri významných

udalostiach. Trvalo o neho neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. V
podstate sa ani nepoznajú, pretože dcéru nevidel od narodenia a keď ju videl, bolo to na súde v konaní
o výživnom.

Súd sa oboznámil aj s fotokópiami listov písaných otcom navrhovateľky a adresovaných jej osobe na
adresu Strednej poľnohospodárskej a priemyselnej školy v Moldave nad Bodvou, ktoré navrhovateľka

pripojila k návrhu na začatie konania a to:

list zo dňa 30.11.2004, list zo dňa 15.12.2004, list zo dňa 20.12.2004, pohľadnica odoslaná poštou dňa
20.12.2004,listzodňa14.01.2005,listzodňa20.01.2005,listzodňa25.01.2005,listzodňa02.03.2005.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom návrhu, s tým, že o tejto veci s odporkyňou v
dedičskom konaní komunikovala, bolo jej povedané, nech podá návrh na súd. Keď mala navrhovateľka

11 rokov zomrela jej mama na rakovinu a vtedy si ju adoptoval starší brat, ako aj jej mladšiu sestru.
Vtedy zistila, že má dva rodné listy. Na jednom nebol uvedený otec a na druhom bolo uvedené meno jej
otca. Dovtedy ju vychovával otec jej mladšej sestry a myslela si, že je to aj jej otec. Potom, keď mala asi
12 rokov s pomocou maminej sestry, vyhľadala otca. Býval v Košiciach a tak sa stretávali v Košiciach,
väčšinou v parku. Vie, že sa stretol aj s jej bratom, keď sa rozhodovalo o tom, že bude zverená bratovi.

Keď sa spoznali navrhol jej otec, aby išla bývať k nemu do Košíc, mal byt na Q. XX v E. 3-izbový, dve
väčšie izby a jedna menšia. Navrhoval, aby tam mala vlastnú izbu. Bolo jej to vtedy čudné, keďže ho
nepoznala a odmietla to. Avšak stretávali sa naďalej, keď chodievala ku krstnej mame do Košíc. Bratovi
navrhovateľky začalo prekážať, že sa s otcom stretáva, lebo on ako najstarší si pamätal to, že mama
kvôli jej otcovi trpela a tak sa s otcom stretávala potajomky, buď v Košiciach alebo často chodieval za

ňou do Moldavy, kde chodila do školy. Písali si listy, ktoré jej posielal do školy. Otec na ňu dosť silnovplýval, bolo to obdobie medzi 12 - 15 rokom, bola v puberte, napr. otec na ňu naliehal, aby si dala zmeniť
národnosť na bulharskú, čo bratovi prekážalo a nesúhlasil s tým, aby boli v kontakte, preto sa stretávali
potajomky, ale otcova manželka B. o tom vedela. Otec povedal, že pred B. nemá o ničom tajnosti, vravel,

že videla aj jej listy. Po 18-tom roku sa navrhovateľka odsťahovala do Košíc do podnájmu, musela si
všetky finančné záležitosti vybavovať sama, poberala prídavky a sirotský dôchodok spolu to bolo 1.200,-
Sk, avšak potrebovala na živobytie viac peňazí, na sociálnom jej bolo povedané, že má otca, nech jej
prispieva, v tom čase bola študentkou strednej školy. Otec jej dovtedy neprispieval na výživné, neplatil
ho ani bratovi. Brat odmietol brať od neho výživné.

Keď mala 15-te alebo 16-te narodeniny otec jej chcel založiť sporiaci účet, kde by jej dával peniaze,
no odmietla to. Niekedy jej otec poslal v obálke 100,- Sk, 200,- Sk, čo videl brat a prekážalo mu to,
mal pocit, akoby sa nevedel o ňu postarať, vadilo mu to a vzhľadom na tento postoj brata, odmietla
tento účet. Na sociálnom jej povedali, že nemôžu jej dať štipendium a ani dávky, lebo má otca, ktorý má
platiť výživné a bolo jej povedané, že musí byť rozhodnutie súdu o výživnom a tak sa spustila úradná
mašinéria a tiež bolo vedené trestné konanie, v ktorom otec dostal za neplatenie výživného podmienku,

