Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112204607
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112204607.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľa: S. W., I..

X.XX.XXXX, Z. J. U. XXXX/X, K. I. B., zastúpeného JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou so sídlom
Františkánska 5, Trnava, proti odporkyni: O. E., I.. XX.X.XXXX, G. Z. B. XX, T.. V. K., Č. L., v súčasnosti
bytom B. X, Q. XXX/X, Č. L., o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 1.3.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil odporkyni povinnosť vydať navrhovateľovi nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v k.ú.
K. I. B. a to rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele registra ,,C“ č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 282 m2, ako aj pozemok - parcelu registra ,,C“ č. XXXX - zastavené plochy a

nádvoria o výmere 282 m2, a parcelu registra ,,C“ č. XXXX - záhrady o výmere 324 m2, všetko v k.ú.
G., z titulu vrátenia daru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne N. W.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Darovacou zmluvou zo dňa 19.8.2002; Výpisom z listu
vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia K., obec K. I. B. a zistil nasledovný skutkový stav:

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že vrátenia daru sa domáhajú na tom skutkovom
základe, že darovacou zmluvou zo dňa 19.8.2002 daroval navrhovateľ odporkyni nehnuteľnosti v
kat. území K. I. B. tak ako sú špecifikované v návrhu, zároveň prišlo k zriadeniu vecného bremena

- práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech navrhovateľa. V rodinnom dome
žije navrhovateľ so svojou manželkou. Navrhovateľ, nakoľko je už starší človek začal mať zdravotné
problémy, kým sa dalo pomoc mu poskytovala jeho manželka, zdravotné problémy sa však nevyhli ani
jej, už dlhšie má problémy s rukami, tŕpnu jej, podstúpila aj operačný zákrok, lieči sa tiež na cukrovku.
Navrhovateľ sa preto s dôverou obrátil na odporkyňu, ktorá je jeho vnučkou s prosbou, aby mu aspoň
občas prišla pomôcť, keďže býva v Českej republike, nechce, aby to bolo každý víkend, a tiež nechcel,
aby mala výdavky, cestu jej chcel preplatiť resp. na ňu aspoň prispieť keďže poberá len starobný

dôchodok. Prosil ju aspoň o občasnú pomoc s domácnosťou, pranie, žehlenie, upratovanie, teda len
to, čo manželka navrhovateľa nestihla kvôli svojim zdravotným problémom, ďalej vyzdvihnutie liekov,
vybavenie nákupov. Navrhovateľ má problémy s nohami t. j. tiež s chôdzou, stojí ho veľa času aj úsilia
vybaviť aj základné veci ako návštevu lekárne, obchodu. Nakoľko odporkyňa na tento list s prosbou
o pomoc nezareagovala a navrhovateľovi pomôcť neprišla, poslal jej ďalší list v máji 2011 s prosbou
o občasnú pomoc, na tento list už reagovala písomne, že po skúškach v škole príde navrhovateľa
navštíviť. Navrhovateľ teda predpokladal, že aspoň cez školské prázdniny by sa mohla u neho zastaviťa pomôcť mu. Napriek svojmu sľubu neprišla navrhovateľa ani navštíviť, neozvala sa ani telefonicky,
preto napísal ďalší list, v ktorom ju prosil o pomoc so základnými činnosťami v domácnosti. Na tento
list poslala odporkyňa písomnú odpoveď zo dňa 31.8.2011, v ktorej oznamuje, že nemôže navštevovať

navrhovateľa niekoľkokrát do mesiaca a navrhla mu, že ho odvezie k sebe do Českej republiky, aby
žil u nej. S týmto navrhovateľ nemohol súhlasiť, keďže to vlastne ani nebolo možné, dom v ktorom
býva odporkyňa vlastní pravdepodobne druh jej matky, navyše dispozične je riešený tak, že na prízemí
nie je žiadna miestnosť na bývanie a na poschodí sú dve spálne, ktoré obýva matka odporkyne s jej
druhom a odporkyňa s bratom. Pre navrhovateľa by nezostalo žiadne miesto na bývanie a spanie.

