Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/390/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613207663
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613207663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská č. 10, IČO: 35 925 922, zastúpený spoločnosťou Advokátska
kanceláriaJUDr.PeterKováč,s.r.o.,sosídlomBratislava,Kubániho16,IČO:36857033,protiodporkyni:
A. R., nar. X.X.XXXX, bytom J. Q., R. č. XXX, o zaplatenie 850,- Eur s príslušenstvom, v konaní o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/255/2013-52 zo dňa
25. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/255/2013-52 zo dňa 25. novembra

2013 potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomzamietolžalobuvcelomrozsahuzdôvoduneuneseniadôkazného
bremena zo strany navrhovateľa. Odporkyni náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal,
nakoľko tieto neboli uplatnené.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia predovšetkým v podrobnostiach poukázal na
nedostatok skutkových tvrdení navrhovateľa, ktorému bol poskytnutý dostatočný priestor na realizáciu
jeho práv. Poukázal na to, že odporkyni bol poskytnutý úverový limit vo výške 30.000,- Sk, ktorý mala
splácať po 1.000,- Sk mesačne. Odporkyňa spochybnila čerpanie úveru v sume 68.682,24 Eur tvrdiac,

že systém jej čerpanie sumy nad 30.000,- Sk neumožnil. Toto jej vyjadrenie korešponduje s definíciou
revolvingového úveru - k opakovanému čerpaniu úveru dochádza za rovnakých podmienok, takže úver
vo výške995,82 Eur mohla odporkyňa čerpať až po vrátení skôr čerpaných financií. Navrhovateľ svoje
tvrdenie o čerpaní revolvingového úveru čiastkou 2.279,83 Eur oproti dohodnutému úverovému limitu
995,82 Eur bližšie neobjasnil. To, že odporkyňa vrátila z čerpaného úveru 36.076,- Sk nebolo sporným.
Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť, že obligatórna zmluvná náležitosť, ktorou je suma, počet a
termíny splátok (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

k 21.11.2005) v zmluve absentuje, zákon ale tento nedostatok nespája so žiadnou sankciou alebo
neplatnosťou zmluvy. Zmluva však neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť - dojednanie v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 21.11.2005.
Definícia štandardného úroku v čl. I. a spôsob výpočtu úroku v čl. VI. Obchodných podmienok sú
všeobecné a neposkytujú bežnému záujemcovi o poskytnutie pôžičky obraz o tom, za koľko si peniaze
požičiava. Odporkyňa si od právneho predchodcu navrhovateľa požičala 995,82 Eur, do 16.12.2011
mu vrátila 1.197,50 Eur, navrhovateľovi nedlhuje nič a nie je od 16.12.2011 ani v omeškaní s plnením

záväzku, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil s závermi prvostupňového súdu týkajúcimi sa
právnejpovahyúverovéhovzťahuavyčerpanejsumynazákladezmluvyovydaníapoužívanípôžičkovej

karty Quatro uzavretej dňa 21.11.2005 medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa. Súd
prvého stupňa síce správne identifikoval, že ide o revolvingový úver, no pri výklade obsahu zmluvného
vzťahu nevychádzal ani z obsahu zmluvy a ani zo žiadneho právneho predpisu. Podľa článku I.
Vymedzenie pojmov v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty,

a.s. revolvingový úver je spotrebiteľský úver poskytovaný na základe Zmluvy, ktorého úverový rámec sa
obnovuje každou uhradenou splátkou a ktorý je možné čerpať Kartou až do výšky Úverového rámca.
Konajúci súd však namiesto toho, aby sa zaoberal obsahom zmluvného vzťahu (ktorý je určený jednak
zmluvousamotnouatiežustanoveniamizákona)vzmyslepríslušnýchzákonnýchustanovení,vychádzal
pri definovaní obsahu práv a povinností z definície revolvingového úveru v ekonomickom (finančnom)
slovníku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je záver súdu, ktorý hovorí o tom, že čerpanie peňažných

prostriedkovnadsumu30.000,-SkniejeplnenímzoZmluvy,skutkovoaprávnenesprávnym.Odporkyňa
preukázateľne vyčerpala v rámci úverového vzťahu sumu 36.400,- Sk. Okrem toho mala uhradiť úroky
a poplatky tak, ako sú špecifikované vo výpise z pôžičkovej karty Quatro. Skutkovo nesprávnym je
tiež tvrdenie, podľa ktorého Zmluva neobsahuje určenie výšky úrokov. Zákon č. 258/2001 Z. z. ani
nevyžadoval uvedenie úroku pod nejakou sankciou majúcou ten následok, že dlžník nie je úrok povinný