keďže neplatil ani mame a ani bratovi, potom mu bolo uložené, že musí uhradiť aj zaostalé výživné a to
navrhovateľke zaplatil na tri časti asi 28.000,- Sk a mesačne jej potom platil asi 500,- Sk, uviedol, že sa
ho to dotklo, že nikdy nebol trestaný a odrazu mal podmienku. Otec bol urazený z toho, stretávali sa aj
potom, no navrhovateľka to stiahla. Otec platil navrhovateľke výživné do r. 2008 - do doby, čo chodila
do školy. Dotklo sa ho tiež to, keď si vybavovala občiansky preukaz a nedala si národnosť bulharskú.

Navrhovateľka nešla k otcovi bývať, ale mala u neho uvedený trvalý pobyt do 18-tich rokov. Otec jej
povedal, že tete B. - jeho manželke vadilo konanie o výživné a že povedala, že mala navrhovateľku rada,
ale odvtedy je narušený vzťah a potom, keď dostal rakovinu stretávali sa skôr tajne (otca navštevovala
v nemocnici na Terase v Košiciach v rokoch 2006/2007), volávali si, keď bola teta B. v práci. Tiež jej
povedal, aby si odkladala všetky listy v prípade, ak by musel napísať listinu o vydedení, aby sa vedela

preukázať týmito vecami.

Navrhovateľka uviedla, že si myslí, že otec sa hneval na to, že má partnera, ktorý bol starší, ona mala
18 rokov a partner mal 38 rokov. Otcovi prekážal, stále ju upozorňoval, aby si dávala pozor, nech ho
nechá a nech si zabezpečí strechu nad hlavou a aj to, že už nemôže ísť k otcovi bývať, a neskôr ju
odhlásil aj z trvalého pobytu. Navrhovateľka s partnerom žila osem rokov, má s nim už 3,5 ročnú dcéru.

Asi posledné tri roky navrhovateľka s otcom neboli v kontakte, snažila sa telefonicky ho kontaktovať, keď
sa jej narodila dcéra napísala mu na starý telefón správu. Otca hľadala aj na Q. V. N. E., no zistila, že
tam nebýva, nevedela, kde je. Keď pracovala v Petshope, dala sa do reči so zákazníkom, poľovníkom,
od ktorého zistila, že poznal otca a cez toho pána dostala telefonický kontakt na brata otca. Telefón
zdvihla nejaká žena, vraj to bola priateľka otcovho brata a od nej sa dozvedela, že otec je v zlom

zdravotnom stave a nedvíha už ani telefón, no nechcela jej nič povedať bližšie, neskôr sa pokúšala volať
na telefón otcovho brata, no už nikto nedvíhal. Otcových príbuzných, bratov a sesternice navrhovateľka
nepozná. Nikdy ju otec so súrodencami nezoznámil, ani s jeho rodinou, jedine koho videla a poznala
bola otcova sestra, ktorá bola jej kurátorka na úrade v Košiciach. Navrhovateľka sa pokúšala vyhľadať
podľa mena otca a jeho manželky mená príbuzných, no zrejme mali všetci utajené čísla, nemohla nájsť

žiaden kontakt. Chcela, aby dcéra mala aspoň starých rodičov.

Naposledy sa s otcom videla, keď mala 23 rokov, v roku 2011, tesne po narodení dcérky, niekedy v
marci, apríli, vtedy otca videla naposledy, rozprávali sa, že má dieťa. Toto stretnutie nebolo náhodné, ale
dohodnuté, otec vtedy riešil nejaké lekárske veci. Pred tým sa nevedela s otcom spojiť, neodpovedal na
telefonáty, no vtedy telefón zdvihol a dohodli sa na stretnutí. Otec sa potešil, že navrhovateľka má dcéru,

znovu však preberali „ich“ starú tému, pýtala sa ho, prečo nebol s mamou, keď sa jej narodilo dieťa, lebo
sám hovoril, že veľmi túžil po dieťati, no stále opakoval, že nechcel opustiť svoju manželku, ktorá s ním
bola dlhé roky, bolo to krátke stretnutie, ponáhľal sa, no po tomto stretnutí už neboli v kontakte.

