Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114204767
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114204767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
odporcovi: B. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, J., štátny občan SR, o zaplatenie 362,05 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.2.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 362,05 eur spolu so zmluvnou

pokutouvovýške0,065%dennea úrokomzomeškaniavovýške2,525%ročne zosumyšpecifikovanej
v návrhu a obdobia od do zaplatenia a náhradu trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že
s odporcom dňa 3.9.2010 uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200032061, na základe ktorej
navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 840 eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver splatiť
spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 47,69 eur. Na základe žiadosti sa dohodli na
odklade splátok č. 18-20 pôžičky a tieto sa zaviazal splatiť ako splátky č. 37-39. Odporca sa dostal do
omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, napokon zaplatil len sumu 1354,79 eur. Vzhľadom
k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, navrhovateľ uplatnil právo

veriteľa tj. okamžitú splatnosť úveru dňa 23.9.2012. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok
vo výške 362,05 eur a túto sumu neuhradil. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zmluvnú pokutu
vo výške 0,065% denne a na zákonnú sankciu na úrok z omeškania vo výške 2,525% ročne zo sumy
nesplatnej istiny a úrokov špecifikovaných v návrhu tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta
spolu neprevýšia sumu 840 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celová suma tohto úroku z
omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 840 eur len 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy
362,05 eur a náhradu trov konania.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v

priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na

úradnej tabuli dňa 2.7.2014.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný
skutkový stav:

Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi čo do istiny nároky vzniknuté
mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo dňa 3.9.2010 a k platnému

uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere nemohlo dôjsť, nakoľko z písomnosti označenej za ,,Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ (žiadosť) č. 8200032061 zo dňa
2.9.2010 veriteľom schválená dňa 3.9.2010 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako
dlžníkom mal súd preukázané, že odporcom v žiadosti je uvádzaný úverový limit vo výške 840 eur v 36
mesačných splátkach vo výške 47,69 eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za

celú dobu čerpania úveru) vo výške 1716,84 eur a ročná úroková sadza úveru 70,02 %, pričom následne
poskytnutá čiastka revolvingu 480,72 eur a celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť
(revolving + úroky za celú dobu čerpania ) vo výške 1144,56 eur.

Až následným oznámením veriteľa zo dňa 3.9.2010 (čl. 9) o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o
revolvingovom úvere boli stanovené náležitosti zmluvy a to výška úveru 840 eur, splatnosť úveru 36

mesačných splátok, výška splátky 47,69 eur, dátum splatnosti prvej splátky od 19.10.2010 do splatnosti
poslednej 19.9.2013, výška revolvingu 556,32 eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.716,84
eur. Ročná úroková sadzba úveru 70,02%, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %.

Súd v ďalšom považoval za nesporné z potvrdenia navrhovateľa na úverovom prípade č. 8200032061
(č.l. 13 spisu), že navrhovateľ odporcovi poskytol sumu 840 eur a potvrdil prijatie odporcom

realizovaných splátok registrovaných v období od 16.11.2010 do 14.11.2013 v celkovej výške 1354,79
eur.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostanenajmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Vdanomprípadesúdjetohonázoru,žeposkytnutiespotrebiteľskéhoúverulennazákladežiadosti,ktorá
neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere znamená poskytnutie úveru bezúročne

a bez poplatkov a sankcií. Návrh ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere“ (žiadosť) č. 8200032061 zo dňa 2.9.2010 veriteľom schválená dňa 3.9.2010 neobsahuje najmä
sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa podmienok v § 9 ods. 2 a je
len príkladmo uvádzaná. Dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa
citovaných ustanovení § 9 ods. 2 písm. f), v zmluve sa nikde nenachádza údaj o konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme
spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy
dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi
zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba
úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola len uvedená výška úroku úveru 70,02 %

ročne. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a to základné
náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Už na prvý pohľad je zrejmé, že úver poskytnutý vo výške 840 eur a celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť (tj. úver a úrok úveru ročne 70,02 %) 1716,84 eur odporca nemá možnosť ovplyvniť a

má inú predstavu o výške úveru a zdá sa, že existuje rozpor medzi vôľou a jej prejavom a písomnosť
označená za ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ (žiadosť)
rozporlenpotvrdzuje.Akideúrokovúsadzbu70,02%zjavnevybočujezrámcaakéhokoľvekúverovania,
ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie
takýchto úrokov ( rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými

mravmi). Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ustanovenie § 39 OZ, podľa ktorého ,,Neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrýmmravom.Uvedenénedostatkynáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverezákonč.129/2010Z.z.
v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Preto súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

V danom prípade navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku vo výške 840 eur a nebolo sporné,
že odporca uhradil celkom sumu 1.354,79 eur. Súd v danej veci posudzoval nárok navrhovateľa i s
poukazom na ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. V citovanom ustanovení je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Zodpovedným subjektom na vydanie
bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom, t.j. v prospech
ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie

vzniklo. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základečoho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil (ktorý je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať) a tým, na úkor koho sa niekto obohatil (ktorý má právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia), aj keď to zákon výslovne neustanovuje. V danom prípade v konaní bolo nesporné, že

navrhovateľposkytolpeňažnéprostriedkyvcelkovejvýške840euratedanavrhovateľovimohlovzniknúť
v súlade s ustanovením o bezdôvodnom obohatení právo požadovať od odporcu vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške poskytnutého plnenia, teda v sume 840 eur a vzhľadom na to, že odporca podľa
vyjadrení a tvrdení navrhovateľa uhradil sumu vo výške 1354,79 eur, teda istinu pôžičky v celom rozsahu
uhradil.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne, pričom poukázal na to, že táto
bola dohodnutá podľa článku 14 ods. 14.1. zmluvy. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne
vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom
prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Súd nezistil, že by v predloženej žiadosti/
zmluve o revolvingovom úvere bola dohodnutá zmluvná pokuta, ale táto je stanovená v čl. 14 „Zmluvné
dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.“. Hoci podľa

§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ sa
však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ
ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka

ako aj ustanovenie zákona č. 250/2007 Z.z.. Súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecné obchodné
podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec
povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných
obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri
uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon,

ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom
prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom
právneho úkonu alebo iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu
úkonu). Podľa § 44 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na

uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné
zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Všetky
práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je
samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť,

prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym
dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo
že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného
súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zákona č. 40/1964 Sb. stanovil
neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach. Z uvedených dôvodov súd žalobný

návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.

Všetky skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov vyhodnotil súd vo vzájomných
súvislostiach a rozhodol tak, že nie je právne dôvodné priznať navrhovateľovi uplatňované peňažné
plnenie a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.. Odporca ako
úspešný účastník by mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s
účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi. Odporca si však právo na náhradu

trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).