Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/76/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113010751
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4113010751.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej a z prísediacich
Anny Mikušovej a Viery Záujecovej v trestnej veci obžalovaného U. G. pre obzvlášť závažný zločin
vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno b), d), odsek 4 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a), d), f), i) Trestného zákona, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14
odsek 1 Trestného zákona , na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 29. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

U. G. W. P. Á. S., E. XX.XX.XXXX K. Š.,
J. I. Š., D. XXX/XX,
toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na
výkon väzby Leopoldov,

sa uznáva vinným, že :
(spolu s obžalovanými I. Š., Z. B.A., I. G., A. B., Z. Z., O. Z., J. A. v trestnej veci vedenej na Okresnom
súde Nitra sp. zn. 2T 16/2011 a právoplatne odsúdeným B. G. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.
zn. 2T 16/2011 zo dňa 03.07.2013, právoplatným dňa 12.09.2013)

po tom ako I. Š. pre predchádzajúci konflikt s poškodeným na presne nezistenom mieste v okrese

Topoľčany v priebehu mesiaca máj roku 2008 navrhol a následne naplánoval spolu s B. G. W. F. U.
G., Z. B. W. I. G. únos poškodeného O. A.Š., ktorého mal I. Š. pôvodne v úmysle usmrtiť, zavolali J.
A. W. Z. Z., ktorí striedavo v čase od 08.00 hod. do 10.00 hod. v dňoch 04.06.2008 až 06.06.2008
pozorovali dom O. A. E. Q. O.. A. Č.. XXXX/XX K. J. a dňa 06.06.2008 okolo 08.00 hod. telefonicky
nahlásili jeho odchod z miesta bydliska obžalovanému U. G. a B. G., A. B. W. I. G., ktorí čakali pripravení
v osobnom motorovom vozidle Š. F. T. C.: Z. XXX T. na ceste medzi Topoľčanmi a Partizánskym, pričom
obžalovaný U. G. W. A. B. boli oblečení v uniformách dopravnej polície a B. G. W. I. G. ozbrojení

dvoma samopalmi v odevných doplnkoch policajnej zásahovej jednotky s označením POLÍCIA, ktoré
oblečenie zabezpečil Z. B., následne po uvedenom telefonáte všetci štyria nasadli do spomínaného
osobného motorového vozidla a v čase od 08.15 hod. do 08.30 hod. na štátnej ceste číslo I/64 v obci
Horné Chlebany, obžalovaný U. G. W. A. B. zastavili za účelom fingovanej policajnej kontroly vozidlo
zn. A. I. A., C.: J. XXX I., ktoré viedol poškodený O. A., toho pod zámienkou vykonania kontroly prinútili
vystúpiť z vozidla a následne ho I. G. W. B. G. znehybnili, spútali, dali mu na hlavu vrece, naložili

do auta a všetci štyria O. A. odviezli motorovým vozidlom zn. Š. F. T., C.: Z., ktorej robil doprovod
Z. B. na aute Š. L., nezisteného EČ na chatu v rekreačnej oblasti Duchonka, kde pod hrozbou jeho
zabitia ho prinútili telefonicky sa skontaktovať s družkou D. I. s tým, aby k mestu Trenčín priniesla z
ich domu všetky peniaze, následne ešte v uvedený deň v čase medzi 12.00 až 13.00 hod. od nej na
základe telefonických pokynov, prevzali na parkovisku pred OD Billa K. I. E. I. sumu cca 3.000.000,- Sk
(99.581,75 €) sčasti v slovenských korunách a sčasti v eurách, kde jej bolo na mieste oznámené, že
žiadajú zaplatiť ďalších 5.000.000,- Sk (165.969,59 €) s tým, že podľa ďalších telefonických inštrukcií

mala uvedenú sumu doniesť vo večerných hodinách do mesta Handlová, kde si však vzhľadom namonitorovanie priestoru políciou už požadované peniaze nikto neprevzal. I. Š. spolu s I. G. spútaného
poškodeného O. A. následne previezli na vozidle zn. Š. F. C.: Z. XXX T. na chatu rodičov Z. Z. W. O.E. Z.
v katastrálnom území obce G. K., kam sa následne dostavil Z. Z., ktorý poškodeného O. A. za sľubovanú