Navrhovateľka nevedela, že sa otec s manželkou presťahovali do Krompách, zisťovala si cez známeho,
čo je s otcom, ktorý jej oznámil, že bývali v E. a otec zomrel. Aj pri poslednom stretnutí s otcom si

navrhovateľka myslela, že stále bývajú na Q.Ž. N. E., povedala mu, že tam bola, zvonila a nikto jej
neotváral, no on jej nepovedal, že sa presťahovali do Krompách.

Na dedičské konanie teta B. priniesla navrhovateľke veci od otca a to obraz, ktorý dal jej otec namaľovať
a to jej portrét, pohár, ktorý venovala otcovi na 60-tku, a pohár, ktorý darovala odporkyni na 55-ku.Odporkyňa k tomu uviedla, že poháre mali riadne v obývačke uložené v stene, obraz mali odložený, lebo
manžel mal úmysel ho dať navrhovateľke, ale už sa potom nestretli.

Odporkyňanapojednávaníuviedla,žechcerešpektovaťvôľusvojhomanželavyjadrenúvjehoposlednej

vôli, ďalej k výpovedi navrhovateľky uviedla, že sčasti je pravda, čo povedala a sčasti nie. Pozná celý
ten príbeh, s manželom žili spolu 40,5 roka, mali pekný a korektný vzťah. Pozná podrobnosti a okolnosti
medzi mamou navrhovateľky a svojim manželom, ako aj okolnosti narodenia navrhovateľky. Manžel to
spočiatku tajil, no neskôr sa priznal, mali v manželstve kvôli tomu krízu, no potom sa to ustálilo. Manžel
hneď uznal otcovstvo k navrhovateľke, ale potom mal aj pochybnosti, ale mama navrhovateľky nechcela
ísť s ňou na určenie otcovstva a manžel naďalej platil výživné.

V decembri r. 2009 sa presťahovali do E., sú tam 5 rokov, navrhovateľka sa s nimi vôbec nekontaktovala
a ani dva roky pred tým, ako sa presťahovali. Odporkyňa nevedela uviesť, čo sa medzi manželom a
navrhovateľkou udialo, ale manžel nechcel, aby navrhovateľku kontaktovala a dala jej vedieť, že sa
presťahovali. Navrhovateľka jej na dedičskom konaní vyčítala, že jej nedala vedieť, že manžel zomrel,
no rešpektovala vôľu manžela, ktorý nechcel, aby to dala navrhovateľke vedieť.

K poslednému stretnutiu manžela s navrhovateľkou uviedla, že nevie, kedy sa mohli stretnúť, keďže už
v tom čase bývali v E. B. M. E. chodievali k lekárom spolu s manželom a len výnimočne.

Manželsasnavrhovateľkounaposledystretolmožnovr.2007,2008.Niejepravda,žebynaT.zanevrela,
odporkyňa vzala na seba pôžičku, aby mohol jej manžel vyplatiť T. peniaze. Nevie, čo sa medzi nimi,
navrhovateľkou a navrhovateľkiným otcom odohralo, prečo sa vlastne prestali stýkať. A teda je pravdou,

že navrhovateľke nedali vedieť, že sa presťahovali.

Odporkyňa predložila súdu doklady preukazujúce uhradenie výživného, ktoré si otec navrhovateľky
odkladal:

- príkaz K. K. na úhradu sumy 10.000,- Sk z účtu otca navrhovateľky na účet príjemcu - T. Z. zo dňa
22.08.2007,

- doklad o tom, že otec navrhovateľky dal sumu 1.362,- Sk navrhovateľke dňa 21.08.2007 ako výživné,

- 5 šekov adresovaných na meno navrhovateľky z r. 2007, 3x na sumu 681,- Sk, 1x 11.437,- Sk, 7.420,-
Sk,

