Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 10, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812210417
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812210417.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: N.. C. I., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom L., R. Č.. XXX/XX, proti odporcom: 1/ N.. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W., U. S. č. X/X, zast. JUDr. Lubicou Lukáčovou, advokátku so sídlom Prievidza, M. Hodžu č. 10/3,
2/ N.. H. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. L., ul. Š. Č.. XXXX/XX, 3/ Imagination plus, spol. s r.o.
so sídlom Partizánske, Jilemnického č. 58/1741, IČO 46 470 336, zast. JUDr. Ivanou Magdolenovou
Joríkovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Hrnčírikova č. 1/B, o určenie neplatnosti dražby a určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v l. rade trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v

sume273,55eurkrukámprávnejzástupkyneJUDr.ĽubiciLukáčovej,advokátky sosídlomPrievidza,M.
Hodžuč. 10/3anahradiťodporcoviv3.radetrovykonaniaatotrovyprávnehozastúpeniavsume594,41
eur k rukám právnej zástupkyne JUDr. Ivany Magdolenovej Joríkovej, advokátky so sídlom Partizánske,
Hrnčírikova č. 1/B, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ /pôvodne navrhovateľ aj ako N.. C. I. O./ domáhal sa voči odporcom určenia neplatnosti
dražby a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to stavby budovy ZŠ č.s. X na parcele č. XXX,
parcela č. XXX ostatné plochy o výmere XXXX m2, parcela č. XXX zastavané plochy o výmere XXX
m2, nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX Správy katastra Prievidza, k.ú. L.. Dňa 3.3.2006 uzatvoril

ako podnikateľ zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov bankou na
účel prefinancovania nákupu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Stavba bola vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľa ako fyzickej osoby. Na predmetné nehnuteľnosti bolo zároveň zriadené záložné
právo, v zmysle záložnej zmluvy bol veriteľ oprávnený, ak sa pohľadávka záložného veriteľa nebude
riadne a včas plniť, realizovať výkon záložného práva predajom predmetu záložného práva na verejnej
dražbe, alebo sa domáhať uspokojenia pohľadávky iným spôsobom. V septembri 2011 ho oslovil
odporca v 1/ rade s ponukou odkúpenia nehnuteľností, bol ním informovaný o prípadnej cene 82 984,80

eur, ktorá vyjadrovala len 50% ceny nehnuteľností v znaleckých posudkoch, ktoré mal k dispozícii /viď
znalecký posudok Ing. L. I. č. 5/2010 z 2.6.2010 vyhotovený za účelom zriadenia záložného práva na
sumu 161.000,- eur a ďalej znalecký posudok Ing. Y. U. č. 74/2010 z 4.6.2010 vyhotovený za účelom
zriadenia záložného práva na sumu 205.000,- eur/. Odporca v 1/ rade mal rokovať s osobami, ktorých
práva viaznu na nehnuteľnostiach s úmyslom tieto nadobudnúť za predbežne dohodnutú sumu. Na konci
roku 2011 mu umožnil vykonať ohliadku nehnuteľností, a to následne aj s odborníkom s cieľom zistiť stav
nehnuteľností. Dňa 24.1.2012 bolo umožnené odporcovi v 1/ rade spolu s treťou osobou pohybovať sa v

nehnuteľnosti za účelom ohliadky a kontroly stavu nehnuteľnosti z dôvodu pretrvávajúceho záujmu o jej
kúpu. V nasledujúcom období banka odpredala na základe zmluvy o postúpení pohľadávky evidovanejvoči navrhovateľovi ako podnikateľovi pohľadávku odporcovi v 1/ rade, a to v situácii, keď ako dlžník z
úverovej zmluvy vznik a splatnosť pohľadávky neuznával. Odporca v 1/ rade listom z 8.2.2012 oznámil
začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorý list bol doručený dňa 23.2.2012 ako

podnikateľovi, ako fyzickej osobe nepodnikateľovi mu toto oznámenie doručené nebolo. Dňa 22.3.2012
mu bola doručená zápisnica o dobrovoľnej dražbe, z ktorej vyplynulo, že odporca v 1/ rade zorganizoval
dobrovoľnú dražbu č. 1/2012 dňa 14.3.2012 na Obecnom úrade v L.. Na účel dražby dražobník použil
znalecký posudok č. 12/2012 znalca Ing. H. T., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na
74.900,- eur. Znalecký posudok mu bol doručený dňa 23.2.2012, teda 19 dní pred dražbou. Oznámenie

o konaní dražby bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 14.2.2012, dražba sa konala 29. deň
po zverejnení oznámenia vo vestníku, čím nebola dodržaná 30 dňová zákonná lehota podľa zákona
o dobrovoľných dražbách. Nehnuteľnosti sa predali na dražbe za cenu 37 450,- eur, teda za 50%
všeobecnejhodnotystanovenejposudkom.Nehnuteľnostivydražilaodporkyňav2/rade,ktorájeosobou
blízkou navrhovateľovi dražby, preto je dôvodné sa domnievať, že dražba bola zneužitá v rozpore s
účelom dražby a cieľom zákona. Týmto spôsobom bol porušený zákon o dobrovoľných dražbách a

ústavné práva navrhovateľa. Odporca v 1/ rade ako navrhovateľ dražby ďalej vo vyhlásení uviedol,
že pohľadávka, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je pravá, splatná a
v uvedenej výške, a že predmet dražby je spôsobilým predmetom na výkon záložného práva, ktoré
údaje neboli pravdivé, čo mu oznamoval listom, a to opakovane. Predloženým znaleckým posudkom
č. 12/2012 bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností neobjektívne, posudok nebol vyhotovený

podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a metodického pokynu č. MS SR 820/98 z 6.4.1998. Odporca v 1/
rade ďalej porušil povinnosť podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, zmluvne dohodol, že
po tom ako nebude ponúknuté účastníkom dražby ani najnižšie podanie, môže aj po znížení o určenú
sumu ďalej znižovať cenu nehnuteľností. Uvedeným dohovorom porušil zásadu hospodárnosti, zneužil
splnomocnenie udelené vlastníkom nehnuteľností a porušil kogentné ustanovenia zákona. Zmluva o

výkone dražby uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom je preto neplatná. Dražobník pri
výkone dražby porušil celú radu zákonných ustanovení, a to nezabezpečil vyhotovenie znaleckého
posudku, nezaslal 30 dní pred dražbou znalecký posudok vyhotovený v súlade s právnymi predpismi,
nepožiadal vlastníka o vykonanie ohliadky nehnuteľností, nezisťoval ekonomickú a právnu históriu
draženej nehnuteľnosti, jej príslušenstvo a ani iné skutočnosti, nezisťoval ani iným spôsobom cenu

porovnateľných nehnuteľností, nezisťoval cenu prieskumom trhu s realitami, vlastník nehnuteľností
prevzal znalecký posudok 20 dní pred dražbou, oznámenie o dobrovoľnej dražbe prevzal 20 dní pred
dražbou, zabezpečil zverejnenie dražby 29 dní pred konaním dražby, nesplnil zisťovaciu povinnosť
podľa § 13a ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, organizoval dražbu v situácii, keď bolo porušené
dražobné tajomstvo, pretože dražila osoba blízka navrhovateľovi dražby, v oznámení o dražbe neuviedol

druhú možnosť zložiť dražobnú zábezpeku aj u notára, neupustil od dražby podľa § 19 zákona z dôvodu
neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby a túto vyhodnotil ako platnú, nesprávne opísal predmet dražby,
príslušenstvo,ktorévôbecnezisťovaladodraženejnehnuteľnostinezahrnulčastistavby,bezktorýchnie
je možné prevádzkovať, a teda ani dražiť nehnuteľnosť, dražbu organizoval a dražil na základe krivého
posudku, čo spôsobilo nesprávne zistenú trhovú cenu, realizoval prihodenie/zníženie príliš rýchlo,

porušil tak zásadu hospodárnosti, ktorou bol viazaný, termín ohliadky bol podmienený telefonickým
zavolaním, čím sťažil prístup na obhliadku a fakticky nerealizoval ohliadku, ktorá sa mala uskutočniť
dvakrát, porušil ďalej publikačnú činnosť, neoznámil riadne a včas konanie dražby, čím znevýhodnil
ponukové konanie, ktoré sám organizoval, dražobník konal mimo svojho výkonu podnikateľskej činnosti,
pretože nezákonné konanie nemôže byť a nie je pokryté živnostenským oprávnením, dražobník ďalej

uzatvoril zmluvu, ktorá je nevykonateľná po materiálnej ale aj právnej stránke, keďže riadne neumožnil
vykonať ohliadku nehnuteľností bol povinný upustiť od dražby, čo neurobil, dražobníkom nebol riadne
opísaný predmet dražby, a preto nemohlo dražbou prejsť vlastníctvo draženej nehnuteľnosti na inú
osobu, dražobník porušil postup podľa § 20 ods. 12 zákona o dobrovoľných dražbách, nedoručil
majiteľovi platnú notársku zápisnicu, ktorou mal osvedčiť priebeh dražby a uplatnil požiadavku na

úhradu odmeny pred odovzdaním nehnuteľnosti. Dražobníkovi bolo známe, že účastník dražby je osoba
blízka k navrhovateľovi dražby, avšak neobmedzil jej účasť na dražbe, v dôsledku čoho došlo k celej
rade porušení zákona. S poukazom na uvedené navrhovateľ dražby v spolupráci s dražobníkom a
vydražiteľom nesledovali účel a cieľ, ktorý sledoval zákonodarca pri schválení zákona. Poukázal ďalej
na to, že zmluva medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom nespĺňa predpísanú formu, bola uzavretá

neplatne, nemá všetky náležitosti. Dražobník nezabezpečil dostatok záujemcov o dražbu a to z dôvodu,
že mal osobný záujem na čo najnižšej účasti a najnižšej cene za vydražený objekt. Navrhovateľ dražby
vedel, že odporkyňa v 2/ rade má finančné problémy, napriek tomu odkúpil pohľadávku od banky a tútouplatnil takým spôsobom ako uviedol vyššie. Využil finančnú tieseň k tomu, aby získal on alebo osoba
jemu blízka značný majetkový prospech.

Z vyššieuvedených dôvodov preto žiada určiť, že dobrovoľná dražba je neplatná a zároveň určiť, že

navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností.

Odporca v 1/ rade tvrdil, že v priebehu roku 2011 jednal s navrhovateľom o kúpe nehnuteľností, k dohode
však nedošlo pre cenu, ktorú požadoval navrhovateľ, budova školy nebola dlhodobo využívaná, bola
v nej začatá rekonštrukcia, ktorú navrhovateľ nedokončil. Na nehnuteľnostiach viazli viaceré ťarchy,
nielen záložné právo ČSOB a.s., ktoré navrhovateľ nebol schopný vyplatiť. Dňa 3.2.2012 uzatvoril s
ČSOB a.s. zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávky

spolu s príslušenstvom, ktorú mal postupca ako veriteľ voči navrhovateľovi N.. C. I. O. zo zmluvy
o účelovom úvere v znení dodatkov. Postupca na postupníka postúpil pohľadávku v celkovej výške
29.948,10 eur a spolu s pohľadávkou prešlo aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené
ako aj zabezpečenie postupovanej pohľadávky. Dlžník bol nepretržite v omeškaní viac ako 90 dní so
splnenímčastipeňažnéhozáväzkupostupcovi.Oznámenieopostúpenípohľadávkybolonavrhovateľovi

doručené 10.2.2012. V zmluve o zriadení záložného práva bolo dohodnuté, že záložný veriteľ má právo
podľa svojej voľby uspokojiť svoju pohľadávku súdnym alebo mimosúdnym postupom a aj podľa zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom zvolil postup podľa tohto zákona. Z tohto dôvodu
považuje návrh za nedôvodný, a žiada ho zamietnuť.

Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že tvrdenie o tom, že je osobou blízkou odporcovi v 1/ rade je irelevantné,

neporušila žiadne podmienky pre účasť na dražbe konanej 14.3.2012, preto žiada návrh zamietnuť.

Odporca v 3/ rade s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že okolnosti zabezpečenia
vyhotovenia znaleckého posudku zodpovedajú správaniu navrhovateľa, ako i odporcu v 1/ rade,
ktorý prejavil záujem o nehnuteľnosti a bolo rozumné očakávať od neho, že bude robiť kroky
smerujúce k zisteniu reálnej ceny nehnuteľností. Znalecký posudok bol vyhotovený v súlade s

vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a tento posudok uvádza
najpravdepodobnejšiu všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Práve naopak spochybnil odporca v 3/ rade
objektívnosť posudku Ing. Y. U. pri vyhotovení posudku č. 74/2010. V ďalšom uviedol rozdielne údaje
vo všetkých troch posudkoch, a to údaje o určení veku stavby, v určení živnosti hlavnej stavby,
priemerného koeficientu polohovej diferenciácie, pri výpočte koeficientu polohovej diferenciácie, odlišne

je vykonané ohodnotenie pozemkov, stanovenie jednotkovej ceny pozemku. Zákon o dobrovoľných
dražbách neukladá dražobníkovi zisťovať cenu prieskumom trhu s realitami, pričom cena určená
znaleckým posudkom spravidla zodpovedá trhovej cene. Znalecký posudok č. 12/2012 znalca Ing. H.
T. uvádza najpravdepodobnejšiu všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Opis nehnuteľností obsiahnutý v
Oznámeníodražbevychádzazoznaleckéhoposudku.Nedôvodnésúnámietkynavrhovateľaajohľadne

nedodržania zákonných lehôt pri doručovaní písomností. Navrhovateľovi doručil znalecký posudok č.
12/2012 ako vlastníkov predmetu dražby dňa 9.2.2012, čím dodržal stanovenú lehotu 30 dní pred
začatím dražby, pretože zákon viaže počiatok tejto lehoty na moment zaslania znaleckého posudku,
a nie jeho doručenia.