finančnú odmenu vo výške 30.000,- Sk (995,84 €) strážil a v ranných hodinách dňa 07.06.2008 ho I. Š.
spolu s O. Z. zaviedli k už vykopanému hrobu v priľahlom horskom teréne, ktorý vopred I. Š. pripravil pre
O. A., kde nakoniec I. Š. od naplánovaného usmrtenia poškodeného upustil, tento bol naďalej spútaný a
striedavo bratmi O.E. W. Z. Z. strážený na ďalšej chate s názvom „Q. C. K. K. A. A. až do doobedňajších
hodín dňa 11.06.2008, kedy bol poškodený O. A. prepustený I. Š. na slobodu,

t e d a:

iného uniesol a hrozbou jeho usmrtenia si od tretej osoby vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej
povahy, ktorý čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, násilím, lsťou a organizovanou
skupinou, týmto činom získal pre seba a iné osoby značný prospech a svojim konaním bezprostredne

smerujúcim k dokonaniu trestného činu mal v úmysle získať pre seba a iné osoby i majetkový prospech
veľkého rozsahu,

t ý m s p á c h a l :

obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3
písmeno a) Trestného zákona ako dokonaný a v odseku 4 písmeno a) Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), d), f), i) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 186 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky počas ktorého bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek

1 písmeno a), b), c) Trestného zákona.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému, aby poškodenému maloletému O.
A. E.. XX.XX.XXXX k rukám opatrovníčky maloletého D. I., E.. XX.XX.XXXX, bytom J., ul. W. XXXX/X,
nahradil spoločne a nerozdielne spolu s obžalovanými v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra

sp. zn. 2T 16/2011 I. Š., Z. B., I. G., A. B., Z. Z., O. Z., J. A. a právoplatne odsúdeným B. G. Rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T 16/2011 zo dňa 03.07.2013, právoplatným dňa 12.09.2013, spôsobenú
škodu vo výške 71 200,96 eur (2 145 000 Sk).

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkazuje D. I., E.. XX.XX.XXXX, I. J., Q.. W. XXXX/X

opatrovníčku maloletého O. A., E.. XX.XX.XXXX so zvyškom jej nároku na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k únosu O.. A. došlo dňa 06.06.2008 na ceste smerom z
Topoľčian na Partizánske, kde obžalovaní pod zámienkou policajnej kontroly poškodeného spacifikovali,

spútali odviezli na chatu na Duchonke a pod hrozbou jeho likvidácie si vyžadovali výkupné, ktoré
aj prevzali a žiadali ďaľšie výkupné. Pod tlakom okolností spočívajúcich v zainteresovaní polície od
dokonania činu upustili a poškodeného odovzdali obžalovanému I.. Š., ktorý ho plánoval zlikvidovať.
Š. od svojho plánu napokon upustil a poškodeného A. po dohode prepustil. Dňa 13.06.2008 v Nitre na
polícii poškodený A. vypovedal o okolnostiach únosu a označil ako organizátora únosu obžalovaného

B. K., ktorý ho držal na chate spolu s obžalovanými bratmi Z. a kde mu B. K. povedal mená ďalšíchpáchateľov. Takéto skutkové zistenia potvrdili obžalovaní (G. a B.) na hlavnom pojednávaní a odsúdený
D. G., obžalovaní ( B.K., P.Z. a T.A.) a poškodený (O. A.) v prípravnom konaní. Podporne k týmto
zisteniamvypovedalisvedkovia(D.,K.aX.),ktorívidelipolicajnýzásahnaJ.A..Opožiadavkáchúnoscov

a okolnostiach prevzatia peňazí vypovedali rodinní príslušníci (I., A., E., A.A.) a svedkovia (G., I., G., K.,
E., E., Z.). Y. dokazovaním cez zaistenú a identifikovanú DNA bolo preukázané spojenie poškodeného
J.A. s autom použitým na únos (F.), kontakt poškodeného s obžalovanými B. a G. (nohavice J.A.). B.
poškodeného bola nájdená a identifikovaná aj na kukle a putách zaistených ako stopy na chate M. A. a
v tiež v aute K. sestry (W. W.), ktorým bol odvezený do Nitrianskej Stredy.

