Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jozef Mikluš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010433
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6714010433.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 11. septembra 2014, v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci
obžalovaného L. G., konajúc o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného, stíhaného pre zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm.b/, ods. 4 písm.b/ Tr.zák. a iné voči rozsudku Okresného súdu
Zvolen, sp.zn. 4T 30/2014, zo dňa 16.07.2014 takto

r o z h o d o l :

I./ Podľa § 321 ods. 1 písm.e/, f/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp.zn.
4T 30/2014 zo 16.07.2014 vo výroku o uloženom treste a náhrade škody.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.

o d s u d z u j e

obž. L. G., nar. X.XX.XXXX v J., trvale bytom J., M.R. P. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská
Bystrica,

podľa § 212 ods. 4 Tr.zák. , § 41 ods. 1 Tr.zák., § 36 písm. k, l , § 37 písm. h, m, § 38 ods. 2 Tr.zák. na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm.b/ Tr.zák. súd zaraduje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Tr.zák., § 78 ods. 1 Tr.zák. súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad na 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. súd odkazuje poškodenú R. X., nar. XX.X.XXXX so zvyškom jej nároku na
náhradu škody na občiansko-súdne konanie.

II./ Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene svojím rozsudkom, sp.zn. 4T 30/14 zo dňa 16.07.2014 uznal vinným obž. L. G.

zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm.b/, ods. 4 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.e/
Tr.zák. a pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. a to za skutok, ktorého
sa dopustil tak, žev dobe od 16.00 hod. do 18.30 hod. dňa 08. marca 2014, na 6. poschodí bytového domu v J., na Ul. P.
č. XX vošiel do sušiarne pridelenej k bytu č. XX tak, že doťahovacím kľúčom zlomil vložku zámky, cez
sušiareň prešiel na strechu domu, cez pootvorené okno otvoril vedľajšie okno, cez ktoré vošiel do bytu

č. XX prideleného nájomkyni R. X., nar. XX.XX. XXXX, odkiaľ odcudzil 1 ks čierny plazmový televízor
značky LG, typ 42PJ350, sériové číslo 009MAVDB2431, v ľavom hornom rohu televízora, zo zadnej
vrchnej strany s nalepeným štítkom s nápisom Baláž GabriellO222, 1 ks posteľnú obliečku, 1 ks čierny
televízor zn. CHANGHONG s uhlopriečkou 64 cm, so strhnutým identifikačným štítkom na zadnej časti
televízora s 1 ks sieťovým káblom, 1 ks fialová taška na zips, 1 ks notebook zn. DELL Latitude 131L

model PP23LB, sériové číslo 29515796155, 1 ks mobilný telefón zn. Sony Ericsson nezisteného IMEI
čísla, s vloženou batériou a SIM kartou TESCO, číslo SIM 894210439920123021, 1 ks web kamera
čiernej farby bez označenia, nabíjačka od notebooku zn. EVOLVE 90W, 1 ks ovládač od televízora LG a
1 ks ovládač od televízora zn. GK23J2-C8, 1 ks USB kľúč zn. PNY 4 GB a 1 ks preukážka SAD vydaná
na študenta „W.“ s nečitateľným priezviskom a dátumom narodenia 13.02.1997 vrátane fotografie, 12
ks CD nosičov rôznych autorov v plastovom okrúhlom obale a bankovku nominálnej hodnoty 50 €, ktorá

bola vložená v zadnom vrecku nohavíc, ktoré boli uložené v komode spálni, veci preniesol do sušiarne
a po tom, čo sa so Z. C. dohodol na ich predaji, postupne ich vyniesol do auta Z. C., čím poškodenej R.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., P. č. XX spôsobil škodu krádežou vo výške 675 € a poškodením dverí
sušiarne vo výške 8 €,
pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.

zn. 5T 48/2013 zo dňa 19.07.2013, právoplatným dňa 19.07.2013 bol odsúdený za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov
so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia a súčasne rozhodnuté o zhabaní veci.