V súlade s § 17 ods. 3 zákona doručil oznámenie o dražbe aj ministerstvu, pričom k zverejneniu

dražby č. 1/2012 došlo v Obchodnom vestníku dňa 14.2.2012, teda bezprostredne po vyhotovení
tohto oznámenia. Navrhovateľovi bola doručená aj notárska zápisnica, a to dňa 14.3.2012, čo vyplýva
z doručenky. Nedôvodná je aj námietka účasti odporkyni v 2/ rade na dražbe, pretože nejestvuje
obmedzenie účasti na dražbe tak ako popisuje navrhovateľ. S poukazom na § 5 zákona, akýkoľvek
vzťah účastníka dražby a navrhovateľa dražby nemôže byť kvôli neexistencii zákonného obmedzenia

prekážkou v realizácii inštitútu dobrovoľnej dražby. V zmysle čl. V. bod 4 Zmluvy o vykonaní dražby z
9.2.2012 bolo dohodnuté, že licitátor je oprávnený znížiť najnižšie podanie o 50% s tým, že najnižším
podaním pre predmet dražby bude čiastka vo výške určenej ceny znaleckým posudkom. Najnižšie
podanie bolo určené vo výške 74.900,- eur, pričom zákonná úprava umožňuje zníženie najnižšieho
podania až na polovicu hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Ustanovenie v zmluveobsahujúce možnosť dohodnúť aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie je preto v súlade s touto
úpravou. Nedôvodná je námietka navrhovateľa, že bol porušený postup podľa § 20 ods. 12 zákona
tým, že najnižšie podanie bolo znížené o 5.000,- eur a nakoľko nebol predmet dražby predaný za

túto cenu, bol licitátor povinný dražbu ukončiť. Zmluva o vykonaní dražby obsahuje všetky zákonné
náležitosti, preto je platná, rovnako vyhlásenie navrhovateľa dražby obsahuje pravdivé údaje, pričom
dražobník nie je povinný skúmať ekonomickú a právnu históriu predmetu dražby. V oznámení o dražbe
uviedol ako spôsob zloženia dražobnej zábezpeky prevodom na bankový účet dražobníka najneskôr 24
hodín pred zahájením dražby s preukázaním potvrdenia o úhrade alebo vo forme bankovej záruky. Boli

preto umožnené oba spôsoby zloženia dražobnej zábezpeky v zmysle § 14 a § 17 citovaného zákona.
Dražobník si splnil aj povinnosť uviesť v oznámení o dražbe dátum a čas najmenej dvoch termínov
ohliadky. Uskutočnenie telefonického rozhovoru nepovažuje za prekážku, ktorá by napĺňala faktickú
nezrealizovateľnosť obhliadky, najmä vo vzťahu k jednoduchosti a finančnej nenáročnosti uskutočniť
telefonický rozhovor. S poukazom na účel zákona o dobrovoľných dražbách v spojitosti so splnením
si všetkých povinností dražobníka, náležitého zverejnenia dražby, považuje návrh navrhovateľa za

nedôvodný.

Uznesením OS Prievidza sp. zn. 15C/88/2012 - 204 z 17.12.2012 súd konanie sčasti o návrhu
navrhovateľa v 2/ rade zastavil z dôvodu, že obaja navrhovatelia v návrhu na začatie konania sú tou
istou totožnou osobou. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.01.2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými vyjadreniami účastníkov, listinnými

dôkazmi, a to Zmluvou o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX z 3.3. 2006 spolu s prílohami, Zmluvou o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXX/XX/XXXX z 3.3.2006, Dodatkom č. 1 k zmluve z
9.10.2009, dodatkom č. 2 k zmluve o účelovom úvere z 11.8.2010, LV č. XXXX k.ú. L., upozorneniami
navrhovateľa odporcovi v 1/ rade z 27.2.2012, listom navrhovateľa znalcovi Ing. H. T. z 6.3.2012,
Zmluvou o výkone dražby z 9.2.2012, vyhlásením navrhovateľa dražby z 8.2.2012, oznámením o

dobrovoľnej dražbe z 9.2.2012, listom o zaslaní znaleckého posudku z 9.2.2012, poštovým podacím
hárkom, doručenkami, výpisom z Obchodného vestníku z 14.2.2012, oznámením o výsledku dražby
z 14.3.2012, čestným prehlásením účastníka dražby z 14.3.2012, zápisnicou o odovzdaní predmetu
dražby, listinami k odovzdaniu nehnuteľnosti, notárskou zápisnicou č. N 99/2012, Nz 9188/2012 z
14.3.2012, znaleckým posudkom č. 5/2010 znalca Ing. L. I., znaleckým posudkom č. 74/2010 znalca

Ing. Y. U., znaleckým posudkom Ing. H. T. z 12/2012, zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1/8184/2012
z 30.1.2012 spolu s protokolom o odovzdaní dokumentov, oznámením o postúpení pohľadávky ČSOB
a.s. z 3.2.2012, potvrdením o postavení stavby z 2.6.2010, výňatkom zo školskej kroniky - č.l. 210-211,
prehlásením o cene, oznámením o stave účtu navrhovateľa, výsluchom svedkov N.. G. T., posudkom
č. 94/2013 Znaleckého ústavu PKF s.r.o. Bratislava, odborným vyjadrením OV/40/2013 z 9.12.2013,

písomným vyjadrením ČSOB a.s. z 23.7.2013, listinami k stavebnému konaniu - rekonštrukcii budovy,
stavebné povolenie, časťou projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu, spisom dražobnej
spoločnosti č. 01/2012, spisom OS Prievidza 15C/24/2012, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Zmluvou o účelom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 3.3.2006 sa banka Československá obchodní
banka a.s. Bratislava zaväzovala N.. C. I. ako klientovi poskytnúť peňažné prostriedky formou účelového

úveru do výšky úverového limitu 2.500.000,- Sk, pričom úver banka poskytuje na refinancovanie nákupu
nehnuteľnosti. Ďalej sú v zmluve bližšie upravené práva a povinnosti zmluvných strán, úročenie a
splácanie úveru, pričom dlžník mal splácať úver v mesačných splátkach po 21.000,- Sk vždy k 25. dňu
v mesiaci. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 3.3.2006
bolo zriadené medzi bankou ako záložným veriteľom a navrhovateľom ako záložcom záložné právo

na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči podnikateľovi N.. I. O. vyplývajúcej zo zmluvy
o účelovom úvere z 3.3.2006 vo výške 2.500.000,- Sk, pričom predmetom zálohu boli nehnuteľnosti
zapísané v LV č. XXXX k.ú. L., a to budova ZŠ s.č. X na parcele č. XXX, parcela č. XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX ostatné plochy o výmere XXXX m2. V zmysle
čl. III. bod 8 záložnej zmluvy záložca súhlasil v prípade, že pohľadávky záložného veriteľa nebudú

riadne a včas uspokojené, môže tento uplatniť svoje práva zo zálohu a má právo sa podľa svojejvoľby uspokojiť súdnym alebo mimosúdnym postupom upraveným Občianskym zákonníkom, O.s.p.,
Exekučným poriadkom, zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a spôsobom učeným touto
zmluvou bližšie uvedeným v bode 9. tohto článku.

Z LV č. XXXX k.ú. L. Správy katastra L. z 7.2.2006 vyplýva, že nehnuteľnosti stavba budovy ZŠ, parcela
č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela č. XXX ostatné plochy o výmere XXXX
m2 boli vedené vo vlastníctve Ing. C. I. v celosti na základe kúpnej zmluvy z 12.12.2005.

Dodatkom č. 1 k zmluve o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 9.10.2009 došlo k zmene
čl. III. Úročenie a splácanie úveru, a to v časti určenia úročenia úrokovou sadzbou, určenia obdobia
fixácie a okrem iných dojednaní aj k zmene výšky splátok, pričom od 26.4.2010 do 25.7.2013 sa dlžník

zaviazalvrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkyvpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške1200,- eur,
posledná splátka splatná dňa 26.8.2013 bude vo výške 828,29 eur. V čl. VI. sú obsiahnuté vyhlásenia
dlžníka ako fyzickej osoby podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia a podobne.

Dodatkom č. 2 k Zmluve o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 11.8.2010 sa dlžník N.. C. I.
O. zaväzoval viesť minimálne jeden bežný účet v banke a smerovať na účet minimálne 15.000,- eur

za každý kalendárny rok.

Listom z 3.2.2012 oznamovala ČSOB a.s. Bratislava navrhovateľovi postúpenie pohľadávky na
postupníka N.. Y. J., a to pohľadávky zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 3.3.2006 v
znení dodatkov, ako i všetky práva vyplývajúce zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 3.3.2006.

Znaleckým posudkom č. 12/2012 znalca Ing. H. T. z 24.1.2012 vyhotovený za účelom prevodu práv
k nehnuteľnosti bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb zaokrúhlene na sumu
74.900,- eur. Znalecký posudok bol vyhotovený na objednávku odporcu v 1/ rade zo dňa 17.1.2012
a súčasťou posudku je aj list Ministerstva dopravy a verejných prác, rezort verejných prác - Správa
budov /č.l. 141 spisu/, kde je uvedený rok kúpy stavby 1902, pričom celkový stav budovy k roku

1943 bol uspokojivý.

Z ftc. časti školskej kroniky Základnej školy v L. - roky 1945 - 46 /č.l. 210-211/ vyplýva zápis, podľa
ktorého školská budova bola vystavaná v roku 1902, zásahmi z kanónov bola tak zničená, že oprava
celej budovy stála 218.000,- Kčs a vnútorné zariadenie 51260,- Kčs. Školský rok začal 3.9.1945.

Z potvrdenia o postavení stavby z 2.6.2010 vyplýva, že stavba na pozemku parcele č. XXX k.ú. L. bola

postavená v roku 1947, potvrdenie sa vydávalo na žiadosť Ing. C. I. a je vystavené N.. T. dňa 2.6.2010.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X/XXXX/XXXX z 30.1.2012 Československá obchodná
banka a.s. ako postupca postúpil na odporcu v 1/ rade ako na postupníka odplatne pohľadávku spolu s
príslušenstvom, ktorú ako veriteľ banka má voči N.. C. I. O. zo zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/
XXXX z 3.3.2006 v znení dodatkov. Dlžník svoj záväzok v termíne splatnosti nezaplatil a nezaplatené

splátky istiny úveru, úrokov, poplatkov sú úročené podľa čl. III. Zmluvy úrokom z omeškania 15%
ročne s tým, že nezaplatené splátky sú naďalej úročené aj úrokom vo výške úrokovej sadzby 4,621%
p.a. Výška pohľadávky postupcu voči dlžníkovi predstavuje 29.948,10 eur a pozostáva z nezaplatenej
istiny 29.199,68 eur nezaplateného úroku k 30.1.2012 vo výške 253,12 eur a úroku z omeškaniak tomuto dátumu 413,15 eur a poplatkov 82,15 eur. S postupovanou pohľadávkou v zmysle čl.
III. prechádzajú na postupníka aj všetky práva spojené s pohľadávkou a jej príslušenstvom, ako aj
zabezpečenie postupovanej pohľadávky vyplývajúce najmä zo zmluvy o zriadení záložného práva

a ostatných zabezpečovacích prostriedkov. Postupca vyhlásil, že dlžník je nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením časti peňažného záväzku.

Dňa 8.2.2012 navrhovateľ dražby odporca v 1/ rade uskutočnil písomné vyhlásenie, v ktorom uviedol
osobu dražobníka, dlžníka, vlastníka predmetu dražby, pohľadávky z právneho titulu Zmluvy o úvere
z 3.3.2006 a zmluvy o postúpení pohľadávky z 30.1.2012, výšku pohľadávky, ťarchy viaznuce na
predmetedražby,predmetdražby,podmienkydražbyaďalej,žeideospôsobilýpredmetdražbyvzmysle

zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, nakladanie s predmetom dražby nie je obmedzené
zmluvou, ani iným spôsobom, nejedná sa o majetok, ktorý môže byť len vo vlastníctve štátu alebo iných
osôb, nejedná sa o predmet, na ktorom by viazlo zákonné predkupné právo a všetky údaje navrhovateľa
dražby sú pravdivé. Ďalej vyhlásil dražobníkovi, že záložným právom zabezpečená pohľadávka voči
dlžníkovi je pravá, v špecifikovanej výške a podľa vyššie uvedených údajov splatná.

Dňa 9.2.2012 bola uzavretá zmluva o vykonaní dražby medzi navrhovateľom dražby odporcom v 1/ rade
a dražobníkom odporcom v 3/ rade, v ktorej sú uvedení navrhovateľ dražby, dražobník, dôvod konania
draž by, predmet zmluvy, a to záväzok dražobníka vykonať na základe návrhu navrhovateľa dražby
dražbu predmetu dražby bližšie určenú v zmluve a právo dražobníka na úhradu nákladov dražby vrátane
odmeny. Predmet dražby bol označený ako nehnuteľnosti v k.ú. L., a to parcela č. XXX zastavané plochy

a nádvorie o výmere XXX m2, parcela č. XXX ostatné plochy o výmere XXXX m2, stavba budova ZŠ s.č.
X na parcele č. XXX v podiele X/X, pričom nehnuteľnosti sú zapísané v výlučnom vlastníctve N.. C. I.. V
čl. V zmluvy sú upravené podmienky priebehu dražby, a to stanovenie dražobnej zábezpeky v peniazoch
alebo vo forme bankovej záruky vo výške 30% z ceny určenej znaleckým posudkom, najnižším odaním
pre predmet dražby je čiastka vo výške ceny určenej znaleckým posudkom podľa § 12 ods. 1 zákona č.