Výpovede odsúdeného D.G. a obžalovaných (B. K., P.Z.) na hlavnom pojednávaní zdôrazňujúce
verziu fiktívneho únosu súd vyhodnotil ako výpovede účelové, učinené v snahe vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti, bagatelizovať a spochybňovať zistené fakty. Obrana obžalovaných, že skutok bol
zinscenovaný ako fingovaný únos zo strany poškodeného J. A., kvôli jeho neochote vyplatiť svojich
partnerov sa nepreukázala, naopak výpoveďami svedkov, obžalovaných, listinnými dôkazmi, znaleckými

posudkami, pripojenými spismi bolo preukázané, že skutok vydieračského únosu poškodeného J. A.
sa stal, je trestným činom, lebo boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu po
stránke subjektívnej a objektívnej a že skutok spáchali obžalovaní U. G., B. K., B. G., P. B., J. Z., P. Z.,
M.B., T.A. a odsúdený D.G., ako členovia organizovanej skupiny. Súd v tejto súvislosti vylúčil možnosť,
že by niektorí z obžalovaných alebo svedkov, ktorí prispeli k usvedčeniu páchateľov mali osobný alebo

spoločný záujem na falošnom obvinení niektorého z obžalovaných, pretože takýto motív konania zo
strany spoluobžalovaných, poškodených ani svedkov nebol v konaní žiadnym spôsobom preukázaný.
Súd v priebehu dokazovania nezaznamenal také rozpory, ktoré by boli spôsobilé vyvolať dôvodné
pochybnosti o skutkových zisteniach, prípadne o páchateľoch. Rozpory, ktoré vznikli pri výpovediach
svedkov súd odstraňoval prečítaním ich výpovedí z prípravného konania. Namietané rozpory svedkovia

vysvetlili odstupom času a potvrdili prevažne svoje výpovede z prípravného konania. V tejto súvislosti
dáva súd do pozornosti, že dokazovanie minulých skutkových okolností vrátane ich popisu je limitované
u jednotlivca jeho biologickými, psychologickými a sociálnymi danosťmi. Pri hodnotení jednotlivých
výpovedí a dôkazov je tak treba zohľadniť fakt, že stopercentné dokázanie nejakej skutočnosti nie je
prakticky možné, podobne ako nie je možné ľudskými zmyslami zachytiť objektívnu realitu.

V rámci rozsiahleho dokazovania na hlavnom pojednávaní súd odmietol vykonať niektoré navrhnuté
dôkazy zo strany obžalovaných týkajúce sa okolností, ktoré bolo možné zistiť inými už skôr navrhnutými
a zabezpečenými dôkazmi alebo týkajúce sa okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie.V prípade návrhu
na odtajnenie operatívno-pátracej činnosti predchádzajúcej vykonaniu domových prehliadok, súd

vykonanie takéhoto dôkazu nepovažoval za potrebné, pretože domové prehliadky boli vykonané
zákonným spôsobom, so súhlasom príslušného sudcu pre prípravné konanie a návrhy na ich vykonanie
vrátane odôvodnenia, príkazy sudcov a zápisnice sú súčasťou trestného spisu. Súd odmietol vykonať
dôkaz odtajnením pomocných spisov vyšetrovateľov (tzv.odstupováky), lebo ide o interné spisy
policajtov, ktoré nebývajú súčasťou trestného spisu, nevzťahuje sa na ne právo nazerať do spisov a

teda z tohto hľadiska neboli dôležité pre meritórne rozhodnutie. K postupu vyšetrovateľov pri vzájomnom
odstupovaní získaných dôkazov boli v konečnom dôsledku vypočutí jednotliví vyšetrovatelia na hlavnom
pojednávaní. Súd odmietol vykonať dôkaz odtajnením informácie o tom či obžalovaný B. a poškodený
A. boli informátormi polície. Obžalovaný B. sa k spolupráci s políciou vyjadril na hlavnom pojednávaní
a činnosť poškodeného A. ako prípadného informátora nemala význam pre rozhodnutie súdu vo