Za toto konanie okresný súd obž. L. G. odsúdil podľa § 212 ods. 4 Tr.zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr.

zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 36 písm. 1/ Tr. zákona, § 37 písm.
h/, písm. m/ Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 2 Tr. zákona, § 78 ods. 1 Tr. zákona
mu súd uložil ochranný dohľad na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. Poriadku zaviazal

obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenej R. X., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., P. XXX/
XX, škodu vo výške 108,- € (stoosem eur) a podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal poškodenú R.
X., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., P. XXX/XX, so zvyškom jej nároku na náhradu škody na
občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie jednak okresný prokurátor, ako aj

obž. L. G. sám, ako aj cestou svojho obhajcu.
Okresnýprokurátorvpísomnýchdôvodochodvolania,ktorésmerovalilenprotivýrokuouloženomtreste,
uviedol,žesprávnoukvalifikácioutak,akobolastanovenáprvostupňovýmsúdom,súhlasí,alenesúhlasí
s uloženým trestom, keďže v osobe obžalovaného ide o 17-krát súdne trestaného páchateľa, prevažoval
u neho pomer priťažujúcich nad poľahčujúcimi okolnosťami, preto mu súd mal ukladať trest podľa ust.

§ 38 ods. 4 Tr.zák. v sadzbe od 64 mesiacov až do 10 rokov. Ak potom súd použil inštitút mimoriadneho
zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. a uložil mu trest pod takto stanovenú zákonnú sadzbu,
postupoval nedôvodne, keďže musí ísť o mimoriadny postup , kedy by potrestanie páchateľa bolo
neprimerane prísne. V osobe obžalovaného však ide o narušeného páchateľa, kde možnosť prevýchovy
je minimálna a preto ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. súd použiť nemal , ale mal mu ukladať trest v sadzbe

upravenej podľa ust. § 38 ods. 4 Tr.zák. a navrhol preto aby krajský súd takto sám rozhodol, keď zruší
výrok o uloženom treste.
Obžalovaný vo svojom odvolaní cestou svojho obhajcu uviedol, že sa priznal ku skutku, napomáhal
polícii pri objasňovaní trestnej činnosti, nerobil sporným svoje protiprávne konanie a podľa jeho názoru
mal byť súdený podľa § 212 ods. 1, 3 písm.b/ Tr.zák. a podľa tejto kvalifikácie mu mal byť aj ukladaný

trest odňatia slobody a nie aj podľa odstavca 4 tak, ako to urobil prvostupňový súd. Existujú viaceré
rozhodnutia súdov SR , ktoré také konanie, akého sa on dopustil, kvalifikujú skutočne len ako prečin
krádeže podľa ods. 3 § 212 Tr.zák. a preto navrhol, aby v tomto smere odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok, vyhovel jeho odvolaniu a uložil mu nižší trest.
Potom následne aj sám obžalovaný svojimi rukou písanými podaniami odvolaciemu súdu uvádzal, že

s uloženým trestom nie je spokojný práve preto, že jeho poznatky sú také, že konanie, ktorého sa on
dopustil, malo byť kvalifikované len ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 písm.b/ Tr.zák. Navrhol, aby
mu v tomto smere súd vyhovel, dal mu poslednú šancu a uložil mu trest kratšieho trvania.Eštepredsamotnýmrozhodovanímkrajskéhosúduoodvolaníobžalovaného,doručilobžalovanýcestou
svojho obhajcu súdu potvrdenie o tom, že poškodenej R. X. uhradil škodu vo výške 108,-€ tak, ako bol
k tejto povinnosti zaviazaný ešte prvostupňovým rozsudkom a domáhal sa toho, aby na základe tohto

mu bola priznaná aj ďalšia poľahčujúca okolnosť a to že nahradil spôsobenú škodu.
Na verejnom zasadnutí, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovaného, ako aj o odvolaní okresného
prokurátora, potom obhajca obžalovaného spolu s obžalovaným zotrvali na svojich písomných
vyjadreniach , poukázali na to, že podľa ich názoru malo byť konanie obžalovaného kvalifikované len
podľa ods. 3 § 212 Tr.zák., poukázali na to, že obžalovaný nahradil spôsobenú škodu a preto pomer