527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, minimálnym prihodením pre predmet dražby je čiastka 1000,-
eur a zmluvné strany sa dohodli, že licitátor je oprávnený znížiť najnižšie podanie o 50%. V ďalšom
zmluva upravuje náklady dražby, platnosť a ukončenie zmluvy a ostatné dojednania.

Listom z 9.2.2012 zaslal dražobník navrhovateľovi v zmysle § 17 ods. 5 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách Oznámenie o dobrovoľnej dražbe organizovanej jeho spoločnosťou. Zároveň

tým istým sprievodným listom doručoval navrhovateľovi znalecký posudok č. 12/2012 zo dňa 24.1.2012
vyhotovený znalcom Ing. H. T. /viď podací hárok z 9.2.2012 - č.l. 184 spisu/. Navrhovateľ si prevzal
znalecký posudok a oznámenie o dobrovoľnej dražbe poštou dňa 23.2.2012 /viď č.l. 218 spisu/.

Z výpisu z Obchodného vestníka zo dňa 14.2.2012 vyplýva, že v uvedený deň bolo zverejnené
oznámenie o dobrovoľnej dražbe s uvedeným osoby dražobníka, navrhovateľa dražby, miesta konania

dražby, dátumu konania dražby, času konania dražby, kola dražby a predmetu dražby, opisu predmetu
dražby, opisu stavu predmetu dražby, spôsobu stanovenia ceny, najnižšieho podania, minimálne
prihodenie, dražobnej zábezpeky, spôsobu úhrady ceny dosiahnutej vydražením, údajov o ohliadku
predmetu dražby, nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu dražby, podmienok odovzdania
predmetu dražby a poučenia podľa § 21 ods. 2 až 6 predmetného zákona, osoby notára.

Listom z 6.3.2012 navrhovateľ upozorňoval znalca Ing. T. o vadách posudku a ak bude použitý ako
podklad k právnemu úkonu je spôsobilý zapríčiniť mu škodu, preto ho vyzval, aby zjednal bezodkladne
nápravu.Písomným oznámením z 27.2.2012 upozorňoval navrhovateľ odporcu v 1/ rade, že neeviduje žiadnu
pohľadávku po lehote splatnosti voči banke, preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky,
prípadný výkon záložného práva je zneužitím práva a podobne.

Písomným oznámením o výsledku dražby zo dňa 14.3.2012 č. 1/2012 oznamoval dražobník výsledok
dražby konanej 14.3.2012 na Obecnom úrade v L. s tým, že vydražiteľom sa stala odporkyňa v druhom
rade za cenu dosiahnutú vydražením 37.450,- eur, námietky proti priebehu dražby podané neboli,
priebeh dražby osvedčil notár T.. T. P.. Oznámenie o výsledku dražby a Notárska zápisnica boli
doručovaná navrhovateľovi do vlastných rúk dňa 22.3.2012 /viď doručenky č.l. 185 a 216 spisu/.

Notárskou zápisnicou z 14.3.2012 osvedčil notár T.. T. P. priebeh dobrovoľnej dražby konanej 14.3.2012

dražobníkom Imagination plus, s.r.o. Partizánske a licitátorom dražby N.. T. X.Ý., pričom osvedčil,
že dňa 14.3.2012 sa o 10.00 hod. na miesto konania dražby prezentoval len účastník dražby H. Š.,
ktorá zložila dražobnú zábezpeku vo výške 22.000,- eur, pričom účastník dražby podpísal písomné
vyhlásenie účastníka dražby, že je spôsobilý byť účastníkom dražby, môže dražiť a nie je vylúčený z
dražby. Licitátor otvoril dražbu oznámením výšky minimálneho podania predmetu dražby 74.900,- eur,

výšku minimálneho prihodenia 1000,- eur, v rámci ktorého označil a opísal predmet dražby a uviedol
všeobecnú hodnotu podľa znaleckého posudku. Licitátor vyzval účastníkov dobrovoľnej dražby, kto má
záujem o predmetné nehnuteľnosti za vyvolávaciu cenu 74.900,- eur, na čo neurobil žiaden účastník
podanieanásledneznížilnajnižšiepodanieo4900,- eurnasumu70.000,-eur,ataktopostupneznižoval
najnižšie podania o 5000,- eur až na sumu 37.450,- eur, na čo urobil podanie jediný účastník dražby

- odporkyňa v 2/ rade. Po následnom vyhlásení oznámil, že udelil príklep pre účastníka dražby H. Š.,
nar. XX.XX.XXXX.

Podľa zápisnice o odovzdaní predmetu dražby z 5.4.2012 vyplýva, že odovzdanie predmetu dražby sa
v tento deň neuskutočnilo, termín bol presunutý na 26.4.2012.

Navrhovateľvpriebehukonania trvalnavnávrhuuvádzanýchdôvodochneplatnostidobrovoľnejdražby,

ktoré bližšie odôvodnil. Nikdy nedal súhlas N.. T. na vykonanie ohliadky nehnuteľností, odporca v 1/
rade v tvrdenom čase neoprávnene vznikol do nehnuteľností, predstieral, že ide skontrolovať technický
stav nehnuteľností. V tom čase mal schválenú prestavbu nehnuteľností na rodinný dom, čím bolo
porušené aj ústavné právo nedotknuteľnosti jeho obydlia. Dôkazom jeho nevedomosti o tom, že sa
vykonáva ohliadka za účelom ocenenia nehnuteľnosti je i to, že neposkytol žiadne podklady pre tento

účel. Spochybnilplatnosťpostúpeniapohľadávkynaodporcuv1/rade,pretoženemoholbyťvomeškaní
so sumou, aká je uvedené v zmluve o postúpení. Poukázal na neurčitosť zmluvy o záložnom práve,
pretože nie je v zmluve uvedené, na základe čoho si môže odporca v 1/ rade vybrať spôsob výkonu
záložného práva. Prostriedky z úveru v zásade slúžili pre jeho osobnú potrebu na nákup vecí pre
osobnú potrebu, úver použilo, aby vyplatil z firmy nehnuteľnosť, pretože ju kúpil z firemných peňazí, ale

následne z nehnuteľností chcel spraviť rodinný dom, preto na jeho vzťahy s bankou sa majú aplikovať
normy spotrebiteľského práva podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. V súvislosti s
namietaným porušením zákonného postupu odporcom v 3/ rade ďalej uviedol, že v zmysle zákona sa
ohliadkou nezisťuje reálna cena, ale táto sa určuje až samotnou dražbou a hodnota sa určuje posudkom,
pričom naďalej namieta posudok N.. T., a to z opísaných dôvodov. Hlavným nedostatkom tohto posudku

je vek stavby, ktorý znalec N.. T. považoval od roku 1902, hoci v roku 1947 bola budova školy fakticky
zničená a vznikla nová stavba a ďalej nesprávne určenie hodnoty pozemkov. Pre účely zistenia rozsahu
rekonštrukcie školy v roku 1945 - 1946 navrhol vykonať znalecké dokazovanie, resp. zabezpečiť
agendu zo stavby opravy tejto školy, pretože v znaleckom posudku N.. T. nebola zohľadnená žiadna
rekonštrukcia nehnuteľnosti. Zvýraznil ďalej, že ho nikto nežiadal, aby sprístupnil objekt, nikto ho nebol

obzrieť, vydražiteľka sa nezajímala o stav objektu, jej úmyslom bolo dražiť pre navrhovateľa dražby,
čo považuje za nezákonné. S poukazom na definíciu dražby, nemôže byť jedna osoba okruhom osôb v
zmysle zákonného predpokladu. Dražitelia musia byť aspoň traja, aby mohlo byť zákonné ustanovenie
naplnené. K odovzdaniu nehnuteľnosti nedošlo pre dôvody na strane zástupcov dražobnej spoločnosti,
nie z jeho viny.Navrhovateľ v priebehu konania predložil ako listinný dôkaz znalecký posudok č. 94/2013 Znaleckého
ústavu PKF s.r.o Bratislava z 31.5.2013, z ktorého vyplýva okrem iného i názor znalca Znaleckej
organizácie pre odbor Ekonomika a riadenie podnikov a odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov,

podľa ktorého podmienkou úspešnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách je
účasť viac ako jedného účastníka na dražbe, pričom ide o úspešnosť dražby z pohľadu predávajúceho,
ktorý má objektívny ekonomický záujem maximalizovať výnos z dražby. Ak by dražobník otvoril dražbu
len za účasti jediného účastníka dražby, potom ide o dražbu za podmienok neúplnej informácie,
preto za tohto stavu nemôže byť vytvorená objektívna informácia o trhovej cene. Ďalej sa znalec

zaoberá triedením dobrovoľných držieb a ich charakteristikou, spoločným predajom viacerých objektov
dražieb, výhodou a nevýhodou takéhoto predaja, významom výšky vstupného poplatku alebo dražobnej
zábezpeky a pojmami ceny obvyklej a všeobecnej hodnoty.

Odporca v 1/ rade v priebehu konania tvrdil, že znalec N.. T. bol navrhovateľovi predstavený ako
znalec a za jeho súhlasu bola vykonaná ohliadka nehnuteľností znalcom. S posudkom sa oboznámil
aj sám navrhovateľ, pretože ho sám vyzval na jeho poskytnutie. Pri odkupovaní pohľadávky od banky

postupoval podľa pokynov banky, nemá dôvod spochybňovať postup právneho oddelenia banky.
Pohľadávku odkupoval preto, aby ako záložný veriteľ mohol vykonať dobrovoľnú dražbu, toto bolo
jeho úmyslom. Tento spôsob výkonu záložného práva bol ponúkaný samotným navrhovateľom pri
prvých stretnutiach, keď mal záujem o priamy odpredaj, pretože nehnuteľnosť bola zaťažená viacerými
záložnými veriteľmi a dobrovoľnú dražbu môže vykonať iba prvý v rade záložných veriteľov. Keby kúpil

nehnuteľnosť on v dražbe, ktorú inicioval navrhovateľ, všetky ostatné ťarchy by prešli na neho. Sám
navrhovateľ po odkúpení pohľadávky od banky ho žiadal, aby odkúpil aj ďalšie pohľadávky od banky,
na čo nepristúpil, pretože mu to bolo podozrivé. Nijako nespochybňuje znalecký posudok znalca N.. T.,
žiadna projektová dokumentácia k nehnuteľnosti nebola k dispozícii, pretože sa informoval na obecnom
úrade v L. ktorý nehnuteľnosť predával N.. I. a bolo mu vysvetlené, že žiadna projektová dokumentácia

sa nezachovala. V čase dobrovoľnej dražby nemal s odporkyňou v 2/ rade žiadny blízky vzťah, poznali
sa z videnia, v súčasnosti majú blízky vzťah.

Odporkyňa v 2/ rade v konaní zdôraznila, že neporušila žiadne zákonné ustanovenia, o dražbe sa
dozvedela v notárskom registri, neskôr ju zaregistrovala aj na internete, na Facebooku. Nehnuteľnosť
je na dobrej ploche, nemala stanovený nijaký účel pri dražbe, je to vhodná poloha na podnikanie.

Nepovažovala za potrebné budovu vidieť, pretože ju pozná, neočakávala, že by niekto iný mal záujem o
nehnuteľnosť, bola pripravená aj na stanovenú sumu, predpokladala, že sa suma bude znižovať. Kľúče
od nehnuteľnosti stále nedostala, nebola jej odovzdaná, je zapísaná na LV ako vlastníčka. Samotný akt
dražby prebehol tak, že bola stanovená suma, ktorá sa o 5.000,- eur postupne znižovala a keď zistila,
že je tam sama, chcela to kúpiť za najnižšie podanie, zdvihla potom ruku.

Odporca v 3/ rade v zásade trval na tom, že realizoval dražbu v plnom rozsahu so zákonom o
dobrovoľnýchdražbách.Priuvádzanípredmetudražbynavšetkýchlistináchvždyvychádzajúzozápisov
na príslušnom liste vlastníctva. Pri znižovaní ceny najnižšieho podania zvolili na dražbe taký postup,
že dvaja zástupcovia dražobnej spoločnosti a licitátor sa dohodli na postupnom znižovaní najnižšie
podania, nie o znižovaní rovno o 25% alebo 50%, čo môže nahrávať špekulantom, pretože postupné

znižovanie je na prospech vlastníka predmetu dražby. Interne sa dohodli na postupnom znižovaní o
5.000,- eur, pretože toto nemusí byť obsahovou náležitosťou zmluvy, preto do zmluvy ani nedávali.
Za správnosť pohľadávky, jej pravosť a výšku zodpovedá navrhovateľ dražby, ako dražobník nežiadali
o žiadne vysvetlenie, pretože očakávali odmietaný postoj navrhovateľa. Všetky vznesené námietky
navrhovateľa voči postupu pri vykonávaní dražby sú neopodstatnené. K odovzdaniu predmetu dražby

nedošlo pre správanie navrhovateľa, ktorý sa na termín odovzdania 30.5.2012 nedostavil.