platiť. Údaj o úroku však bol uvedený v Zmluve, a to v jej prílohe tvorenej sadzobníkom. Ani záver súdu
o absencii údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov nie je dôvodný. Táto miera sa totiž môže meniť
v závislosti od spôsobu čerpania úveru. Obchodné podmienky uvádzajú výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov vo výške 15,3% pri vyčerpaní celého úverového rámca v prvý možný deň čerpania.
Zároveň obchodné podmienky uvádzajú spôsob výpočtu RPMN pre prípady iného spôsobu čerpania.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že základný program sporového konania
je formulovaný petitom návrhu na začatie konania, ktorým navrhovateľ požaduje ochranu jeho práv.
Je výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné

skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má
priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia

dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi
konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva
v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu

nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša sosebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil
svoju dôkaznú povinnosť.

Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo

veci. Spravidla pôjde o situáciu, kedy súd aj napriek množstvu zadovážených dôkazov nebude môcť
rozhodnúť vo veci bez tohto ďalšieho dôkazu.

Krajský súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neprezentoval v konaní skutkové
tvrdenia, z ktorých by bolo možné identifikovať a následne riadne posúdiť dôvodnosť uplatneného
nároku. Keďže v konaní bolo uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere, bolo na
navrhovateľovi aby podrobne špecifikoval peňažnú sumu, ktorú voči odporkyni uplatnil, a to z hľadiska

výšky,splatnostiiprávnehodôvoduvzniku.Navrhovateľpredložilnepostačujúcetvrdeniaadôkazy,ktoré
vžiadnomprípadenemohlibyťzákladomprevyhoveniepodanejžalobe.Osobitnekrajskýsúdpoukazuje
na jednotlivé podania navrhovateľa - žalobu a jej doplnenie zo dňa 21.11.2013, ktorými bol uplatnený
nárok odôvodňovaný nepostačujúcim spôsobom, na čo správne poukázal aj prvostupňový súd. V žalobe
navrhovateľ stručne poukázal na dlh odporkyne v sume 850,- Eur bez toho, aby bol tento špecifikovaný

z hľadiska štruktúry (dlžná istina, poplatky, úroky a atď.). Následne po výzve okresného súdu účastník
uviedol, že „z výpisu z účtu vyplývajú debetné položky (čerpanie odporcom) vo výške 68.682,24 Sk a
kreditné položky vo výške 36.076,- Sk. Rozdiel tvorí neuhradená suma pohľadávky vo výške 850,- Eur)“.
Vykonaním jednoduchého prepočtu krajský súd zistil, že uvedené tvrdenie je nesprávne (rozdiel medzi
označenými sumami je 1.082,33 Eur). Navrhovateľ tiež uviedol, že dokladom o doručení oznámenia o

predčasnej splatnosti úveru nedisponuje. K výške poplatkov a úrokov jednoducho odkázal na všeobecné
obchodné podmienky a výpisy z účtov. Štruktúrovaná argumentácia popisujúca podrobne jednotlivé
zložky uplatnenej pohľadávky nebola navrhovateľom prezentovaná.

Rozporné a neúplné skutkové tvrdenia museli viesť k zamietnutiu návrhu na začatie konania. Nie je
úlohou civilného súdu odstraňovať nedostatky v podaní navrhovateľa, či snažiť sa z vlastnej iniciatívy

hľadaťvchaotickýchpodaniachnavrhovateľaparciálneúdajenaúčelyvyhoveniažalobe,akosatosnažil
prezentovať navrhovateľ v odvolaní. Treba totiž zdôrazniť, že v civilnom konaní platí zásada ukladajúca
účastníkovi tvrdiacemu istú skutočnosť, túto aj preukázať, inak sa vystavuje riziku neúspechu v konaní.
Navrhovateľ zjavne neuniesol dôkazné bremeno, okresný súd mu pritom ponúkol príležitosť vysvetliť
opodstatnenosť uplatneného nároku, a to aj vo forme osobitnej výzvy, ktorá však ostala nevyužitá.

Konkrétna špecifikácia žalovanej sumy bola práve tým, čo mohlo vyústiť do procesného úspechu
navrhovateľa v konaní. Pokiaľ účastník v konaní len poukazoval na jednotlivé výpisy z účtov a ďalšie
listinné dôkazy, resp. na konkrétne ustanovenia zmluvy, či všeobecných obchodných podmienok, tento
jeho postup bol nedostatočný, pretože neponúkol súdu jasný obraz o štruktúre uplatnenej pohľadávky.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p.). V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.