- jeden podací lístok na meno Z. Z. z r. 2000 na sumu 3.500,- Sk,

- podacie lístky na meno N. Z. - 11 zväzkov stiahnuté gumičkou, rok 1989, 1990, 1991, 1992, 1993,1994,

1995, 1996, 1997, 1998, 1999, preukazujúce uhrádzanie sumy 500,- Sk mesačne,

- na stroji spísaný zo dňa 17.04.2007, podpísaný otcom navrhovateľky „Prehľad finančnej hotovosti
odovzdaný T. Z. pred svedkami, resp. zaslaná poštou“ za rok 2005, 2006; k tomu pripojené „listy č. 1, č.
2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 6, č. 7“, na ktorých sú nalepené doklady o dobíjaní telefónnej karty, poštové peňažné
poukazy o uhrádzaní sumy 419,- Sk mesačne spoločnosti Home Credit Slovakia, s.r.o, podacie lístky s

poznámkami o zaslaní súm v listoch, zakúpení školských potrieb, darčekov a pod., všetko za obdobie
rokov 2005,2006.

K zdravotnému stavu a spôsobilosti otca spísať závet a listinu o vydedení navrhovateľka na pojednávaní
uviedla, že vie, že otec trpel na rakovinu a keďže v poslednom období pred smrťou s ním nebola v
kontakte, má pochybnosti o jeho zdravotnom stave, ako aj psychickom stave. V čase spísania závetu

bola ešte v kontakte s otcom, bola s ním aj v r. 2009 a bol pochudnutý, čo sa týka jeho psychického
stavu, zdalo sa jej, že je trochu uzavretejší, avšak navrhovateľka na záver uviedla, že netrvá na tom,
aby súd vykonával ďalšie dokazovanie, čo sa týka psychického stavu jej otca v čase spísania závetu.Odporkyňa k tomu uviedla, že od r. 2007 sa jej manžel liečil na rakovinu, v r. 2008 bol operovaný na
lymfatické uzliny, inak ďalšie problémy nemal vôbec, bol pri plnom vedomí, sám navštevoval lekárov.
Pred smrťou mesiac, dva sa výrazne zhoršil jeho zdravotný stav, dovtedy bol samostatný, vedel sa sám o

seba postarať, pokiaľ bola odporkyňa v práci tak aj niečo uvaril. Čo sa týka úradov, tieto veci riešili obaja
spolu. Manžel navštevoval len všeobecného lekára a onkologickú ambulanciu. Odporkyňa uviedla, že
nevedela, že manžel bol spísať závet, ale rozprávali sa o tom, že tieto veci si usporiadajú tak, že ak
zomrie jeden nechá majetok druhému a naopak.

Navrhovateľka navrhla, aby súd vypočul svedka P.. Z.. A. Z.. Z výpovede svedka vyplýva, že jeho vzťah k

navrhovateľkejekamarátsky,poznajúsavyšedesaťrokovaodporkyňunepozná.Ootcovinavrhovateľky
vie z jej rozprávania, veľa o ňom rozprávala, osobne ho nepoznal a tiež vedel, že vyvíjala navrhovateľka
veľmi veľkú snahu na to, aby sa s ním mohla stretnúť. V r. 2009 ho opakovane požiadala, aby šiel s ňou
do Košíc, myslí si, že to bolo na Q. V. N. E., kde sa snažila otca vyhľadať v mieste jeho bydliska, no nikdy
ho tam nezastihla. Pýtala sa ľudí, ktorí vchádzali alebo vychádzali z obytného domu, bolo to možno tri
až päť krát v rámci r. 2009, čo bol s ňou v Košiciach. Potom tiež vie, že v r. 2010, keď navrhovateľka

