Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/326/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811201690
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811201690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci K. R. - RS M., miesto podnikania J., K. II. XXXX, A.
XXX XX XXX, zastúpeného JUDr. G. H., advokátom, so sídlom J., P. X proti odporkyni E. E., miesto
podnikania L., Z. XXXX/XX, A. XXX XX XXX, zastúpenej JUDr. J. L., advokátom, so sídlom J., G. Y. 6,
o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Prievidza zo dňa 01. augusta 2012, č.k. 9C/95/2011-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho
zastúpenia vo výške 108,88 eur, k rukám JUDr. J. L., advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáhal zaplatenia 2.373,36 eur s príslušenstvom z titulu nezaplateného nájomného. Vychádzal zo
zistenia, že medzi účastníkmi bolo sporné, že bola uzavretá ústna dohoda o vzájomnom zápočte

pohľadávok, konkrétne pohľadávky odporkyne za účtovníctvo vykonávaného pre spoločnosť RS
M., s.r.o., a pohľadávky za nájomné na strane navrhovateľa. Nesporné bolo to, že odporkyňa
viedla spoločnosti RS M., s.r.o., J. účtovníctvo, za ktoré nevystavovala v žalovanom období faktúry
navrhovateľovi. Tiež bolo nesporné, že bola uzavretá písomná nájomná zmluva medzi navrhovateľom
a odporkyňou a ústne jej bola prenajatá navrhovateľom ďalšia miestnosť. Navrhovateľ svoje tvrdenia v
priebehu konania menil, keď raz pripustil, že sa započítavali účtovnícke práce aj na nájomnom podľa
písomnej nájomnej zmluvy do augusta 2009, keď jej fakturoval za nájomné sumu 315,76 eur. Ďalej už

uviedol, že účtovnícke práce sa započítavali len na nájomnom za tretiu miestnosť prenajatú odporkyni
bez písomnej nájomnej zmluvy. V tomto zmysle vypovedala aj svedkyňa Y. Y.. V takom prípade by
však podľa názoru súdu do okamihu prenajatia tejto tretej miestnosti musel navrhovateľ ako konateľ
spoločnosti RS M., s.r.o., J. riadne uhrádzať ceny účtovníckych prác odporkyni, čo nepreukázal.
Navrhovateľ uplatňoval nájomné od septembra roku 2009, pokiaľ do tohto okamihu boli vzájomné
záväzky riadne platené a neexistovala teda dohoda o vzájomnom zápočte, ako to tvrdila odporkyňa,

tieto svoje tvrdenia mohol navrhovateľ preukázať dokladmi o zaplatení faktúr za vedenie účtovníctva
odporkyni. Navrhovateľ ústnu dohodu o započítaní medzi odporkyňou, ním ako fyzickou osobou a
spoločnosťou RS M., s.r.o. pripustil, avšak mala sa týkať započítania nájomného za tretiu, ústne
prenajatú miestnosť a hodnoty účtovníckych prác. Navrhovateľ svoje tvrdenia, že dohoda o zápočte, ako
ho tvrdila odporkyňa neexistovala, nepreukázal. Naproti tomu z produkovaných dôkazov - z výpovede
svedkyne Z. Z. i svedkyne H. Y. a vnútorného účtovného dokladu, predloženého odporkyňou, existencia
takejto dohody o zápočte vyplýva a svedkyne potvrdili aj to, že za tretiu miestnosť, ktorú mala odporkyňa

prenajatú len ústnou formou, táto platila nájomné odporcovi v hotovosti vo výške 150 eur mesačne, akoto tvrdila i odporkyňa. Súd mal teda za preukázané uzavretie ústnej dohody o započítaní pohľadávky z
nájomného vyplývajúceho z písomne uzavretej nájomnej zmluvy a pohľadávky za vedenie účtovníctva
medzi odporkyňou, navrhovateľom ako fyzickou osobou, ktorá odporkyni prenajímala priestory a ako

konateľom spoločnosti RS M., s.r.o., Prievidza. Z vykonaných dôkazov tiež vyplýva, že navrhovateľ
sa takouto dohodou fakticky riadil aj v žalovanom období, nijakým spôsobom v tomto období nežiadal
odporkyňu o zaplatenie nájomného, nevystavoval faktúry, urobil tak až 20.10.2010, potom, ako mu
odporkyňa doručila list s dôvodmi skončenia nájmu a uplatnila si u neho náhradu nákladov za sťahovanie
a za poškodenie vozidla v jeho priestoroch. Z výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť

RS M., s.r.o. vznikla v roku 2007. Z výpovede navrhovateľa aj odporkyne zhodne vyplýva, že k prenajatiu
tretej miestnosti došlo už v priebehu trvania nájmu podľa písomnej nájomnej zmluvy, avšak účtovníctvo
spoločnosti viedla odporkyňa už aj predtým. Je zrejmé, že aj do prenajatia tejto tretej miestnosti
vykonávala odporkyňa účtovníctvo spoločnosti RS M., s r.o., K. ulica II., J., avšak nič za to
nefakturovala a neuplatňovala, t. j. postupovala podľa ústnej dohody, na základe prejavu prenajímateľa,
osobytotožnej skonateľomprávnickejosobyprektorúrobilaúčtovníctvo.Pokiaľprávnyzástupca

navrhovateľa namietal, že takáto dohoda bola absolútne neplatná, súd prvého stupňa uviedol, že pre
odporkyňu bol rozhodujúci prejav o započítaní navrhovateľa ako konateľa spoločnosti, pre ktorú robila
účtovníctvo. Ak by aj ústne dohodnuté započítanie nájomného bolo absolútne neplatné, bolo možné
zohľadnenieústnejdohodyozapočítaníplneniazneplatnejzmluvy zostranynavrhovateľa,kčomu
podľa názoru súdu reálne došlo. Obrana odporkyne, že navrhovateľovi teda z titulu nájomnej zmluvy nič

nedlhuje, pretože robila účtovníctvo pre jeho spoločnosť RS M., s r.o., K. N. II., J., bola preto úspešná
a súd návrh v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 580, § 581, § 34, § 35, §
37, § 40, § 455 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a navrhovateľa zaviazal zaplatiť na účet právneho zástupcu odporkyne uplatnenú sumu 786,61 eur za

úkony právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to: za šesť úkonov právnej služby po
101,15 eur (prevzatie a porada s klientom, podanie odporu proti platobnému rozkazu, pojednávanie dňa
19.06.2012, pojednávanie viac ako 2 hodiny dňa 01.08.2012, porada pred pojednávaním 30.07.2012),
za jeden režijný paušál 7,63 eur a dva režijné paušály po 7,41 eur a za súdny poplatok za odpor 142
eur, teda spolu trovy konania 786,61 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť tak, že
odvolací súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že i keď súd prvého stupňa vykonal vo
veci dostatočné dokazovanie, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že na pojednávaní pripustil
realizáciu určitého započítavania, s odstupom času však nevedel jednoznačne uviesť, aké pohľadávky,

do akej sumy a v akom období sa tieto pohľadávky mali započítavať, najmä, ak odporkyňa užívala ešte
ďalšiu jeho kanceláriu, ktorá nebola predmetom písomne uzavretej nájomnej zmluvy. Jednoznačne však
uviedol,žeuplatňovanásumajesuma,ktorúmuodporkyňadlhuje.Poukázalnato,ževpodanomodpore
ani sama odporkyňa neuviedla, aké konkrétne pohľadávky a v akej výške si mala s navrhovateľom
započítavať, prvý raz to uviedla až na pojednávaní v mesiaci jún 2012. Ďalej poukázal na písomnú

korešpondenciu medzi účastníkmi konania, vedenú pred podaním žalobného návrhu, z ktorej
vyplýva, že odporkyňa žiadala od neho úhradu mimoriadnych nákladov spojených s jej vysťahovaním
z prenajatých priestorov vo výške 450 eur, náhradu za poškodenie laku jej vozidla BMW v
sume 720 eur a cenu za mimoriadnu, predbežnú uzávierku v sume 300 eur. Na pojednávaní odporkyňa
uviedla, že tieto faktúry mu vystavila len preto, aby ukázala, že on dlhuje jej a nie ona jemu, a že ich