SvedokN..G.T.,starostaObceL.,uviedol,žeobecnevediecentrálnuevidenciuostavbáchpostavených
v minulosti, obec nemá dokumentáciu k vystavovaniu potvrdení o veku stavieb. V čase keď vydával
potvrdenie z 2.6.2010 bol pracovník obecného úradu, disponoval len všeobecnou informáciu, že stavba
školy bola postavená okolo roku 1900, v roku 1947 mala byť realizovaná rekonštrukcia, z počutia však

vie, že malo ísť o rekonštrukciu a nie o zbúranie a vyhotovenie novej stavby, čo je podložené aj v školskej
kronike.Z vyjadrenia ČSOB a.s. Bratislava z 23.7.2013 vyplýva, že banka považuje zmluvu o účelovom úvere a
dodatky k tejto zmluve za platné právne úkony, ktorých neplatnosť nenamietal úverový dlžník. N.. C. I. O.
od marca 2011 po termíne uzatvorenia Dodatku č. 1 začal byť v omeškaní so splácaním, na bežnom účte

nedisponoval peňažnými prostriedkami na úhradu splatných splátok, na účet boli doručené exekučné
príkazy. N.. C. I. dňa 25.11.2011 oznámil banke, že zmeškané splátky bude hradiť tak, že každý týždeň
uhradí 1000,- eur a v tento týždeň bola splátka aj uhradená. Zároveň oznámil banke, že vstúpil do
rokovania ohľadne odpredaja založenej nehnuteľnosti záujemcovi, ktorý sa už dlhšie zaujíma o kúpu
nehnuteľnosti. Následne ďalšie platby nezaplatil, nepreukázal, že disponuje peňažnými prostriedkami

na platenie záväzkov zo zmluvy o úvere, rovnako nedošlo k realizácii predaja založených nehnuteľností,
pretože nehnuteľnosti boli založené aj ďalšími záložnými právami. Zmluva o účelovom úvere z 3.3.2006
je uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a na uvedený zmluvný vzťah nie je možné
aplikovať právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Následne banka podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011
Z.z. o bankách postúpila pohľadávku aj bez súhlasu klienta N.. Y. J..

V písomnom vyjadrení z 30.7.2013 navrhovateľ uviedol, že pri vzniku úverového vzťahu nekonal ako

podnikateľ, vzhľadom na účel úveru a väzbu úveru na nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve a vzhľadom
naúčelposkytnutýchfinančnýchprostriedkovjezrejmé,ženejdeozáväzkovývzťahmedzipodnikateľmi,
ale daný vzťah sa týka výlučne jeho súkromných účelov. V ďalšom poukázal na to, že zmluva obsahuje
viaceré neprijateľné podmienky, ktoré rozvíja s poukazom na právnu úpravu a rôzne rozhodnutia súdov
SR, ČR, ako i ESD a z opísaných dôvodov pre nezákonný postup a praktiky banky považuje oba Dodatky

k zmluve o úvere za absolútne neplatné. Pokiaľ by splácal úver tak, ako bol pôvodne dohodnutý, v
čase vyhlásenia predčasnej splatnosti by nebol v omeškaní, pretože v takomto prípade mal by k tomuto
dátumu za povinnosť uhradiť 67 splátok po 697,07 eur, spolu 46.703,84 eur a k tomuto dátumu mal
pritom zaplatené 52.656,- eur.

V písomnom vyjadrení z 11.12.2013 navrhovateľ pre potreby posúdenia správnosti dražobníka pri

použití predmetného znaleckého posudku uviedol, že vyhotovil Odborné vyjadrenie z 9.12.2013 č.
OV 40/2013 za účelom stanovenia veku prvkov stavby a rozsahu rekonštrukcie stavby. V odbornom
vyjadrení znalec určil opotrebenie stavby, parameter, ktorý v sebe zohľadňuje vek jednotlivých
prvkov ako aj ich životnosť. Použil analytickú metódu, ktorá je z dostupných a použiteľných metód
najobjektívnejšia. Týmto posudkom bola stanovená technická hodnota nehnuteľnosti na 108. 835,76 eur

po zohľadnení opotrebenia stavby. Podľa navrhovateľa technická hodnota znalcom Ing. T. v znaleckom
posudku č. 12/2012 predstavuje podstatné odchýlenie od hodnoty, ktoré určili iní znalci a predstavuje
neobjektívnosť posudku. Nesprávne bolo stanovené aj opotrebenie stavby znalcom N.. T., ktorý nepoužil
analytickú metódu pre stanovenie opotrebenia stavby. Znalec nezohľadnil rozsiahlu rekonštrukciu
nehnuteľnosti v roku 1946. Preto stanovil technickú hodnotu nesprávne a následne všetky ďalšie

hodnoty, ktoré z tejto hodnoty vychádzali, a tým aj všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Pokiaľ by znalec
bol postupoval metodicky správne nemohla by sa dražená nehnuteľnosť predať za menej ako 80.500,-
eur, čím došlo k poškodeniu jeho majetkových práv v sume najmenej 43.050 eur. Odporca zneužil inštitút
dobrovoľnej dražby na to, aby simuloval dražbu a tak previedol vlastníctvo vopred určenému záujemcovi
za neprimerane nízku cenu, čo zmluva o výkone záložného práva ani zákon nedovoľovali. Domnieva

sa, že celý proces dražby bol vopred dohodnutý a zinscenovaný. Záložný veriteľ mal konflikt záujmu a
konal neoprávnene. Zmluva o výkone dobrovoľnej dražby je neplatný právny úkon. Všetky uvádzané
dôvody zakladajú neplatnosť dobrovoľnej dražby aj s ohľadom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Svedok N.. H. T. potvrdil, že bol oslovený N.. J. v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku
na prevod vlastníckych práv. Oslovil ho, že má záujem o danú nehnuteľnosť, pričom vypracovanie

znaleckého posudku pre účely prevodu je považované aj pre účely dobrovoľnej dražby. Pri prvej ohliadke
nehnuteľností bol prítomný aj N.. I., N.. J., pričom navrhovateľ umožnil vykonanie ohliadky, nemal
voči prítomnosti jeho ako znalca žiadne výhrady. Na otázku, či má relevantné doklady k nehnuteľnosti
uviedol, že to bolo postavené v roku 1947, ale túto skutočnosť nepodložil žiadnymi dokladmi. Doklad
o veku stavby bol predložený N.. J., ktorý je súčasťou posudku. Ohliadka sa konala dva dni, pričom

v prvý deň bol prítomný aj navrhovateľ, bol prítomný pri meraniach, na ohliadku v druhý deň poslal
svojho zamestnanca. Porobil si všetky potrebné merania, fotodokumentáciu k znaleckému posudku.
Pri stanovení opotrebenia stavby použil analytickú metódu.Navrhovateľ poprel svedeckú výpoveď znalca N.. T. s tým, že cieľom jeho ohliadky nebolo vypracovanie
znaleckého posudku, ale ohliadka bola vykonaná pre potreby rokovania s cieľom dohodnúť priamy
predaj N.. J. za už vtedy dohodnutú sumu 2.500.000,- Sk, s ktorou predbežne súhlasil a na tento účel

požadoval, aby odborník prehliadol nehnuteľnosť.

Zo spisu OS Prievidza sp. zn. 15C/24/2012 súd zistil, že dňa 21.2.2012 podal navrhovateľ označený
ako N.. C. I. O. návrh voči odporcovi: Československá obchodná banka a.s. pobočka zahraničnej
banky v SR so sídlom Bratislava, ktorým sa domáhal určenia, že Zmluva o úvere č. XXXX/XX/XXXX
zo dňa 3.3.2006 je neplatná v časti a rovnako sú neplatné oba dodatky k zmluve o úvere. Zároveň
dňa 6.3.2012 podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom uvádzal, že sa má uskutočniť

dražba č. 1/2012 a navrhoval nariadiť dražobníkovi N.. Y. J. zdržať sa konania, ktoré by smerovalo
k predaju nehnuteľnosti. Súd uznesením sp. zn. 15C/24/2012 z 15.3.2012 zastavil konanie z dôvodu
nespôsobilosti označeného účastníka na strane odporcu byť účastníkom konania a v tejto súvislosti
zamietol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. V dôsledku podaného odvolania KS v Trenčíne
uznesením sp. zn. 17Co 122/2012 z 26.4.2012 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené s tým, že

súd zmenu návrhu v odvolacom konaní nepripustil. Uznesenie OS Prievidza nadobudlo právoplatnosť
14.5.2012 v spojitosti s rozhodnutím KS v TN č. 17Co 122/2012 z 26.4.2012.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení platnom ku dňu
konania dražby, na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri

ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s
výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom
licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom
ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

Podľa § 3 ods. 1 zákona predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je

prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo
navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 1 a ods. 7 citovaného zákona účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa
dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

Účastníkom dražby nemôže byť dražobník a zamestnanci dražobníka. Účastníkom dražby nemôže byť

ani a/ osoba dražobníkovi a zamestnancovi blízka, b/právnická osoba, ktorú ovláda dražobník alebo
osoba uvedená v písm. a/ v čase, keď sa uskutočňuje dražba, c/ právnická osoba, v ktorej je dražobník
alebojeho zamestnanec,alebo osoba uvedená v písmene a/ štatutárnym orgánom, členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo spoločníkom, d/ právnická osoba, ktorú ovláda osoba uvedená v písmene c/
v čase, keď sa uskutočňuje dražba. Nikto nesmie dražiť za osoby uvedené v tomto odseku.

Podľa § 7 ods. 1,2,3 citovaného zákona navrhovateľ dražby je vlastník predmetu dražby, osoba,
ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa
osobitného zákona.

Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je
navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť

pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona.

Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list
vlastníctva nie starší ako tri mesiace.Podľa § 12 ods. 1,2,4 citovaného zákona dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny
obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu
pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej

správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania
dražby starší ako 6 mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo
iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom ich odhad.

Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po
predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku

predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej
veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

Podľa § 21 ods. 2, 3 citovaného zákona v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa
príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu, alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a zhodnotiac vykonané dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, súd opierajúc sa o citované ustanovenia zákona, považoval návrh navrhovateľa za
nedôvodný, a preto ho zamietol. V prvom rade súd udáva, že v konaní bol naplnený správny okruh
účastníkov, keď návrh podával vlastník nehnuteľností, ktorý tvrdil, že boli vykonanou dražbou porušené
jeho práva, na strane odporcu bol navrhovateľ dražby, vydražiteľ a dražobník /§ 21 ods. 4 zákona/.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby má navrhovateľ vždy, pokiaľ tvrdí, že boli
porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a v tej súvislosti bol dotknutý
na svojich právach. Uvedené vyplýva priamo z § 21 ods. 2 zákona.

Navrhovateľ založil dôvody neplatnosti dražby č. 1/2012 konanej dňa 14.3.2012 na Obecnom úrade
v L. na viacerých tvrdeniach. Predovšetkým spochybnil platnosť Zmluvy o úvere uzavretej s ČSOB

a.s. Bratislava č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 3.3.2006 a predovšetkým Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k tejto
zmluve, ktoré dodatky jednostranne bankou stanovili také podmienky splácania úveru, ktoré banka
muselapredpokladaťapodľaktorýchnebolovjehomožnostiachúversplácať.Keďžedodatkykúverovej
zmluve boli neplatné a v čase vyhlásenia splatnosti úveru nebol voči banke v omeškaní, nemohla
existovať žiadna nesplatená pohľadávka voči banke, nemohlo dôjsť k účinnému postúpeniu pohľadávky

na odporcu v 1/ rade, na ktorého z tohto dôvodu nemohlo prejsť ani právo zo záložnej zmluvy a s tým
súvisiace oprávnenie vykonať záložné právo postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách. Svoju argumentáciu v priebehu konania ďalej navrhovateľ podporil aj tým, že vzhľadom
na účel poskytovaného úveru, a to refinancovanie nákupu nehnuteľností, ktorá bola vo výlučnom
vlastníctve jeho fyzickej osoby kúpená z firemných peňazí a finančný úver mal byť splácaný z čistého

zisku, teda z osobných peňazí, je zrejmé, že nešlo o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ale išlo o
spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva obsahuje rôzne neprijateľné podmienky, a to určenie banky k použitiu
splátky, dojednania o splatnosti úveru, obmedzenie zodpovednosti banky za škodu a podobne. V
Dodatku č. 1 bolo dojednané zvýšenie splátok úveru o 72,15%, čo muselo viesť k ďalšiemu ohrozeniu
splácania úveru a nutne povedie k mimoriadnemu a predčasnému vyhláseniu splatnosti úveru. Ďalším

Dodatkom č. 2 bola stanovená podmienka viesť na účte obrat 15.000,- eur, čo považuje za nekalú
praktiku banky, a preto sú oba dodatky absolútne neplatné, pretože neboli výsledkom konsenzu, ale
diktátu zo strany banky. Podľa neho sa zaviazal viesť na účte obrat 10 miliónov Sk ročne len pokiaľ mu to
dosahovaný obrat umožní. V rozpore s poctivým obchodným stykom bolo aj jednostranné navyšovanie
úrokovej prirážky. Preto práve konaním banky bolo spôsobené, že sa po roku a pol dostal do omeškania

so splácaním úveru za zmenených podmienok. Pokiaľ by splácal úver pôvodne dohodnutý, mal by kdátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti povinnosť uhradiť 67 splátok po 697,07 eur, teda spolu 46
703,84 eur, pričom v skutočnosti mal zaplatené 52 656,- eur.