Druhým dôvodom nemožnosti tohto riešenia bol osobný stav navrhovateľa, je ženatý a svoju manželku
by nemohol nechať samú, sama na tom nie je zdravotne dobre. Tieto dôvody uviedol navrhovateľ v
odpovedi zo dňa 6.9.2011, poprosil tiež odporkyňu, aby prišla aspoň jedenkrát do mesiaca, keď aj táto
pomoc by bola pre neho veľmi cenná. Odporkyňa nereagovala na tento list, neozvala sa, neprišla,
navrhovateľ dospel k názoru, že skutočne nemá záujem mu pomôcť, presťahovanie do Českej republiky
mu navrhla len preto, aby ju stále nevolal na Slovensko, pričom musela vedieť, že je to prakticky

nemožné, už len z toho dôvodu, že je starší, sťahovanie by neznášal najlepšie, v Českej republike by
nemal kde bývať a manželku, ktorá je jeho jedinou blízkou osobou by musel nechať tu.

Poslednýkrát čo odporkyňa navštívila navrhovateľa to bolo v septembri 2010, kedy jej návšteva trvala len
pár minút, neprebehla dokonca ani v mieste bydliska navrhovateľa, v rodinnom dome, ale na parkovisku
v obci K. I. B..

Nakoľko svojim správaním hrubo porušila hrubé mravy voči navrhovateľovi ako darcovi, rozhodol sa
žiadať poskytnutý dar späť. Odporkyni bola zaslaná výzva na vrátenie daru zo dňa 29.9.2011, krátko
na to bol navrhovateľovi doručený list odporkyne, že jej rodičia by súhlasili, aby s nimi býval v Českej
republike, že mala počas prázdnin veľa práce a preto neprišla a že by sa zastavila 15.10.2011, kedy
by navrhovateľovi pomohla s čím by potreboval. Navrhovateľ čakal na jej návštevu, avšak odporkyňa

neprišla. Navrhovateľ napísal odporkyni ďalší list 3.11.2011 s tým, že je doma, môže hocikedy prísť,
vyjadril prianie, aby prišla.

Na výzvu na vrátenie daru odpovedala prípisom zo dňa 13.10.2011, v ktorom uviedla, že si nie
je vedomá hrubého porušenia dobrých mravov voči navrhovateľovi. Odporkyňa prišla navrhovateľa
nakoniec navštíviť až v decembri 2011 a to 10.12.2011, povedala mu, že sa nemôže o neho starať ani

v takom rozsahu ako navrhuje, čiže ani občas mu nepríde pomôcť. Návšteva bola veľmi krátka a počas
nej odporkyňa vôbec neposkytla navrhovateľovi pomoc v domácnosti tak ako sľubovala.

Má za to, že konaním odporkyne voči navrhovateľovi prišlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, je
zrejmé, že napriek prijatiu daru sa odporkyňa vôbec nezachovala vďačne, práve naopak, neposkytla
ani na opakované prosby navrhovateľovi žiadnu pomoc v starobe, chorobe, vôbec sa nezaujímala o

jeho potreby. Formálne mu síce ponúkla presťahovanie do Českej republiky, toto však bolo z viacerých
dôvodov nereálne.

Navrhovateľ uviedol, že je otcom matky odporkyne, dcéra N. v súčasnosti E. - matka odporkyne u nich
spolu s odporkyňou bývala, odsťahovali sa do Českej republiky keď mala O. 2 roky, dcéra N. bola
slobodná matka. Na Slovensko do K. sa prisťahoval 1.8.1985 aj s dcérou N.. Manželka zostala v Českej

republike, asi o rok a pol potom zomrela. Na Slovensko sa prisťahoval do predmetnej nehnuteľnosti
aj s dcérou N., oženil sa znova asi v roku 1988 kedy bol už vdovec, s terajšou manželkou, s ktorou
stále býva v predmetnej nehnuteľnosti. Dom v K. kúpil, spolu s manželkou postupne túto nehnuteľnosť
opravovali, lebo bola v dezolátnom stave.

S dcérou N. sa rozprávali a rozhodli, že nehnuteľnosť daruje odporkyni, dcéra N. povedala, že by bola

rada, keby to daroval vnučke O., tak to hneď aj urobili. V tom čase O. bola ešte maloletá, s ňou o tom
ani nehovorili. Až postupne sa dozvedela od svojej matky, že jej to patrí.