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný a nemusel mu byť potom ukladaný trest podľa ust.
§ 38 ods. 4 Tr.zák.
Krajský prokurátor naopak uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava písomných dôvodov svojho
odvolania a navrhol tomuto odvolaniu vyhovieť.
Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
napadnuté výroky rozsudku tak, ako je to vyššie uvedené a dospel k záveru, že odvolanie okresného

prokurátora nie je dôvodné a vzhľadom na nahradenie škody spôsobenej obžalovaným a zmenu pomeru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností jeho odvolanie dôvodné je.
Tak, ako bolo vyššie uvedené, odvolania procesných strán sa týkali len výroku o uloženom treste a v
prípade obžalovaného nie ako takého skutku, ale len právnej kvalifikácie a preto sa krajský súd venoval
pri preskumávaní napadnutého rozsudku týmto okolnostiam.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, uvedené v odvolaní o tom, že jeho konanie nemalo byť
kvalifikované ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr.zák., ale len ako prečin krádeže podľa § 212
ods. 3 Tr.zák., tak tu v zhode s tým, ako to vo svojom rozsudku uviedol už aj prvostupňový súd, krajský
súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR, sp.zn. Tpj 78/2011 z
12.12.2011, z ktorého vyplýva, že konanie, ktorého sa obžalovaný dopustil, je nutné kvalifikovať a napĺňa

všetky zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 , 4 písm.b/ Tr.zák. Tvrdenia obžalovaného, že
súdy SR sa tohto stanoviska nedržia a rozhodujú inak, tie hodnotil odvolací súd ako účelové, nemajúce
oporu v dôkazoch a odporujúce práve tomuto zjednocujúcemu stanovisku NS SR. Z tohto dôvodu preto
kvalifikáciu tak, ako konanie obžalovaného kvalifikoval prvostupňový súd, uznal za správnu a v tomto
smere potom sa s odvolaním obžalovaného stotožniť nemohol.

Vyhovel mu len pokiaľ ide o otázku uloženého trestu a aj to len vzhľadom k tomu, že obžalovaný sám
dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u neho bol
v rovnováhe a za týchto okolností potom dospel k záveru, že aj trest na samej dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby teda vo výmere 3 roky nepodmienečne, je na jeho nápravu a prevýchovu
dostatočný, aj keď je potrebné povedať, že v osobe obžalovaného ide skutočne o páchateľa, ktorý

sústavne pácha majetkovú trestnú činnosť, nie je predpoklad, že by uložený trest ho už dokázal zmeniť,
ide len o to, čo najdlhšie ho izolovať od spoločnosti , aby nemohol páchať trestnú činnosť. Avšak súd
je toho názoru, že aj trojročný trest odňatia slobody tak, ako mu ho uložil, je trestom, ktorý bude stačiť
na izoláciu obžalovaného od spoločnosti.
Keďže obžalovaný zaplatil spôsobenú škodu a pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa

vyrovnal, nemohol odvolací súd uznať argumentáciu okresného prokurátora, uvedenú v odvolaní, že pri
prevahepriťažujúcichokolnostímalbyťobžalovanémuukladanýtrestminimálnevovýmere64mesiacov
a preto v tomto smere odvolanie okresného prokurátora zamietol, keďže okolnosti od podania odvolania
do rozhodovania krajského súdu o odvolaní sa podstatne zmenili.
Odvolací súd upravil aj výrok o náhrade škody, keďže obžalovaný škodu v sume 108,-€ poškodenej X.

už uhradil a ponechal vo výroku rozsudku len výrok o tom, že so zvyškom náhrady škody poškodenú X.
v zmysle § 288 ods. 2 Tr.por. odkázal na občiansko-súdne konanie.
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.