čakala dieťa, mala rizikové tehotenstvo, a v tomto období sa snažila otca nájsť a skontaktovať sa s ním,
čo vie z jej rozprávania. Vravela, že sa nevie s otcom spojiť, že mu telefonovala, písala esemesky, stále
neúspešne, preto sa veľmi trápila. Pociťovala krivdu v živote, keďže prišla o mamu a súrodencov mala
nie vlastných. Po tom, čo spoznala otca veľmi sa tešila, že má niekoho. Z jej rozprávania vie, že mali
pekný vzťah, navštevovali sa, bola u neho v byte. Vedel aj o tom, že sa stretávali potajomky, lebo mal

voči tomu výhrady jej brat. V r. 2011 niekedy vo februári alebo v marci ho navrhovateľka požiadala, aby
ju zaviezol na vyšetrenie do Košíc v súvislosti s pôrodom, a po absolvovaní vyšetrenia išli na nákup, kde
ju čakal na parkovisku v aute pred obchodným centrom Galéria a zo vzdialenosti asi 20m od auta videl
navrhovateľku, ako sa rozpráva s nejakým starším pánom. Potom nastúpila do auta, mala slzy v očiach
a povedala, že sa stretla so svojím otcom. Všimol si, že tento pán trochu ťažšie chodil.

Právny zástupca navrhovateľky v záverečnom prednese uviedol, že majú za to, že boli v konaní
preukázané skutočnosti o tom, že existoval intenzívny, dobrý a vrúcny vzťah medzi poručiteľom a
navrhovateľkou, preukazuje to aj výpoveď svedka, ktorý bol svedkom ich stretnutia.

Odporkyňa na záver uviedla, že si spomína ešte na takú vec, ktorá sa týka vzťahu navrhovateľky a jej
otca, raz keď ich navrhovateľka navštívila v byte v E., tak otec jej dal na líce pusu, na čo sa navrhovateľka

strhla, odporkyňa mala pocit, že to bolo s nejakým odporom. Ďalej uviedla, že manžel spísal závet a pre
ňu je to jeho posledné slovo a chce rešpektovať jeho poslednú vôľu.

Súd právne a skutkovo uzatvára vec nasledovne:

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vdanomprípadesasúdzaoberalexistenciounaliehavéhoprávnehozáujmunapodaníurčovacejžaloby.
Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka osvedčila naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti listiny o vydedení, keďže prejavila voči odporkyni záujem byť účastníkom konania o
dedičstve a následne tak dediť jej pripadajúcu časť dedičstva zo zákona, a teda týmto jednostranným
hmotnoprávnym úkonom si uplatnila voči odporkyni svoj zákonný nárok neopomenuteľného dediča.

Právne postavenie navrhovateľky bez vydania tohto rozsudku by bolo jednoznačne neisté, keďže by
navrhovateľka, napriek prejavenej vôli po poručiteľovi dediť, nebola, vzhľadom na listinu o vydedení,
zahrnutá do okruhu dedičov.

Podľa stanovenia § 37 ods. 1 a 2, § 38, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa právny úkon
musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je

plnenie nemožné, je neplatný. Tak isto je neplatný právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť
na právne úkony a neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tentoprávny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu
alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme
akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou táto časť pokiaľ z povahy právneho úkonu, alebo z jeho obsahu, alebo z okolností za ktorých
k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Podľa ust. § 469a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.

O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však

musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 473 ods. 1 Obč. zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich
rovnakým dielom.

Podľa § 476 ods. 1 Obč. zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo zriadiť v
inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa§ 479 Obč. zákonníka, maloletým potomkom sa musí dosť aspoň toľko, koľko robí ich dedičský
podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu
zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených
potomkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že neb. Georgi Mateev Dolchinkov, narodený

30.01.1946 zomrel dňa 29.10.2013 a bol otcom navrhovateľky.

Dňa 01.12.2008 spísal otec navrhovateľky do notárskej zápisnice závet a listinu o vydedení
navrhovateľky.

