Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/589/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201122
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614201122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.JanyUrbanovejasudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154,zastúpenéhoJUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom , so sídlom X. X, XXX XX U., proti žalovanému: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX/X,
XXX XX S. J. X, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie sumy 103,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/56/2014-36 zo dňa 09. apríla 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/56/2014-36 zo dňa 09. apríla 2014 potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie
požadovanej istiny s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v konaní preukázal zmluvný vzťah žalovaného
a spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. založený zmluvou o pripojení z 18.02.2010 v znení jej
Dodatku z toho istého dňa. Predmetom tohto zmluvného vzťahu bolo poskytovanie služieb mobilného
telekomunikačnéhooperátoražalovanému,ktorýsazaviazalplatiťriadneavčascenutýchtoslužieb,ako

aj kúpa a predaj mobilného telefónu. Ide o nepomenovanú zmiešanú zmluvu, na obligatórne náležitosti
ktorej treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve a omeškaní, ustanovenia
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a ustanovenia spotrebiteľského práva (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca tvrdil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 03.10.2012 je nadobúdateľom oprávnenia domáhať sa zaplatenia ceny služieb vyfakturovaných
žalovanému jednotlivými označenými faktúrami. Svoje tvrdenia v konaní však nepreukázal. O potrebe
splnenia dôkaznej povinnosti predložením listinných dôkazov bol pritom poučený. Z fotokópie zmluvy

o postúpení pohľadávok je preukázané jej uzatvorenie dňa 03.10.2012 medzi postupcom Slovak
Telekom, a.s. a postupníkom Intrum Justitia Slovakia, a.s. Rovnako je preukázané, že jej predmetom
je postúpenie pohľadávok všeobecne vymedzených ako pohľadávky postupcu vzniknuté na základe
zmlúv o poskytovaní verejných služieb, uzatvorených medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientmi
ako dlžníkmi. Presný zoznam postupovaných pohľadávok tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy, ktorú žalobca
súdu nepredložil. Žalovaný nie je účastníkom zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ale zmluvy o
pripojení zo dňa 18.02.2010. Zmluva o postúpení pohľadávok s poukazom na § 78 ods. 9 zákona č.

351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách nevymedzuje, že pod zmluvou o poskytovaní verejných
služieb treba rozumieť aj zmluvu o pripojení. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.; keďže žalovaný si ich náhradu voči žalobcovi neuplatnil.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci na ďalšie konanie.
Uviedol, že názor okresného súdu vyjadrený v dôvodoch napadnutého rozhodnutia nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní, nakoľko žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazuje v spore predloženou
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.10.2012, vrátane priloženej identifikácie (dátovej vety)
postúpenej pohľadávky voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné
služby. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca súdu nepredložil prílohu č. 1 k zmluve. V záujme
hospodárnosti konania nebola v konaní predložená kompletná príloha č. 1 k zmluve o postúpení

pohľadávok obsahujúca celý zoznam postúpených pohľadávok, ale len tá časť, ktorá sa vzťahuje na
konkrétnu pohľadávku voči žalovanému uplatnenú žalobcom v tomto súdnom konaní. V súdnej praxi je
celkombežné,žeprizmluveopostúpenípohľadávok,priktorejdošlokpostúpeniuviacerýchpohľadávok
na postupníka sa súdu nepredkladá celý zoznam postúpených pohľadávok dlžníkov, ale len k veci sa
vzťahujúca pohľadávka osoby, voči ktorej sa spor vedie. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/5/2010 zo dňa 30.09.2010, v ktorom konštatoval, že za účelom preukázania

postúpenia pohľadávky úplne postačuje výpis pohľadávky nadobudnutej žalobcom voči žalovanému.
Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok, vrátane identifikácie
postúpenej pohľadávky voči žalovanému, pripojenej k zmluve o postúpení pohľadávok riadne preukázal
svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore. Hmotnoprávnym základom pre právne následky zmeny v osobe
veriteľa postúpením pohľadávky je § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje na platné

postúpenie pohľadávky písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky, k platnosti ktorej sa súhlas dlžníka
nevyžaduje, keď zmluva môže byť uzavretá bez jeho vedomia a dokonca aj proti jeho vôli. Odvolateľ
vyjadril tiež nesúhlas s tvrdením okresného súdu, že svoju účasť na pojednávaní dňa 09.04.2014
neospravedlnil. Čo sa týka zoznamu postupovaných pohľadávok a argumentácie súdu o postúpení
pohľadávok len zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb, odvolateľ odkázal na ustanovenie článku

I. bod 3 zmluvy o postúpení pohľadávok, z ktorého jasne vyplýva, že medzi zmluvy o poskytovaní
verejných služieb právny predchodca žalobcu zaradil aj zmluvy o pripojení a dodatky k nim uzavreté
pred účinnosťou zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, t. j. za účinnosti zákona č.
610/2003 Z. z.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že základný program sporového konania
je formulovaný petitom návrhu na začatie konania, ktorým žalobca požaduje ochranu jeho práv. Je
výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné
skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má

priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti

je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi
konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva
v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomunemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil

svoju dôkaznú povinnosť.
Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Spravidla pôjde o situáciu, kedy súd aj napriek množstvu zadovážených dôkazov nebude môcť
rozhodnúť vo veci bez tohto ďalšieho dôkazu.

Krajský súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca nepredložil v konaní dôkazy,
na základe ktorých by bolo možné vyhovieť uplatneného nároku. Bolo na žalobcovi aby preukázal

dôvodnosť svojho nároku tvrdeniami a následne dôkazmi, ktoré tieto tvrdenia podporujú. Žalobca
odvodzoval svoje právo od svojho právneho predchodcu, a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok. Táto zmluva bola účastníkom predložená, avšak dôkaz o tom, že jej predmetom bola aj
pohľadávka voči žalovanému, v spore prezentovaný nebol. Treba zdôrazniť, že v civilnom konaní platí
zásada ukladajúca účastníkovi tvrdiacemu istú skutočnosť, túto aj preukázať, inak sa vystavuje riziku

neúspechu v konaní. Žalobca zjavne neuniesol dôkazné bremeno, keď neprodukoval, že mu uplatnený
nárokpatrí.Tvrdeniaformulovanévodvolanívžiadnomprípadeneobstoja,žalobcatotižvprejednávanej
veci nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu tvrdenie, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. postúpila
žalobcovi aj svoju pohľadávku uplatnenú v tomto konaní.

Pokiaľ ide o námietky vzťahujúce sa k tvrdeniu, že žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní
dňa 09.04.2014 ospravedlnil, s uvedeným sa odvolací súd stotožnil. Žalobca požiadal o vykonanie
pojednávania bez jeho účasti, z ktorého dôvodu mohol prvostupňový súd prejednať a rozhodnúť vec bez
jehoprítomnosti.Procesnýpostupsúdbolsúladnýscivilno-procesnouúpravou,zktoréhodôvodunemali
námietky odvolateľa pre rozhodnutie krajského súdu opodstatnenie. Rovnako boli správne tvrdenia

žalobcu, keď poukazoval na fakt, že pojem „zmluva o poskytovaní verejných služieb“ obsiahnutý v
zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 03.10.2012 zahŕňa aj „zmluvu o pripojení“. Uvedené však
rovnako nemohlo ovplyvniť rozhodnutie o podanom odvolaní, ktorého základom bolo nepreukázanie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu - nepredloženie dôkazu o postúpení pohľadávky voči žalovanému.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne

rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo
odôvodnil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy, ktoré
mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si žalovaný náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací

súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.