Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by Gizela Pavelová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34P/65/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112213674
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112213674.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti M.:
Y., A.. X.XX.XXXX a Q., A.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice, na návrh matky G. P., A.. XX.X.XXXX, S. W. O., O.. U. Č.. X, F. W. C. X XX H.
H., L. O. T. XqF, X. O. Q. W. Y. X. Í., za účasti otca Y. M., A.. XX.X.XXXX, W. O., U. Č.. XX, v konaní o
úpravu práv a povinností k maloletým deťom takto
r o z h o d o l :
Z v e r u j e maloleté deti M.: Y., A.. X.XX.XXXX a Q., A.. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky.
Zo strany otca u r č u j e pre maloletého Y. M., A.. X.XX.XXXX výživné vo výške 35,- Eur mesačne
od 1.5.2013 do budúcnosti, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke maloletých detí vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m pre maloletého Y. M., A.. X.XX.XXXX od 1.5.2013 do
31.8.2014 vo výške 560,- Eur, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 10,- eurových
mesačných splátkach až do zaplatenia.
Zo strany otca u r č u j e pre maloletého Q. M., A.. XX.X.XXXX výživné vo výške 35,- Eur mesačne
od 27.5.2014 do budúcnosti, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke maloletých detí vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m pre maloletého Q. M., A.. XX.X.XXXX od 27.5.2014 do
31.8.2014 vo výške 110,60 Eur, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 10,-
eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.
U p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa so svojimi deťmi
každý rok 15.8. a 16.8. od 9,00 hod. do 17,00 hod. v prítomnosti matky maloletých detí.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka maloletých detí dňa 21.5.2012 požiadala súd o úpravu práv a povinnosti k synovi Y. Y. T.Ň.
XX.X.XXXX k maloletému Q.. Požiadala, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a o určenie
primeraného výživného zo strany otca.
Otec súhlasil s tým, aby ich maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky.Uviedol, že na ich výživu nemôže prispievať vysokou sumou, pretože napriek tomu, že pracuje, má
len minimálny príjem.
Kolízny opatrovník odporučil súdu deti zveriť matke, výživné zo strany otca určiť s prihliadnutím na
potreby detí a na finančné možnosti a schopnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj ďalšími písomnými dôkazmi a zistil
tento s k u t k o v ý s t a v:
Z výpovede matky maloletých detí súd zistil, že s otcom ich detí žila v spoločnej domácnosti do mája
2013. Dohodli sa na tom, že si skúsia nájsť prácu v Anglicku a ona odišla so svojou matkou prvá.
Mali tam už nejakých príbuzných, takže mohli mať pre začiatok možnosť ubytovania, alebo nejakého
zázemia. Otec detí však za nimi neprišiel. V tom čase mal ich druhý syn šesť mesiacov. Otec uznal
otcovstvo aj k druhému synovi, vtedy ešte žili spolu ako rodina. Matka sa so svojím druhom každý deň
kontaktovala prostredníctvom Skype. Vždy sa ho pýtala, kedy už konečne príde za nimi do Anglicka,
ale stále to odkladal a v poslednom čase sa s ním už ani nevedela skontaktovať. Jeho matka ho vždy
zatajila. Dozvedela sa od ľudí, že otec jej synov už má inú známosť a potom už aj ona rezignovala.
Majú spoločných známych v Košiciach a aj v Anglicku. Keby bol otec chcel prispievať na svoje deti,
nemal by s tým žiaden problém. Doteraz však ničím na deti neprispel. Keď prišla do Anglicka, pracovala
v kuchyni ako pomocná sila vo firme na výrobu zeleninových šalátov. Týždenne ich odmeňovali sumou
vo výške 150,- libier. Pracovala tam len dva týždne. Kvôli starostlivosti o mladšieho syna si už nemohla
dovoliť chodiť do práce. Starší syn začal chodiť do škôlky, musela ho tam nosiť a aj chodiť pre neho.
Bolo to nad jej sily aj napriek tomu, že jej pomáhala matka. Ak mladší syn bude mať tri roky a pôjde
do škôlky, bude sa môcť zamestnať. Poberá na deti príspevok vo výške 190,- libier týždenne a 130,-
libier raz mesačne na obe deti spolu.
Žije v spoločnej domácnosti s deťmi a so svojou matkou v podnájme, za ktorý sa mesačne platí 550,-
libier. Jej matka tiež pracuje v tej firme a má svoj vlastný príjem. Okrem nájomného majú výdavky za
odvoz smetia, za televíziu a takisto sa platí za elektrickú energiu a za plyn. Deti sú občas choré, ale
nemajú žiadne vážne choroby. Starší syn chodí do prípravky. Platia sa tam rôzne poplatky, ktoré si škôlka
vyžaduje. Pravidelný poplatok tam nie je. Deti sú v tomto zariadení len štyri hodiny, obed tam nemajú.