Ďalej z výpovedí účastníčok konania a z predložených listov otca navrhovateľky adresovaných
navrhovateľke mal súd preukázané, a teda medzi nimi nebolo sporné, že navrhovateľka sa narodila z

mimomanželského vzťahu, o svojom skutočnom otcovi sa dozvedela až po smrti svojej mamy.Ešte ako maloleté dieťa iniciovala prvé stretnutie s otcom, čím dala podnet na rozvíjanie ich vzťahu.
Navrhovateľka a jej otec rozvíjali svoj vzťah osobnými stretnutiami (aj v domácnosti otca), písomným
kontaktom, telefonicky. O náročných podmienkach vzťahu svedčia odmietavé, resp. nejednoznačné

postoje brata navrhovateľky a manželky otca navrhovateľky. Avšak o snahe o dôverný, intenzívny vzťah
svedčí aj obsah a častosť listov (z roku 2004 a 2005), z ktorých je zrejmé, že pisatelia komunikovali
otvorene o životných témach (o minulosti, o súčasných problémoch). O stretávaní sa aj pri významných
životných udalostiach svedčí skutočnosť, že odporkyňa na dedičskom konaní odovzdala - vrátila poháre,
ktoré navrhovateľka darovala otcovi a odporkyni pri ich životných jubileách (otcovi k 60-tke - mal v roku

2006, odporkyni k 55-tke) a ktoré mal otec navrhovateľky uložené v obývacej stene. Nezhody, resp.
problémové témy medzi navrhovateľkou a jej otcom tvorili - minulosť (narodenie navrhovateľky, vzťah
otca navrhovateľky a jej matky), konanie o určenie vyživovacej povinnosti a v súvislosti s ním, trestné
konanie voči otcovi navrhovateľky, platenie výživného (otec navrhovateľky si viedol presnú evidenciu o
platení výživného, o úhradách kreditov na mobilný telefón, o zaslaných sumách v listoch navrhovateľke,
o zakúpení iných darov), vzťah navrhovateľky s jej priateľom.

Následne, z nie objasnených príčin (neboli objasnené ani navrhovateľkou, ani odporkyňou) poručiteľ sa
rozhodol pred dcérou „zatajiť“, potom, čo sa v septembri roku 2009 odsťahoval z mesta Košice, svoju
novú adresu dcére neoznámil.

Listina o vydedení.

Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného

dedičavylučujezdedeniaatýmmuodnímadedičsképrávo,ktorébymuinakpatrilo.Abyvšakvydedenie
bolo platné, musí spĺňať formálne aj materiálne náležitosti dané zákonom.

Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma, tak ako pri závete, poručiteľ ho
môže zriadiť aj vo forme notárskej zápisnice.

V danom prípade listina spĺňa formálne náležitosti, ktoré vyplývajú zo zákona (bola spísaná formou

notárskej zápisnice).

Materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v
zákone, ktoré musia aj reálne existovať a musia zodpovedať skutočnosti. Rozširovanie týchto dôvodov
nie je prípustné.

Súd však skúmal, či teda dôvody vydedenia ako materiálna náležitosť platnosti vydedenia existujú, resp.

existovali.

Posudzovanie existencie dôvodov vydedenia musí byť však komplexné, čo neznamená, že nepostačí
len nečinnosť neopomenuteľného dediča, ale je potrebné skúmať aj správanie sa poručiteľa.

Na platné vydedenie dediča prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý existoval už v čase
prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. To znamená, že prejav o vylúčení dediča možno urobiť len vtedy,

keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie.

O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v ustanovení § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho
zákonníka pôjde najmä vtedy, ak dedič poručiteľovi, odkázanému na jeho pomoc v chorobe a v starobe,
neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti
a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť

dediča poručiteľa poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať
na základe objektívnych okolností s prihliadnutím, či dedičovo správanie sa bolo v rozpore s dobrými
mravmi.

Je na mieste tu uviesť, že v tomto konkrétnom prípade, v listine o vydedení nie je uvedené, akú pomoc
poručiteľ potreboval, či o ňu požiadal a teda, či dcéra túto odmietla poskytnúť a z akého dôvodu.