V zmysle uvedených tvrdení navrhovateľa súd najskôr uvádza, že nie je účelom konania o neplatnosti

dražby viesť konanie a riešiť ako predbežnú otázku neplatnosť zmluvného úverového vzťahu medzi
dlžníkom a bankou, z ktorého vyplýva následne aj právo záložného veriteľa v prípade nesplácania úveru
pristúpiť k uhradzovacej funkcii záložného práva dohodnutým spôsobom. Podľa názoru súdu v danom
konaní súd nemôže ani ako predbežnú otázku riešiť neplatnosť Dodatkov č. 1 a Dodatkov č. 2, pretože
účastníkom tohto konania nie je ČSOB a.s. Bratislava ako druhý účastník zmluvy a rozsudok v tejto

veci by nebol pre banku záväzný v prípade, že by súd posúdil zmluvu o úvere alebo jej dodatky za
neplatné. Pri predaji nehnuteľnosti na základe dobrovoľnej dražby však dochádza k predaju majetku
dlžníka bez existencie „exekučného titulu“, v ktorom by bolo posúdené a priznané právo veriteľa. Preto
i napriek názoru uvedenému vyššie súd sa obranou navrhovateľa v tomto smere zaoberal. Súd však
oslovil príslušnú banku o vyjadrenie sa k námietkam navrhovateľa ako dlžníka k platnosti dodatkov k
zmluve, pričom banka oznámila, že obe zmluvné strany sa po prerokovaní dodatku zhodli na obsahu

všetkých bodov dodatku č. 1 zo dňa 13.10.2009 na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, čo vyjadrili
v čl. III. bod 4. Po uzavretí tohto dodatku od marca 2011 začal byť dlžník v omeškaní so splácaním, na
bežnom účte nedisponoval prostriedkami na úhradu splátok, na účet boli doručené exekučné príkazy.
Banka potvrdila žiadosť dlžníka dňa 25.11.2011 splácať úver tak, že každý týždeň uhradí 1000,- eur,
pričom vstúpil do rokovania ohľadom predaja založenej nehnuteľnosti. Dlžník zaplatil len jednu splátku,

následne splátky ani ním stanovené neuhrádzal, nedošlo k realizácii predaja založených nehnuteľností,
preto banka pristúpila k postúpeniu pohľadávky N.. Y. J. v čase, keď dlžník bol v omeškaní nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho záväzku. Navrhovateľ ako dlžník bol v
omeškaní s dohodnutými splátkami i pred platbou z 25.11.2011. Banka jednoznačne vylúčila, že by išlo
o spotrebiteľskú zmluvu, pričom s navrhovateľom uzavrela zmluvu o účelovom úvere podľa § 497 a

nasl. ustanovení Obchodného zákonníka.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva o úvere a jej dodatky sú platnými právnymi
úkonmi s poukazom na znenie oboch dodatkov, ich podpísania oboma zmluvnými stranami po tom,
čo vyhlasujú, že podpisujú dodatky na základe svojej slobodnej a vážnej vôle a tieto boli reakciou na
vzájomne dohodnutú aktuálnu úpravu záväzkového vzťahu. Súd považuje za účelové a až špekulatívne

tvrdenie navrhovateľa o tom, že banka si diktovala podmienky úveru, výšku úrokovej sadzby, výšku
splátok, výšku obratu na účte, pretože k všetkým týmto podmienkam navrhovateľ pristúpi už pri
poskytovaní úveru a zrejme svojim dovtedajším prístupom k plneniu úveru dal banke podnet na takéto
kroky. Nakoniec banka oznámila, že Dodatok č. 1 uzavretý dňa 13.10.2009 navrhovateľ aj dodržiaval,
keď sa dostal do omeškania po termíne jeho uzavretia k marcu 2011. Je teda zrejmé, že navrhovateľ

ako dlžník následne nesplácal úver z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, a nie z dôvodu,
že by považoval dodatky za neplatné. Sám prejavil vôľu poskytovať splátky 1000,- eur týždenne a
nemal v úmysle úver splácať v zmysle úverových podmienok, keď oznamoval banke, že pristúpil k
rokovaniu ohľadom predaja založenej nehnuteľnosti. Za nedôvodnú považuje súd aj argumentáciu
navrhovateľa, že v úverovom vzťahu s bankou vystupoval ako spotrebiteľ s prihliadnutím na účel úveru,

ktorým „refinancoval kúpu nehnuteľnosti“ zakúpenú z firemných peňazí a potreboval vrátiť peniaze
do podnikania, pričom úver mal splácať z čistého zisku z podnikania. Zo zmluvy o účelovom úvere
vyplýva, že ako dlžník je v zmluve označený N.. C. I. O. so sídlom podnikania B. - X., W. č. XXX/XX,
IČO XX XXX XXX a identifikáciou jeho zápisu v Živnostenskom registri. Ako dlžník ďalej predkladal
pre účely schválenia úveru rôzne vyhlásenia o splnení svojich povinností ako podnikateľ, zaviazal

sa predkladať pravidelne ako podnikateľ štruktúru svojich pohľadávok záväzkov a iných účtovných
dokumentov /viď prílohy k zmluve/. Rovnako oba dodatky podpísal ako podnikateľ, preto len ťažko
mohla banka ako druhý účastník zmluvného vzťahu aspoň predpokladať, že v úverovom vzťahu koná
so spotrebiteľom. Pokiaľ ide o účel poskytnutia úveru, a to refinancovanie kúpy rodinného domu, ktorý
mu patril ako súkromnej fyzickej osobe, ani táto skutočnosť „nemôže urobiť“ z navrhovateľa spotrebiteľa.

Predmetnú nehnuteľnosť kupoval ako súkromná osoba avšak z peňazí z podnikania a tieto peniaze do
podnikania potreboval poskytnutým úverom vrátiť, takže navrhovateľ sledoval úverom vrátenie peňazí
dopodnikania,niezaobstaraniesvojejsúkromnej nehnuteľnejveci.Poskytnutýúverbolpritom dlžníkovi
prevedený z úverového účtu na jeho podnikateľský účet. Ani skutočnosť, že úver mal splácať z čistého
výnosu z podnikania nemá vplyv na účel úveru a skutočnosť, že zmluvu uzatváral navrhovateľ ako

podnikateľ. Súd preto vôbec neprihliadol na argumentáciu navrhovateľa ohľadom spotrebiteľskéhopráva a rozhodovacej praxe v tomto smere, pretože súd neposudzuje tento vzťah ako spotrebiteľskú
zmluvu. Nakoniec aplikácia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na výšku
úveru je vylúčená. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonník z dôvodov vysvetlených vyššie nie

je možné dlžníka považovať za spotrebiteľa, pretože dlžník z úverovej zmluvy konal ako podnikateľ s
úmyslom získať finančné prostriedky pre ich vrátenie do podnikania, ktorú skutočnosť navrhovateľ v
konaní opakovane uvádzal. Navrhovateľ aj viedol konanie o neplatnosť oboch dodatkov v konaní na
OS Prievidza sp. zn. 15C/24/2012, avšak v tomto konaní účinne nepokračoval, pretože konanie bolo z
procesných dôvodov zastavené. Z dôvodov uvedených vyššie, preto banka v súlade s § 483/2001 Z.z.

o bankách platne postúpila pohľadávku aj bez súhlasu klienta na tretiu osobu, teda odporcu v 1/ rade,
keď v čase postúpenia bol navrhovateľ nepretržite v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní, keď stav
pohľadávky bol v čase postupovania pohľadávky 29.199,68 eur s príslušenstvom.

Pre úplnosť súd udáva, že navrhovateľom citované rozhodnutie NS ČR č. 31Cdo 660/2010 je pre
účely tejto veci nepoužiteľné, pretože v danej veci išlo o právny vzťah založený nájomnou zmluvou a
nepochybne sa týkal podnikateľskej činnosti účastníkov zmluvy a rozhodnutie riešilo otázku použitia

ustanoveníObchodnéhozákonníka.Vprejednávanejvecisinavrhovateľvzmluveoúverenezaopatroval
veci /peňažné prostriedky/ výlučne pre svoju osobnú potrebu, pretože úverom chcel ako podnikateľ
vrátiť finančné prostriedky do podnikania. Pokiaľ ide o navrhovateľom uvádzané rozhodnutie ESD vo
veci C - 269/95, uvedené rozhodnutie sa zaoberalo problematikou, či za spotrebiteľa možno alebo
nemožno považovať osobu, ktorá síce ešte nezačala vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ale

uskutočňuje právne úkony, ktoré smerujú k začatiu podnikateľskej činnosti (napr. uzatvorí nájomnú
zmluvu, ktorej predmetom nájmu je kancelária, ktorú plánuje použiť na neskoršiu podnikateľskú činnosť).
S prihliadnutím na celkom iné skutkové okolnosti v prejednávanej veci nie je možné z tohto rozhodnutia
vychádzať.

Ďalej bolo preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1/8184/2012 zo dňa 30.1.2012 banka

postúpila N.. Y. J., odporcovi v 1/ rade splatnú pohľadávku voči N.. C. I. O. v sume 29.948,10
eur s uvedením nezaplatenej istiny, úroku, úroku z omeškania a nezaplatených poplatkov, pričom
dňom účinnosti zmluvy prešli na postupníka všetky práva spojené s postupovanou pohľadávkou
vrátane práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXX/XX/XXXX zo dňa
3.3.2006, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Prievidza dňa 29.3.2006, pričom predmetom

zálohu boli nehnuteľnosti v k.ú. L., zapísané v LV č. XXXX vo vlastníctve N.. C. I.. Prechod práv
zo zmluvy o zriadení záložného práva je upravený v čl. III. bod 3 zmluvy o postúpení pohľadávky,
pričom vyplýva i z § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Oznámenie o postúpení pohľadávky banka doručovala navrhovateľovi aj ako fyzickej osobe a
aj ako fyzickej osobe - podnikateľovi. Dôvody, pre ktoré navrhovateľ popieral platnosť postúpenia

pohľadávky, a to že nedlhoval banke vyčíslený dlh tak ako súd rozviedol vyššie nie je možné
akceptovať. Nakoniec aj vo výpovedi na pojednávaní dňa 18.3.2013 uviedol, že v tomto čase bol v
omeškaní viac ako tri mesiace. Navrhovateľ spochybnil oprávnenie navrhovateľa dražby, teda odporcu
v 1/ rade k výkonu záložného práva, pretože podľa zmluvy o záložnom práve nemal možnosť
výberu a mohol pristúpiť k výkonu len spôsobom určeným v zmluve, a to priamym predajom alebo

vyhlásením obchodnej súťaže podľa podmienok upravených v zmluve. Vychádzajúc z obsahu čl. III.
bod 8 zmluvy o zriadení záložného práva je zrejmý súhlas záložcu s tým, že záložný veriteľ uplatní
svoje práva zo zálohu a uspokojí svoje pohľadávky zabezpečené záložným právom v prípade, že
pohľadávky záložného veriteľa, prípadne ktorákoľvek z týchto pohľadávok zabezpečovaných touto
zmluvou, nebudú riadne a včas uspokojené. Záložný veriteľ má právo sa podľa svojej voľby uspokojiť

súdnym alebo mimosúdnym postupom upraveným Občianskym zákonníkom, Občianskym súdnym
poriadkom, Exekučným poriadkom, zákonom č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a spôsobom
určeným touto zmluvou. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže
záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže

uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,
alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo
osobitný zákon neustanovuje inak. Pokiaľ teda odporca v 1/ rade vstúpil do práv záložného veriteľa
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nepochybne prešlo na neho aj právo voľby uspokojiť sa
aj postupom podľa zákona č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Obrana odporcu, že takéto

oprávnenie nemal a musel postupovať len spôsobom určeným v zmluve a prípadnú zmenu spôsobuvýkonu záložného musel dlžníkovi oznamovať, je preto neopodstatnená. Nakoniec zmluvu o zriadení
záložného práva navrhovateľ ako zmluvná strana uzatváral a podpisoval s vyhlásením, že koná na
základe skutočnej a slobodnej vôle. Odporca v 1/ rade ako záložný veriteľ preto mohol pristúpiť k

výkonu záložného práva horeuvedeným spôsobom, pretože s navrhovateľom sa na priamom predaji
nehnuteľnostikvôlicenenedohodol.Ikeďnavrhovateľtvrdil,ženacene2.500.000,-Skebolisodporcom
v 1/ rade predbežne dohodnutí, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, pretože odporca uvedené
poprel. Dňa 24.1.2012 navštívil predmetné nehnuteľnosti odporca v 1/ rade aj so znalcom Ing. Machom,
pričom dôvod tohto stretnutia a ohliadky nehnuteľnosti uvádzali navrhovateľ a odporca v 1/ rade rôzne.