úhradu od navrhovateľa nežiadala. Mal za to, že takéto konanie odporkyne spochybňuje
existenciu dohody o započítaní v ňou tvrdenom rozsudku. Ak by skutočne existovala medzi účastníkmi
dohoda o započítaní nájomného v takom rozsahu, v akom to uvádzala odporkyňa na
pojednávaní, tak mohla vystaviť faktúru na cenu za účtovnícke práce a nie faktúry na
vyššieuvedené sumy. Doznal, že odporkyňa viedla pre spoločnosť RS - M., s.r.o. účtovníctvo, avšak

uvedenej spoločnosti neposielala za tieto práce žiadne faktúry. R. odporkyňa potvrdila, že v účtovníctve
uvedenej spoločnosti nebola cena za vedenie účtovníctva zahrnutá. Vyslovil názor, že odporkyňa teda
riadne nepreukázala, že účtovnícke práce vykonávala odplatne a už vôbec nie konkrétnu sumu odplaty
za vedenie účtovníctva. Interný doklad o započítaní, ktorý odporkyňa predložila súdu, nie je podľa jeho
názoru relevantným dôkazom. Namietal, že pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni na zaplatenie

nájomného a pohľadávku odporkyne voči spoločnosti RS-M., s.r.o. na zaplatenie ceny za vedenie
účtovníctva nemožno považovať za vzájomné pohľadávky, a preto ani nie sú spôsobilé na započítaniepodľa§580Občianskehozákonníka.Akbytedaajskutočneexistovaladohodamedziním,odporkyňoua
spoločnosťou RS-M., s.r.o. o započítaní týchto pohľadávok, tak táto dohoda by bola absolútne neplatná.
Odporkyňa by si mohla svoju prípadnú pohľadávku na odplatu za vedenie účtovníctva uplatniť voči

spoločnosti RS M., s.r.o. a nie voči nemu. Ďalej poukázal na to, že riadne preukázal existenciu
vzájomnej zmluvy medzi účastníkmi a v súlade s touto zmluvou aj vyčíslil uplatňovanú pohľadávku.
Odporkyňa nepredložila žiadnu písomnú zmluvu o vedení účtovníctva a ani žiadnu písomnú dohodu o
trojstrannom alebo inom zápočte. Uviedol, že on a spoločnosť RS M., s.r.o. sú samostatné
právne subjekty a odporkyňa si nemôže započítať pohľadávky s rôznymi subjektmi. Uplatnil si náhradu

trov prvostupňového konania vo výške 678,33 eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 250,88
eur.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňaakovecnesprávnypotvrdiť.Rozhodnepoprelatvrdenieuvedenévpodanomodvolaní.Poukázala
na rozporné tvrdenie navrhovateľa ohľadne uzavretia dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok v
prvostupňovom konaní. Mala za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ sa takouto

dohodou fakticky riadil aj v žalovanom období, nijakým spôsobom ju v tomto období nežiadal o
zaplatenie nájomného a ani nevystavoval faktúry. Ďalej uviedla, že navrhovateľ si žalobou uplatňoval
nájomné od septembra 2009, a pokiaľ by do tohto okamihu boli vzájomné záväzky riadne platené a
neexistovala by dohoda o vzájomnom zápočte, tak ako to tvrdil navrhovateľ, tieto svoje tvrdenia mohol
preukazovať dokladmi o zaplatení faktúr za vedenie účtovníctva, čo nepreukázal. Navrhovateľ konal

ako fyzická osoba a aj ako konateľ spoločnosti RS M., s.r.o., konal teda ako jedna a tá istá osoba,
navrhovateľ dohodu o vzájomnom zápočte rešpektoval a celú dobu sa ňou riadil. Skutočnosť, že prvýkrát
označila pohľadávky na započítanie až na pojednávaní, nie je pre rozhodnutie v danej veci relevantná,
nakoľko účastník má právo označiť a predložiť súdu dôkazy, ako aj zvoliť formu svojej obrany. Od
vymáhania nákladov spojených s jej vysťahovaním z prenajatých priestorov, nákladov spojených s

opravou vozidla BMW, ako aj uhradiť práce na mimoriadnej účtovnej uzávierke upustila z dôvodu vážne
narušených medziľudských vzťahov. Ďalej poukázala na to, že až okamihom prenajatia tretej miestnosti
začala navrhovateľovi odplatne plniť za prenájom, avšak iba za túto miestnosť. Pôvodne prenajaté dve
miestnosti podliehali ústnej dohode o vzájomnom zápočte pohľadávok. Skutočnosť, že spoločnosť RS
- M., s.r.o. neuviedla vo svojom účtovníctve účtovné položky za vedenie účtovníctva, súvisí s pokynom