veci jeho únosu, ani v súvislosti so zmenou príslušnosti na vyšetrovanie z KR PZ E. na V. Trnava
ako to naznačovali obžalovaní. Rozhodovanie o výberovej príslušnosti bolo aj v tom čase upravené
Nariadením ministra vnútra SR a nebolo limitované prianím poškodeného. Policajti sú povinní konať
pri vyšetrovaní trestných činov len podľa zákona a v súlade so zákonnom bez ohľadu na príslušnosť
k vyšetrovacej zložke. Súd odmietol vykonať dôkaz na vyhotovenie fotografie z telefónneho záznamu

o prebierke peňazí, lebo ho považoval za nadbytočný a po konzultácii s technikom v podmienkach
súdu za nerealizovateľný. Procesným stranám bolo umožnené prehliadnuť si nahratý záznam z CD
nosiča, ale vyhotovenie fotografie nepovažoval súd za nevyhnutné pre rohodnutie vo veci. Súd odmietol
vykonať dôkaz oboznámením so spisom D. a O. A.u vo veci vraždy z roku 2003 nielen z dôvodu,
že O. v roku 2010 zomrel, ale aj na základe zistenia, že podľa trestného registra sa na Okresnom

súde Nitra sa nevedie žiadne súdne konanie proti obžalovaným D. pre trestný čin vraždy. Okresný súd
Nitra nedisponuje spismi, v ktorých sa vedie prípadné prípravné konanie a napokon súd nevidel ani
súvislosť takéhoto dôkazu s prejednávanou vecou. Súd odmietol vykonať dôkazy výsluchmi obhajcov
O., ktorí obhajovali Z., lebo tieto výsluchy nepovažoval za dôležité pre rozhodnutie súdu, podobne akovýsluchy Z. vyšetrovateľa X., príslušníkov polície Z. a X. k prezývke Z.. Návrhy sa týkali okolností, ktoré
bolo možné zístiť už zo skôr vykonaných dôkazov a výsluchov iných svedkov. Súd odmietol vykonať
dôkaz výsluchom p.I., p.I. a p.E., z dôvodu,že svedok E. bol na hlavnom pojednávaní dôsledne vypočutý

a informácia či chodili s A. hrať spolu futbal nie je z hľadiska súdu relevantná pre jeho rozhodnutie.
Súd odmietol vykonať dôkaz osobnými výsluchmi O.. Q. a svedkov v trestnej veci vedenej proti O..
Q., lebo po právoplatnom skončení tejto veci bol vyšetrovací spis pripojený a ako listinný dôkaz na
základe žiadostí obžalovaných oboznámený na hlavnom pojednávaní, okrem toho O.. Uj na hlavnom
pojednávaní využil svoje právo a odoprel vypovedať v tejto trestnej veci. Súd odmietol vykonať dôkaz

konfrontáciou svedkyne A. a svedka D., lebo obaja boli riadne vypočutí na hlavnom pojednávaní aj k
naznačovanému stretnutiu, ktoré svedok D. radikálne poprel, a svedkyňa si ani nepamätala čo jej mal
vyšetrovateľ na stretnutí povedať, navyše svedok D. ani nevyšetroval prejednávanú trestnú vec. Súd
odmietol vykonať dôkazy výsluchom O. T., O. I. a O., ktorých identifikačné údaje neboli súdu poskytnuté
a preto boli pre súd nedosiahnuteľní. Súd odmietol vykonať dôkazy vypočutím svedka G., svedkov, ktorí
boli na spoločnej cele vo väzbe v Nitre s obžalovaným I. K. konfrontáciou medzi obžalovaným Z. Z. a

odsúdeným W. I. a I. K. a W. I. z dôvodu, že informácie vyplývajúce z listu odsúdeného G. a z výpovede
odsúdeného I. súd v kontexte iných skôr vykonaných dôkazov vyhodnotil ako tendenčné, ovplyvnené
medializovanými informáciami o únose a preto ich nepovažoval za dostatočne vierohodné a tým aj
dôležité pre svoje rozhodnutie. Súd odmietol vykonať dôkaz znaleckým vyšetrením obžalovaného I. G.
z odboru psychológia, lebo zo správania obžalovaného nezistil potrebu vyhodnocovať jeho osobnosť