Vychádzajúc z výsluchu svedka N.. T., ktorý uviedol, že v prvý deň ohliadky sa osobne stretol s N..
I., tento bol prítomný pri jednotlivých meraniach potrebných pre účely znaleckého posudku javí sa
pravdepodobnejšietvrdenieodporcuv1/rade,žeodporcav1/radeprišielsoznalcomsjasnýmúmyslom
ohliadnuť nehnuteľnosť, uskutočniť potrebné zistenia a merania za účelom stanovenia všeobecnej
hodnoty nehnuteľností a v tomto smere je účelové tvrdenie navrhovateľa, že ohliadka mala slúžiť len
kontrole stavu nehnuteľnosti z dôvodu pretrvávajúceho záujmu o kúpu nehnuteľností. Je logické, že

pokiaľ odporca v 1/ rade mal záujem o nehnuteľnosti a s navrhovateľom sa na cene nezhodli, chcel zistiť
znalcom aktuálnu hodnotu, pre zistenie ktorej ohliadka nehnuteľnosti bola nevyhnutná. Navrhovateľ
mal vedomosť o prítomnosti tohto znalca, trpel jeho zisťovania a merania po dobu dvoch dní, preto
mu muselo byť zrejmé, čo bolo účelom ohliadky. Nakoniec znalecký posudok podľa výpovede
odporcu v 1/ rade bol navrhovateľovi po jeho vyhotovení aj poskytnutý, a to na jeho žiadosť. Tu súd

poukazuje aj na výpoveď odporcu v 1/ rade na pojednávaní dňa 18.3.2013, kde uviedol, že navrhovateľ
ho po odkúpení pohľadávky žiadal, aby odkúpil aj ostatné ďalšie pohľadávky od banky v poradí, na
čo nepristúpil z dôvodu nadobudnutia podozrenia, pričom predtým uviedol, že sám N.. I. mu spôsob
predaja dobrovoľnou dražbou sám ponúkal. Po tom, čo odporca v 1/ rade oznámil začatie výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby listom z 8.2.2012, navrhovateľ namietal, že toto oznámenie

bolo doručené len navrhovateľovi N.. C. I. O. a nie N.. C. I. ako fyzickej osobe. Súd uvádza, že fyzická
osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia koná vo vlastnom mene /§ 2 Živnostenského
zákona/ a pokiaľ sa toto oznámenie dostalo do dispozície osoby N.. C. I., je bezvýznamné, či sa
s oznámením oboznámil ako fyzická osoba alebo ako podnikateľ, pretože pre účely § 151m ods. 1
Občianskeho zákonníka ide o tú istú osobu. Zákonná lehota uvedená v tomto ustanovení vzhľadom

na dátum oznámenia a dátum konania dražby bola dodržaná. Navrhovateľ reagoval na oznámenie o
začatí výkonu záložného práva listom doručovaným odporcovi v 1/ rade dňa 28.2.2012 /viď č.l. 9 p.v./.
Vzhľadom k tomu, že záložný veriteľ, ktorý navrhol predmetný výkon záložného práva bol z hľadiska
času najstarším záložným veriteľom, povinnosť v zmysle § 151ma odst. 1 Občianskeho zákonníka
oznamovať začatie výkonu záložného práva ostatným záložným veriteľom nebolo jeho povinnosťou.

Následne navrhovateľ namietal postup odporcu v 3/ rade ako dražobníka. Dňa 8.2.2012 odporca v
1/ rade ako navrhovateľ dražby a zároveň záložný veriteľ vydal v zmysle § 7 ods. 2 a § 16 ods. 4
zákona č. 527/2002 Z.z. v platnom znení vyhlásenie, že predmet dražby je možné dražiť a ďalej, že
záložným právom zabezpečená pohľadávka voči dlžníkovi je pravá, v špecifikovanej výške a podľa
vyššieuvedených údajov splatná. Pohľadávka bola identifikovaná z právneho titulu - zmluvy o úvere zo

dňa 3.3.2006 v znení dodatkov a zmluvy o postúpení pohľadávky z 30.1.2012, veriteľom je N.. Y. J.,
výška pohľadávky k 30.1.2012 bola 29.948,10 eur, z toho istina 29.199,68 eur, príslušenstvo 748,42
eur. Vo vyhlásení navrhovateľ dražby ďalej uviedol osobu dlžníka, vlastníka predmetu dražby, ťarchy
viaznúce na predmete dražby, predmet dražby, podmienky dražby. Údaje vo vyhlásení navrhovateľ
označil ako nepravdivé, pretože informoval odporcu v 1/ rade o právnych prekážkach, ktoré spochybňujú

splatnosť pohľadávky ako takej. Tak ako súd vysvetlil vyššie postúpenú pohľadávku je potrebné
považovať za pravú, jej výška bola bankou riadne špecifikovaná a niet pochybností o jej splatnosti /
vyhlásenie predčasnej splatnosti bankou/. Navrhovateľ dražby pritom preberal údaje o pohľadávke zo
zmluvy o postúpení pohľadávky, zmluvy o záložnom práve a zmluvy o účelovom úvere s dodatkami a ani
súd nemal pochybnosti o výške, pravosti a splatnosti pohľadávky. Uvedené vyhlásenie spĺňa náležitosti

v zmysle § 7 ods. 2 citovaného zákona.

Dňa 9.2.2012 bola uzavretá medzi odporcom v 1/ rade ako navrhovateľom dražby a odporcom
v 3/ rade ako dražobníkom zmluva o vykonaní dražby. V zmysle § 16 ods. 1, 2, 3 citovaného
zákona zmluva o vykonaní dražby musí mať písomnú formu, musí obsahovať označenie navrhovateľa
dražby, dražobníka, predmet dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny

dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohouje aj písomné vyhlásenie dražby, že predmet dražby je možné dražiť. Ak navrhovateľom dražby je
záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko,
trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou. Predmetná zmluva o vykonaní dražby

z 9.2.2012 obsahuje uvedené náležitosti. V zmluve je uvedený navrhovateľ dražby N.. Y. J., dražobník
Imagination plus, spol. s.r.o. Partizánske, predmet dražby je označený ako nehnuteľnosti v k.ú. L., a to
parcela č. XXX o výmere XXX m2, parcela č. XXX o výmere XXXX m2, stavba budovy ZŠ postavená
na parcele č. XXX v podiele 1/1, nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX v k.ú. L.. Ďalej je uvedené, že
predmet dražby je vo výlučnom vlastníctve N.. C. I. a je opísaný dôvod konania dražby ako uspokojenie

splatnej pohľadávky navrhovateľa dražby. Najnižšie podanie bolo dohodnuté vo výške ceny určenej
znaleckým posudkom v zmysle § 12 ods. 1 citovaného zákona. Minimálnym prihodením pre predmet
dražby bude čiastka 1000,- eur a ďalej zmluvné strany sa dohodli, že licitátor je oprávnený znížiť
najnižšie podanie o 50% v zmysle § 16 ods. 7 citovaného zákona. Predpokladané náklady dražby a
výška odmeny a spôsob jej určenia sú uvedené v čl. VI. zmluvy. Navrhovateľ namietal neplatnosť zmluvy
z dôvodu nedodržania písomnej formy a z dôvodu nedostatku náležitostí. Súd konštatuje, že predmetná

zmluva bola uzavretá v písomnej forme a má všetky povinné zákonné náležitosti tak, ako súd uviedol
vyššie, pričom dohoda o oprávnení licitátora znižovať najnižšie podanie je fakultatívnou náležitosťou
zmluvy, ktorej neuvedenie v zmluve nemôže byť sankcionované neplatnosťou /§ 16 ods. 10 citovaného
zákona/. Odporca v 1/ rade mal oprávnenie na uzavretie a podpísanie zmluvy o vykonaní dražby, a to
v súlade s § 16 ods. 1 citovaného zákona. V súvislosti s námietkou všeobecnej hodnoty pri namietaní

neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby, súd udáva, že určenie všeobecnej hodnoty nie je náležitosťou
zmluvy. Tvrdenia navrhovateľa, že N.. J. neprezentoval jeho záujem, ale realizoval faktický prepad
zálohu, je neopodstatneným tvrdením navrhovateľa. V čase uzatvorenia zmluvy o vykonaní dražby
nemohlo byť známe ani navrhovateľovi dražby ani dražobníkovi, aký záujem o dražené nehnuteľnosti
bude, koľko účastníkov dražby sa na dražbe zúčastní a s akými ponúkanými podaniami.

Dňa 9.2.2012 bolo vyhotovené oznámenie o dobrovoľnej dražbe, č. dražby č. 1/2012, v ktorom je
uvedený dražobník, navrhovateľ dražby, dátum konania dražby, čas, miesto, predmet dražby, opis
predmetu dražby, popis práv a záväzkov k predmetu dražby, údaje o znaleckom posudku, najnižšie
podanie, minimálne prihodenie, výška dražobnej zábezpeky, spôsob zloženia dražobnej zábezpeky,
platobné miesto a lehotu na zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob vrátenia zábezpeky, úhrada ceny

dosiahnutá vydražením, údaje o ohliadke predmetu dražby, podmienky účasti na dražbe pre právnické
osoby, podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, uvedenie notára, ktorý osvedčí priebeh
dražby a ďalej poučenie podľa § 17 ods. 1 písm. l/ citovaného zákona. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe
bolo doručené navrhovateľovi dna 23.2.2012 a v ten istý deň mu bol doručený aj znalecký posudok.
Dražobník pritom obe listiny doručoval poštou, pričom odovzdal listiny na prepravu dňa 9.2.2012 /

viď doručenky a podací hárok/. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri
dražieb dňa 10.2.2012 a v Obchodnom vestníku dňa 14.2.2012. V súvislosti s doručením oznámenia o
dobrovoľnej dražbe namietal navrhovateľ nedodržanie lehoty 30 dní na doručenie oznámenia o konaní
dražby a doručenia znaleckého posudku, ktoré mu boli doručené dňa 23.2.2012, teda 19 dní pred
dražbou a oznámenie o dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 14.2.2012, teda 29 dní pred

konaním dražby. Z nadpisu pod § 10 citovaného zákona je zrejmé, že zákon rozlišuje zasielanie
a doručovanie písomnosti, keď uvádza, že písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do
vlastných rúk, resp. iným upraveným spôsobom. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia
podľa osobitného predpisu, a to § 45 až 50 O.s.p.. V zmysle § 17 ods. 5 v spojitosti s § 17 ods. 3
citovaného zákona mal dražobník povinnosť zaslať oznámenie o dražbe dlžníkovi záložného veriteľa,

resp. vlastníkovi predmetu dražby 30 dní pred začatím dražby a v zmysle § 12 odst. 4 zákona mal
povinnosť zaslať vlastníkovi predmetu držby znalecký posudok v lehote 30 dní pred dňom konania
dražby. Uvedené zákonné ustanovenia spájajú počiatok plynutia týchto zákonných lehôt nie od momentu
doručenia uvádzaných písomností, ale viažu ju k povinnosti zaslať tieto písomnosti. Dražobník obe
listiny dalnapoštovúprepravu,tedazaslaldňa9.2.2012, t.j.vzákonnejlehote.Navrhovateľsíceprevzal

tieto písomnosti až dňa 23.2.2012, avšak nevysvetlil dôvod, prečo si ich na pošte nevyzdvihol skôr.
Občiansky súdny poriadok pritom upravuje spôsoby doručovania písomností v zmysle § 45 až 50 O.s.p.
O.s.p. pritom osobitne rozlišuje zákonné lehoty pri zasielaní súdnych písomností a zákonné lehoty, ktoré
sa viažu na doručenie, ako napr. na odoslanie rozhodnutí /§ 75 ods. 9 O.s.p., § 157 odd. 5 O.s.p./ a
zákonné lehoty, ktoré plynú od doručenia, ako napr. § 172 ods. 1 O.s.p. a podobne. Súd konštatuje, že

keby chcel zákonodarca viazať počiatok plynutia lehoty až od momentu doručenia listiny adresátovi, bolo
bytovzákonejasneupravenétak,akojetovinýchprávnychpredpisoch. Jepravdou,žeuvedenálehotamá slúžiť napríklad k podaniu návrhu na predbežné opatrenie, ak chce dlžník alebo vlastník predmetu
zamedziť výkonu dražby, ale zároveň táto lehota má slúžiť aj dlžníkovi napríklad na prípadné vyplatenie
dlhu za účelom predídenia dražby. Navrhovateľ síce návrh na predbežné opatrenie v tejto lehote podal,

avšak pre vady konania vo veci samej nebolo predbežné opatrenie vydané. K zaplateniu dlhu veriteľovi
nepristúpil, a takýto úmysel ani zjavne nemal. Okrem toho súd udáva, že i prípadné nedodržanie tejto
zákonnej lehoty o pár dní, by nebolo v tomto prípade bez ďalšieho takým porušením zákona a následne
ktorým by bol navrhovateľ dotknutý na jeho právach, aby to založilo dôvod neplatnosti dražby v zmysle
§ 21 ods. 1 citovaného zákona. Oznámenie o dražbe doručil dražobník na zverejnenie v Obchodnom

vestníku bez zbytočného dokladu, čoho dôkazom je, že dražba bola zverejnená dňa 14.2.2012, pričom
zákon k tejto povinnosti neviaže žiadnu určitú lehotu. Navrhovateľ ďalej namietal, že v oznámení o
dražbe neuviedol dražobník ako druhú možnosť zložiť dražobnú zábezpeku aj u notára, čím porušil § 14
citovaného zákona. V oznámení o dražbe je uvedený ako spôsob zloženia dražobnej zábezpeky prevod
na bankový účet dražobníka najneskôr 24 hodín pred zahájením dražby s preukázaním potvrdenia o
úhrade týmto alebo zákonom povoleným spôsobom alebo vo forme bankovej záruky. Je pravdou, že

v zmysle § 14 ods. 1 citovaného zákona dražobník je povinný umožniť aj spôsob zloženia dražobnej
zábezpeky do notárskej úschovy a nie priamo dražobníkovi. V konaní však nebolo preukázané, že
účastník dražby by sa domáhal zloženia dražobnej zábezpeky týmto spôsobom a že dražobník tento
spôsob neumožnil. Išlo by o porušenie práv dražobníka a nie navrhovateľa, preto námietka navrhovateľa
ako vlastníka predmetu dražby nie je na mieste. Opis predmetu dražby v oznámení o dražbe vychádza

zo znaleckého posudku a LV č. XXXX k.ú. L., pričom navrhovateľ nepreukázal ako boli dotknuté jeho
práva pri takto uvedenom opise predmetu dražby.