Do roku 2010 chodievali ku nim raz za rok aj s matkou i s druhom matky, nikdy sa však dlho nezdržali a
naposledy, keď sa stretli na parkovisku v septembri 2010, vtedy prišli preto, že im písal, že to chce vrátiť,
lebo videl, že O. sa o nich vôbec starať nebude. Vtedy na tom parkovisku mu O. povedala, že polovicu

vráti jemu a polovicu manželke, dcéra N. ju však okríkla, aby sa o to nestarala, aby si šla sadnúť do
auta. Dcéra mu vynadala, že je blbý Slovák a že keď zomrie, že mu ani vôbec na pohreb nepríde, aby stým nepočítal. Takto sa rozišli. Potom sa už nestretli, potom bola medzi nimi len písomná komunikácia.
To čo od nej žiada, sa dozvedela z listov.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že ho bolia nohy a zabúda, vie sa o seba postarať akurát si neuvarí, ale len

preto, že variť nevie. Varí jeho žena, táto má cukrovku, 3 krát denne si niečo pichá, ale dokáže navariť
aj sa o seba postarať. S nákupom je to horšie, lebo ju bolia ruky, chodia nakupovať spolu. Chodí im
pomáhať G. W., je to vnučka jeho manželky, chodí do práce, takže môže chodiť len večer, pomáha umyť
riad a podobne, ale už im to robiť nechce. Chodí k nim každý deň, pretože to nemá ďaleko, robí im tiež
nákupy. Povedala, aby im pomáhal ten, komu dal nehnuteľnosť.

Odporkyňa uviedla, že vzťahy medzi ňou a dedkom boli dobré do chvíle, kým susedia predmetnej

nehnuteľnosti začali pristavovať a potrebovali jej súhlas ako vlastníka nehnuteľnosti, nevie presne kedy
to bolo, možno pred tromi rokmi, vtedy sa dozvedela manželka navrhovateľa, že dom patrí jej a začali
tieto ťahanice o dom, dedo prišiel vtedy za ňou do Čiech, s tým, aby mu dom vrátila, že to požaduje jeho
manželka a dovtedy nebude pokoj, kým dom nebude zase jeho. Stalo sa to, že týmto pádom vzťahy
medzi nimi ochladli, pretože aj keď prišli, s mamou alebo aj s priateľom matky, nedalo sa s dedom

ani rozprávať, pretože trval na tom, aby mu dom vrátila, o iné sa ani nezaujímal, ani sa s ním o inom
nedalo rozprávať. Preto sa s mamou dohodli, že dom za symbolickú cenu 5.000,-eur prevedú naspäť na
dedka, s týmto aj prišli na Slovensko, bolo to niekedy na jeseň 2010, alebo 2011, presne si to nepamätá,
dedo mal všetko pripravené, chcel, aby sa dom hneď prepísal na G. W., s čím nesúhlasili, bola to dosť
emočne vypätá situácia, keďže to chcela riešiť s dedom, a vrátiť dom jemu, on tvrdil, že má pripravené

papiere,abysadompreviedolnaG.,pretoodišli.Zjejstranynebolirobenéžiadnenaschvály,malasnahu
vrátiť mu dom. Teraz nesúhlasí s tým, aby bola nehnuteľnosť vrátená navrhovateľovi, lebo vidí, že na
navrhovateľa je vyvíjaný nátlak zo strany jeho manželky, čo sa jej nepáči. Potom prišla za navrhovateľom
aj s priateľom matky, nakoľko jej navrhovateľ písal, že potrebuje pomoc, preto prišla pozrieť ako to je,
videla však, že navrhovateľ nestráda, jeho manželka im dokonca pripravila obed, nedalo sa však s ním

normálne komunikovať, lebo stále žiadal vrátiť dom. Zdá sa jej to nelogické, keď pred niekoľkými rokmi
jej daroval dom, a teraz ho chce vrátiť, je to podľa nej len z toho dôvodu, že je na neho vyvíjaný nátlak,
o čom svedčí aj to, že ho nechce pre seba.