z hľadiska vierohodnosti jeho výpovedí.Súd odmietol vykonať grafologické skúmanie podpisov K. S.,
pretože vzhľadom na jeho vyjadrenie zaslané súdu rozdielnosť podpisov na doručenke z predvolania
a na zaslanej písomnosti dostatočne vysvetlil a zároveň uviedol, že sa na predvolanie súdu nemôže
dostaviť z pracovných a finančných dôvodov. Súd odmietol vykonať dôkaz pribratím znalca na ocenenie
hodiniek J. A., ktoré mu mali byť pri únose odcudzené a poškodeného motorového vozidla A., ktoré

si v nároku na náhradu škody uplatnil poškodený A. vzhľadom na to, že trestný čin poškodzovania
cudzej veci predmetom, ktorého je zničenie motorového vozidla A. je vedená v inom trestnom konaní
a vyhotovovanie znaleckého posudku na hodinky by predlžovalo trestné konanie. Takéto dokazovanie
je možné vykonať v občianskom súdnom konaní a vo vzťahu k spáchanému skutku a jeho následku
je ich hodnota nepodstatná.

Skutkové okolnosti prípadu ako boli zistené dokazovaním, jednoznačne svedčali tomu, že obžalovaný
U. G. spolu s obžalovanými B.G., P.B., P.Z., M.B., T. A.,J.Z. a odsúdeným D.G. spáchali prejednávaný
trestný čin vydieračského únosu ako organizovaná skupina s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno
i) Trestného zákona. Obžalovaný K. vystupoval ako iniciátor myšlienky únosu dobre znalý osobných

a majetkových pomerov poškodeného A., ktorý tejto myšlienke naklonil odsúdeného D. G. a spoločne
presvedčili na jej uskutočnenie obžalovaných B.G. a U. G., ktorí z hľadiska postavenia v skupine
zastávali vyššie organizačné pozície a tvorili mozog skupiny. Odsúdený D.G. a obžalovaný P.B.
zabezpečovali prevažne technické a organizačné činnosti vrátane výkonu pridelených úloh. V rámci
tohto členenia boli do spoločného rozhodovania o taktike a postupoch konania skupiny prizývaní

obžalovaní U. G., B.K., B.G., P.B. a odsúdený D.G., ktorí únos spolu naplánovali, organizačne,
materiálne a personálne zabezpečili. Obžalovaného B. vzhľadom na jeho postavenie a zverené úlohy
bolo možné označiť ako výkonný článok skupiny bez vyššieho stupňa autority a obžalovaných P. Z.,
T. A. a J. Z. ako najnižší stupeň skupiny poverený výkonom pomocných prác sledovania, upratovania
a stráženia. Každý z obžalovaných mal svoje postavenie v skupine a to bolo aj charakterizované

zverenou úlohou alebo vykonávanou činnosťou. Už z tohto popisu konania obžalovaných je zrejmé,
že medzi obžalovanými došlo k deľbe úloh a konali koordinovaným spôsobom s cieľom spáchať
trestný čin. Spôsob konania obžalovaných zodpovedá charakteristike organizovanej skupiny uvedenej
v § 129 odsek 2 Trestného zákona, ktorej znaky sú uvedené v tomto ustanovení. Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že sa jedná o spolčenie viac ako 3 osôb s trestno-právnou zodpovednosťou,

jej činnosť je charakteristická určitým rozdelením úloh medzi jednotlivých členov a prejavuje sa
určitou plánovitosťou (predstava o spáchaní trestného činu, dodržiavanie plánu) a koordinovanosťou
(zosúladenie a harmonizácia členov pri jednotlivých činnostiach), ktorá spáchanie činu uľahčuje a
zvyšuje pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa a úspešného spáchania trestného činu. Deľba úloh v
skupine znamená, že členovia skupiny majú minimálne vo všeobecných črtách určené akú úlohu majú