Zrejme najzávažnejšou námietkou navrhovateľa bolo použitie znaleckého posudku č. 12/2012 znalca
N.. H. T. zo dňa 24.1.2012 pre účely dražby. V zmysle § 12 ods. 1 citovaného zákona dražobník
zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o

nehnuteľnosť a v iných prípadoch, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom v
zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom posudok
nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Podstata námietok navrhovateľa spočívala
v tom, že znalecký posudok mu bol doručený dňa 23.2.2012, t.j. 19 dní pred dražbou, čím bolo
porušené ustanovenie § 12 ods. 4 citovaného zákona. Z dokazovania, a to výsluchu odporcu v 1/

rade však vyplynulo, že po vypracovaní posudku tento poskytoval navrhovateľovi a je teda zrejmé,
že navrhovateľ obsah posudku poznal ešte pred jeho doručením dražobníkom. Tak ako súd vysvetlil
vyššie, aj v tomto prípade viaže zákon počiatok plynutia lehoty na moment zaslania znaleckého posudku
a nie jeho doručenia. Pokiaľ by bolo účelom tohto ustanovenia poskytnúť vlastníkovi predmetu dražby
dostatok času na preskúmanie posudku a následné rozhodovanie o ďalších právnych krokoch, má

dodržanie tejto lehoty význam. Navrhovateľ aj v skrátenej lehote 19 dní pred termínom konania
dražby doručoval upozornenie a nesúhlas s posudkom tak navrhovateľovi dražby, ako aj samotnému
znalcovi a zároveň podal aj návrh na predbežné opatrenie, ktoré predbežné opatrenie však bolo
zamietnuté nie z dôvodu jeho oneskoreného podania pokiaľ by bola dražba už prebehla, ale z iných
procesných dôvodov. V tejto súvislosti preto súd udáva, že ani uvedená okolnosť nemohla znamenať

takú ujmu na právach navrhovateľa, ktorá by spôsobila neplatnosť dražby. Súd ďalej zastáva právny
názor, že dražobník si povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom splnil tým,
že považoval predložený znalecký posudok navrhovateľom dražby zo dňa 24.1.2012 za postačujúci.
Zo zákona nevyplýva povinnosť, aby znalecký posudok zabezpečoval a vyhotovoval vo svojej réžii
priamo dražobník. Znalecký posudok č. 12/2012 z 24.1.2012 bol vypracovaný znalcom z odboru

stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý je zapísaný aj v zozname súdnych znalcov, už z
úvodnej strany posudku je zrejmé, že je vypracovaný v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku, a to pre účely prevodu práv k nehnuteľnosti. Z výsluchu znalca ako svedka
v danej veci vyplývajú okolnosti ohliadky nehnuteľností, o ktorej mal vedomosť navrhovateľ. Znalec
zotrval na stanovenej všeobecnej hodnote, pričom uviedol, že žiadna pôvodná projektová a ani iná

dokumentácia k nehnuteľnostiam sa nezachovala. Je zrejmé, že dôležitým údajom je údaj o veku
stavby, pričom znalec vychádzal z roku, kedy bola daná do užívania, a to 1902, pričom uvádzal, že bola
aktívne využívaná a udržiavaná do roku 2005 a prešla niekoľkými rekonštrukciami a jej predpokladaná
životnosť vzhľadom k stavu konštrukcií, použitým materiálom a rekonštrukciám je 150 rokov. Ďalej
uvádzal, že v čase ohliadky budova nebola využívaná a vyžaduje rozsiahlu opravu. S prihliadnutím

na zistený technický stav, vek stavby, vykonanie prístavby v roku 1947, oplotenie pozemku, kopanú
studňu, vonkajšie úpravy stanovil znalec metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu staviebna 46.078,92 eur a všeobecnú hodnotu pozemkov na 28.789,22 eur, teda spolu 74.900,- eur. V zmysle
uvedeného podľa názoru súdu mohol dražobník použiť predložený znalecký posudok pre účely zaistenia
ohodnotenia predmetu dražby v danom čase a mieste, pretože zákon takýto postup nevylučuje. Pokiaľ

ide o opísanie nehnuteľnosti, jej príslušenstva, súd udáva, že opis základnej budovy, drobnej stavby,
prístavby a vonkajších úprav zodpovedá opisu budovy a príslušenstva aj v iných posudkoch, preto nie
je zrejmé, čo touto námietkou navrhovateľ namietal. V súvislosti so zabezpečením znaleckého posudku
preto nebolo potrebné vykonávať ohliadku nehnuteľností v zmysle § 12 ods. 2 zákona. Súd prisvedčuje
tvrdeniu odporcu v 3/ rade, že k tomuto nepristúpili jednak pre neexistenciu žiadnych pochybností o

znaleckom posudku a z dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania ďalších nákladov dražby. Rovnako zo
zákona nevyplýva povinnosť dražobníka zisťovať ekonomickú a právnu históriu draženej nehnuteľnosti
a povinnosť popri existencii znaleckého posudku zisťovať cenu prieskumom trhu s realitami. Podľa
navrhovateľa bola hodnota nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom neobjektívne výrazne pod jej
skutočnú všeobecnú hodnotu, bola vydražená pod minimálnu hodnotu stanovenú zákonom. Poukázal
na všeobecnú hodnotu totožných nehnuteľností stanovenú znaleckým posudkom č. 5/2010 z 2.6.2010

znalcom N.. L. I., ktorý posudok bol vypracovaný pre účel - k zriadeniu záložného práva, a to v sume
161.000,- eur, pričom znalec vychádzal z veku stavby rok 1947. Ďalej všeobecná hodnota nehnuteľnosti
stanovená znaleckým posudkom č. 74/2010 znalcom N.. Y. U. zo dňa 4.6.2010 bola vo výške 205.000,-
eur. Aj tento posudok bol robený pre účely zriadenia záložného práva a pri stavbe školy sa vychádzalo,
že bola postavená a daná do užívania v roku 1947. Podľa názoru súdu tieto posudky ako listinné dôkazy

vážnym spôsobom nespochybnili všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovenú znaleckým posudkom
č. 12/2012. Ide o posudky z júna 2010, teda nemožno hovoriť o aktuálnej cene v čase konania dražby.
Posudky boli robené pre účel zriadenia záložného práva a nie pre účely prevodu nehnuteľností, čo
môže tiež vyvolávať pochybnosti. V oboch posudkoch sa vychádzalo z veku stavby roku 1947, pričom
v konaní bolo preukázané, že stavba školy bola postavená v roku 1902, počas vojny nebola zbúraná

a postavená nanovo ako tvrdil navrhovateľ. Práve naopak zo Základného listu Ministerstva dopravy
a verejných prác, rezort verejných prác - Správa budov, ktoré bolo súčasťou posudku č. 12/2012
vyplýva, že budova je z kameňa, stavba vznikla v roku 1902, od tohto roku budovu udržuje obec
a celkový stav budovy v roku 1943 bol stanovený ako uspokojivý. Z výňatku zo školskej kroniky,
o ktorej autenticite nemal súd pochybnosti, vyplýva zápis, podľa ktorého škola bola strediskom, v

ktorom sa sústreďovalo a ubytovalo vojsko, neskoršie i vojenská nemocnica. Pri tomto bolo školské
zariadenie a inventárne predmety a učebné pomôcky zničené. Školská budova z roku 1902 bola
zásahmi z kanónov tak zničená, že oprava celej budovy stála 218.000,- Kčs a vnútorného zariadenia
51.260,- Kčs. Školský rok sa začal dňa 3.9.1945. Berúc do úvahy oba listinné dôkazy je zrejmé, že
budova školy bola postavená v roku 1902, v dôsledku vojnových udalostí bola poškodená, preto bolo

obmedzené vyučovanie v roku 1945 a v roku 1946 bola vykonaná oprava školskej budovy, čo vyplýva
zo zápisu z kroniky. Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že škola bola postavená v roku 1947
a v konaní bolo svedecky aj spochybnené potvrdenie o veku stavby vystavené Obecným úradom v
L. dňa 2.6.2010 N.. T., ktorý takýmto údajom nikdy ani nedisponoval. Je zrejmé, že vek stavby je
určujúcim kritérium pre ustálenie opotrebenia budovy. Z posudku N.. T. pritom vyplýva, že tento zisťoval

aktuálny technický stav nehnuteľností, zúčastnil sa ohliadky nehnuteľností a v rámci nej zisťovania aj
stupňa opotrebenia, konštatoval vykonanie opravy v povojnových rokoch, prístavbu ku školskej budove,
poukazoval na plánovanú rekonštrukciu a nevyhnutnosť opravy budovy. Projektová dokumentácia a
listiny spojené s vydaným stavebným povolením pre účely rekonštrukcie budovy školy nemohli byť
podľa názoru súdu podstatnými dokumentmi pre znalecký posudok, pretože tieto boli robené za účelom

rekonštrukcie a zrejme dokumentovali len aktuálny stav. Okrem toho súd dáva do pozornosti, že v čase
vypracovania znaleckého posudku N.. T. pribudli v rámci tiarch ďalšie záložné práva k nehnuteľnostiam,
čo taktiež mohlo ovplyvniť znalca pri stanovovaní koeficientu pre stanovenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti metódou polohovej diferenciácie. Podľa názoru súdu vo veci nebolo potrebné vykonať
navrhovateľom navrhované znalecké dokazovanie na zisťovanie rozsahu rekonštrukcie budovy, resp.

zabezpečenie agendy zo stavby opravy v tejto škole v roku 1946. Znalecký posudok č. 12/2012 zachytil
aktuálny technický stav a tento slúžil ako podklad pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností
aj pre účely dražby, čo je rozhodujúce pre potreby prejednávanej veci. Z rovnakých dôvodov súd
nevykonal navrhovanú ohliadku nehnuteľností. Navrhovateľ ďalej v priebehu konania za účelom vyvrátiť
hodnovernosť vyhotoveného znaleckého posudku predložil Odborné vyjadrenie OV 40/2013 znalca N..

J. V., pričom znalec určil opotrebenie stavby, použil analytickú metódu a stanovil výslednú sumárnu
technickú hodnotu stavby na 108 535,76 eur. Uvedený posudok spochybnil odporca v 1/ a odporca
v 3/ rade s tým, že sám znalec uvádza, že jednoznačné zatriedenie stavby z hľadiska veku nie je
možné. Súd udáva, že použitie najvhodnejšej metódy pri znaleckej úlohe je vecou znalca. Úlohouznalca Ing. T. bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností v aktuálnom čase, pričom tento znalec
nestanovoval ako znaleckú úlohu opotrebenie stavby. Dôležitým kritériom pre stanovenie všeobecnej
hodnoty a následne i predajnej ceny je ďalej aj existencia záložných práv, ktoré sa k nehnuteľnostiam

viazali, pretože v čase dražby pribudli ďalšie ťarchy, a to exekučné záložné právo súdneho exekútora
T.. Y. G. vo veci Ex 954/2011 a 956/2011, ktoré mohli aj hodnotu nehnuteľností a záujem o ňu výrazne
znížiť. Je potrebné vidieť, že ani znalecký posudok zaistený dražobníkom nie je určením ceny predmetu
dražby, pretože táto cena sa tvorí ako priesečník dopytu a ponuky priamo na dražbe. Vzhľadom na to,
že na dražbe sa zúčastnil jediný účastník dražby, a to odporkyňa v 2/ rade, nikto iný neprejavil ani len

záujem o ohliadku nehnuteľností, možno len veľmi ťažko predpokladať, že nehnuteľnosti by sa vydražili
za vyššiu cenu. Súdu je zrejmé, že všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom
tvorí najnižšie podanie a od neho sa potom odvíja maximálne možné zníženie najnižšieho podania,
avšak súd z dôvodov vysvetlených vyššie nepovažoval znalecký posudok N.. T. za nespôsobilý pre
účely dražby. Výpočty navrhovateľa o minimálnej výške najnižšieho podania po roku a trištvrte od
konania dražby sú len hypotetické. Navrhovateľ práve v tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie

ESĽP vo veci Kanala vz. Slovensko. Rozsudkom z 10. júla 2007 Súd vo vzťahu k podstate sťažnosti
konštatoval, že došlo k porušeniu článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru z dôvodu, že časť nehnuteľnosti vo
vlastníctve sťažovateľa bola v exekučnom konaní predaná za podstatne nižšiu cenu, ako bola jej trhová
hodnota. Zákon totiž umožnil spoluvlastníkovi tejto nehnuteľnosti prednostne získať podiel sťažovateľa
za cenu určenú na základe cenového predpisu. Sťažovateľ tak prišiel o šancu, aby bol jeho podiel na

nehnuteľnosti predaný na dražbe za trhovú cenu, čím by došlo k splateniu jeho dlhov vo väčšej miere.
Takýmto spôsobom podľa názoru Súdu nebola dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi všeobecným
záujmom a záujmami jednotlivca. Súd znovu uvádza, že vzhľadom na skutkové okolnosti v uvedenej
veci je poukaz na toto rozhodnutie nenáležitý.

Ďalej navrhovateľ namietal skutočnosť, že dražbu ako takú nie je možné uskutočniť, keď sa zúčastní len

jeden záujemca o predmet dražby ako účastník dražby, pretože len konkurencia viacerých účastníkov
dražby vytvára trhovú cenu /prienik a koreláciu viacerých záujmov/. Pre tento účel predložil navrhovateľ
znalecký posudok č. 94/2013 z 17.4.2013 vyhotovený Znaleckým ústavom PKF s.r.o. Bratislava k
pravidlám dražby ako takej. Súd udáva, že nemôže byť prijateľný názor, podľa ktorého úspešná môže
byť len dražba, na ktorej sa zúčastní viac účastníkov dražby. Zo znenia § 2 písm. a/ vyplýva, že dražbou

je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby
konania na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb
prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá
urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby. Zo
znenia definície dražby a ani z § 20 citovaného zákona nevyplýva zákonný predpoklad úspešnej dražby

účasť viac ako jedného účastníka dražby. Pri takomto názore by dochádzalo v praxi k znemožneniu
výkonu dobrovoľnej dražby, keď často prejaví záujem o dražené nehnuteľnosti len jedna osoba,
ktorá by neexistenciou ďalších záujemcov mala znemožnené uchádzať sa o predmet dražby. Ani pri
dražbe nehnuteľností podľa Exekučného poriadku /§ 144 a nasl. ustanovení Exekučného poriadku/ sa
nevyžaduje účasť dvoch a viac dražiteľov, pričom je bežnou praxou, že príklep je udeľovaný práve

len jedinému záujemcovi. Súd sa preto nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že dražba môže byť z
pohľadu vlastníka predmetu dražby úspešná len pri účasti viacerých záujemcov. Je potom len logické,
že takýto jediný účastník dražby pokiaľ nemá žiadnu konkurenciu, pristúpi k urobeniu podania až pri
maximálnom zmluvne dohodnutom znížení minimálneho podania. Ani ďalšia námietka navrhovateľa,
že dražila osoba blízka navrhovateľovi dražby, čo muselo byť známe dražobníkovi, spôsobilo neplatnosť

dražby spôsobuje neplatnosť dražby z dôvodov ako popisuje navrhovateľ. Zákon v § 5 ods. 7 vylučuje
akoúčastníkadražbylenosobudražobníkaazamestnancovdražobníkaaďalšieosoby,ktorémajúurčitý
vzťah k dražobníkovi a samozrejme vylučuje z dražby dlžníka. Zákon v zásade nevylučuje, aby dražil
a bol účastníkom dražby dokonca aj sám navrhovateľ dražby. Je nedôvodná námietka navrhovateľa, že
odporkyňa v 2/ rade dražiť nemohla, pretože bola osobou blízkou navrhovateľovi dražby, ktorý uzatváral

zmluvu o vykonaní dražby s dražobníkom. I keď je zrejmé, že medzi odporkyňou v 2/ rade a odporcom v
1/ rade bol blízky vzťah už v čase dražby, čo navrhovateľ preukázal, avšak táto skutočnosť sama o sebe
nie je porušením žiadneho zákonného ustanovenia. Odporca v 3/ rade ako dražobník pritom vylúčil, že
by poznal a mal nejaký vzťah k odporkyni v 2/ rade a táto skutočnosť nebola ani nepreukázaná. Súd
udáva, že predmetná dražba bola zákonom predpísaným spôsobom zverejnená /§ 17 ods. 3 a ods.

7/ a nad rámec zákona i na internete - sociálnej sieti FACEBOOK. Nebolo preukázané, že by niekomu
bolo znemožnené byť účastníkom dražby v zmysle § 5 ods. 1 citovaného zákona. Ako súd uviedolvyššie za stavu, že sa dražby zúčastnila len odporkyňa v 2/ rade, táto sledovala vlastný záujem, a to
urobenie najnižšej možnej ponuky. Námietka navrhovateľa, že dražobník realizoval prihodenie /zníženie
ceny/ príliš rýchlo, čím porušil zásadu hospodárnosti, je taktiež neopodstatnená. V oznámení o dražbe

je uvedené najnižšie podanie 74.900,- eur, minimálne prihodenie 1000,- eur, pričom pri dražbe bolo
znižované najnižšie podanie podľa internej dohody zamestnancov dražobníka a licitátora o 5.000,- eur
až na sumu minimálneho podania, čo vyplýva aj z notárskej zápisnice č. N 99/2012, Nz 9188/2012 z
14.3.2012. Dohoda o znížení minimálneho podania o 50% je obsiahnutá v zmluve o vykonaní dražby, a
to v bode V. bod 4. V zmysle § 20 ods. 10 citovaného zákona ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži

licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. V zmluve o vykonaní dražby
je v čl. V. dohodnutá podmienka priebehu dražby tak, že najnižším podaním je cena určená znaleckým
posudkom,minimálnymprihodením ječiastka1000,- euralicitátorjeoprávnenýznížiťnajnižšiepodanie
o 50%, čo je vyjadrenie čiastky zníženia najnižšieho podania. Takáto dohoda je možná na základe
§ 16 ods. 6, 7 citovaného zákona, podľa ktorého najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako polovica
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Pokiaľ účastníci zmluvy o vykonaní dražby

uzavreli takúto dohodu o znížení najnižšieho podania, je v medziach uvedených zákonných ustanovení
pokiaľ licitátor znižoval podania o 5000,- eur až na sumu minimálneho zníženia a pokiaľ účastníčka
dražby urobila ponuku až pri zníženom najnižšom podaní o 50% z hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom, nemôže byť takýto postup nezákonný. Zníženie ceny pri dražbe nehnuteľností
na takúto úroveň predpokladá aj § 145 ods. 1 Exekučného poriadku. Spochybnenie takéhoto spôsobu

zníženia najnižšieho podania navrhovateľom nie je namieste. Pokiaľ zákon predpokladá vydraženie
až na úrovni zníženia najnižšieho podania o 50% a pokiaľ v skutočnosti prebehla dražba tak, že
dochádzalonadražbeajkpostupnémuznižovaniunajnižšiehopodaniao5.000,-eur,nemoholbyťtakýto
postup v rozpore so záujmami navrhovateľa. Vo všeobecnosti nemožno takýto postup hodnotiť ako
nezákonný, keď tak ako vysvetlil licitátor postupné znižovanie je na prospech vlastníka predmetu, keď

pri účasti viacerých záujemcov môže byť urobené podanie pred samotným poklesom podania až na
najnižšiu možnú úroveň. Ďalšie námietky navrhovateľa o tom, že dražobník nemohol dojednať odmenu
pred termínom odovzdania nehnuteľností, resp. že mu bola doručená notárska zápisnica o vykonaní
dražby bez podpisu notárom nie sú takým porušením zákona, ktoré by spôsobili ujmu na právach
navrhovateľa, preto sa súd nimi ani nezaoberal. V zmysle § 25 ods. 2 citovaného zákona bola odmena

dojednanávmedziachtohtozákonnéhoustanovenia,pričomzákonbližšienezakazujenároknaodmenu
ešte pred samotným odovzdaním nehnuteľností. Nevykonanie ohliadky pre prípadných záujemcov o
nehnuteľnosť za situácie, že nikto sa o nehnuteľnosti nezaujímal, nie je taktiež podstatné pre ďalší
priebeh konania dražby. Nemožno žiadať od dražobníka, aby sa v určený deň ohliadky dostavil na
predmetnúnehnuteľnosť,keďneprejaviloohliadkuniktozáujemaani stanovenietelefonickéhokontaktu

prípadných záujemcov o ohliadku nie je porušením zákona. Odporkyňa v 2/ rade pritom potvrdila, že
o ohliadku nehnuteľnosti nemala záujem, pretože ich poznala. V spise odporcu v 3/ rade sa nachádza
Notárska zápisnica č. N 99/2012 z 14.3.2012 a táto je riadne podpísaná osobou notára T.. T. P., pričom
súd nezistil, že by neobsahovala všetky podstatné náležitosti notárskej zápisnice. Doručenie notárskej
zápisnice navrhovateľovi bez podpisu notára je len formálnym nedostatkom, ktorý nemohol spôsobiť

navrhovateľovi žiadnu ujmu na jeho právach. Ostatné tvrdenia navrhovateľa sú len vyjadrením jeho
osobného postoja k dražbe a nie sú podstatné pre skutkový stav veci.

Zhrnujúc horeuvedené súd záverom konštatuje, že podstatou každého záložného práva je zabezpečiť
a uspokojiť sa zo zálohu, ak dlh nie je riadne a včas splneným, s čím záložca musí počítať. Výkon
záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách je jeden z najúčinnejších prostriedkov

vymožiteľnosti práva. Prioritou dobrovoľnej dražby nemá byť predaj draženej veci za každú cenu, ale
uspokojenie veriteľa. V celom procese výkonu záložného práva má dlžník priestor na splnenie svojho
dlhu. V danej veci navrhovateľ ako dlžník si bol vedomý, že svoje povinnosti z úverovej zmluvy
dlhodobo neplní, k splneniu zosplatneného úveru nepristúpil ani v procese výkonu dobrovoľnej dražby.
Dražobník informáciu o dražbe zverejnil v rámci všetkých dostupných a zákonom predpísaných

publikačných zdrojov. O nehnuteľnosť neprejavil záujem okrem vydražiteľky - odporkyni v 2/ rade
nikto, k nehnuteľnostiam sa viažu viaceré záložné práva. Navrhovateľ pritom účinne nevyužil
možnosť preventívne zabrániť dražbe podaním riadneho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Vyslovenie neplatnosti už uskutočnenej dražby môže súd len za preukázania porušenia zákonných
ustanovení, ktoré zároveň znamenajú ujmu na právach osoby, ktorá sa neplatnosti dovoláva. Podľa

názoru súdu navrhovateľ takéto porušenie zákona nepreukázal. Je potrebné však uviesť, že dražobník,
teda odporca v 3/ rade postupoval na prvý pohľad až „prirýchlo“ vzhľadom na dátum uzavretia zmluvyo výkone dražby, termín konania prvej dražby, ktorá bola hneď v prvom kole úspešná. Drobné zrejmé
nesprávnosti a pochybenia však podľa názoru súdu nemohli spôsobiť neplatnosť dražby. Súd preto
návrh v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o druhý určovací návrh, a to určenie, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností, súd udáva,
že na takomto určení nemal navrhovateľ naliehavý právny záujem. Prípadným určením neplatnosti
dražby by sa obnovil právny stav pred dražbou, t.j. vlastnícke právo navrhovateľa. Je evidentné, že
k ďalšiemu prevodu alebo prechodu vlastníctva na inú osobu ako odporkyňu v 2/ rade nedošlo, preto
vyslovenie neplatnosti dražby by bolo dostatočným právnym prostriedkom ochrany navrhovateľa. Takýto

určovací výrok by bol nadbytočný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní boli úspešní odporcovia, preto
im prináleží náhrada trov konania, ktoré je povinný nahradiť navrhovateľ. Odporcovi v 1/ rade vznikli
trovy konania trovami právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, a to
za 3 úkony právnej služby á 60,07 eur v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky, a to prevzatie veci, účasť na
pojednávaní 13.5.2013, písomné vyjadrenie vo veci samej z 8.7.2013, 3 x réžijný paušál po 7,81

eur a 1 úkon právnej služby á 61,87 eur za účasť na pojednávaní dňa 10.2. 2014, 1x réžijný paušál
á 8,04 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia sú u odporcu v 1/ rade vo výške 273,55 eur.

Odporkyňa v 2/ rade náhradu trov konania neuplatnila.

Odporcovi v 3/ rade vznikli trovy trovami právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
platnom znení , a to za úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2012 podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v sume 58,69 eur /
§ 11 ods. 1 vyhlášky/

- písomné podanie na súd z 21.8.2012 - vyjadrenie k návrhu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky
58,69 eur

- účasť na pojednávaní dňa 18.3.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky spolu s DPH vo výške

72,08 eur

- náhrada za stratu času - Partizánske Prievidza a späť 2x1/2-hodina á 13,01 eur v zmysle § 17 ods.
1 vyhlášky, spolu 26,02 eur

- cestovné v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách - Partizánske - Prievidza a späť
60 km, spotreba 8,2 l na 100 km pri cene benzínu 1,513 eur/liter, spolu 7,44 eur

- amortizácia motorového vozidla 60 km pri 0,183 eur/km, spolu 10,98 eur

- účasť na pojednávaní dňa 13.5.2013 v dobe trvania 2,5 hod. 2 x 72,08 eur + DPH, spolu 144,16 eur

- náhrada za stratu času Partizánske Prievidza a späť pri účasti na pojednávaní 13.5.2013 2x 1/2 hodina
á 13,01 eur, spolu 26,02 eur

- cestovné za cestu v deň 13.5.2013 - náklady na pohonné hmoty 8,2 l na 100 km pri 60 km a cene

benzínu 1,476 eur /liter, spolu 7,26 eur a amortizácia 60 km á 0,183 eur /km, spolu 10,98 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 10.2.2014 + DPH vo výške 74,24 eur

- náhrada za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 10.2. 2014 2x1/2 hodina á 13,40
eur, spolu 26,80 eur

- cestovné za cestu v deň 10.2.2014 pri počte km 60, spotrebe 8,2 l na 100 km, pri cene benzínu 1.434

eur za liter, spolu 7,06 a amortizácia pri 60 km á 0,183 eur/km spolu 10,98 eur,- réžijné paušály 2x 7,63 eur a 3x 9,81 spolu s DPH, 1x á 8,04 eur s DPH, spolu 53,01 eur

Celkové trovy odporcu v 3/ rade predstavujú 594,41 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, štvormo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./