Na otázku súdu, či ju navrhovateľ niekedy v minulosti, keď jej daroval dom resp. potom žiadal o nejakú
pomoc, alebo podmieňoval darovanie tým, že sa bude o neho starať?

Odporkyňa uviedla: ,,Ja som o tom ani nevedela, že mi dom daroval, nakoľko v tom čase som mala len
12 rokov, dozvedela som sa to až neskôr, nič odo mňa nežiadal, až potom, keď mi začal písať tie listy,
keď jeho manželka zistila, že dom je môj, navrhovateľ má zriadené vecné bremeno právo doživotného
bývania, čo ja rešpektujem, nikto ho odtiaľ nevyháňa.“

Na otázku súdu, či je pravdou, že chcel dom previesť priamo na G. W.?

Navrhovateľuviedol:,,Jepravdou,že chcelamivrátiťdomza5.000,-eur,čojapovažujemzavydieranie.“

Na otázku súdu, či je pravdou, že chcel vrátiť nehnuteľnosť a previesť ho naspäť na seba resp. na G. W.?

Navrhovateľ uviedol:,, A kto nám pomáha? Je pravdou, že moja žena chcela dom naspäť, prakticky
tento dom sme s mojou manželkou spolu budovali, takže polovica by mala patriť aj jej a preto moja
manželka na mňa tlačí.“

Na otázku súdu, či vrátenie daru teda žiadal na základe podnetu manželky?

Navrhovateľ uviedol: ,,Áno. K veci chcem ešte uviesť, že rodina E. v Čechách mi nepodala pohár vody,
vôbec s ničím mi nepomohli. Matka odporkyne mi vynadala do blbých Slovákov, ako som to už uviedol.“

Svedkyňa N. W. uviedla, že je manželkou navrhovateľa od roku 1988. O to kto je vlastníkom domu sa
zaujímala odvtedy ako sa dozvedela, že ho dal na vnučku. Kým dom vlastnil navrhovateľ tak to nechala

tak. S navrhovateľom sa brali v apríli 1988, následne navrhovateľ dom kupoval, napísal si ho na seba,
už keď boli manželia. Keď susedia začali prerábať dom, dozvedela sa, že dom je prepísaný na O..
Manželovi povedala, že takto nie, že keď tu nič nemá, nemá tu čo robiť, môže to byť tak 6 rokov dozadu,on potom povedal, že to ide vybavovať, aby dom zobral naspäť, aby mu to vrátili. Výslovne ho nežiadala,
aby dar žiadal naspäť, ale povedala mu, že keď chce aby s ním zostala, tak aby si to pýtal naspäť, aby
jej dal z toho polovičku, aby ho mohla doopatrovať a keď nie ona, tak jej vnuci. Aj tak sa o nich starajú jej

vnuci, keď niečo potrebujú. O. k nim chodila ešte keď bola malé dieťa. Navrhovateľa sa pýtala prečo dal
dom O., povedal jej, že preto, aby tí ostatní jeho vnuci nič nemali, povedal, že to chcel dať jej. Dopredu
jej nepovedal, že jej to chce darovať. Odporkyňa bola naposledy u nich v decembri 2010 alebo 2011.

Z Darovacej zmluvy uzavretej dňa 19.8.2002 medzi S. W. ako darcom a maloletou O. E. ako
obdarovanou, zastúpenou zákonnou zástupkyňou matkou N. E. súd zistil, že predmetom zmluvy boli

nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXX,vk.ú.K.I.B.atorodinnýdomsúp.č.XXXXpostavenýnaparcele
č. XXXX vrátane vedľajšej stavby (dielne, letnej kuchyne), prevádzkovej a poľnohospodárskej stavby
(chlieva), plotov, vonkajších úprav a trvalých porastov ako aj pozemok - parcelu č. XXXX - zastavená
plocha vo výmere 282 m2, a parcela č. XXXX - záhrada vo výmere 324 m2, všetko patriace S. W. v
celosti.

Účastníci zmluvy zároveň uzavreli dohodu o zriadení vecného bremena v prospech darcu S. W.

spočívajúce v jeho práve až do jeho smrti bývať v rodinnom dome súpisné č. XXXX a tento dom i vrátane
priľahlých pozemkov užívať.

Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia K., obec K. I. B. súd zistil, že vlastníkom
nehnuteľností - parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2, parcela č. XXXX
- záhrady o výmere 324 m2 a rodinného domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele XXXX je O. E.,

titulom nadobudnutia vlastníctva je Darovacia zmluva V XXXX/XX s vecným bremenom právoplatná dňa
6.12.2002. V časti ťarchy je zapísané vecné bremeno: Právo doživotného bývania a užívania v prospech
S. W..

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ daroval darovacou zmluvou zo dňa
19.8.2002 predmetné nehnuteľnosti odporkyni. V predmetnom konaní sa domáhal vrátenia daru s
poukazom na to, že keďže odporkyňa žije v Českej republike, prosil ju aspoň o občasnú pomoc s
domácnosťou, pranie, žehlenie, upratovanie, teda len to, čo manželka nestihla kvôli svojim zdravotným
problémom, ďalej vyzdvihnutie liekov, vybavenie nákupov, odporkyňa ho však ani nenavštívila,

kontaktovala sa len písomne. Ponúkla mu možnosť presťahovať sa do Českej republiky, čo však nie je
možné i z toho dôvodu, že je ženatý, žije s manželkou. Podľa názoru navrhovateľa sa odporkyňa napriek
prijatiu daru vôbec nezachovala vďačne, práve naopak, neposkytla mu ani na opakované prosby žiadnu
pomoc v starobe, chorobe, vôbec sa nezaujíma o jeho potreby, uvedené považuje za hrubé porušenie
dobrých mravov.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu.

V zmysle citovaného ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia
daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom
jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie sa
obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.

Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej
intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia
práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho
rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich

porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami,
neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Teda nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky
uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky
§ 630 OZ. Predpokladom aplikácietohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním
obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa
subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej

nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov
obdarovaným nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku. Za hrubé porušenie
dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov
a jeho životných jubileí.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci je nepochybné, že odporkyňa neprejavuje žiadny

záujem o odporcu, nenavštevuje ho, pričom dôvody, teda značná vzdialenosť bydliska odporkyne, jej
zaneprázdnenosť takéto správanie sa odporkyne neospravedlňujú, keď v konaní bolo preukázané, že
odporkyňa dlhodobo, minimálne 2 roky, navrhovateľa ani len nenavštívila, teda mu žiadnym spôsobom
ani nepomáha. Z výpovedí účastníkov konania je zrejmé i to, že dôvodom takéhoto správania sa
odporkyne sú i narušené vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou ale i medzi ostatnými príbuznými
(matkou odporkyne a navrhovateľom a manželkou navrhovateľa).

I keď z ustálenej judikatúry vyplýva, že hrubým porušením dobrých mravov je i neposkytnutie potrebnej
pomoci súd je toho názoru, že v danej veci nejde o takýto prípad. Podľa názoru súdu neposkytnutím
potrebnej pomoci, ktorú možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov je taký prípad, keď
je darca odkázaný na pomoc inej osoby. Navrhovateľ má síce zdravotné problémy, vysoký vek, ale je
schopný sám si zabezpečiť základné potreby, resp. žije s manželkou, ktorá mu pomáha.

Súd bol toho názoru, že konanie odporkyne v danom prípade možno posúdiť iba ako púhu nevďačnosť,
čo i v zmysle vyššie uvedeného výkladu nemožno považovať za také správanie hrubo porušujúce dobré
mravyakotopredpokladáustanovenie§630Občianskehozákonníka,ktorébyzakladaloprávodomáhať
sa vrátenia daru. Napokon súd mal preukázané a to tak výpoveďou samotného navrhovateľa ako i
svedkyne - manželky navrhovateľa, že domáhanie sa vrátenia daru iniciovala manželka navrhovateľa a

dokonca to podmieňovala svojim odchodom z čoho možno vyvodiť, že toto je hlavný a skutočný dôvod
prečo sa navrhovateľ domáha vrátenia daru.

Vzhľadom na uvedené, súd návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.