Nebolo teda preukázané, žeby otec navrhovateľky túto niekedy požiadal o pomoc v starobe, v chorobe,
a žeby jej bol oznámil, že je odkázaný na jej pomoc.Ďalej je nesporné, že otec navrhovateľky žil vo fungujúcom manželstve, a teda podľa názoru súdu,
všetku starostlivosť o neho zabezpečovala práve manželka a nemožno v tomto prípade hovoriť o
odkázanosti otca navrhovateľky na starostlivosť navrhovateľky. Skutočnosť, že navrhovateľka sa o neho

osobne nestarala v chorobe a starobe za daných okolností, nie je možné hodnotiť ako správanie sa
navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi. Otec navrhovateľky túto nepožiadal o pomoc a keďže žil
vo fungujúcom manželstve, je len samozrejmé, že na túto pomoc ani nebol odkázaný, pretože všetku
potrebnú pomoc mu poskytovala manželka. Ďalej odporkyňa ani nespochybnila tvrdenie navrhovateľky,
že v čase jeho hospitalizácie ho navrhovateľka navštevovala.

I pri posudzovaní dôvodnosti vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1, písm. b/ Občianskeho
zákonníka, ktorý zakotvuje možnosť vydediť potomka, ak tento trvale neprejavil o poručiteľa skutočný
záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať je tiež nevyhnutné prihliadať na to, či správanie sa dediča
je v rozpore s dobrými mravmi.

V čase spísania závetu ako aj listiny o vydedení,, nebolo preukázané, žeby navrhovateľka neprejavovala
opravdivý záujem o poručiteľa - svojho otca. Ako bolo vyššie uvedené, bola to práve ona, ktorá

iniciovala ich prvé stretnutie. Následne obe strany rozvíjali tento ich vzťah. Vzniknuté nezhody medzi
nimi nemožno považovať za prejav nezáujmu navrhovateľky. Ani pri iniciovaní konania o výživnom, ktoré
poručiteľ ťažko niesol. Vzhľadom na životnú situáciu navrhovateľky a jej vek a s ním spojenú akúsi
životnú neskúsenosť, nemožno jej to vyčítať ako negatívny, či vypočítavý počin voči otcovi. Rovnako
odmietavý postoj poručiteľa - jej otca k jej partnerovi, nijako nenapĺňa skutkovo tento dôvod vydedenia.

Nepodložené sú aj tvrdenia uvedené v listine o vydedení a to, že sa nestretávali, nenavštevovali ani pri
významných životných udalostiach, že sa v podstate ani nepoznajú a že dcéru videl na súde v konaní
o výživnom.

Súd konštatuje, že existencia skutkov, pre ktoré malo dôjsť k vydedeniu navrhovateľky, nebola v konaní
preukázaná a preto súd určil, že predmetná listina je neplatná.

Čo sa týka závetu, súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že závet poručiteľa spĺňa formálne
aj obsahové náležitosti ustanovené zákonom a teda je z tohto hľadiska platným právnym úkonom.

Predmetný závet je zriadený v predpísanej písomnej forme a spĺňa aj obsahové náležitosti tak, ako ich
ustanovuje § 477 Obč. zákonníka - ustanovenie dedičov a vymedzenie majetku, ktorý im má pripadnúť.

Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti závetu, z dôvodu neplatnosti listiny o vydedení,

súd je toho názoru, že by bolo nadbytočné vyslovovať neplatnosť závetu, z dôvodu neplatnosti listiny o
vydedení. V zmysle ust. § 479 Obč. zákonníka neopomenuteľný dedič, potomok, ktorým navrhovateľka
bez pochybnosti je, má podľa tejto úpravy právo dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu, pokiaľ sa jej z
dedičstva nedostane toľko, koľko predstavuje jednu polovicu jej dedičského podielu podľa zákona.

Nakoľko navrhovateľka takýto jednostranný úkon voči odporkyni už urobila do zápisnice z dedičského

pojednávania, konaného dňa 14.03.2014, tak účinky dovolania sa neplatnosti závetu z tohto dôvodu
nastali jeho vykonaním a bolo by nadbytočné vyslovovať neplatnosť závetu osobitným výrokom súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Vzhľadom na výsledok konania, kde každý z účastníkov mal čiastočný úspech,

súd s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu
trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jehodoručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.