Stravu im zabezpečuje matka doma. Takisto pre nich zabezpečuje oblečenie, ošatenie a hygienické
potreby. V Anglicku dokáže existovať len vďaka svojej matke, ktorá jej pomáha.
Z výpovede otca maloletých detí súd zistil, že s družkou a deťmi žili spolu až do mája 2013, kedy matka
bez udania dôvodu a bez toho, aby sa s ním poradila, odišla s dieťaťom do Anglicka. Podľa vedomostí
príbuzných, ktorí tiež žijú v Anglicku, jeho bývalá družka mení adresy pobytu. Raz je v jednom meste
a raz v druhom. Našla si tam už aj druha, s ktorým žije. Jej presnú adresu otec nepozná. Matka odišla
do Anglicka spolu so svojou matkou.
Keďže v poslednom čase v Košiciach nežili v spoločnej domácnosti, chodil k matke svojho syna vždy,
keď mal tesne pred výplatou, vtedy ho tam pozvali. Jeho bývalá družka žila spolu s matkou, ktorá ho
len využívala. Keď sa peniaze z výplaty minuli, vyhnali ho preč. Potom sa opäť vrátil k svojim rodičom.
Odkedy bez slova a rozlúčky odišli do zahraničia, pričom matka ani nepožiadala otca dieťaťa o súhlas
k vycestovaniu do cudziny na dlhšiu dobu, sa mu vôbec neozvali.
Nie je pravdou, že by nebol chcel s rodinou odísť, alebo že nechcel žiť spoločne so svojou priateľkou a
deťmi.Jepravdou,žematkadetíodišladoAnglicka,aleonmedzitýmzískalprácunaSlovensku akeďže
vedel, že v Anglicku už nie je taká možnosť zamestnať sa ako v minulosti, poprosil svoju družku, aby
sa s deťmi vrátila domov, že tu budú spoločne bývať v sociálnom byte, ktorý dostali od mesta. Matka detí
to však odmietla a nevrátila sa. Preto spolužitie s ňou po čase prerušil. Párkrát sa s ňou skontaktoval
prostredníctvom internetu, ale matka detí mu povedala, že ona sa už domov nevráti, lebo v Anglicku je
lepší život ako na Slovensku. Trvala na tom, aby on prišiel za nimi. Myslí si, že matka si neuvedomila,
že keď tam ostane sama s dvomi deťmi, že sa jej bude ťažko žiť a že deti budú vyrastať bez otca. Tvrdil,
že s matkou detí žil do mája 2013 a dovtedy riadne prispieval na potreby detí. Naposledy videl svoju
družku 1.5.2013. Myslí si, že aj ona už má iného partnera. On už má tiež novú známosť a čakajú spolu
narodenie spoločného dieťa v máji/2015.Otec detí pracuje ako robotník vo firme Faurecia Slovakia s.r.o cez Arios, personálne služby a jeho
priemerný čistý mesačný príjem je 490,51 Eur.
Má záujem o svoje deti, ale vzhľadom k tomu, že žijú spolu s matkou v Anglicku navrhol, aby sa s nimi
mohol stretávať aspoň vtedy, keď matka s nimi prichádza na Slovensko za svojimi príbuznými.
Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pretože sa o ne riadne
stará.
Zo strany otca určil súd výživné podľa ich potrieb, pričom prihliadol k pomerom na jeho strane a k jeho
oprávneným výdavkom na bývanie, stravu, cestovné do práce, minimálne ošatenie a hygienické potreby.
Upravil styk otca s deťmi tak, aby sa mohol na ich výchove aspoň občas podieľať. Je aj v záujme
maloletých detí, aby mali čo najširší kontakt aj s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti.
Dlžné výživné za obdobie od 1.5.2013 do 31.8.2014 pre Y. je násobkom určenej sumy za 16 mesiacov,
u maloletého Q. za 3 mesiace a 5 dní.
Rodičia uviedli, že ich spolužitie skončilo začiatkom mája 2013, aj keď od mája 2012 už každý z nich
žil u svojich rodičov, avšak otec sa o deti zaujímal a matku v byte jej rodičov navštevoval.
S prihliadnutím k príjmom otca mu ho súd umožnil splácať v splátkach spolu s bežným výživným.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.