zohrať pri príprave, pri páchaní trestného činu a po spáchaní trestného činu. U organizovanej skupiny
sa nevyžaduje sústavnosť ani vnútorná organizačná štruktúra založená na vzťahoch podriadenosti
a nadriadenosti a nemusí mať trvalejší charakter. V prípade posúdenia konania obžalovaných ako
organizovanej skupiny sa nevyžaduje ani formálne a výslovné prijatie za člena skupiny, postačujekonkludentné konanie, jeho faktické včlenenie sa a aktívne zabezpečenie jednej z činností skupiny.
Prvky svedčiace konaniu obžalovaných ako organizovanej skupiny (plánovitosť a koordinovanosť) je
možné logicky usudzovať aj zo samotného skutkového deja a nie je potrebné, aby takému konaniu

predchádzala výslovná dohoda, postačuje rámcová predstava o spoločnom spáchaní trestného činu,
resp. účasti na ňom, dohoda sa nemusí vzťahovať ani na všetky konkrétne okolnosti vykonania činu.
Prejav vôle participovať na spolčení môže byť výslovný alebo konkludentný. Časový úsek, kedy musí
spolčenie trvať nie je určený,môže ísť aj o krátku dobu a nemusí dôjsť ani k dokonaniu trestného činu,
postačuje ak sa dostane do štádia prípravy alebo pokusu. Takéto konanie organizovanou skupinou je

považované za závažnejší spôsob konania a zvyšuje nebezpečnosť takéhoto konania pre spoločnosť.

Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný Igor G. ako člen organizovanej
skupiny naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vydieračského
únosu,sčastidokonaný,sčastivštádiupokusu,pretohosúduznalzavinnéhozospáchaniaskutkupodľa
obžaloby s úpravou skutkovej vety zodpovedajúcej rozhodnutiu súdu v trestnej veci sp. zn. 2T 16/2011 a

právnej kvalifikácie vo vzťahu k spôsobenému následku. Obžalovaný U. G. spolu s obžalovanými B.G.,
P.B., P.Z., M.B., T. A., J.Z. a odsúdeným D.G. získaním majetkového prospechu ( sumy výkupného)
vyššieho ako 26 660 eur dokonali trestný čin vydieračského únosu podľa § 186 odsek 3 písmeno
a) Trestného zákona a konaním bezprostredne smerujúcim k dokonaniu trestného činu sa pokúsili
získať majetkový prospech veľkého rozsahu podľa odseku 4 písmeno a) citovaného ustanovenia

Trestného zákona, ale k dokonaniu trestného činu nedošlo (§ 14 odsek 1 Trestného zákona). Získanie
konkrétneho majetkového prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom je kvalifikačným znakom,
ktorý konanie páchateľov subsumuje pod jednotlivé skutkové podstaty trestného činu. A. prospech
objektívne vyjadriteľný všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi je súčasťou pojmu škoda v Trestnom
zákone. Výška majetkového prospechu a jeho rozsah zodpovedajúci príslušnej právnej kvalifikácii v

odseku 3 a odseku 4 ustanovenia § 186 Trestného zákona preto vyplýva z ustanovenia §125 Trestného
zákona.

Z hľadiska konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný U. G. sa svojim protiprávnym
konaním dopustil trestného činu vysokej závažnosti (so zbraňou, násilím, ľsťou a organizovanou

skupinou) a konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom
uvedeným v zákone porušiť záujem chránený zákonom a tento úmysel je zrejmý z jeho aktívneho
konania pri spáchaní skutku. Motívom konania obžalovaného bolo získanie majetkového prospechu.
Zároveň súd nezistil žiadne okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť obžalovaného U. G..

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
5 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho
nápravy, akou mierou konanie obžalovaného prispelo k spáchaniu trestného činu a do akej miery sa
konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu

Súd prihliadol pri ukladaní trestu u obžalovaného U. G. na jeho osobné pomery a zistenie, že síce
bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, podľa správ o
osobe neboli u neho zistené negatívne prejavy v pracovnom a občianskom živote, preto mu súd priznal
z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona okolnosť uvedenú pod písmenom j),

že viedol riadny život pred spáchaním skutku, z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného
zákona nezistil súd u obžalovaného žiadnu takúto okolnosť. Postupom po zistení pomeru poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností v pomere 1:0, aplikoval súd zásadu uvedenú v § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona. Pri výpočte trestnej sadzby vychádzal súd zo základnej trestnej sadzby taxatívne uvedenej
v § 186 odsek 4 Trestného zákona v rozmedzí dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov až doživotie, po

úprave trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona a znížení hornej hranice trestnej sadzby
o jednu tretinu,vypočítal súd sadzbu v rozmedzí dvadsať rokov až 23 rokov a 4 mesiace a ukladal mu
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov na spodnej hranici trestnej sadzby. Súd pri
ukladaní trestu zohľadnil podiel obžalovaného na spáchaní skutku a aj skutočnosť, že je otcom dvoch
maloletých detí, aplikujúc tak zásadu uvedenú v § 34 odsek 3 Trestného zákona Obžalovaného súd

zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia vzhľadom na to, že
bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin a uložil mu ochranný dohľad v trvaní tri roky, počas ktorého
bude obžalovaný povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno
c) Trestného zákona.Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného vzhľadom na všetky okolnosti

dosiahnutý uložením hore uvedeného trestu s presvedčením, že takto uložený trest je zákonný,
spravodlivý a primeraný a bude plniť nielen výchovnú funkciu smerom k obžalovanému ale aj ochrannú
funkciu smerom k spoločnosti.

O náhrade škody, ktorú si v trestnom konaní uplatnil poškodený O. A., zomrelý dňa XX.XX.XXXX

rozhodol súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku a uložil obžalovanému U. G. povinnosť spoločne a
nerozdielne spolu s obžalovanými v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 2T 16/2011 I.
K.Z.B.,I.G.,A. B.,Z. Z., O. Z.,J. A.aprávoplatneodsúdenýmB.G.RozsudkomOkresnéhosúduNitra
sp. zn. 2T 16/2011 nahradiť D. I. opatrovníčke poškodeného maloletého O. A. narodeného XX.XX.XXXX
spôsobenúškoduvovýške71200,96eur(2145000Sk)pozostávajúcuzosumyvyplatenéhovýkupného
vo výške 2 100 000,- Sk a sumy 45 000,-Sk , ktorú hotovosť zobrali poškodenému pri jeho únose.

Táto výška škody bola riadne a včas uplatnená a v priznanej výške aj bez pochybostí výpoveďami
obžalovaných a poškodeného preukázaná.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku, súd odkázal D. I. opatrovníčku poškodeného maloletého
O. A. narodeného XX.XX.XXXX so zvyškom jej nároku na náhradu škody na občianske súdne

konanie. Dôvodmi vedúcimi súd k takémuto rozhodnutiu bola skutočnosť, že k hodnote vecí, ktoré
boli poškodenému odňaté pri trestnom čine (hodinky, telefón a retiazka) neboli spracované znalecké
posudky ani odborné vyjadrenia na výšku škody, ktoré by odôvodňovali uloženie povinnosti na náhradu
škody v konkrétnej výške. Poškodený uviedol, že hodinky stáli 33 000,- eur, ale podľa fotokópie dokladu
založeného v súdnom spise bola ich hodnota 11 000,- eur. Skutočná hodnota hodiniek a s tým súvisiaca

výška škody by mohla byť určená len znalcom, podobne ako pri retiazke a telefóne. Súd teda nemal
jednoznačný podklad a všetky potrebné listinné dôkazy pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody.
Súd tiež nerozhodoval o výške škody a jej náhrade spôsobenej poškodením vozidla zn.A., pretože v
tejto veci sa vedie samostatné trestné konanie pre trestný čin poškodzovania cudzej veci, čo vyplynulo
z oboznámených listinných dôkazov.

O zaistených veciach pri domových prehliadkach bude súd rozhodovať v osobitnom konaní uznesením
(§ 83 Trestného zákona), prípadne rozhodnutím (§ 97,§ 98 Trestného poriadku) podľa charakteru
zaistených vecí, s vylúčením zbraní a streliva o ktorom sa vedú samostatné trestné konania pre trestné
činy nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a vecí, ktoré boli odstúpené na iné súčasti

k iným prebiehajúcim konaniam.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne

vzdal.