konateľa tejto spoločnosti, K. R., aby boli na túto spoločnosť účtovne vedené záväzky v čo najmenšej
miere, z dôvodu jej dlhodobej nelikvidity a úverovej zaťaženosti. Mala za to, že interný účtovný doklad
o vzájomnom započítaní, ktorý súdu predložila, je podľa zákona o účtovníctve relevantným spôsobom,
akýmjemožnézaúčtovaťvzájomnépohľadávky,pretojetentolistinnýdôkazdostatočnýnapreukázanie,
že vykonávala účtovnícke práce odplatne, ako aj o výške odplaty za ne, a taktiež o existencii samotnej

dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok. Ak by aj ústne dohodnuté započítanie nájomného bolo
absolútne neplatné, bolo, podľa jej názoru, možné zohľadnenie ústnej dohody o započítaní plnenia z
neplatnej zmluvy zo strany navrhovateľa, k čomu aj reálne došlo. Navrhovateľ však v konaní nepredložil
súdu dôkazy o tom, ktoré by túto dohodu nepreukazovali. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 108,88 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom
prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž
neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z
daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle §
219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací

súd dodáva nasledovné:Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda navrhovateľ a odporca, majú
procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz
súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania, okrem iného aj výsluchom svedkov správne uzavrel,
že vykonaným dokazovaním bolo zo strany odporkyne preukázané tvrdenie o uzavretí dohody, že
vzájomné záväzky budú vysporiadané vzájomnými plneniami a to, že na záväzok odporkyne uhradiť

navrhovateľovi požadovanú sumu z titulu nájomného, poskytne odporkyňa navrhovateľovi, resp. jeho
firme RS M. s.r.o. J. účtovnícke práce. Toto tvrdenie odporkyňa zdokladovala vnútorným zúčtovaním
interným dokladom o trojstrannom zápočte pohľadávok a záväzkov medzi ňou, spoločnosťou RS M.
s.r.o.J.anavrhovateľom,zktoréhovyplýva,ževroku2009ajvroku2010došlokúplnémutrojstrannému
započítaniu. Z výsluchu účastníkov konania vyplynulo, že odporkyňa viedla spoločnosti RS M. s.r.o. J.

účtovníctvo, za ktoré nevystavovala v zákonnom období faktúru navrhovateľovi. I keď ústnu dohodu
o započítaní medzi odporkyňou, ním ako fyzickou osobou a spoločnosťou RS M. s.r.o. J. navrhovateľ
pripustil, trval na tom, že táto dohoda sa mala týkať započítania nájomného na tretiu, ústne
prenajatú miestnosť a hodnoty účtovníckych prác. Toto svoje tvrdenie navrhovateľ nijak nepreukázal.
Naproti tomu z výpovede svedkyne Z. Z., H. Y. a už uvedeného vnútorného účtovného dokladu

predloženéhoodporkyňou,existenciatakejtodohodyvyplýva,keďsvedkynepotvrdiliajtúskutočnosť,že
za tretiu miestnosť, ktorú mala odporkyňa prenajatú len ústnou formou, platila nájomné navrhovateľovi
v hotovosti vo výške XXX eur mesačne. Námietky odvolateľa uvádzané v odvolaní, že súd prvého
stupňa nesprávne právne vec posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam neobstoja. Nie je
dôvodná ani námietka odvolateľa, že ak by aj existovala dohoda medzi navrhovateľom, odporkyňou a

spoločnosťou RS M. s.r.o. J. o započítaní týchto pohľadávok, táto dohoda je absolútne neplatná, keď
odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa má za to, že v danej veci bolo možné zohľadnenie
ústnej dohody o započítaní plnenia z neplatnej zmluvy zo strany navrhovateľa, k čomu aj reálne došlo.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni odvolací súd priznal náhradu trov konania spočívajúcu v odmene za
právne zastúpenie vychádzajúc z hodnoty veci 2.373,36 eur - 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
02.10.2012 vo výške 101,25 eur + 1x režijný paušál 7,63, spolu 108,88 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.
b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení platnom do 30.06.2013).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .