Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/250/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232825
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4112232825.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č.
4, Bratislava, IČO: 36864421, jej menom doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti
žalovanej: Slovenská republika, v menej ktorej koná: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/250/2012, 8C/255/2012,
8C/256/2012, 8C/260/2012, 8C/262/2012, 8C/264/2012 spojených na spoločné konanie pod sp. zn.
8C/250/2012 z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 28.9.2012 podal na Okresnom súde Nitra žalobu o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy s tým, že priamo v žalobe žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným
prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Nitra sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k
účastníkomkonania. UznesenímKrajskéhosúduvNitrezodňa18.10.2012č.k.26NcC/68/2012-13bolo
rozhodnuté,žesudcoviaOkresnéhosúduNitrasúvylúčenízprejednávaniaarozhodovaniavecivedenej

pôvodne pod sp. zn. 25C/183/2012 a vec bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu
a je vedená pod sp. zn. 8C/250/2012.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinností žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 3.607,84 eura a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 721,57 eura a to z dôvodu, že v
pozícií oprávneného v exekučnom konaní voči povinnému: V. N. navrhol písomným podaním,
zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu, ktorý po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie

pridelil exekučnej veci spisovú značku EX/7255/2010. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom
vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Nitra a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky

nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.3.2011, keď konanie pritom začalo dňa 7.6.2010
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udeleniepoverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 276 dní). Exekučný
súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie
dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav,

ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom
ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej, označenej zmluvy o úvere. Na jednej strane
totiž existuje právne relevantný exekučný titul a to rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné
zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenia § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne
účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné

zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej.

Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako
tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a
jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch,

ktorú vyčíslil a to titulom majetkovej škody v celkovej výške 3.607,84 eura predstavujúcu náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Preto si uplatňuje ako primeranú

náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom
čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci sumu 721,57 eura,
t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Zhodne ako so spomínaným vyššie uvedeným žalobným návrhom i v ďalších veciach sa žalobca
domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu, pretože o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a preto veci tunajšieho súdu sp. zn.
8C/250/2012, 8C/255/2012, 8C/256/2012, 8C/260/2012, 8C/262/2012, 8C/264/2012, ktorými sa žalobca

voči žalovanému domáha tých istých nárokov a z toho istého právneho dôvodu, súd v záujme
hospodárnosti konania veci spojil na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 O.s.p. tak, že ďalej sa budú
viesť pod sp. zn. 8C/250/2012. K takémuto spojeniu došlo na základe uznesenia tunajšieho súdu zo
dňa 28.8.2013 č. k. 8C/250/2012 - 23.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaná vzhľadom na skutočnosť, že došlo k spojeniu
viacerých žalôb poukázala nato, že je nutné rozlíšiť jednotlivé druhy namietaných postupov súdov.
Nezákonnosť úradného postupu okresného súdu vidí žalobca v tom, že okresný súd v jednotlivých

exekučných konaniach alternatívne:
1/. nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote,
2/. rozhodol o poverení exekútora po 15-dňovej lehote,
3/. rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote,
4/. zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote.

V samotnom vyjadrení žalovaná ďalej uvádza, že čo sa týka prieťahov v konaní namietaných žalobcom,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie iba
v žalobách, u ktorých namietaným nesprávnym úradným postupom je zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote. V druhom rade formu žiadosti o informáciuo stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu
tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti
v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažností na

zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti.Vtreťomradežalovanámázato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. K
podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná poukazuje nato, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012. Vzhľadom na

skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené žaloby, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal
po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenia § 15 ods. 1 a § 16
ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti. Podľa žalovanej ide v danom prípade o predčasné uplatnenie nároku na súde. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek

možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.
K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o rozhodnutie o poverení exekútora
po 15-dňovej lehote samotná prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45

ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukazujúc na ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku (EP) účinného od 1.6.2011 vo vyjadrení žalovaná uvádza, že z ustanovení
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 1.6.2011, kedy bol exekučný
poriadok novelizovaný. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po

1.6.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený. Pred dňom 1.6.2011 poukazuje na znenie § 41 ods. 2
písm. d) EP a uvádza, že v samotnej dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu uvedené,
že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila
svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR. Z uvedeného vyplýva, že
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote
žalovaná uvádza, že v prípade ak nesprávnym úradným postupom má byť zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným
postupom na účel Zákona č. 514/2003 Z. z. a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú uvedeným
nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je

zrejmé,ženemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenú nezákonnýmrozhodnutím.Preúspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné,
aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné
rozhodnutiezdôvodunezákonnostizmeníalebozruší.PoukazujúcnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSR
uvádza,žesúdmápovinnosťexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalú

povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Žalovaná ďalej k veci uvádza, že považuje za nevyhnutné v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že
zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 EP vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Pätnásťdňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí

exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučného titulu podľa§ 41 ods.
2 písm. c) a d) EP. Ak ho súd nepoverí 15-dňová lehota neplatí.
K existencii prieťahov v konaní žalovaná uvádza, že žalobca nepreukázal, žeby podal sťažnosť na
prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či

právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalovaná súčasne vzniesla námietku premlčania, keď zo skutkových okolností vyplýva, ktoré uvádza
žalobca v niektorých žalobách, že k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v
období pred dňom 23.4.2009. Poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., do

ktorého ustanovenia sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. K uplatnenému nároku na náhradu škody žalovaná uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť
a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody. Žalobca tiež nemá nárok na nemajetkovú ujmu, pretože nepreukázalvznik nemajetkovej ujmy a ani to, žeby sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Ďalej poukazuje na
prihliadnutie na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu. Podľa žalovanej
poukazujúc na písomné vyjadrenie, žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli

predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov
na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb.

Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 19.2.2014. Termín pojednávania s predvolaním na
pojednávanie bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 4.12.2013. Právny zástupca žalobcu
listom zo dňa 17.2.2014 doručeným tunajšiemu súdu e-mailom zo dňa 18.2.2014 o 17.52 hod., zaslal
tunajšiemu súdu ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania na iný vhodný termín a to z
dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania v rámci vecí žalobcu voči žalovanej vedenej
pred Okresným súdom Nitra, senát 10C, na deň 19.2.2014 od 9.15 hod. do 14.30 hod. Klient pritom

trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Súčasne žiadal, aby sa nekonalo v ich
neprítomnosti. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu. Zákonné ustanovenie
dáva možnosť účastníkovi konania, jeho právnemu zástupcovi požiadať o odročenie pojednávania
a to z dôležitých dôvodov. V danom prípade právny zástupca žalobcu v popoludňajších hodinách
pred samotným pojednávaním na tunajšom súde požiadal o odročenie pojednávania. Predvolanie na

pojednávanieboloprávnemuzástupcovižalobcudoručenédňa4.12.2013,tedavlehotepodľa§115ods.
2 O.s.p. Podľa súdu kolízia pojednávania v rovnakom termíne nemôže byť akceptovateľným dôvodom
posudzovania ospravedlnenia z dôležitého dôvodu, keď predvolanie bolo doručené v dostatočnom
predstihu, avšak ospravedlnenie bolo doručené tesne pred začatím pojednávania. Právny zástupca mal
možnosť ospravedlnenie zaslať skôr, vedomý si ďalších termínov pojednávania, keď žaloby žalobca

zhodne podával na viacerých súdoch. Žalobca tak musel predpokladať, že bude dochádzať k takýmto
kolíziám a napriek tomu nesúhlasil so substitúciou. Je tak zrejmé, že právny zástupca žalobcu sa ani
nemôže zúčastniť všetkých pojednávaní naraz, a tak je obtiažne vyhovieť potom aj jeho žiadosti odročiť
pojednávanie na iný vhodný termín. Posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu treba posudzovať u
každej konkrétnej veci osobitne. Je potom rozdiel v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní a v žiadosti

o odročenie pojednávania, keď účastník, zastúpený právnym zástupcom nepodáva taký počet žalôb a
vo veci mu je vytýčený termín pojednávania v jeho veci, keď už v ďalšej veci právny zástupca obdržal
predvolanie na pojednávanie skôr vytýčené, prípadne môže ísť o pojednávanie, kde účasť právneho
zástupcu je nevyhnutná. Ďalej súd zohľadňoval tú skutočnosť, že v danom prípade žaloba žalobcu
podaná prostredníctvom právneho zástupcu bola riadne odôvodnená, stanovisko žalovanej je pritom

právnemu zástupcovi známe i z ďalších konaní na tunajšom súde alebo na iných Okresných súdoch v
zhodných veciach. Tým podľa súdu nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť vyjadriť
sa k vykonávaným dôkazom a konať pred súdom. Súd vo veci tiež pojednával v neprítomnosti žalovanej,
ktorá svoju neúčasť písomne ospravedlnila.

Zo spisu sp. zn. 8C/250/2012 jeho žalobného návrhu vyplýva, že exekučné konanie sa týka exekúcie
vedenej pod č. EX/7255/2010, pod ktorým číslom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ako to vyplýva
z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/524/2010 podal dňa 15.7.2010 na Okresný
súd Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z exekučného spisu ďalej vyplýva, že
exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a uznesením Okresného súdu Nitra zo

dňa 21.2.2011 č. k. 19Er/524/2010 -9 bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3.2011.
Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 20.7.2011 č. k. 19Er/524/2010 - 14 bolo exekučné konanie
zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2012

Zo spisu sp. zn. 8C/255/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume
1.494,98 eura a nemajetkovej v sume 299 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.
zn. 9Er/466/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná
súdnym exekútorom na Okresný súd Nitra dňa 23.6.2010 . Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 23.4.2011 č. k. 9Er/466/2010 -12

bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2012.Zo spisu sp. zn. 8C/256/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v
sume 125 eur, ktorá zostáva zo sumy 70 eur vynaloženú na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, sumy 40 eur na udržiavania a

správu informačného systému a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu. Nemajetkovej ujmy v sume 894,34 eura vypočítanej alikvotným pomerom 55 eur
za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny Ústavného
súdu uvedenej v žalobe, teda 660 eur za rok : 12 mesiacov = 55 eur. Z pripojeného spisu Okresného
súdu Nitra sp. zn. 27Er/17/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola podaná súdnym exekútorom na Okresný súd Nitra dňa 14.1.2011. Exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 31.1.2011 č.
k. 27Er/17/2011- 10 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.2011. Uznesením Okresného súdu Nitra zo
27.9.2011č.k.27Er/17/2011-17boloexekučnékonaniezastavené. Uznesenienadobudloprávoplatnosť
dňa 30.3.2012.

Zo spisu sp. zn. 8C/260/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 125
eur a nemajetkovej v sume 330 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/7/2009
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná súdnym exekútorom na
Okresný súd Nitra dňa 9.1.2009, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa

20.1.2009 bolo Okresným súdom Nitra vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie
a to pod č. k. 25Er/7/2009 - 8.

Zo spisu sp. zn. 8C/262/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume
125 eur a nemajetkovej v sume 1.091,65 eura. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.

zn. 16Er/119/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná
súdnym exekútorom na Okresný súd Nitra dňa 13.10.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 7.2.2011 č. k. 16Er/119/2010-9 bola
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.3.2011. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 24.5.2011 č. k.

16Er/119/2010 - 14 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
1.12.2011.

Zo spisu sp. zn. 8C/264/2012 vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume
125 eur a nemajetkovej v sume 330 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Er/8/2009

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná súdnym exekútorom na
Okresný súd Nitra dňa 9.1.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa
21.1.2009 bolo Okresným súdom Nitra vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie
a to pod č. k. 7Er/8/2009 - 8.

Z oznámenia Okresného súdu Nitra súd zistil, že celkový nápad oddelenia “Er“ Okresného súdu Nitra v
roku 2009 bol 15.113 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 464. V roku 2010 bol nápad
14.879 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 370. V roku 2011 bol nápad 21.196 vecí,
z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 230. V roku 2012 bol nápad 24.980 vecí, z toho počet
vecí spoločnosti Pohotovosť bolo 198.

Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom voči žalovanej na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ku ktorej došlo nesprávnym úradným postupom okresného súdu pretože v
exekučnomkonanínebolasplnenápovinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, čím malo dôjsť

k porušeniu základného práva žalobcu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy, Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov.Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo nato, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), platného do 31.5.2010 , Súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), platného do 31.5.2011, Súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), platného od 1.6.2011, Súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 3 ods.1 písm. d/, ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť" ) s príslušným orgánom podľa §

4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona, Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

V danej veci sa najskôr súd zaoberal námietkami vyslovenými žalovanou v písomnom vyjadrení a to
v prípade nedostatku podmienky uplatnenia nároku na súde tým, že svojho práva sa žalobca môže
domáhať na súde až po uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, ktorý nárok žalobcu nebol
ani predbežne prerokovaný. Je pravdou, že žiadosti boli doručované žalobcom žalovanej dňa 23.4.2012
s tým, že v danej veci žaloba bola podaná na Okresnom súde Nitra dňa 28.9.2012, k čomu došlo

pred uplynutím 6-tich mesiacov stanovenej lehoty v ustanovení § 16 citovaného zákona. Podľa súdu
však to nie je dôvod na zamietnutie žaloby, vzhľadom na dátum rozhodovania o samotnej žalobe, k
čomu dochádza po uplynutí uvedených 6-tich mesiacov od prijatia žiadosti, ale čo je podstatné, že nebol
uspokojený nárok na náhradu škody a tým je daná dôvodnosť domáhať sa uspokojenia nároku na
súde. Zákonný požiadavok na predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody je síce obligatórnou

podmienkou pre uplatnenie tohto nároku na súde, pretože poškodený sa môže svojím nárokom obrátiť
na súd iba vtedy, ak do 6-tich mesiacov odo dňa uplatnenia nebol jeho nárok príslušným orgánom plne
uspokojený, ide však o podmienku procesnoprávnu, ktorej nedostatok má iba procesné dôsledky a
nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. V prípade, že je podaná žaloba na súde predtým než
príslušný orgán sa k nároku vyjadrí, súd v takom prípade môže vyčkať na vyjadrenie príslušného orgánu

a potom pokračovať v konaní. To znamená, že pokiaľ by nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nebol
predbežne prejednaný príslušným orgánom, ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý
súd môže riešiť potom postupom podľa § 104 ods. 2 O.s.p.

Rovnako nepovažoval súd za dôvodnú aj vznesenú námietku premlčania pri uplatnení nároku pred

23.4.2009. Z ustanovenia § 19 ods. 1 vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V danej veci k podaniu žaloby došlo dňa 28.9.2012, pričom
ako vyplýva z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 19Er/524/2010 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená Okresnému súdu Nitra dňa 15.7.2010, z čoho je zrejmé, že žalobcovi
do podania žaloby na súde neuplynula zákonná 3-ročná lehota. Obdobne v ostatných veciach, ktoré

boli spojené na spoločné konanie.

Z komentára k Exekučnému poriadku a to § 44 vyplýva, že v ods. 2 je zvýraznená zodpovednosť
exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia
musí byť výsledkom náležitého preskúmania: a) exekučného titulu, t. j. predovšetkým formálnej a

materiálnej stránky vykonateľnosti tohto titulu, b) žiadosti o vydanie poverenia, c) návrhu na vykonanie
exekúcie. Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného titulu. V prípade, že
chýba materiálny predpoklad exekúcie, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne, tak ako
to predvída znenie ustanovenia § 44 ods. 2. Exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie do
15 dní. Z komentára ďalej vyplýva, že treba uviesť, že táto lehota je pre súd záväzná len do tej miery, že

jej nedodržanie by mohlo byť označené za zbytočný prieťah a jej podstatné prekročenie by sa prípadne
mohlo skúmať aj v rámci disciplinárnej zodpovednosti konkrétneho sudcu. Inak pre túto lehotu platí
to, čo je uvedené aj v pri lehote na predloženie žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, teda že lehota má poriadkový charakter a preto na záver o zbytočných prieťahoch pri tomto
postupe súdneho exekútora , teda i súdu, spravidla nebude stačiť len prekročenie 15-dňovej lehoty, ale

aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, ktorými môže byť aj postup exekučného súdu.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ako to vyčíslil v jednotlivých návrhoch, o ktorých
konania boli spojené na spoločné konania s vecou sp. zn. 8C/250/2012. Z ustanovenia § 9 Zákona č.

514/2003 Z. z. vyplýva, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za
ktorý sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote. Zodpovednosť štátu v takomto prípade je objektívnou zodpovednosťou
za škodu pri súčasnom splnení podmienok, ktorými sú vznik škody, majetková ujma v peniazoch,nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Nesprávnym úradným postupom môže byť vydanie alebo nevydanie prípadne oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť vydané v určenej lehote. Z Dohody základných práv a slobôd vyplýva, že

každý má právo, aby vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov. Zásada rýchlosti súdneho konania
je tak významným právom účastníka konania. Nejde však o absolútne hľadisko, ktoré by malo byť
uprednostnené a teda by malo prevážiť pred inými požiadavkami na vydanie rozhodnutia, ktorými sú
povinnosť súdu zistiť spoľahlivo okolnosti s ohľadom na zložitosť veci, potrebné posúdiť pred vydaním
rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup možno potom považovať len taký postup súdu, keď doba

trvania na vydanie rozhodnutia nezodpovedá zložitosti, právnej náročnosti ako aj počtu vybavovaných
vecí. Štát tak nemôže zodpovedať za prieťahy spôsobené pričinením účastníka konania alebo ak sú
vyvolané inými okolnosťami.

V danej veci žalobca namieta nesprávnosť úradného postupu na základe toho, že v exekučnom konaní
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. vyplýva, že
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučnýtitul.Aksúdnezistírozporvžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,alebonávrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora. Podľa zákonného znenia platného od 1.6.2010 táto lehota neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) EP.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d) EP, Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade:
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa zákonného znenia ustanovenia § 44 ods. 2 EP platného do 31.5.2010, ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Podľa súdu zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na
vykonanie exekúcie platí v tom prípade, ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, z čoho vyplýva, že v prípade že súd nezistí rozpor tak nič mu nebráni v tom,
aby v zákonom stanovenej lehote rozhodol o žiadosti. Opačný prípad je však, ak súd zistí rozpor v
žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, pretože musí, aby k tomu dospel, skúmať
tento rozpor a vzhľadom na obtiažnosť vecí a počet nie je a nebolo ani možné do 15 dní to zistiť. Zo
skutkového stavu vyplýva, že v predmetných exekúciách sa súd zaoberal materiálnym predpokladom

exekúcieatoexekučnéhotitulu,ktorýmbolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduatentoposudzovalv
súladesustanovením§45ods.1 Zákonač.244/2002Z.z. orozhodcovskomkonaní,pričomzjudikatúry
SR (3Mcdo/11/2010) vyplýva, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/230/2011 vyplýva, že exekučný súd je
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Povinnosť exekučného súdu počas
celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného
exekučného titulu vyplýva i z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdO/52/2010, 2CdO/269/2012.
Rovnaký názor zastáva i Ústavný súd SR a to vo veciach pod sp. zn. I.ÚS203/2011, II.ÚS417/2011 a

IV.ÚS456/2012.

Vzhľadom na náročnosť samotných vecí, počet vecí Okresného súdu Nitra, ako to vyplýva z vyššie
uvedeného, nebolo ani v silách Okresného súdu Nitra rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora zákonom
stanovenej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na komentár k ustanoveniu § 44 EP a jeho časť, že

uvedená lehota má poriadkový charakter a preto na záver o zbytočných prieťahoch pri tomto postupe
súdneho exekútora, teda aj súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti, spravidla nebude stačiť len prekročenie
15-dňovej lehoty ale aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, ktorými môže byť aj postup exekučného
súdu. Takýmto postupom potom bolo posudzovanie a preskúmanie exekučného titulu a jeho formálneja materiálnej stránky vykonateľnosti. Tieto okolnosti potom ovplyvnili dĺžku samotného konania, ktorá
však nebola zapríčinená nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v porušení zásady rýchlosti
konania. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR a jeho uznesenie zo dňa 14.2.2013 č. k.

IV ÚS/94/2013-20, ktoré rozhodnutie sa týkalo práve sťažnosti žalobcu namietajúc porušenie svojich
základných práv podľa článku 20 ods. 1, článku 46 ods. 1, článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práv podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj porušenie článku 12
ods. 2 Ústavy a článku 14 Dohovoru k postupom Okresného súdu Nitra v konaniach vedených pod
sp. zn. „Er“ tak ako sú uvedené v tomto rozhodnutí. Žalobca ako sťažovateľ v tejto veci uvádza, že

okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol
napriek tomu, že tieto veci podľa žalobcovho názoru nevykazujú znaky mimoriadnej právnej zložitosti.
Uznesením Ústavného súdu SR bola sťažnosť žalobcu odmietnutá potom, ako Ústavný súd dospel
k záveru, že v napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného
právasťažovateľky,tedavdanompredmetnomkonanížalobcu,podľačlánku48ods.2Ústavy,ani práva
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Rovnaký záver prijal Ústavný súd aj pokiaľ ide o namietané porušenie

ďalších sťažovateľkou označených základných práv podľa Ústavy tak, ako to vyplýva zo samotného
rozhodnutia.

Ustanovenie § 44 ods. 2 EP, účinnom v znení do 31.5.2010, obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie
poverenia, však neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a

preto podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu
zdôvodunevydaniarozhodnutiavzákonomustanovenejlehote,keďžeprezamietavérozhodnutiezákon
žiadnu takúto lehotu ani neustanovuje. Z tohto dôvodu nebol splnený základný predpoklad, aby súd
mohol konštatovať nesprávny úradný postup v exekučnom konaní. Vzhľadom na rozdielnosť názorov
na výklad ustanovenia § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.5.2010 a množiace sa exekučné konania,

si uvedomil i zákonodarca, pretože od 1.6.2010 bolo zmenené znenie § 44 ods. 2 EP tak, že lehota
15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d), pre prípad písomného
poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostáva nezmenené s tým,
že pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácií stanovená žiadna lehota. Súd sa
tak stotožnil s tvrdením žalovanej v jej písomnom vyjadrení, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia

neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
exekučných konaniach, ktoré začali po 1.6.2010 nemá žiadnu oporu v zákone.

Na základe vykonaného dokazovania a dôvodov uvedených vyššie dospel súd k záveru, že v

prejednávaných veciach nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutí
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a to bez zbytočných prieťahov. Súd mal za
preukázané objektívne okolnosti, pre ktoré nebolo možné, aby Okresný súd Nitra rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia v 15-dňovej lehote, vzhľadom na zložitosť jednotlivých vecí,
posudzujúc exekučný titul a jeho súlad alebo rozpor so zákonom. Tiež bolo potrebné vziať do úvahy, že

naOkresnýsúd Nitravroku2009napadlodo„Er“15.113vecí, vroku2010napadlo14.879vecíavroku
2011 to bolo 21.196 vecí, z čoho v roku 2009 bolo vecí od žalobcu 464, v roku 2010 to bolo 370 a v roku
2011 to bolo 230 vecí. Tieto veci v predmetných obdobiach boli vybavované šiestimi vyššími súdnymi
úradníkmi a vzhľadom na výšku nápadu nebolo ani objektívne možné, aby bolo vo veciach rozhodované
v krátkom časovom úseku a preto rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty nie je možné považovať za nesprávny úradný
postup z dôvodu nevydania rozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.

Vo veci sa stotožnil súd s vyjadrením žalovanej aj v tej časti , že nie je možné opomenúť povahu a
predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy

podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. V posledných rokoch zložky štátnej moci zamerali svojou pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv a tak to bolo aj zo strany Okresného súdu v Nitre. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na list Európskej komisie generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť zo 14.9.2010, v
ktorom liste okrem iného poukazujúc na konkrétnu sťažnosť sa uvádza, že „ zdá sa, že spoločnosť

Pohotovosť, s.r.o. po dosiahnutí pochybných rozhodcovských rozsudkov pristupuje k ich výkonu“. V
liste sa uvádza tiež, že zo správ taktiež vyplýva, že súdny exekútor v prípade, ktorého sa zdá, že
pravidelne žiada na základe rozhodcovských rozsudkov o exekúcie v prospech spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o., je bývalým pracovníkom tejto spoločnosti. Tento exekútor bol tiež zodpovedný za exekúciu vpredmetných sťažnostiach. Údajne pokračuje v exekúciách pochybných rozhodcovských rozsudkov bez
toho, aby sa zaoberal nezákonnosťou alebo nemorálnosťou rozhodcovského rozsudku a príslušnými
pravidlami na ochranu spotrebiteľa a to ani vtedy, keď ho nato spotrebitelia upozornia. Celkovo sa zdá,

že prinajmenšom v niektorých prípadoch boli takéto rozhodcovské rozsudky vykonané a že exekútor
ani súd zapojený do exekúcie nepodnikol žiadne kroky na zastavenie exekúcie. V ostatných prípadoch
sa javí, že exekúcie boli čiastočne pozastavené, ale príslušné súdy si nie sú zdá sa isté, pokiaľ ide
o povinnosti, ktoré majú. Súd poukazuje na list Európskej komisie najmä v tej súvislosti, že bolo i
povinnosťou okresného súdu sa podrobnejšie zaoberať rozhodcovským rozsudkom ako exekučným

titulom a tak vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

Nedôvodnosť žaloby vyplýva aj zo spisu sp. zn. 8C/256/2012, keď z exekučného spisu súd zistil, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená okresnému
súdu dňa 14.1.2011 a poverenie bolo vydané dňa 31.1.2011, keď 15-ty deň lehoty
na vydanie poverenia pripadol na 29.1.2011, ktorým bola sobota a teda o žiadosti súdneho exekútora

bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote. Rovnako to bolo aj v prípade vedeného pod sp. zn.
8C/260/2012, keď žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená Okresnému súdu
Nitradňa9.1.2009,povereniebolovydanéokresnýmsúdomdňa20.1.2009.Rovnakotoboloajvprípade
vedeného pod sp. zn. 8C/264/2012, keď žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená Okresnému súdu Nitra dňa 9.1.2009, poverenie bolo vydané okresným súdom dňa 21.1.2009.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná
náhradu trov konania nepriznal, pretože sa tohto práva na náhradu trov konania vzdala tým, že si
náhradu trov konania neuplatnila tak, ako to výslovne bolo uvedené v písomnom vyjadrení, pričom
podstatné trovy žalovanej v konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.